Slovenské ženy celú našu históriu v biatlone tvrdia muziku a v sezóne 18/19 to dohnali na úplný vrchol, keď sa ku koncu kariéry Nasti Kuzminovej už začala presadzovať Paulína Fialková. Dievčatá nám robili veľkú radosť. Počítali sme pódiové umiestnenia, štafety v Top 6. Body na stovky. V kútiku duše kalkulovali s glóbusmi. To je už za nami, ale našťastie sezóna 22/23 bola lepšia ako tri predchádzajúce.
| Bátovská s Remeňovými (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Po skončení kariéry Nasti Kuzminovej prišli dve sezóny 19/20 a 20/21, ktoré neboli dobré. V tej prvej síce ešte Paulína udržala vysoký štandard, ale nepridal sa nikto iný a padli sme mimo Top 17 v národoch. Následne zaúradoval covid, kde Fialkové množstvo pretekov vynechali, mladá náhrada ešte nebola a a svetlé momenty prišli až v úplnom závere zimy. Opäť sme nepreliezli do sedemnástky. Jasnou úlohou teda vlani bolo to, aby sa to konečne vrátilo do normálu a dievčatá uspeli na OH. Paulíne sa to podarilo a dievčatá sa dokázali 16. pozíciou v národoch vrátiť na štyri miestenky. A už nám postupne dorastali pretekárky.
Túto sezónu bolo veľmi dôležité chytiť za pačesy, využiť aj absenciu Rusiek s Bieloruskami, aby sme siahali na lepšie umiestnenia - individuálne, v štafetách i rebríčku národov. Dlho to aj vyzeralo skvelo, veď sme sa pohybovali okolo 11. miesta v národoch a začali uvažovať o stratégii posunu do Top 10, ale dievčatám došla para, resp. Ivone Fialkovej sa pre choroby a rôzne problémy nepodarilo dosiahnuť silnejšie výsledky a napokon sme i vynechali štafetu na MS. Mimo Paulíny a Remeňových mali ostatné dievčatá veľa zdravotných problémov, pre ktoré to malo dopadnúť lepšie, ale po tom, čo sme prežili predchádzajúce tri roky, musíme túto sezónu brať pozitívne.
| Paulína Bátovská Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Pre zaujímavosť si povedzme, ako to vyzeralo s bodovými ziskami. S Nasťou sme v zime 18/19 získali ohromujúcich 1614 bodov, potom už bez nej sa Fialky postarali o 617, ale ostatné pretekárky mali hrozivé výsledky. V covidovej zime 20/21 to bolo už iba 176. Vlani Fialky znova pookriali na 472 bodov (vrátane OH), no a v aktuálnej zime to bolo 483 (vrátane MS). Treba však povedať, že túto zimu mali ostatné pretekárky dosiaľ najlepšie výsledky za dlhé roky. Stále nič-moc, ale potrebujeme pokračovať v trende maličkého progresu, aby sme dlhodobo držali štyri miestenky. Bolo to teda pre nás 15. miesto v národoch, no mali sme iste aspoň na trináste. Nevadí.
Výsledky a špecifiká jednotlivých pretekárok si prejdeme nižšie. Pri pohľade na štafety zisťujeme, že zatiaľ čo predminulú zimu sme dosiahli priemerné umiestnenie 18,8 s maximom 15. miestom, vlani už sa to zlepšilo na 16,6 za postupne tieto výsledky: 16., 17., 18., 19. a 13. miesto. Túto zimu sa priemer opäť zlepšil na 13,4 a výsledky 13., 11., 14., 14. a 15. pozíciu. Najmä 11. priečka z Hochfilzenu potešila, a to sme šli trestné kolo. No i tak to bolo prekonanie pokuzminovského maxima.
| Štafetová odovzdávka (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Najlepší spoločný deň v individuálnych pretekoch sme zažili na MS v Oberhofe, kde boli Bátovská 18., M. Remeňová 49., Fialková 65. a Z. Remeňová 75. Za túto súťaž sme dostali najviac bodov. No potešili aj šprint-stíhačka v NMNM, kde sa do Top 60 dostali tri naše pretekárky. Tam ale chýbal signifikantný výsledok v popredí, keďže ani jedna nebodovala. Najhorším dňom bol ten posledný s viacnásobnou účasťou - šprint v Osle, kde sme dosiahli iba 52., 71. a 92. miesto.
Platí však klišé, že sme určite mali na viac, chýbali dni, kedy by sa viacerým pretekárkam darilo, vždy jedna až dve vyhoreli. Trend je nastavený dobre, mladé pretekárky sa pomaličky zlepšujú, no u Fialkových platí to isté čo u Šimu a Sklenárika, teda, že nemôžeme si dovoliť o ne prísť, pretože napríklad bez Paulíny by sme len veľmi ťažko zachraňovali tú 17. priečku v národoch a hlboko by padli aj štafety. Musíme teda dúfať, že si kariéru ešte predĺžia, ten rok navyše náš ženský biatlon veľmi potrebuje.
Paulína Bátovská Fialková po svadbe ožila a dokázala, že stále patrí vysoko
Naša najskúsenejšia pretekárka premýšľala, či ešte má zmysel pokračovať vo vrcholovom biatlone. Ešte šťastie, že na konci dvojice hrozných sezón v marci 2022 prišla skvelá dvojkombinácia v Osle 8. a 3. miesto šprint - stíhačka. Bez toho by už možno vešala flintu na klinec. No dokázala si, že stále patrí do špičky a táto sezóna to potvrdila.
V zime 22/23 sa jej podarilo chytiť hneď v úvode a veľmi dobre sa ukazovala v dvoch najdôležitejších štatistikách - behu i streľbe. Dostala sa v nich veľmi blízko kariérnych maxím. V streľbe cez 82 % a behu k strate zhruba 30 sekúnd na 7,5 km. Dokonca sa jej podarilo tou jej vycibrenosťou a skúsenosťou strieľať ležky najrýchlejšie v živote. Celkovo rýchlosť streľby posunula z 32 na 29 sekúnd v priemere len oproti minulej sezóne, čo znamenalo tri sekundy na položku, teda 12 sekúnd pri štvorpoložkových, čo rozhodne nie je zanedbateľné pri dosahovaní úspechov. V decembri predvádzala vyrovnané výkony, dosiahla ôsme i siedme miesto.
| Paulína Bátovská Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Vrchol prišiel po Vianociach v Pokljuke, kde v kombinácii šprint - stíhačka brala štvrté miesta. Vieme, že v tom šprinte dokonca minula deviatu ranu. Bežecky to bol jej najlepší šprint života - bola piata najrýchlejšia na trati. No a nasledovala stíhačka dokonca s tretím behom (+17s). Škoda, že to už nedokázala zopakovať v ďalšom priebehu sezóny. V profesionálnom športe forma vás aj súperov často kolíše, Paulína sa veľmi dlho pohybovala v prvej polovici druhej desiatky priebežného poradia SP, no ku koncu prišli aj viaceré výsledky mimo bodov a opätovné chytenie sa až v samom závere v obľúbenom Osle. Nevyšiel jej svetový šampionát, no vďaka viacerým výborným výsledkom mimo Oberhofu ju to až tak mrzieť nemuselo. Vrátane MS dosiahla 473 bodov, čo je tretí najvyšší počet v živote, veľmi blízko druhej najlepšej sezóny. V celkovom hodnotení SP bola sedemnásta. Vyššie sa dostala na šieste a trináste miesto pred pandémiou.
Svedčí to o tom, že Paula ešte jednoznačne má čo dať svetovému biatlonu, nie len tomu slovenskému. Navyše sa jej to podarilo bez klasického koučingu ako to poznáme. Záverom. Pravdepodobnosť, že Paulína ukončí kariéru je po peknej zime paradoxne menšia ako pred rokom. Dokázala si, že jej to ide aj keď sa pripravuje bez tlaku a stresov. Berie všetko s nadhľadom a v dobrej nálade. Prečo to ešte po dlhšej jarnej pauze nepotiahnuť? Kariéru ukončilo viacero pretekárok, no až na Chevalierovú-Bouchetovú boli všetky staršie. Navyše sa iste inšpiruje Dorotheou Wiererovou, ktorá je o dva roky staršia a mala skvelý záver sezóny. Veríme teda, že Paulína ešte poteší fanúšikov na letných MS v Osrblí, ale i potom na tých klasických na Morave. Isteže sa už teší na život po biatlone, no už sme dostali toľko rán, že hádam nás nezarmúti. A ak áno, môžeme sa jej len zdvorilo poďakovať za množstvo radosti, ktorú fanúšikom priniesla.
Ivona Fialková vytúženú stabilitu stále nenašla
Roky v súhrnoch sezón píšeme o tom, že Ivone chýba stabilita a veľmi by ju chcela dosiahnuť. Žiaľ, opäť konštatujeme, že sa jej to nepodarilo. Opäť predviedla obrovský rozptyl výsledkov, dlhé neúspešné naháňanie bodov. To bolo asi kľúčové v úvode decembra, kde mala 41. aj 46. miesto, blbo tesne za bodmi. Opäť bol veľkým problémom, ktorý tvrdo postihoval psychiku, že zvykla preteky dobre začínať, v ľahu mala 80-percentnú úspešnosť, no prišla stojka, kde to vo väčšine prípadov pokazila, tam mala len hrozivých 60 %. Nie je nič horšie ako keď z veľkej nádeje padnete na dno.
Problém je, že napriek "roller-coasterom" na strelnici jej to nešlo tak na trati ako v niektorých častiach minulej sezóny. Vtedy získala 99 bodov, no túto zimu iba desať, a to v jedinom štarte - vytrvalostných pretekoch v Östersunde. Nepomohli jej ani choroby, ktoré ju prinútili vynechať niektoré súťaže a prejavilo sa to aj na dôležitých MS. Kvalifikovala sa len do troch stíhačok. V jej podaní je smutné to, že sa akoby nie je čoho chytiť. Výsledkový potenciál je úplne zjavný, vraví, že patrí do širšej špičky, ale nevedela to pretaviť do reálnych výsledkov.
| Ivona Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Pozitívom je, že rovnako ako vlani, aj teraz úplne na konci sezóny zajazdila najlepšie a konečne sa párkrát trafila v stoji. Teda so zimou sa rozlúčila trošku s lepším pocitom, no do spevu jej nebolo. Stále platí, že slovenský biatlon potrebuje obe sestry Fialkové a aj koniec Ivony by bol veľkou ranou, no nikto sa jej nebude môcť čudovať, ak to urobí. Pozitívom pre nás je, že tak Paulína ako ani Ivona sa nepridali do zoznamu biatlonistov, ktorí oznámili ukončenie kariéry, teda ak by boli rozhodnuté nepokračovať, asi by to už zvestovali svetu. Čiže nádej, že to potiahnu ďalej žije a zdá sa, že motiváciou môžu byť aj letné MS v domácom stredisku.
Mária Remeňová zachovala progres, no v najvyššej lige je pomalý
Mária Remeňová sa už pevne etablovala vo Svetovom pohári a s výnimkou záveru sezóny bola našou jasnou ženskou trojkou, resp. v niektorých fázach zimy mala lepšie výsledky aj ako Ivona. Vo SP si odbehla 21 štartov, z toho bolo 12 individuálnych. Treba povedať, že predviedla viacero pozitívnych náznakov najmä v úvode sezóny. V Kontiolahti aj Hochfilzene sa jej podarilo brať 55., 50. a 56. miesta. Bola v stíhačke. Vyzerala to fajn aj bežecky, keď dokázala zabehnúť 61. bežák. Verili sme, že ak to takto bude pokračovať, prídu aj prvé body kariéry. No neprišli. Na tejto pozitívnej vlne sa neudržala.
Príčinou boli slabšie strelecké i bežecké výkony. Keď sa pred Vianocami zdalo, že by isto mala prekročiť 80 % a beh dokázala tlačiť k strate 1:30 na 7,5 km, po novom roku prišlo množstvo nezdarov. Z 302 výstrelov vo SP+MS trafila 232 rán, čo je iba necelých 77 %. S takouto bilanciou pravidelne bodujú len extrarýchle pretekárky, resp. tieto čísla nedosahujú kvalitu, ktorá by oprávňovala myslieť na výborné výsledky. Navyše padla aj pri behu, ktorý bol napokon len kozmeticky lepší ako vlani. Je to stále mladá pretekárka s 22 individuálnymi štartmi v najvyššej lige, teda nehaníme ju ani nechceme, aby to vyznelo negatívne, ale všetky fakty hovoria o veľmi pomalom progrese. Istotne si predstavovala rýchlejší.
Výnimkou zo slabších dvoch tretín sezóny boli vytrvalostné preteky na MS, kde sa Majke podarilo obsadiť 49. priečku a už bola pár milimetrov od štyridsiatky. Snáď to teda ďalší rok bude lepšie. Získala množstvo skúseností a cenných informácií, ktoré sa budú dať využiť. Aby udržala väčšiu stabilitu, alebo sa presadila v najdôležitejšom čase sezóny.
| Mária Remeňová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Zuzana Remeňová sa konečne chytila až v závere zimy
Dvojička Márie Zuzana nemala predtým toľko skúseností s najvyšším biatlonom. Mária vstupovala do tejto zimy so 16-timi štartmi vo SP, z toho desať štartov bolo individuálnych. Zuzana odbehla tri štafety a iba dva individuálne preteky. Nedali sa teda od nej čakať veľké zázraky v prvej veľkej sezóne. No vzhľadom na to, že sa so sestrou pripravujú spolu a dlhodobo majú podobnú výkonnosť, dúfali sme, že sa potiahnu. No Zuzka od úvodu nedokázala držať úroveň sestry v behu ani streľbe a platila tú klasickú nováčikovskú daň, že sa nevedela dostať cez 80. či 70. miesto. Z 11-tich pretekov dosiahla najlepší výkon v NMNM, keď sa konečne 59. miestom dostala do stíhačky a tam ešte toto kariérne maximum vylepšila na 56. miesto. Všetko ostatné dopadlo zle.
Nejaké záblesky prišli v IBU pohári, keď v Obertilliachu brala 26. miesto a na ME v Lenzerheide odbehla vydarený single mix z Matejom Kazárom, no pomohla jej napokon až pauza práve po ME, keď sa zdalo, že nepôjde na veľké MS, no systematickejšie potrénuje pred záverečným trimestrom. Síce ešte musela pricestovať do Oberhofu, no mala natrénované, čo potom mohla ukázať zlepšeným behom, ktorý bol už lepší ako u sestry. Aj preto štatistika napokon hovorí o tom, že za sestrou zaostala bežecky len mierne, hoci viac ako dve minúty na 7,5 km je priveľa.
Každopádne ešte väčším, priam kardinálnym problémom bola streľba, ktorá sa na Zuzku z mládežníckych čias nepodobá. Veď mala len 70 %. Ak sme vyhodili pretekárky s menej ako piatimi štartami vo SP, tak sa v presnosti streľby umiestnila na 112. mieste, horšie dopadli len Ivona či Lampičová. Takže okrem pracovania na zlepšení fyzickej výkonnosti je veľmi potrebné zabrať na streľbe. Mladší a pomalší pretekári nemajú šancu ak nedosiahnu aspoň 80, ideálne 85 %. To podľa nás je v silách Zuzky.
| Zuzana Remeňová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Júlia Machyniaková šla stabilne v IBU pohári, ale nevyšli jej vrcholy
Na rozdiel od sestier Remeňových sa ich rovesníčke Júlii nepodarilo odraziť z juniorskej kategórie takým rezkým krokom, keďže sa tesne nedostala do Top 10 na MSJ alebo MEJ. No na biatlon i navzdory menším financiám nezanevrela a snažila sa medzi ženami presadiť tiež. V IBU pohári jej to celkom šlo. Ťažila z niečoho, na čo sa väčšina našich pretekárov spoľahnúť nemohla, a to presnej streľby. V ľahu dosiahla až 92-percentné skóre, v stoji to bolo 83. Celkový priemer 87,5 %. Čo by za to niekto iný dal...
Vyplynulo z toho prekonanie kariérneho maxima a výsledky ako 29., 28., 36., 26. S trénerom sa dohodli, že sa nebude snažiť počas sezóny dostať do tímu pre SP, ale zameria sa na európsky šampionát. Ten jej ale vôbec nevyšiel. Dokonca s bilanciou 0+0 brala v šprinte len 63. miesto. Problémom bola bežecká výkonnosť. Špeciálne odpadávanie v záveroch, keď v poslednom kole dokázala stratiť toľko času, čo za dve predchádzajúce kolá dokopy. V úvode sezóny sa jej to nedialo, no vo vyšších výškach či dlhých pretekoch to mala problém udýchať. Hrozná škoda toho. Je dôležité si vyhodnotiť príčiny a skúsiť sa im vyvarovať. Jednoducho to znie, ťažšie realizuje.
K tomu sa pridalo ešte aj zranenie na MS a predčasný koniec sezóny. Suma-sumárum, Julka sa už potrebuje fyzicky posunúť, aby zvýšila konkurenciu v našom tíme. Tá zdravá je vždy na prospech veci. Streľbu už pekne ladí.
| Júlia Machyniaková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Henrieta Horvátová bude na túto zimu chcieť zabudnúť
Za normálnych okolností by aj Henrieta vystužila našu konkurenciu v prvom tíme, no viaceré zdravotné komplikácie a najmä nešťastná kolízia s autom počas tréningu, po ktorej bola zranená, ju výrazne obrali o fyzické, ale aj psychické sily, čo je biatlonovej komunite veľmi ľúto. O to väčšia škoda, že hoci sezónu začala neskoro a skončila skoro, dosiahla skvelé strelecké čísla. Z 90 výstrelov trafila 82, čo znamenalo 91-percentnú úspešnosť. Bola teda najlepšou slovenskou strelkyňou tejto zimy.
No kvôli tým problémom nemala toľko natrénované na to, aby sa dokázala v rýchlom slede presúvať medzi strediskami a podávať dobré bežecké výkony. Nenastúpila ani raz vo SP, no zo siedmich štartov v IBU pohári tam boli pekné výsledky ako 24.,28., 32., 33. či 34. Zapísala si 54 bodov, teda o 13 viac ako Júlia, hoci tá mala o tri štarty viac. Hrozná škoda všetkých súvislostí okolo, pretože s takouto streľbou by pri štandardnej fyzickej výkonnosti jasne mala na náš A-tím a SP. Dúfajme, že všetko zlé prejde a bude to zasa stará-dobrá pozitívna Heňa.
No kvôli tým problémom nemala toľko natrénované na to, aby sa dokázala v rýchlom slede presúvať medzi strediskami a podávať dobré bežecké výkony. Nenastúpila ani raz vo SP, no zo siedmich štartov v IBU pohári tam boli pekné výsledky ako 24.,28., 32., 33. či 34. Zapísala si 54 bodov, teda o 13 viac ako Júlia, hoci tá mala o tri štarty viac. Hrozná škoda všetkých súvislostí okolo, pretože s takouto streľbou by pri štandardnej fyzickej výkonnosti jasne mala na náš A-tím a SP. Dúfajme, že všetko zlé prejde a bude to zasa stará-dobrá pozitívna Heňa.
| Henrieta Horvátová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Ema Kapustová s výbornou zimou, ktorej chýbala čerešnička
Ema prežívala prvý rok po zmene trénera a najmä ešte taký posledný prechodný, v ktorom mohla a chcela uspieť, ale nemusela, pretože ešte mala výsledky z dorasteneckých MS, ktoré 9. miestom poistila na vlaňajších MSJ. Aj keď nastúpila na zopár pretekov IBU pohára, absolvovala najmä program toho juniorského. Vlani sa so 181 bodmi umiestnila na 15. mieste v jeho celkovom hodnotení (desať štartov). Túto zimu to ešte vylepšila, dosiahla až obrovských 276 bodov na 12. priečke iba pri deviatich štartoch. Treba k tomu pripočítať ešte aj veľmi výživných 72 bodov vo veľkom IBU pohári, kde nastúpila šesťkrát.
Bola zárukou výsledkov všade, kde nastúpila. V sezóne zaznamenala na jej vek veľmi slušných 21 štartov. V IBU pohári 16., 21. či 22. miesto, v tom juniorskom tretie či dvakrát piate, s Damiánom Cesnekom vyhrali single mix a pomohla aj iným štafetám. Vo veľkom IBU Cupe mala 87 % streľbu a v juniorskom dokonca 91 %. Ak nerátame tri pretekárky iba s dvoma štartami, ktoré sú teda úplne nerelevantné, bola najlepšie strieľajúcou pretekárou vo svetovom mládežníckom biatlone. Navyše pobyt na strelnici oproti minulosti ešte zrýchlila. Stojky už mala rýchle i predtým, posunula ich už v priemere k 26 sekundám a ležky na 35 sekúnd, s čím mávala problémy.
V tomto ohľade vidíme u nej veľké výsledkové zlepšenie a krásnu sezónu, za ktorú si zaslúži obrovský rešpekt, no s dvoma "ALE". Nedokázala sa dostať do Top 10 na vrcholoch sezóny, teda MEJ a MSJ, čo je vždy najdôležitejšie. Keďže "nemusela", treba to hodiť za hlavu a na toto "ale" kašľať. Čo sa nedá ignorovať je bežecký výkon, ktorý nebol optimálny. Práve najmä počas vrcholov a druhej časti zimy. Začala veľmi pekne a aj keď by bolo ideálne ešte formu vyšpičkovať, i keby ostala na tej decembrovej, brali by sme to všetkými desiatimi. No vo februári a marci najmä v záveroch pretekov dostávala dosť veľkú latu. Zdá sa, že jej organizmus ešte nevydržal takú dlhú záťaž. S trénerom si to musia vyhodnotiť a skúsiť napraviť, lebo budúca zima môže byť pre Emu úžasná. Všetci v to dúfame, lebo jednoducho má na to.
| Ema Kapustová so Skačanovou, Makovínyovou a Molentovou |
V mládeži blikajú niektoré svetielka, no za Emou máme menší problém
V juniorskej kategórii máme medzi dievčatami problém. Na MS sme nevedeli postaviť štafetu, pretože nemali sme dostatok konkurencieschopných pretekárok. Za Emou máme veľkú dieru, ktorú len tak ľahko nezaplátame. Je to najmä tým, že Barbara Skačanová so Sárou Pacerovou nezažili dobrú zimu. Bola pre nich prvou po prechode od dorastu a nešlo im to na trati ani strelnici. Bolo pár výnimok tiež skôr k úvodu sezóny, no na vrcholoch zaostávali. Škoda toho. Budúci rok by sme už tú štafetu na MS mali zložiť, lebo prejde k nim Kristína Makovínyová, ale ani jej sa nepodarilo dorast ukončiť výsledkom v Top 10, aby mala nejaké extra financie.
Blikajú nejaké svetielka nádeje v dorasteneckej kategórii, kde skvelo beží Tamara Molentová. Exaktné dáta jasne ukazujú, že taký bežecký talent sme za posledných 20 rokov u dievčat v našom biatlone nemali! Už sme neraz písali, že ju treba maximálne podporiť, investovať do nej všetko, čo je v slovenských podmienkach možné. No má ešte veľmi veľa času, tak uvidíme, ako na sebe bude pracovať ďalej. Nie je to zrejme ešte typ na nasledujúcu OH. Výborne debutovala v medzinárodnom biatlone aj Alžbeta Garguláková, no má za sebou málo štartov na vynášanie väčších súdov.
| Tamara Molentová (© Dmytro Yevenko pre Slovenský biatlon) |
Pretekárok narodených v rokoch 2005 až 2007 je aktuálne v našom biatlone dostatok, nastáva už aj reálny boj o miestenky na podujatia IBU, takže je pomerne veľkou lotériou, ktorej to vyjde. Forma mimoriadne kolísa. Aj preto úpenlivo prosíme vedenie zväzu, aby jazdilo na všetky podujatia mládežníckeho IBU pohára sedem pretekárok. Nie štyri, päť ani šesť. Baby si ôsmou pozíciou v rebríčku národov vybojovali toto právo, treba ho využiť, aby rástli.
Aj ženskej časti reprezentácie ďakujeme za spoluprácu. Veríme, že v tejto zime získali mnoho skúseností, že ich niektoré sklamania neodradia a v ďalšej sezóne opäť, či ešte viac, potešia biatlonové Slovensko.
Publikovať budeme ešte poďakovanie. Všetky štatistiky už sú aktualizované. Profily reprezentantov ešte nie...
