Už sme si zvykli, že Národné biatlonové centrum v Osrblí výborne zvládne organizáciu medzinárodného podujatia IBU, no ruka v ruke s novými investíciami do areálu sa profesionalizuje aj riadenie, čo bolo citeľné počas týchto majstrovstiev sveta na kolieskových lyžiach.
Atmosféra počas MS (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Na Horehronie okrem iných pricestovali aj prezident IBU Olle Dahlin, viceprezident Jíří Hamza, generálny sekretár Max Cobb, mediálna manažérka Svetového pohára Mariya Osolodkina či hlavný fotograf IBU Christian Manzoni. Privítali sme teda generalitu, ktorá tu 20 rokov nebola. Všetci odchádzali s dobrým pocitom, že strávili týždeň na peknom podujatí. Stretli tu partiu ľudí odhodlaných priblížiť malé stredisko k svetovej biatlonovej špičke.
Priamo v dejisku prešlo bránou vstupu viac ako 6 000 fanúšikov a vynovený areál sledovali ľudia z celého sveta aj prostredníctvom priamych prenosov na webe IBU, no i televízneho vysielania RTVS, Českej televízie, poľskej TVP alebo ukrajinskej PBC. Aj divácku kulisu si pochvaľovali ľudia z IBU, pretože dobre vedia, že pritiahnuť ľudí na biatlon v lete je náročné, no Horehroniu sa to podarilo. A nie len to, fanúšikovia vytvorili skvelú atmosféru, nefandili len Slovákom a ocenili tiež fanzónu s bohatým programom. Banskobystrický región ukázal svetu ako má biatlon rád. Kolorit doplnili aj zahraniční fanúšikovia z Česka, Poľska či Ukrajiny. O podujatie bol aj záujem v médiách. V mediálnom centre pracovalo 27 novinárov zo šiestich krajín.
![]() |
Svojou tvrdou robotou priložili ruku k vydarenému dielu stovky členov našej biatlonovej rodiny, no nedá sa toľko ľudí vymenovať. A nebudeme to robiť ani s desiatimi, pretože tu sú veľmi tenké hranice, kto si to zaslúži viac, kto menej, v nasledujúcom odseku zaznie iba meno riaditeľa pretekov. Najdôležitejšie je, že naša biatlonová rodina nestarne, naopak, mladne. Vidíme čoraz viac nadšených mladých ľudí, ktorí chcú pomôcť, obetujú veľa času a robia do noci, hoci ich vo výsledku nečaká veľká finančná odmena, ale najmä dobrý pocit a hrdosť na krásne dielo.
Za profesionalizáciu podujatí v Osrblí treba pochváliť ešte stále nové vedenie zväzu, ktoré tiež mladne. Za športovo-technickú stránku Michala Baku, ktorý má v IBU čoraz lepšie meno a náš tip je, že sa už čoskoro objaví ako rozhodca aj na niektorom Svetovom pohári. No a o veľký progres pre letné MS sa výrazne postarali BDM Group aj ľudia z BBSK. Ani si nechceme predstaviť, ako by bez nich vyzeralo dejisko či fanzóna. No bez desiatok rozhodcov alebo stovky dobrovoľníkov by sa šampionát nepodarilo zorganizovať.
Rozhodcovia na MS (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Čo šampionát povedal o novej generácii nášho biatlonu?
Rozdalo sa dvanásť sád medailí. Najúspešnejšou krajinou bola Ukrajina, ktorá získala až 11 cenných kovov. Presadili sa ale aj niektorí Slováci. V elitnej kategórii to nášmu tímu prílš nevyšlo. Aj dobrí strelci to pokazili a nemohli byť vôbec spokojní. Aj keď mnohí poukazujú na slabšiu obsadenosť šampionátu, lebo tie mená nepoznajú víťaziť zo SP, v masovom štarte oboch kategórií boli prakticky iba ľudia zo SP, hoci stredo a východoeurópskeho typu.
Potvrdilo sa, že veľké talenty máme medzi mládežou. Ema Kapustová patrila celý šampionát medzi juniorskú špičku. V superšprinte sa na svoje pomery výraznejšie odstrelila štyrmi chybami v ľahu, a tak skončila štvrtá, čo bolo pre ňu sklamaním. No vynahradila si to v šprinte, keď minula len raz a veľmi jej sadla aj dlhšia dvojkilometrová trať. Skončila strieborná s výbornou východiskovou pozíciou pred stíhačkou. V nej sa dvakrát dostala do vedenia, ale napokon ju suverénna Bulharka Lora Christovová v cieľovej rovinke zdolala.
Ema Kapustová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
20-ročná slovenská pretekárka ale potvrdila svoju mentálnu vyspelosť a dokázala presne páliť stojky v rozhodujúcich okamihoch. Na šampionáte neminula ani raz v stoji. V stíhačke na poslednej streľbe, keď strieľala o zlato pred domácimi burácajúcimi tribúnami, trafila 5/5 za 22 sekúnd, a to ranami do ležkového priemeru. Väčší dôkaz o jej mentálnej sile už nemôže existovať. Citeľný je aj bežecký posun, keď nestačila iba na Christovovú, ktorá už 18-krát štartovala vo SP, hoci leto ešte neznamená nič pred dôležitejšou zimou. „Myslím, že ako letná príprava na zimu to boli výborné MS. Ešte máme na čom pracovať. Ukázalo to, že bežecká forma ide dobrým smerom. Je tam trochu zlepšenia v tej dynamike, aj keď to ešte nie je ono,“ vravela novinárom s druhým striebrom na krku.
Blízko k medaile bol aj Jakub Borguľa, ktorý sa v prvých dvoch disciplínach odpálil na strelnici, ale v stíhačke sa dokázal po skvelom behu aj troch nulách posunúť zo 17. priečky až na tretiu, ale na rozdiel od Emy poslednú položku spackal. Minul záverečné tri rany a vo finiši mu i došli sily, a tak bral „až“ piatu priečku. Vychutnal si ale kvetinový ceremoniál pre šesticu najlepších. Stále patril medzi to mladšie, čo na šampionáte pretekalo i medzi juniormi, teda najmä jeho nedeľňajší výkon, ktorý bol po odrátaní straty zo šprintu druhý najlepší, čo-to pozitívneho naznačuje.
Jakub Borguľa s kolegami (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Okrem našich dvoch medailistov aj zo zimných mládežníckych šampionátov sa v dobrom svetle ukázali i ďalšie naše nádeje do budúcnosti - ôsmy i dvanásty stále len dorastenec Martin Cienik, rovnako ôsma i jedenásta Kristína Makovínyová a do najlepšej desiatky sa podarilo nakuknúť aj 16-ročnej Michaele Strakovej, ktorá debutovala na medzinárodnej scéne veľmi zaujímavými výkonmi. Ešte v Top 10 sme videli aj Veroniku Michalechovú, hoci len v kvalifikácii superšprintu. Zvyšok slovenského tímu mal väčšie problémy vysporiadať sa s tlakom domáceho publika, no získal obrovské skúsenosti do budúcnosti. Iste oveľa viac od seba čakala veľmi talentovaná dvojica Tamara Molentová - Alžbeta Garguláková, ktorá dosahuje oveľa lepšie bežecké časy ako v ich veku Ema, no bola to pre ne iste dobrá lekcia.