Sumár svetovej časti SP: JT Bö ulovil 19 individuálnych výhier, Simonová prvou celkovou víťazkou z Francúzska od roku 2005

To bola odpoveď. Johannes Thingnes Bö v práve skončenej sezóne zavrel ústa všetkým kritikom a urobil to nevídaným spôsobom. Po vlaňajšej sezóne sa ozývali hlasy, že JT Bö už má za sebou najlepšie roky. Minulý rok totiž Nór vyhral iba tri preteky a nezískal ani jeden glóbus. Sezónu predčasne odpískal po olympiáde. Prestávka mu pomohla a v práve skončenej sezóne predviedol reštart z ríše snov. Kalendár mužov v rámci Svetového pohára a MS obsahoval celkovo 25 individuálnych pretekov, JT Bö vyhral 19 z nich. Iba šesťkrát sa stalo, že neprišiel do cieľa na prvom mieste, a iba trikrát chýbal na stupňoch víťazov. Nórsky fenomén tak prepísal niekoľko osobných rekordov. Posledná sezóna v jeho podaní bola najúspešnejšia v počte vyhraných pretekov. Doteraz bol jeho osobný rekord 16 víťazstiev v sezóne 2018/19. Zároveň získal najviac pódiových umiestnení v jednej sezóne a získal najväčší počet bodov v jednej sezóne. Získal v nej dva malé glóbusy za šprint a stíhačku, pričom vyhral všetkých sedem šprintov, a aj veľký glóbus. Rekordný bol pre neho aj šampionát v Oberhofe, kde získal medailu pri každom svojom štarte. Celkovo odišiel z Nemecka s piatimi zlatými, jednou striebornou a jednou bronzovou medailou. Nikdy v kariére nezažil tak úspešný vrchol sezóny. JT Bö nedominoval iba výsledkami, ale aj výkonmi. Na lyžiach bol ako z inej planéty. Bežecky sa mu nevyrovnal ani jeden súper. Ak si podobnú formu udrží aj v ďalšej sezóne, jeho kraľovanie určite neskončí. 

Tretiu kompletnú sezónu vo Svetovom pohári má za sebou ďalší nórsky biatlonista Sturla Holm Laegreid. Na jej začiatku určite veril, že do tretice sa mu už podarí získať veľký glóbus. Veď v prvých dvoch sezónach zakaždým skončil v celkovom hodnotení Svetového pohára na druhej priečke. Tá mu však zostala aj v práve skončenom ročníku. Lægreid má za sebou sezónu plnú zmiešaných pocitov. Bodovo bola jeho najúspešnejšia. Do hodnotenia SP získal 1098 bodov, čo je o 59 bodov viac ako v sezóne 2020/21, keď ho od veľkého glóbusu delilo len 13 bodov. Lenže teraz ho od veľkého glóbusu delilo skoro 500 bodov. Ďalším sklamaním pre neho je fakt, že rovnako ako vlani, ani teraz sa pre neho neušiel žiaden glóbus. V hodnotení šprintu a stíhačky bol druhý, v hodnotení masáku tretí. Z pohľadu víťazstiev jednotlivých pretekov prežil najhoršiu sezónu vo svojej kariére, vyhral iba raz. Jedným dychom však treba dodať, že až osemkrát finišoval na druhom mieste, a šesťkrát na treťom. Celkovo tak chýbal na stupňoch víťazov iba desaťkrát. To je fantastická bilancia. Lægreid má však jedno nešťastie, preteká v časoch asi najlepšieho biatlonistu všetkých čias, a preto musí brať druhé miesta. Až tri strieborné medaily získal na MS, z Oberhofu si odniesol zlato iba v klasickom mixe. 

Totálnu nórsku nadvládu v mužskom Svetovom pohári podčiarkol Vetle Sjastad Christiansen. V celkovom hodnotení SP skončil na tretej priečke. Christiansen mohol byť so svojou sezónou viac ako spokojný. Dočkal sa v nej víťazstva, keď opanoval preteky s hromadným štartom v Östersunde. Stalo sa tak 12. marca 2023, teda presne na deň rok po svojom poslednom víťazstve v Otepää, kde taktiež vyhral masák. Pre Christiansena to bola iba štvrtý výhra v individuálnych pretekoch vo SP. Na MS získal jednu striebornú medailu, a to z klasickej mužskej štafety. Bol to práve Christiansen, ktorý to Nórom dosť pokazil. Na prvom úseku síce nešiel do trestného kola, no na odovzdávku prišiel s mankom jednej minúty. Na poslednú sezónu však bude spomínať v dobrom, pretože v nej získal až dva malé glóbusy. Christiansen vyhral hodnotenie pretekov s hromadným štartom a aj vytrvalostných pretekov. Boli to prvé dva glóbusy v jeho vitríne. Z nórskeho tábora treba vyzdvihnúť minimálne ešte dve mená. Tarjei Bö síce nevyhral ani jedny preteky, ale počas celej sezóny ho bolo vidieť a nakoniec skončil šiesty v hodnotení Svetového pohára. Johannes Dale vyhral masák v Annecy a v hodnotení SP bol siedmy. 

Sturla Laegreid (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

Najlepším biatlonistom mimo Nórov bol Benedikt Doll, no pri hodnotení jeho sezóny ju treba rozdeliť na dve časti – Svetový pohár a MS. Dolla v poslednom roku zdobil kvalitný beh, a keď mu vyšla strelecká časť, dokázal miešať kartami v popredí. Jeho okamih slávy prišiel Östersunde vo vytrvalostných pretekoch. Trafil všetkých 20 terčov a o minútu porazil druhého najlepšieho biatlonistu. Na stupňoch víťazov bol ešte dvakrát. Celkovo skončil štvrtý v hodnotení SP. K jeho výkonom na MS treba dodať, že Doll totálne neustál tlak. Na lyžiach ešte čo-to predviedol, no na strelnici mu chýbal pokoj a hlavne presnosť. Hneď na úvod MS to nemeckému tímu pokazil v klasickej miešanej štafete, kde ich pripravil o medailu trestným kolom. Jeho individuálne výsledky boli tiež veľmi slabé. Najväčším sklamaním uplynulej sezóny je však Quentin Fillon Maillet. Iba dve pódiové umiestnenia od muža, ktorý obhajoval veľký glóbus je slabota. Francúz sa celú sezónu trápil v bežeckej časti, kde mu totálne odišla šťava a bol len tieňom toho Fillona Mailleta, ktorý doslova znechucoval biatlon JT Böovi rok predtým. Fillon Maillet nakoniec obsadil iba ôsmu pozíciu v celkovom hodnotení SP. 

Pri hodnotení sezóny netreba zabudnúť na Švédov. Martin Ponsiluoma všetkých prekvapil víťazstvom v úvodných pretekoch. Vyšli mu nielen po bežeckej, ale aj streleckej stránke. Celkovo sa Ponsiluoma v poslednom ročníku zaradil medzi najrýchlejších biatlonistov, a to bola jeho doména. Viac víťazstiev však už nezaznamenal. V hodnotení SP skončil na piatej priečke. Viac silnejších momentov prežil Sebastian Samuelsson, lenže aj jeho sezóna sa dala rozdeliť na dve časti – Svetový pohár a MS. Vo Svetovom pohári nepredvádzal silnejšie výkony. Ani raz sa nedostal na pódium, čo je sklamanie. No na MS pretekal akoby bol obliaty živou vodou. Zlato z masáku a dva bronzy zo stíhačky a individuálu boli výsledky nad očakávanie. Bronz mal aj v štafete. Dobré sezóny majú za sebou aj Roman Rees a Fabien Claude. Nemec obsadil deviatu priečku v hodnotení Svetového pohára, Francúz uzavrel najlepšiu desiatku. Vyzdvihnúť treba aj Niklasa Hartwega, najsilnejšieho pretekára do 25 rokov. Švajčiar sa dostal dvakrát na pódium, v oboch prípadoch bol druhý. Pomyselné striebro si odniesol z úplne prvých pretekov v sezóne, a striebornú bodku za sezónou dal v úplne posledných pretekoch.  

Quentin Fillon Maillet (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

Medzi ženami posledné dva roky dominovali nórske ženy, lenže posledné dve víťazky veľkého glóbusu v sezóne 2022/23 mali rôzne problémy. Tiril Eckhoffová nenastúpila na žiadne preteky a Marte Olsbuová Röiselandová začala súťažiť až od 4. kola. Výpadky týchto dvoch skvelých biatlonistiek využila ďalšia výnimočná pretekárka – Julia Simonová. Francúzka celú sezónu dokázala podávať vyrovnané výkony. Zúčastnila sa všetkých individuálnych pretekov a iba trikrát sa nezmestila do najlepšej desiatky. Jej najhorším výsledkom bolo 18. miesto zo stíhačky v Anterselve. Celkovo zaznamenala štyri víťazstvá, pričom tri z nich ulovila v stíhačkách. Za túto disciplínu získala aj malý glóbus, prvý vo svojej kariére. O deň neskôr získala malý glóbus aj za masák a veľký za víťazstvo vo Svetovom pohári. Len pre zaujímavosť, Simonová má za sebou už siedmu sezónu vo SP, no v predchádzajúcich šiestich rokoch zaznamenala dokopy štyri víťazstvá. Presne toľko, koľko získala v poslednej sezóne. Aj tento fakt potvrdzuje, že má za sebou najlepšiu sezónu vo svojej kariére. Ani z MS neodchádzala s prázdnymi rukami. Vyhrala zlato ako inak v stíhačke a bronz v masáku. 

Najväčšími vyzývateľkami Francúzky v bitke o veľký glóbus boli prekvapujúco dve Talianky. Dorothea Wiererová opäť raz ukázala, že ešte nepatrí do starého železa. Síce na konci minulej sezóny ohlásila koniec kariéry, v lete jej biatlon začal chýbať a tak vo svojej kariére ďalej pokračovala. A urobila dobre. Wiererová celú sezónu patrila k ozdobám ženského biatlonu. Už v Kontiolahti zažila prvý silný moment, keď bola druhá v stíhačke. Prvého víťazstva v sezóne sa dočkala doma v Anterselve, kde jej vyšiel šprint. Vyhrala aj individuál a masák v Östersunde a na MS získala zlato v klasickej štafete a striebro v mixe. Celkovo bola druhá v hodnotení Svetového pohára. Len o priečku nižšie skončila Lisa Vittozziová. Posledné tri jej sezóny boli dosť utrápené a pri jej mene sa pomaly tiež začal skloňovať odchod do športového dôchodku. Veď jej posledné víťazstvo sa datovalo ešte do roku 2019. Lenže Vittozziovej sa podaril reštart. Už v Kontiolahti skočila na debnu. Do konca sezóny sa jej to podarilo ešte sedemkrát, pričom vyhrala individuál v Ruhpoldingu. V rovnakej disciplíne získala bronz na MS, čo bola jej len druhá individuálna medaila z vrcholného podujatia v kariére. Zlato mala zo štafety, striebro z klasického mixu a bronz zo single mixu. Vittozziová získala aj malý glóbus za individuál.

Julia Simon (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

Ozdobou nemeckého ženského biatlonu bola Denise Herrmannová-Wicková, ktorá po sezóne zavesila flintu na klinec. Herrmannová-Wicková nezostala nič dlžná svojej povesti kvalitnej bežkyni, a keď sa jej podarilo aj dobre zastrieľať, tak zakaždým atakovala stupne víťazov. Celkovo pri svojej derniére zaznamenala štyri víťazstvá, z tohto pohľadu to bola jej najúspešnejšia sezóna v kariére. Malá aj malý glóbus za šprint. Nemka získala aj zlato na MS, iba druhé vo svojej kariére. Tú ukončila na vrchole a všetci fanúšikovia nemeckého biatlonu teraz budú čakať, kto Herrmannovú-Wickovú zastúpi. Peknú sezónu má za sebou aj Ingrid Tandrevoldová, šiesta v celkovom hodnotení Svetového pohára a najlepšia Nórka. Prispel k tomu už vyššie spomenutý fakt, no Tandrevoldová si zaslúži pochváliť za päť druhých miest, ktoré získala v tejto sezóne. Nevyhrala ani raz.

Jediné dve nórske víťazstvá v ženskej časti SP zaznamenala Marte Olsbuová Röiselandová. No aj ona už vo svojej biatlonovej kariére dopísala poslednú kapitolu. Bodku za kariérou dala tiež Anais Chevalierová-Bouchetová, ktorá v poslednej svojej sezóne získala päť pódiových umiestnení a hlavne ôsme miesto v celkovom hodnotení SP. Francúzsko môže tešiť, že počas uplynulej sezóny sa našli minimálne dve dámy, ktoré ju budú vedieť v zostave zastúpiť, a to Lou Jeanmonnotová a Sophie Chauveauová. Pozitívne treba zhodnotiť aj sezónu Markéty Davidovej. Síce tento rok nevyhral ani jedny preteky a na stupňoch víťazov bola iba dvakrát v Hochfilzene, no v celkovom hodnotení SP skončila deviata, čo je jej najlepšie umiestnenie v kariére. Celú sezónu ju zdobila veľká vyrovnanosť, a to je dobrá vizitka. 

Marte Roeiseland s kolegami (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

Ak si švédski muži vyslúžili pochvalu za svoje výkony, tak u dvoch najväčších hviezd švédskeho ženského tímu treba s chválou šetriť. Elvira Öbergová mala výborný vstup do sezóny a po Pokljuke, kde vyhrala aj šprint aj stíhačku sa zdalo, že potvrdí predsezónne predpovede a bude hlavnou súperkou Julie Simonovej na ceste za veľkým glóbusom. Lenže prišli MS a Elvira zmizla, a to výsledkovo aj výkonnostne. V 7. kole SP nepostúpila zo šprintu, o týždeň neskôr doma v Östersunde bolo jej najlepším výsledkom 20. miesto a na Holmenkollene štartovala len raz. Prepadla sa tak na konečné piate miesto v hodnotení SP, čo je po tak výbornom začiatku veľké sklamanie.

Jej sestra Hanna Öbergová bola úplný opak. Síce hneď úvodné preteky vyhrala a vyzeralo to, že pri absencii dvoch posledných víťaziek veľkého glóbusu bude môcť zaútočiť na jeho zisk, lenže od druhých pretekov až po MS sa Hanna trápila. Predvádzala jeden priemerný výkon za druhým. Našťastie pre ňu, na MS prišiel zvrat. Vyhrala individuál aj masák a v záverečnom trimestri sa vrátila na priečky, kde patrí. Nakoniec skončila siedma v hodnotení šampionátu. Spomedzi Švédok treba spomenúť ešte Annu Magnussonovú, ktorá vyhrala šprint v Annecy. Medzi menšie sklamania patrí aj Lisa-Theresa Hauserová. Síce vyhrala dvakrát, čím si vyrovnala sezónne maximum, ale jej výkony boli ako na hojdačke. Raz bola skvelá, o deň neskôr totálne vybuchla. Na MS získala medailu len v single mixe.