Paulína Bátovská Fialková sa v aktuálnej sezóne vrátila do svetovej špičky. Jazdí vynikajúco a v Pokljuke zaznamenala dve štvrté miesta. V celkovom hodnotení SP je na 13. mieste, nazbierala už 247 bodov. Pred pretekmi v jej obľúbenom Ruhpoldingu sme sa s ňou porozprávali. Môžete si rozhovor vypočuť alebo prečítať. Skrátenú video verziu si budete môcť pozrieť na RTVS.
 Audio podoba rozhovoru |
Sme v Rupoldingu, kde si už dvakrát získala pódium. Máš tu tretie a aj druhé miesto. To znamená, že toto stredisko je tvoje obľúbené. Máš to tu rada?
Je to moje najobľúbenejšie stredisko. Mám to tu rada. Samozrejme, bola by som radšej, keby sme tu mali pekné počasie, nie toto sychravé a mokré, ale ideme na to aj v tomto daždi.
Včera som si prešiel trať a našiel som tu celkom slušné tri stúpania. Je to pre vás biatlonistov troška náročnejšie, alebo sa to zdá len mne?
Sú tu stúpania, ale nie sú úplne najhoršie, najprudšie alebo najdlhšie z celého svetového pohára. Je to podľa mňa taká vyvážená trať a mne dosť sedí jej profil. Takže sa mi tu dobre preteká, musím povedať.
Vravela si, že je to tvoje najobľúbenejšie stredisko, čím je teda pre teba také naj? Čo tu je, čo iné strediska nemajú? Je tu niečo také špeciálne?
Je to tým profilom trate. Tiež peknými spomienkami. Bola som tu na svojich prvých seniorských MS a už vtedy som si to stredisko obľúbila, aj kvôli tomu, koľko divákov sem prichádza. Ako fandia celému biatlonu. Má to a vždy malo nenormálnu atmosféru. Takže aj preto, aj preto, že trať mi sedí a mala som tu takmer vždy dobré výsledky.
| Paulína Bátovská (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Čakajú ťa vytrvalostné preteky, ktoré sú pre teba relatívne úspešné. Našiel som niekoľko štvrtých a piatých miest, ktoré si dosiahla vo svojej kariére. A aj tie ťa určite štvú, veď minimálne v Östersunde na si bola práve jednu a poslednú ranu od titulu majsterky sveta. A vtedy si špeciálne pamätám tvoju smutnú tvár.
Je to veľmi špeciálna disciplína presne v tom, že za netrafenú ranu je minúta a keďže napríklad v šprinte trvá trestné kolo do 25 sekúnd, tak ta minúta v porovnaní s tými 25 sekúndami je pomerne dosť. Čiže treba presne strielať a tomu treba prispôsobiť aj beh. Jasné, že nie je dobré to napáliť, ale rozložiť si to na celých 15 km. Treba vydržať od začiatku do konca. Nie je to jednoduché. Treba si hneď na začiatku zvoliť správne tempo, aby som to vlastne vydržala do cieľa, možno ešte v ideálnom prípade to vystupňovala. A k tomu dobre strieľala.
Keď hovoríš o strielaní, a spomínali sme poslednú ranu, tie trošička bývajú tvoj problém, ktorý ťa delí od toho úplne najväčšieho úspechu - víťazstva. Máš ty sama pre seba nejakú teóriu, v čom je problém? Alebo v čom je ten fenomén poslednej rany?
Ja neviem. Proste niekedy ju nie a nie trafiť. Na tréningoch s tým nemám problém, no v pretekoch je to vždy trochu iné. A možno práve pre tú poslednú ranu sa mi vkradne do hlavy tá myšlienka, že: "Už ju len trafiť! Už som trafila napríklad 19 terčov." No a ja neviem. Možno by som to trošku aj nazvala smolou.
Čo sa deje v hlave pretekára, keď strieľa na tie terče, padá, padá, tretí, štvrtý a potom a má padnuť už len piaty. Naozaj vtedy sa tam vkradne tá myšlienka, že už len jediný a netrafíš. Snažíš sa to vytesňovať?
Áno, niekedy sa tá myšlienka vkradne, inokedy nie. To je individuálne na každých pretekoch inak.
| Paulína Bátovská (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Zaujímavé tiež je, že všetky svoje najlepšie výsledky - teda druhé miesta - máš zo stíhačky alebo hromadného štartu. Čím to je, že teda nie v šprinte alebo individuáli? Je ten kontakt pre teba zaujímavejší, že jednucho vidíš tam toho pretekára pred sebou a hneď vieš, že keď ho predbehnem, tak bude mať také miesto?
Je to presne o tom, že v kontaktných pretekoch je úplne iná taktika. Dá sa naozaj taktizovať, niekedy aj vyvážať. Tie baby, ktoré v stíhačkách štartujú vpredu, nemusia bežať až tak rýchlo, ako tie, ktoré ich stíhajú zozadu, a preto môžu komfortne prísť na stranicu, dobre tam postrieľať a vlastne pretekať stále vpredu. Takto sa vždy trošku inak preteká ako dobiehať to zozadu. A sú to kontaktné preteky, takže keď vidím pred sebou nejakú pretekárku, na ktorú ešte mám sily, tak je to iné ako v šprinte, kedy mi niekto len kričí medzičasy a bojujem vlastne s časom. Tu bojujem s reálnymi superkami, ktoré pred sebou vidím a tiež sa viem porovnať, že či mi odchádzajú, alebo sa približujem.
Presne to taktizovanie v Pokjuke predvedla Elvira Öbergová, ktorá nie je super strelkyňa, ale v stíhačke mala pohodlný náskok a išla si tie preteky relatívne v kľude, a tak sa jej dobre strieľalo, trafila štyri nuly. No ty si tam mala tretí najlepší bežák. Cítiš sa skvelo, že ti to teraz jednoducho ide?
Áno, je to dobrý príklad, mala horší beh v stíhačke, ale zasa v šprinte netaktizovala a bežecky bola silnejšia. No nedala mi až tak veľa sekúnd. Predvedla podľa mňa ukážkovú stíhačku, klobúk dole! Ja sa cítim naozaj dobre, som za to rada.
