Muži boli vždy v úzadí väčších ženských úspechov najprv na prelome storočia, ale aj po príchode Kuzminovej. Do Top 10 prenikala tiež Gereková, teraz bojuje o najvyššie priečky Paulína Bátovská Fialková. Výnimkou bol Pavol Hurajt, ktorý ťažil hlavne zo streľby, ku ktorej sa, žiaľ, nikto nikdy nepriblížil. No táto zima bola dosiaľ najbolestivejšia. Nemali sme často ani koho postaviť, pomáhali veteráni a dopadli sme najhoršie odkedy vedú rebríček národov.
| Michal Šima (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Pri mužskom tíme bola veľmi vysoká fluktuácia trénerov. Kým v iných krajinách pôsobia jeden či dva olympijské cykly a aj bežný fanúšik môže vidieť v televízii stále tie isté tváre za ďalekohľadmi, u nás vydržal Manfred Geyer len dva roky, potom tu bol dva Juraj Sanitra, tak dva Milan Gašperčík, iba jeden Daniel Kuzmin. Ostalo to tak na Tomášovi Kosovi, ktorý viedol našich mužov "až" tri roky, ale i on pri tíme skončil a taký Michal Šima zažil už siedmeho trénera pri národnom tíme, ktorým bol Lukáš Daubner a k tímu sa prvý raz už v pozícii trénera vrátil dlhoročný reprezentant Martin Otčenáš.
Paradoxne sa Michalovi Šimovi podarilo získať "až" 21 bodov (vrátane MS), čo je o celých 17 viac ako získali muži vlani a dokonca sa dá hovoriť, že mal jednu z najlepších sezón, no nebol ani on spokojný, ale o tom neskôr. Najviac o tom, aká to bola sezóna, vypovedá fakt, že prvý raz v ére samostatnosti sme vo SP nepostavili ani jednu klasickú štafetu. Dlho panovali polemiky, či ju neuvidíme aspoň na MS, ale po vypadnutí Tomáša Sklenárika to bolo pasé.
| Tomáš Sklenárik (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Rovnako sme dopadli najhoršie odkedy existujú zverejnené dáta o rebríčku národov. Roky sme sa motali v druhej polovici Top 20, no teraz sme 24. pozíciou prerazili dno, ako hovorí klišé. Je to dané tou absenciou v štafetách, ale i neobsadením viacerých individuálnych štartov. Už len spomíname na to, ako sme na tom boli v sezóne 12/13, teda pred desiatimi rokmi, keď bol náš mužský biatlon na svojom vrchole, a to už Pavol Hurajt mal to najlepšie za sebou. Ukázali sme, že aj naši chlapi to vedia - bodovali piati rôzni a ani v jednej štafete sme nevypadli z Top 10. Dnes niečo nepredstaviteľné. V rebríčku národov sme brali 12. miesto.
Vlani sme písali, že nikto sa nechce trápiť a sebatrízniť roky, teda bude veľmi náročné dohodnúť sa so súčasnou generáciou na pokračovaní v A-tíme pre ďalší olympijský cyklus. Veruže sa to ani nepodarilo, pretože vyštudovaní inžinieri Matej Baloga so Šimonom Bartkom si jednoducho zvolili iný život a jeho zmena čakala aj Tomáša Hasillu. Náš tím sa teda rozpadol a pre generačnú medzeru v našom mužskom biatlone sme vypadli z pozícií tradičných krajín k exotickým.
| Záchranca Matej Kazár (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Najdôležitejšou otázkou teraz je, čo s tým
Vyhrabať sa z tejto priepasti, kam sme spadli, bude mimoriadne náročné a obávame sa, že na to bude doplácať mladá generácia. S dvoma pretekármi sa takmer nedá preliezť do konkurencie krajín s troma, teda do Top 23 v národoch. Chlácholí nás táto sezóna, ktorá bola bez Rusov s Bielorusmi a ešte aj poolympijská, teda viaceré malé krajiny prišli o pretekárov. Smerom k OH 2026 ale tá konkurencia bude len narastať.
Navyše hrozí, že muži stiahnu aj ženy. Ak by sa nebodaj rozhodol Michal Šima alebo Tomáš Sklenárik ukončiť kariéru a nepostavili by sme miešané štafety, body by chýbali aj ženám. To jednoducho musíme zachrániť aj keby si to vyžadovalo nasadenie niektorých juniorov do SP - iba na kratučké disciplíny ako miešané štafety, či dokonca veľké štafety, maximálne šprinty. Najmä tie miešané štafety potrebujeme dobre jazdiť a mať v nich výsledky. Cesta určite vedie cez single mixy, kde máme veľmi dobré typy pretekárov - či už Kapustová, Z. Remeňová, Cesnek, veterán Kazár alebo možno Borguľa. Len ich musíme nasadzovať.
Sezóna ešte celkom nádejne začala. Aj keď sme vedeli, že väčšinu zimy budú nastupovať len dvaja muži, na úvod v Kontiolahti vybojoval vo vytrvalostných pretekoch Tomáš Sklenárik 45. miesto a následne bol Michal Šima 28. v šprinte. No potom sa to začalo rozsypávať. V závere nás už začali zachraňovať veteráni, no problémom teda bolo, že sa to nepodarilo - nedali sme to 23. miesto v rebríčku národov. Až o pár rokov sa dozvieme, aký dopad to malo na našu mladú generáciu, ktorá chce robiť biatlon a dostať sa do najvyššej ligy. Problémom je, že sa odtiaľ potrebujeme vyhrabať rýchlo, kým sa nevrátia Rusi s Bielorusmi, lebo návrat bude science fiction.
Michal Šima mal druhú najlepšiu zimu, ale v pochmúrnej atmosfére osamelého vlka
Michal roky stagnoval, nevedel sa vymaniť zo slabších pozícií výsledkových listín. Nedarilo sa mu strelecky ani bežecky. Akoby mu nič nebolo dopriate. No predvlani konečne pookrial. Bežecky znížil stratu pod dve minúty v šprinte a hlavne mu na strelnici začalo padať viac núl. Posunúť sa mu podarilo na 84 %. Vďaka tomu získal svojich prvých 28 bodov v kariére a pamätná bola aj jeho účasť v masovom štarte.
V minulej sezóne 21/22 sa mu ale tento progres nepodarilo zachovať a aj keď pracoval na fyzickej výkonnosti, zradila ho streľba. Bodoval iba raz, no takmer nič mu nevyšlo. Túto zimu však vrátil strelecké ukazovatele vysoko, prakticky s takmer 85 % prekonal svoje kariérne maximum. Keď k tomu pridal aj slušný beh najmä v niektorých častiach sezóny, podarilo sa mu trikrát bodovať v troch rôznych strediskách vrátane MS. 34. pozíciou dosiahol svoj rekord na svetovom šampionáte. Veľmi dobre strieľať sa mu ale darilo záhadne len v šprintoch, v stíhačkách jazdieval zle.
| Michal Šima (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Rovnako ho netešilo, že v dlhších pretekoch mal veľké bežecké problémy. Prudko mu dochádzali sily a ani dobrá streľba mu už nevedela pomôcť. V závere sezóny už úplne fyzicky odpadol. Odjazdil kompletný program SP + ME, čo je naozaj veľmi veľa, takých športovcov bolo len pár. No na druhej strane treba povedať, že nejazdil klasické štafety, teda aký-taký priestor na regeneráciu bol, systematický tréning aspoň pred MS nie. Odjazdil 23 pretekov, teda o jeden štart menej ako vlani. Jeho rekordom je dokonca 28. No i tak mu to na trati často hrozne nešlo a logicky bolo cítiť frustráciu.
Navyše jazdil ako sám vojak v poli, za posledný rok stratil partiu, s ktorou sa mohol potiahnuť, Tomáš Sklenárik mal zdravotné problémy, a tak Michal ostal osamotený. Nie je sa mu čo čudovať, že aj on uvažuje o konci kariéry. Nedáva mu to dostatočný zmysel a nepomáhajú ani fanúšikovia, ktorí často nadávajú na jeho beh či streľbu a zvyknú našich pretekárov označovať za výletníkov, čo je absurdný prívlastok, ktorý sme viackrát vysvetľovali. Ostáva nám dúfať, že sa Michal s kompetentnými dohodne a bude pokračovať, pretože truhlu s mužským biatlonom sme spustili do hrobu po minulej sezóne, týmto by už bola aj zasypaná.
Tomáš Sklenárik vlani debutoval v pretekoch SP a napokon sa dostal až na OH, keďže predvádzal lepšie výkony ako Baloga či Hasilla. Párkrát sa dostal do blízkosti Top 50 a výrazne zlepšil streľbu oproti juniorským časom. Na trati sa tiež dokázal občas rozbehnúť k slučným výkonom a za ten svoj prvý veľký rok si zaslúžil veľkú pochvalu. Boli sme namlsaní, ako to zvládne teraz. Aj keď mal v lete zdravotné komplikácie, začal v Kontiolahti parádne, keď si okamžite vylepšil svoje maximum 45. miestom vo vytrvalostných pretekoch.
Mladý pretekár má ešte nejaký ten nárok na nevyrovnanosť, takže niektoré ďalšie nezdary sme nebrali tragicky. Dôležité bolo, že pekne bežal a dúfali sme, že keď sa trafí hlavne v januári či februári, budú z toho veľmi pekné výsledky a náš mužský biatlon aj vďaka tomu prežije tú svoju klinickú smrť. No to sa nestalo, pretože veľmi rýchlo ešte v decembri Tomášovo telo akoby vyplo a nevedel zo seba dostať potrebný výkon, ktorý sa na podujatiach Svetového pohára vyžaduje. Nezvládal dlhšie preteky a potrápil sa ešte párkrát, ale lekári mu už potom neodporúčali štartovať.
Prežil tak totálne frustrujúcu zimu bez svetlých momentov a aj keď je jeho potenciál zjavný, nedokázal ho ukázať, a to výrazne nahlodáva psychiku športovca. Nepretekal, sedel doma. Ani jemu sa teda nemôžeme čudovať, že uvažuje, čo so životom. Či to má v biatlone zmysel. No už vzhľadom na to málo, čo stihol medzi mužmi ukázať, stopercentne vieme, že ho veľmi potrebujeme a jeho fyzická výkonnosť i zlepšovanie streľby sú skvelým predpokladom k budúcim úspechom. Rozlúčiť sa s ním by bola, samozrejme, ešte väčšia chyba ako so Šimom. Tomáš by podľa nás mohol byť aj jedným z prekvapení na domácich letných MS tak ako pred dvoma rokmi Matej Baloga. To by mu mohlo psychicky výrazne pomôcť.
| Tomáš Sklenárik (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Suma-sumárum
Zo strany mužov to bol najhorší rok vôbec. Málo čoho sa dalo chytiť. Opäť stojíme pred otázkou, či nebude ďalší rok ešte horší ako ten predtým, zatiaľ nevidíme svetlo na konci tunela. Za Šimom a Sklenárikom je totiž výraznejšia výkonnostná i veková medzera. S A-tímom sa pripravoval aj Damián Cesnek, ktorý prechádza od juniorov k mužom a bude pripravený ďalej na sebe pracovať i zbierať skúsenosti, no táto sezóna mu nevyšla, akoby sa nemal z čoho odraziť. Bude dôležitý pre miešané štafety, ktoré vie zvládať. Sedia mu krátke disciplíny.
Dúfajme, že fyzicky zosilnie a pomôže pri toľko omieľanej záchrane nášho biatlonu, i keď vieme, že to nie je typ pretekára, ktorý by mal šancu byť niekedy hviezdou a pravidelne bodovať vo SP. Bodaj by sme sa mýlili. No potrebujeme každú dušu. Za ním je diera a veľmi mladí pretekári z ročníkov 2003 a 2004, ktorí neznamenajú bezprostrednú záchranu, no ako vravíme, ak dôjde k najhoršiemu, budeme ich potrebovať niekam nasadiť.
| Jakub Borguľa (© Dmytro Yevenko pre Slovenský biatlon) |
Benjamín Belicaj začal rok nádejne, potom mu forma odišla. Jakub Borguľa sa trápil, ale napokon opäť zažiaril na MS. Videli sme nové talenty ako Michal Adamov, nejaké čriepky ukázali aj Cienik, Černák, Mejtský, Maťko, príde Markus Sklenárik a ďalší. Budeme dúfať, že títo chalani budú rásť, zvedú potrebný konkurenčný boj už doma a dostanú i šancu v medzinárodných súťažiach. Platí, že v ďalekej budúcnosti vidíme viacero náznakov slušnej výkonnosti u chlapcov, no potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa budú môcť začleniť do nášho prvého tímu.
Vlani sme písali, že naša dorastenecká štafeta túto zimu bude mať konečne "šancu na Top 10, či i vyššie pozície" a potvrdilo sa to 7. miestom na MS. Sme presvedčení, že to takto môže byť aj nasledujúce roky, a hádam tá Top 10 už pomaly aj u juniorov. Musia ich kompetentní podporovať.
