Sústredenie v Ridnaun je jedno z tých, ktoré by som si rada zopakovala kedykoľvek, aj teraz po skončení kariéry. Kvôli pretekom som tam bola len niekoľkokrát, pravidelne sme tam cestovali za výbornými tréningovými podmienkami na záverečnú prípravu pred najdôležitejšími pretekmi sezóny. Nedokážem spočítať, koľko dní som tam spolu strávila, na to by som si musela preštudovať tréningové denníky z dlhého obdobia, ale predpokladám, že okolo 150 dní to bude.
Okolie obce Ridnaun je nádherné, ponúka veľa možností športového vyžitia, ale veľmi dôležitým faktorom, ktorý rozhoduje, ako si to tu užijete, je voľba ubytovania. Najradšej som bola, keď sme bývali v hoteli Schneeberg. Tam sme našli všetko potrebné aj príjemné. Na bežecké trate je to na skok, v hoteli je veľmi dobre vybavená posilňovňa s malou telocvičňou, tam som strávila dlhé hodiny a o regeneráciu po náročných tréningoch sa postaralo perfektné wellness. O kvalitnom stravovaní ani nehovorím. V hoteli pracuje niekoľko slovenských kuchárov a čašníkov. Najradšej som mávala utorkové večere, po ktorých nasledovala doslova výstava sladkých dezertov. Pár rokov späť pracovala v kuchyni slovenská kuchárka, teda neviem či kuchárka, alebo pekárka, lebo piekla neuveriteľné koláče. Čerešničkou na torte po výbornej večeri bola maková štrúdľa, pravá, slovenská. Priala som si, aby každý deň bol utorok.
Dni mi tu priam leteli. Ráno rozcvička, raňajky, dlhý tréning, obed, oddych, ďalší tréning, ešte dlhší ako ten prvý, regenerácia, večera, strečing a večierka. Takto prebiehal bežný tréningový deň. Na deň voľna som po náročných tréningoch čakala ako školák na víkend. Cez tréningové voľno som sa snažila čo najlepšie zregenerovať a pripraviť sa na ďalší tréningový blok.
Slnečné počasie v horách ma viackrát vytiahlo na prechádzku do hôr. Dva kilometre za Ridnaun, pri baníckom múzeu, končí cesta a ďalej vedú turistické chodníky do hôr, kde sa v minulosti ťažilo striebro, olovo a zinok. Baníci tu pracovali vo vysokej nadmorskej výške takmer tisíc rokov, to som si naštudovala Jeden z chodníkov vedie do priesmyku, k horskej chate. Prechádzka tam nie je náročná, je vhodná aj pre deti a nadol sa môžete spustiť na sánkach. Túto možnosť som využila niekoľkokrát.
Vysoká nadmorská výška bola ďalším z dôvodov, prečo sme sem cestovali. Trate vedú po lúke, hore a dole, dlhé klesania, dlhé stúpania, zákruty. Turistické trate vedú tiež lúkou a vďaka nenáročnému profilu sú vhodné pre menej zdatných bežkárov, alebo na vyjazdenie po náročnom tréningu. Na strelnicu sa prichádza do kopca, čo ju robí náročnou, podobne ako v Anterselve.
Štadión neočarí veľkosťou, nachádza sa tam iba všetko potrebné, čo treba pre organizovanie pretekov IBU pohára. Moje prvé preteky v Ridnaun boli Majstrovstvá sveta juniorov a kadetov. Bol to veľmi zaujímavý výjazd. Počas našej neprítomnosti v penzióne nás vykradli a vytrvalostné preteky dopadli "nad očakávanie" trénera. Ja som zmeškala štart, a tak som vyštartovala o neviem koľko sekúnd, či minút neskôr, kolegyňa Biba takmer odpadla na trati z vyčerpania a ďalšia, Iva, sa predviedla "výbornou" streľbou 4-4-3-3. Nad neskúsenosťou mladých pretekárok sa teraz zasmejeme, ale vtedy to bola katastrofa.
Štartovala som tu aj na pretekoch IBU Cupu, naposledy minulú sezónu, predtým aj v olympijskej sezóne 2013/2014. Cestovali sme s trénerom na prípravu už dva dni po Štedrom dni a ostali sme tam až do druhého januárového kola SP v Ruhpoldingu. V rámci prípravy som bežala aj rýchlostné preteky IBU Cupu. Pripravovali sa tam mnohí pretekári, medzi nimi aj Kaisa Mäkäräinenová. Dopingoví komisári využili vysokú koncentráciu pretekárov na jednom mieste a všetkých nás ráno zobudilo klopanie na dvere. Stretli sme sa v jednej miestnosti a jeden po druhom si vyberali plastový pohárik na vzorku moču. V priebehu niekoľkých minút to tam vyzeralo asi podobne ako v urologickej ambulancii. Bol to prvý a tiež posledný Silvester, ktorý som kvôli príprave na ZOH nestrávila doma s rodinou. Bol by to perfektný Silvester. Ideálne miesto, osem-chodová silvestrovská večera, polnočný ohňostroj, len byť tam s priateľom a nie s trénerom!