Janka Daubnerová odhaľuje zákulisie biatlonových stredísk: Nové Město na Morave

Nové Město na Morave je jedno z mladších biatlonových stredísk. Do Čiech sme cestovali často v letných  mesiacoch, predovšetkým za kolieskovou dráhou, ale poväčšine do Jablonca, alebo do Letohradu, kde sme nachádzali menšie biatlonové areály. Na vysočinu sme veľmi nechodili, areál v Novom Meste na Morave si pamätám až z roku 2008, keď Vysočina hostila Majstrovstvá Európy, čo bolo prvé väčšie IBU podujatie tu.

Častejšie sme začali využívať podmienky areálu až v období po ZOH vo Vancouvri. Napríklad v lete roku 2011 sme tam vycestovali na preteky majstrovstiev sveta na kolieskových lyžiach, čo bolo pre mňa dovtedy najvýznamnejšie medzinárodné biatlonové podujatie na Morave. Najskôr mal areál skromnejšiu podobu a my sme tam cestovali na sústredenie výhradne počas letných mesiacov - kvôli kolieskovej dráhe a dostupnosti. Práve tá bola aj pre mňa výrazným pozitívom, keďže z Banskej Bystrice sme cestu zvládli do piatich hodín. Koliesková dráha bola dlhá do dvoch kilometrov, predĺžili ju až s postupnými modernizáciami neskôr. No cesty v okolí neboli preplnené autami a niektoré tréningy na kolieskových lyžiach sme absolvovali aj mimo areálu.

Strelnica bola a aj stále je pre pretekárov strašiakom. Málokedy sa stalo, žeby vlajky nehybne viseli. Priestor okolo strelnice je otvorený a tak vetrík pofukoval takmer neprestajne, navyše sa točil rôznymi smermi. Strelnicu s podobnými veternými podmienkami sme vo svete nenašli, a dvojtýždňové sústredenie mi dokázalo pokaziť dlhodobý priemer streleckej úspešnosti. Ale na druhej strane som bola nútená neustále pozorovať vlajočky a reagovať korigovaním mieridiel. Aj preto sme považovali strelnicu v Novom Meste za „školiacu“, vyžadovala neustálu sústredenosť a dokázala vyškoliť aj dobrého strelca.

V januári 2012 zažilo Nové Mesto veľký boom, keď po prvýkrát hostilo Svetový pohár. Aká to bola skúška pre český biatlon si neviem predstaviť, ale my sme tam cestovali s veľkými otáznikmi. Nevedeli sme, čo od toho očakávať, aké to bude, koľko fanúšikov príde, no jedno sme vedeli určite, a síce to, že nás prídu podporiť naše rodiny, kamaráti a veľa slovenských fanúšikov. Nikdy som nepretekala na tak významnom podujatí v Osrblí, čo mi je ľúto, no Nové Mesto mi z časti vynahradilo atmosféru z domáceho podujatia a to práve tým, že nás prišlo povzbudiť naozaj veľa Slovákov. Okrem toho sme sa tešili z českej kuchyne a zrozumiteľného jazyka. Po presune z Oberhofu nám české prostredie bolo bližšie. Za spomenutie stojí určite catering, ktorý zásoboval jedlom family club, stravovanie pre športovcov a tímy. V určitý deň bola v ponuke sviečková na smotane s knedlíkmi. Po našej návšteve náhle zmizla z ponuky jedál. Minula sa...

Od pretekov SP sa v Novom Meste na Morave veľa zmenilo a skromný biatlonový areál sa rozrástol na veľký komplex, ktorý pohltí desiatky tisíc ľudí a vyčaruje neuveriteľnú atmosféru. Už svetový pohár zožal úspech, nehovoriac o tom, akú atmosféru vytvorili ľudia počas Majstrovstiev sveta v 2013. Neuveriteľné. Do dejiska sme samozrejme prišli o pár dní skôr, aby sme absolvovali niekoľko tréningov. Prípravy ešte neskončili, no tribúna už stála. Bola postavená z tenkých kovových trubiek, presný výraz v stavebníckej terminológii nepoznám, no pripomínali mi lešenie, aké sa stavia pri stavbe budov. Nechcem v žiadnom prípade spochybňovať bezpečnosť podujatia, určite spĺňali podmienky, no v tej chvíli sa mi zdali byť naozaj tenké a labilné. Viac som na to nemyslela, až do chvíle, keď sa počas pretekov tribúna zaplnila tisíckami ľudí, ktorí pri každom trafenom zásahu českých pretekárov skákali, dupali a „lešenársku“ tribúnu v momente premenili na búrlivý hurikán. Vtedy som si opäť povedala „však to nemôže spadnúť, musí to predsa spĺňať normy“, veď som na nej mala rodinu :-)

Dovtedy mali nálepku „najnavštevovanejšie“ poháre v Anterselve, Ruhpoldingu, Oberhofe a po tomto roku sa k nim úplne poľahky dostalo aj NMNM. Nepochybne k tomu prispeli úspechy českých biatlonistov, ale aj úspešná propagácia, premyslený marketing a vôbec, práca ľudí v českom biatlone, ktorí dokázali NMNM pripnúť na biatlonovú mapu sveta a to vo veľkom štýle. Nehovoriac o tom, že areál aj v posledných rokoch prešiel ďalšou rekonštrukciou a počas MS 2024 sa dá hovoriť o tom, že je asi aj najmodernejším biatlonovým areálom sveta.