Biatlonové stredisko v Ruhpoldingu patrilo medzi moje obľúbené. Bolo mi určite srdcu bližšie, než to v Oberhofe. Preto som sa vždy tešila, keď sme sa tam v nedeľu večer, resp. v pondelok ráno presúvali.
Areál v Ruhpoldingu (© Igor Stančík) |
Väčšinou sme si z Oberhofu zobrali so sebou aj dážď, takže v trojnásobnom prezliekaní z mokrého do suchého (po testovaní lyží, po nástrele a po pretekoch) sme pokračovali, no sychravé počasie už nebolo takým pravidlom, ako v predchádzajúcom stredisku. Ruhpolding leží vo veľmi peknom prostredí. Cesta z Chiemgau arény do penziónu, v ktorom sme boli ubytovaní, mi pomalým behom trvala asi pol hodinku. Bežať sa dá po turistickom chodníku, ktorý kopíruje potok.
V dňoch, keď nie sú na programe preteky, tam nestretnete veľa ľudí, no pred pretekmi, alebo chvíľu po ich skončení, sa predierate davom ľudí. Je to jeden z najnavštevovanejších Svetových pohárov. Tribúna má veľkú kapacitu a diváci zakaždým vytvoria silnú atmosféru aj popri trati. Počas Majstrovstiev sveta ešte v roku 2012 nás prišli povzbudiť aj moji rodičia so sestrou a sami opisovali atmosféru na tribúne za neopakovateľnú.
Areál v Ruhpoldingu (© Igor Stančík) |
Keďže je Ruhpolding ľahko dostupný, cesta z Banskej Bystrice zaberie okolo šesť hodín, pravidelne sme sa tešili z podpory množstva slovenských fanúšikov. Najradšej som mala toto stredisko vtedy, keď nám prialo počasie a dostatok snehu bolo aj mimo oficiálnych tratí. Vtedy viedli bežecké trate už z mestečka Ruhpolding, popri biatlonovej aréne, až ku jazeru Chiem, ktoré je veľmi známe hlavne pre cykloturistov v letnom období. Trať je veľmi príjemná svojim profilom a je ideálna na klasiku, alebo aj korčuľovanie v tréningové dni. Vedie veľmi pekným prostredím, chvíľu lúkou, chvíľu lesom, kopíruje menšie aj väčšie jazerá. Kto rád behá na lyžiach a nepreferuje ťažký profil, práve túto trasu mu vrelo odporúčam.
Naopak, profil pretekových tratí je veľmi náročný. Od roku 2007, kedy som v Ruhpoldingu štartovala po prvýkrát, sa trate často menili. Od toho času odstránili z trate most, ktorý sa jedným smerom podchádzal a opačným smerom sa prechádzalo po ňom zo zjazdu. Bol kritickým bodom hlavne v prípade, keď bol sneh zľadovatený, často bol miestom kolízií a pádov a aj preto ho odstránili. Na tom istom mieste ostala zákruta, ktorá sa ale tiež stala nebezpečnou, ak mala trať ľadový podklad, čoho je dôkazom aj hromadný pád z pretekov s hromadným štartom na Majstrovstvách sveta 2012. Nemusím pripomínať, že som, žiaľ, bola jeho súčasťou.
Video spomínaného pádu (od 5:56) |
Dnes už ani táto zákruta neexistuje, zo zjazdu pokračuje trať rovno a až po sto metroch nasleduje otočka a príchod cez mostík na strelnicu. Okrem spomínaných urobili organizátori za tých desať rokov na tratiach viacero zmien, dokonca tri po sebe nasledujúce sezóny sme ani raz nepretekali po tej istej trati ako predchádzajúci rok. Posledné sezóny už organizátori našli optimálne riešenie a profil sa nemení. Zaujímavým momentom na trati je tzv. omega, ktorou sa prechádza hneď po štarte, za strelnicou. V prvom kole v pretekoch štafiet a v pretekoch s hromadným štartom sa prechod omegou vynecháva, pretože pri prejazde naraz tridsiatich pretekárov sa tvorili kolízie.
Čo sa týka strelnice, patrí medzi tie ľahšie. Nepamätám sa, že by sme zápasili so silným vetrom, alebo hmlou, nepamätám si žiadne zrušené preteky v tomto stredisku. Na strelnicu sa prichádza dlhším miernym klesaním, čo je okrem umiestnenia areálu v nízkej nadmorskej výške ďalšou výhodou. Spomínané aspekty boli dôvodom, prečo sa pretekárky na strelnici veľmi nemýlili a nepresnou streľbou som nemohla v žiadnom prípade uspieť. Naopak, s nulovou streľbou som sa v januári 2013 tešila zo šiesteho miesta v rýchlostných pretekoch.
Areál v Ruhpoldingu (© Igor Stančík) |
Na Majstrovstvách sveta v spomínanom roku 2012 som vo vytrvalostných pretekoch skončila na 13. mieste, dosiahla som ôsmy najrýchlejší bežecký čas. Na vtedy najrýchlejšiu pretekárku Magdalenu Neunerovú som na trati stratila len 1:14 a boli to vôbec moje najlepšie vytrvalostné preteky, aké som kedy odbehla. Pamätám sa, že sa mi veľmi dobre bežalo, mala som vynikajúce lyže a vďaka tomuto výkonu som sa nominovala do pretekov s hromadným štartom, kde som skončila na 11. mieste.
Na tých istých MS, s podporou najbližších na tribúne, som odovzdávala štafetu po bezchybnej streľbe na druhom mieste iba šesť sekúnd za Nemkami. Iste si viete predstaviť, že som z Ruhpoldingu odchádzala veľmi spokojná, aj keď, s hlúpou a v tej chvíli už zbytočnou myšlienkou v hlave, že v prípade trošku lepšej streľby mohla byť aj medaila. Každý pretekár vie, že "keby" v športe neexistuje, ja sama som si to slovíčko vymazala zo slovníka, no tá veta mi dlho vŕtala v hlave ako lykožrút v smrekovom dreve.
Prejdem k ubytovaniu. Ruhpolding sa mi automaticky spája s rodinným podnikom, penziónom Fritz am Sand. Niekoľko rokov po sebe sa stal našim pravidelným týždenným domovom. Vďaka tomu, že slovenský biatlonový tím sa tam pravidelne ubytovával už roky predtým, ako som ja nastúpila do pretekov SP, nachádzali sme tam rodinnú atmosféru. Aj keď viac ako pretekári si priateľskú atmosféru užívali tréneri a realizačný tím. Majiteľ bol veľmi spoločenský, vedel ako si zákazníkov udržať v bare čo najdlhšie, vďaka čomu sa po týždni našej návštevy tešil vysokým tržbám. Na konci týždňa ale potešil aj nás, pretekárov, na rozlúčku nám pripravil výdatnú hostinu. Jeho synovia, dvojičky, hrali na gitare resp. harmonike, už od malička bolo ich osudom kráčať v otcových šľapajach.
Po nepredvídaných a nepríjemných udalostiach podnik zmenil majiteľa a pod pôvodným menom ho už nenájdete. Už sme tam viac nenašli bývalé pohodlie, a tak sme boli nútení zmeniť stánok. Zmena bola príjemná. Starší penzión leží pri jazere Tauben, hneď pri stanici lanovky Rauschbergbahn. Celá táto oblasť je atraktívna pre aktívnych dovolenkárov počas leta. Penzión má priestranné izby, domáca pani je veľmi ochotná. Problémom ale bývalo, že prirodzená šetrnosť Nemcov nedovolila pani spustiť kúrenie pár dní vopred, a tak sme prvé dni získavali teplo z elektrických ohrievačov. Až po zvyšovaní cien elektrickej energie v posledných rokoch pani konečne pochopila, že kúrenie ohrievačmi je ešte nákladnejšie. Okrem tejto nedostatočnej má u mňa tento penzión samé jednotky.
Toľko k Ruhpoldingu. Ak ste fanúšikom biatlonu a ešte ste sa neboli pozrieť na preteky SP naživo, pocestujte určite do Ruhpoldingu. Bude sa vám tam páčiť. IBU uvádza, že štadión pojme 12-tisíc fanúšikov a ďalších 18-tisíc sa vie roztratiť pozdĺž tratí. Keď si povieme, že bežne býva toto kolo SP vypredané (minimálne cez víkend), atmosféra je naozaj úžasná. Mali by sa sem vrátiť aj MS. V Nemecku sa konajú približne raz za osem rokov, no musia striedať s Oberhofom, takže približne niekedy okolo roku 2031 by tu mohol byť opäť svetový šampionát.