Anastasia Kuzminová

Od návratu Anastasie Kuzminovej si verejnosť veľa sľubovala. Pred pauzou jazdila výborne, v Soči získala druhé olympijské zlato a v Osle sa rozlúčila dvomi víťazstvami. Nasledovala materská dovolenka, dlhšia ako u ostatných pretekárok, takže jej návrat nebol jednoduchý. Musela takmer všade cestovať s dcérou Olíviou a dostávať sa do tempa. Už pred sezónou sa v biatlonových kruhoch šepkalo, že určite vynechá Östersund, Oberhof aj ďaleký Pjongčang, no možno s ním aj celý marec, aby si po šampionáte mohla oddýchnuť. Napokon sa ale záver sezóny zmenil, pretože ju skolilo viacero chorôb, alebo jedna dlho pretrvávajúca, teda do Fínska a obľúbeného Nórska napokon vycestovala.

Comeback bol ako z ríše snov. 9. decembra v Pokljuke sa po prvej streľbe zaradila na prvé miesto a hoci nastolené tempo neudržala, po dvoch nulách si vybojovala šiestu pozíciu. Všetci boli vysmiati od ucha k uchu, no ešte nemohol nikto tušiť, že to budú jej jediné bezchybné preteky sezóny a studená sprcha prišla už hneď na druhý deň, keď minula tri terče na prvej položke a v týchto stíhacích pretekoch napokon obsadila 31. miesto. V štafete odbehla trestné kolo a s pocitom, že trochu pokazila deň nie len sebe, ale aj mladým pretekárkam okolo nej odcestovala do Nového Mesta na Morave. Tam ale neodbehla ani meter. Kvôli chorobe musela začať sviatkovať skôr. Oberhof podľa plánu vypustila a po príprave v Pokljuke sa vrhla na Ruhpolding. Vrátila sa tam, kde skončila, teda štafetou, tentoraz jej parádne pomohla jediným dobíjaním a slušným výkonom na trati. Bežecká zložka ale nebola stopercentná a hoci streľba nebola z tých najhorších, do Anterselvy odišla iba s 36. a 30. miestom. V Taliansku si ale znova iba obzrela miestnu alpskú prírodu a ostala v posteli po návrate zdravotných komplikácií.

Anastasia Kuzminová na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

Kašeľ neustával, a preto neabsolvovala ani celý program MS. Ako býva zvykom, na šprint sa maximálne nachystala a v najobľúbenejšej disciplíne sa znova zaskvela. Útočila na najvyššie priečky, ale šiesty terč ju odsunul na bez tak výborné ôsme miesto. V stíhacích pretekoch klesla iba mierne, na trinástu pozíciu. Šampionát uzavrela 22. miestom v masovom štarte. Kóreu podľa plánu vynechala, ale keďže mala na konte iba dve kolá SP + MS, logicky sa rozhodla sezónu predĺžiť ešte v Kontiolahti a Osle. Vo Fínsku pridala 15. "flek", no znova v stíhačke šla kvôli streľbe dole, až na bodovaný chvost. No a waterloo zažila najprv v mix štafete, ako aj v záverečnom šprinte sezóny, kde urobila šesť chýb a veľmi neslávne sa so sezónou rozlúčila v čase, keď mala dobrú bežeckú formu.

Jej strelecké štatistiky hovoria o 77,3 %, no prekvapujúcom rozdiele medzi polohami. V ľahu dosiahla iba 72,4 %, v stoji 82,4 %. Vieme, že najmä v kontaktných pretekoch je vždy veľmi zlé ak nezvládnete streľbu v ľahu, pretože stratíte kontakt s rýchlymi skupinami a často sa dostanete do osamotenej pozície. Po materskej dovolenke a kvôli chorobe sa nečakali bežecké zázraky na úrovni priemernej straty okolo pätnástich sekúnd, čo predvádzala pred pauzou, teda tohtosezónny výsledok 39 sekúnd je uspokojivý. Určite viac ako streľba.

Anastasia Kuzminová v štafete (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

Od návratu Anastasie Kuzminovej si verejnosť veľa sľubovala. Pred pauzou jazdila výborne, v Soči získala druhé olympijské zlato a v Osle sa rozlúčila dvomi víťazstvami. Nasledovala materská dovolenka, dlhšia ako u ostatných pretekárok, takže jej návrat nebol jednoduchý. Vlani musela takmer všade cestovať s dcérou Olíviou a dostávať sa do tempa. Skolilo ju viacero chorôb, alebo jedna dlho pretrvávajúca. Nevyzeralo to ideálne, no ľudia v jej tíme stále upozorňovali na to, že nič sa nedeje a ladíme formu na OH.

Spätná analýza toho, čo sa v predchádzajúcich mesiacoch udialo, v nás vyvoláva otázku, čo si Kuzminovej tím myslel pred sezónou. V medailový útok v Pjongčangu rozhodne verili, o tom pochyboval málokto. Boju o veľký krištáľový glóbus ale zrejme nie. Nevynechala by hneď v Östersunde vytrvalostné preteky. Už v novembri ale avizovali, že Nasťa plánuje štartovať vo všetkých kolách SP vrátane Oberhofu, čo mnohých, aj zainteresovaných, prekvapilo. Očakávalo sa menej štartov a postupný nábeh formy. Daniel Kuzmin ju ale nastavil na perfektnú úroveň hneď od začiatku a po vysokých priečkach už potom šli ako hladné supy.

Maximom Kuzminovej bolo doteraz 769 bodov v sezóne 2012/13, teraz to ale vykopla na obrovských 1020. My našim pretekárom v kariérnej bilancii rátame vždy všetky body, keďže tri olympiády sa v minulosti oficiálne započítavali. Vyhrala až šesť pretekov, čo u nej nemá obdoby. Veď v celej doterajšej kariére vyhrala sedemkrát. V tejto zime sa to dostalo na neuveriteľnú úroveň, že keď jej vyšla streľba, okamžite šla na prvé alebo druhé miesto. Všetko začalo v Östersunde štvrtým miestom v miešanej štafete, ktorej bola súčasťou a veľmi dobre sa naladila, hneď v úvode sezóny uverila nie len sebe, ale aj tímu okolo nej. Potom prišlo pätnáste miesto v šprinte. Už dobre bežala, ale v stoji minula dva terče. S nulou by bola druhá. Ako sa neskôr ukázalo, v stíhačke prišiel jej charakteristický problém, keď sa odpálila na jednej ležke. Urobila štyri chyby a padla na 36. miesto, ktoré sa jej napokon v súboji s Mäkäräinenovou vyškrtlo. Potom už prišli hviezdne momenty. V Hochfilzene bola v šprinte druhá, no iba preto, že urobila chybu v ľahu a Domračeová nie. V stíhačke jej už Nasťa šancu nemala. Dosiahla svoju najlepšiu streľbu v štvorpoložkových pretekoch, keď minula iba piaty terč. To potom zopakovala už iba v zlatom olympijskom masse. V Annecy sa jediný raz v sezóne smiala z bilancie 0+0 a vyhrala najväčším rozdielom za dlhé roky, až o 34 sekúnd nad Dahlmeierovou aj napriek tomu, že ani Nemka sa nepomýlila. Tam súperky prvý raz absolútne zničila. V stíhačke ale prišiel jej druhý ležkový výbuch, keď minula trikrát hneď na úvod a hoci už potom strieľala dobre, Dahlmeierovú nedobehla a brala druhú pozíciu. V následnom masse prišli dve chyby na úvodnej položke a veľmi ťažko sa z toho dostávalo. Celkovo so štyrmi bola štvrtá.

Pred sviatkami prišlo slávne vyhlásenie, že by mala vo forme mierne poľaviť, aby jej ostali sily na OH a zdalo sa, že to jej tím robí cez Vianoce v Pokljuke, kde mala ľahšie tréningy vo výbornej nálade. Prvý raz v živote sviatkovala na čele poradia SP. Hneď po novom roku ale prišiel šprint v Oberhofe, kde minula terč v ľahu, ale znova bezkonkurencčne bežala a druhú Mäkäräinenovú zdolala v novom rekorde 35,4 sek. Súperky neničila iba na trati, ale aj strelnici, kde pálila suverénne rýchlo. V stíhačke predviedla jazdu a lá Fourcade, celé preteky jazdila sama a nikoho ani na strelnici nestretla, pretože začala čistou položkou a potom už mala taký náskok, že ani dve chyby ju mrzieť nemuseli. Vyhrala s najväčším rozdielom v živote, až o 64 sekúnd a šla pokojne, veď mala až ôsmy bežák. V Ruhpoldingu nastúpila na prvé vytrvalostné preteky od OH v Soči a ked minula prvé dva terče, bola na chvoste priebežného poradia. Potom už ale chybovala iba raz a vytiahala to na deviatu pozíciu. Bola to jedna z najčistejších pätnástok histórie, tri minúty boli veľkým zásekom. V následnej štafete Slovenkám veľmi pomohla, no v masovom štarte urobila až šesť chýb a skončila v tretej desiatke. Anterselva jej tiež nevychádzala ideálne, zdalo sa akoby jej dochádzal strelecký dych, psychika bola veľmi ťažkú skúšaná, začala si uvedomovať boj o glúbusy a už sa nevedela dočkať OH. Každý by v takejto form chcel už rýchlo na vrchol sezóny. V šprinte urobila tri chyby a skončila osemnásta. V stíhacích si polepšila na jedenástu priečku. Posledný súťažný deň pred vrcholom a dlhšou pauzou ešte zozbierala posledné zvyšky síl a zabojovala s Domračevovou a Mäkäräinenovou v masovom štarte. Aj napriek trom chybám skončila druhá.

Pred olympiádou poriadne vypla, doladila všetko potrebné, prestala myslieť na glóbusový kolotoč aj žlté či červené čísla a koncetrovala sa na to, prečo sa aj po druhej materskej dovolenke vrátila k svojmu povolaniu. Do Kórei pricestovala perfektne bežecky pripravená. Najrýchlejšia bola vo všetkých štartoch. Zbabrala ale dôležité rýchlostné preteky, kde bola pod veľkým tlakom obhajoby dvoch zlatých medailí. Fúkal silný vietor a minula hneď prvý terč, potom sa nanovo koncentrovala, no nepadol jej ešte štvrtý a na stojke zasa posledný, pred ktorým zaváhala. Bolo z toho trináste miesto s mankom 53 sekúnd, no mrzela ju aj neobvykle dlhá streľba až za 1:23, reálne tam stratila jedho trestné kolo. V stíhacích pretekoch sa čistou prvou ležkou hneď dostala do boja o medaily a po jednej chybičke na druhej ležke vyrážala s Dahlmeierovou bojovať o zlato. Stojky jej ale nevyšli, minula trikrát a uspokojila sa so striebornou medailou. Bol to jej štvrtý kovový zápis na najväčšej športovej akcii. Vo vytrvalostných pretekoch zdolala na trati súperky s najvyšším rozdielom za posledné roky až o 46,5 sekundy. Minula ale deviaty a štrnásty terč, a to ju opäť stálo najcennejší kov, ku ktorému sa dostalo veľké prekvepenie v podobe Öbergovej. Najväčšie Nastine chvíle prišli v pretekoch s hromadným štartom, v ktorých neútočila iba na tretie zlato kariéry, ale aj na kariérny zlom 20/20. Aj napriek tomu, že váhala pred posledným výstrelom a minula ho o centimeter a pol na päť hodín, so slovenskou vlajkou v rukách si prišla po to najcennejšie, čo je v športe možné. Kórejskú misiu ukončila psychicky náročnou mix štafetou, kde ju stiahli z trate, no veľmi dobre pomohla klasickej štafete, kde nás posunula na čelo, no v stoji jej veľmi fúkalo a nevyhla sa trestnému kolu.

Po dvojtýždňovej pauze sa odhodlala na záverečný trimester, no po pricestovaní do Kontiolahti, kde na ňu zo všadiaľ pozerali Mäkäräinenovej plagáty, na ňu doľahla záťaž v podobe otázok, čo teda bude s celkovým víťazstvom v SP a prišli chyby na strelnici. V rýchlostných pretekoch sa jej pred ležkou oproti nástrelu mierne zmenil vietor, no necvakla a prvé dve rany šli mimo. Následne ešte aj dve v stoji a bola až tridsiata. Našťastie sa z toho nekvalifikovalo do stíhačky. Preniesla si to aj do single mix štafety, kde už príliš nechcela štartovať, ale jej tím sa dal obmekčiť vedením SZB a päťkrát dobíjala aj s trestným kolom. Tak prišiel ešte masový štart a tam ďalších šesť chýb a šestnáste miesto. Fínsko jej vôbec nevyšlo. Na Holmankollen však mala krásne spomienky. Tesne pred druhou veľkou pauzou tu dvakrát zvíťazila a už vtedy bola superrýchla na trati. Žlté číslo stratila, a tak bola úplne ako vymenená. Okamžite prišlo víťazstvo hoci urobila jednu chybu a šesť súperok za ňou nie. V stíhačke ale doplatila na streľbu, ani štyri minely by ju víťazstvo nestáli, no Domračevová urobila iba dve. Štafetu sme ale nepostavili, a tak si ušetrila sily na Ťumeň. V rodisku sa však vrátila pod obrovský tlak, znova si obliekla žlto-červené čislo a prišli tri chyby, ktoré na 7500 metroch nedokázala kompenzovať na vyššie ako dvanáste miesto. Zisk malého glóbusu sprevádzal zvláštny pocit. Zle vyznievala aj strata 1:05 pred stíhačkou. Tam sa opäť vzopäla a bola jasne najrýchlejšia, no urobila štyri chybičky a polepšila si na šiestu pozíciu. Do vitríny doplnila aj druhú trofej, no stále bola v napätí, čo bude s tou najdôležitejšou. No a na masový štart si spomíname všetci veľmi dobre. Zvyčajne by jej tri chyby stačili na pódium, no vo štvrtom a najmä piatom kole už odpadávala od vyčerpania. Minula posledný terč a jedenáste miesto jej napokon o tri body na Mäkäräinenovú v konečnom súčte nestačilo. Bolo to pre ňu veľké sklamanie, s manželom odmietli aj štáb RTVS, ktorý kvôli nej za Ural cestoval.

Kuzminovci zrejme pred sezónou na takéto obrovské úspechy nemysleli, no keď už bol blízko ten najväčší a pripravili ich oň absolútne detaily, zavládlo veľké sklamanie. Vedia, že už tak blízko asi nebudú. Nasťa ešte v piatok v jednom z rozhovorov naznačila, že si glóbusy váži zhruba tak ako olympijské zlato, lebo sú dôsledkom celosezónnej práce nie vydareného výkonu v jeden daný deň (čo bol najmä prípad Vancouveru a Soči, kde ani nepatrila do úzkeho okruhu favoritiek). Je teda možné, že veľký glóbus by nadradili až nad zlato a keď o to prídete, veľmi vás to bolí. Poteší ich ale 140-tisíc eur pred zdanením, ktoré im cinknú na účet od IBU za výsledky v tejto sezóne.

Aj napriek všetkému to s odstupom času určite budú hodnotiť pozitívne. Bola to sezóna snov. Zažila v nej množstvo nových vecí. Viedla poradie SP, vyhrávala ďaleko viac ako v minulosti, bola najrýchlejšia na trati, získala dva glóbusy a na OH šla v pozícii najväčšej favoritky. To je vo veľkom kontraste s minulosťou. Veď pred Vancouverom bola v hodnotení SP až na 28. mieste. Pred Soči to bola jedenásta pozícia. Aj napriek veľkému tlaku, mediálnej pozornosti a očakávaniam zvládla Olympijské hry výborne, stala sa našou najúspešnejšou olympioničkou histórie a tretí raz určite aj športovkyňou roka. Na OH má skvelú bilanciu, veď bola doteraz osemkrát v Top 10, z toho šesťkrát prvá alebo druhá. Mrzieť ju môže hlúpe pravidlo o nerátaní OH do poradia SP (kde Kaisa vyhorela), čo jednak ničí relevantnosť historických štatistík, deformuje celú sezónu a vytvára iba chaos, pretože Salt Lake City, Turín aj Vancouver boli regulárnou súčasťou hodnotenia. Argument o nespravodlivosti, pretože kľúč štartu na OH je iný ako v SP, ktorý bol prezentovaný (radšej nepovieme kým a kde, možno sme zle rozumeli), je absolútnym nezmyslom, pretože potom by sa nemal rátať ani svetový šampionát, kde tiež nastupujú iba štyria pretekári za danú krajinu a kľúč je predsa ešte ťažší, pretože čiara štyroch štartujúcich nie je za dvadsiatym ale pätnástym miestom. Všetky pravidlá sú inak rovnaké, disciplíny tiež. IBU by si to pod novým prezidentom mala upratať.

Je neuveriteľné, že sa jej k 1020 bodom a šiestim víťazstvám podarilo dostať s tými streleckými percentami, ktoré mala. Zatiaľ čo Fourcade, Dahlmeierová či svojho času Koukalová mali a majú štatistiky presnosti streľby na úrovni deväťdesiatich percentuálnych bodov, Nasťa sa v tejto sezóne dostala iba k 81,1 % (o tri percentá menej ako Mäkäräinenová), čo nebolo ani jej kariérnym maximom. To je až nepochopiteľný fakt. Presne 79 pretekárok strieľalo lepšie. To svedčí o jej úžasnom bežeckom výkone, ktorý mala bezkonkurenčný. Ďalšou z mnohých zaujímavostí je, že ani raz v sezóne pred ňou neskončila pretekárka s vyšším počtom trestných kôl / minút. To všetko je famózne. Z hľadiska slovenských historických štatistík je zasa zaujímavé to, že hoci jasne kraľuje vo všetkých ukazovateľoch, v počte štartov v SP+MS+OH je až na ôsmej pozícii. Má ich 212, Halinárová až 288 hoci ona vo svojich sezónach oveľa menej štartov, nejazdili sa ani preteky s hromadným štartom a pod.

U Anastasie Kuzminovej sa vlani z ladenia formy na OH vykľula veľká zimná fantázia, keď šesťkrát zvíťazila, z toho sa ten najcennejší triumf pochopiteľne odohral v masovom štarte pod piatimi kruhmi. Túto sezónu označila ešte za bonusovú, pretože ešte si domov nikdy nedoniesla zlato z MS a nedosiahla štyri nuly v jedných pretekoch. Podľa nášho názoru šlo celý čas aj o ďalší cieľ v podobe veľkého krištáľového glóbusu, pretože od začiatku sezóny mala v pláne všetky preteky a vedela, že môže byť blízko. Tak sa napokon aj stalo. Bojovala oň do posledných pretekov aj keď sa to už viackrát zdalo stratené. Treba však otvorene povedať, že v tejto sezóne ostávala v hre aj preto, že sme nemali suverénnu pretekárku a víťazka veľkého krištáľového glóbusu Dorothea Wiererová mala počas sezóny výkyvy a nakoniec ho získala iba za 904 bodov. To je najmenej od sezóny 2008/09, keď sa zmenil systém bodovania. Vo všetkých ostatných neolympijských sezónach mala víťazka SP ďaleko viac bodov, cez tisíc, dokonca bola aj sezóna, kde sa štyri pretekárky dostali cez hranicu tisíc. Rekord drží Tora Bergerová s 1234 bodmi v zime 2012/13. Dá sa teda povedať, že veľký glóbus tento rok získala pretekárka s najhoršími výsledkami zo všetkých tých, ktoré ho v novom miléniu vybojovali.

To ale neznižuje Nastine úžasné výkony a krásnu rozlúčku po splnení dvoch ďalších kariérnych míľníkov - šampionátového zlata i štyroch núl. Sezóna sa nezačala ideálne. V prvom kole SP je to ale u Nasti zvykom. V Pokljuke obsadila 25., 18. a 36. miesto. Nešla jej ideálne streľba. V Hochfilzene sa to už začalo zlepšovať 10. a 5. miestom, tam už začala lietať. Veľa chýb ju ale stáli výsledky aj v NMNM, kde to bola 11. a 9. pozícia. V tom momente už strácala na Wiererovú masívnych 161 bodov. Zlom prišiel v poslednom štarte pred Vianocami, keď v masse Nasťa zvíťazila a Paulína bola druhá. Cesta viedla cez dosiaľ najlepšiu streľbu sezóny - dve chyby plus najrýchlejší beh. V Oberhofe sa síce vrátila k horším percentám a suverénny beh znova len limitoval straty na siedme a potom aj druhé miesto aby jej už násladne konečne vyšiel šprint v Ruhpoldingu. Tam to dala na nulu a jasne vyhrala. No mala smolu, že to boli jediné rýchlostné preteky bez stíhačky. V masovom štarte prišli ďalšie problémy na strelnici a až 14. pozícia. Anterselva pokračovala ako v duchu celej sezóny, teda šprint za dve chyby. Opäť mala čo robiť v stíhačke, kde sa ale posunula na piatu priečku. Ale prišiel ďalší odstrelený masák a až 20. pozícia.

Anastasia Kuzminová (© Igor Stančík / SZB)

Po krátkej pauze cestovala do zámoria už s ľahkosťou, že nebude musieť štafetovať. V Canmore skončila ôsma a v Utahu doplnila dve piate priečky po veľmi solídnej kombinácii šprintu so stíhačkou. Stihla aj čo-to doma oddýchnuť a plná elánu odcestovala na MS. V Östersunde ale ochorela a vyzeralo to všelijako. Aj keď to nebolo isté, nastúpila na rýchlostné preteky, ktoré jej počas kariéry narobili toľko radosti. A zvládla ich parádne. Aj keď hneď prvú ranu netrafila, ostatné padli a aj so 150-timi metrami navyše triumfovala. Získala prvé zlato z MS a skompletizovala tak medailovú zbierku z OH i MS na 3-3-0 a 1-1-1. Nasledovalo už strelecké waterloo so siedmimi, siedmimi a desiatimi chybami, no aj napriek chorobe bola skvelo fyzicky pripravená a ešte pridala 6. pozíciu, no i 58. miesto a so scénou MS sa rozlúčila trochu nepekne 28. pozíciou v masse. Zakrátko úplne zregenerovala a ešte uzavrela kariéru krásnymi víťazstvami v najobľúbenejšom Osle. V šprinte znova vyhrala aj napriek jednej chybe, dokonca suverénne o vyše 21 sekúnd. No a prišla grandiózna stíhačka s najlepším streleckým výkonom života, keď sa ani pri jednom z dvadsiatich výstrelov nepomýlila. Dozrela a akoby takto symbolicky chcela vyvrcholiť jej kariéra. Súperky zdevastovala s náskokom 1:43, čo sa v ženskom biatlone dlhé roky nestalo. Úplný záver kariéry predstavoval desiatu pozíciu v masse.

Anastasia Kuzminová (© Igor Stančík / SZB)

Bola to krásna sezóna no s množstvom odstrelených pretekov. Nasťa mohla suverénne vziať veľký krištáľový glóbus a za celú kariéru by si to rozhodne zaslúžila. Ale treba si priznať, že biatlonová spravodlivosť ju k nemu nepustila, pretože streľba na úrovni 79,8 % nepatrí do najužšej svetovej špičky. Z pretekárok, ktoré odstrieľali aspoň sto nábojov v tejto sezóne SP, skončila až na neuveriteľnom 70. mieste. To by nemala byť najlepšia pretekárka sezóny. Problém jej robili najmä ležky, kde nechala každú štvrtú ranu. Je to zvláštne, pretože z deviatich profesionálnych sezón v najvyššej lige mala až sedemkrát horšiu bilanciu v ľahu ako stoji, pričom u ostatných je to skôr takto naopak. Dokonca po druhej materskej dovolenke bola v leže výrazne horšia ako v stoji.

Nasťa sa rozlúčila na absolútnom vrchole. To sa väčšine legiend nepodarilo a končili v priemere či dokonca podpriemere. Naša legenda však odchádza z tretej pozície celkového poradia tejto sezóny a dokonca mala v poslednej sezóne v individuálnych pretekoch až päťkrát najrýchlejší bežecký čas. "Celá moja kariéra bola veľmi zaujímavá a úspešná. Ako to však v športe býva, nebolo to bez prehier. Samozrejme, je dôležitejšie myslieť na tie najlepšie a najkrajšie víťazstvá. Neviem určiť, ktoré konkrétne preteky boli pre mňa najväčším úspechom a stáli nad ostatnými. Myslím, že naozajstný fanúšik si pamätá na krásne chvílky a bolo by smutné, ak by som menovala len jedny z nich. Všetky moje sny sa splnili a jeden ostal, tak asi pôjdem ešte ďalšiu sezónu, lebo veľký krištáľový glóbus nie (smiech). Nie, nie. Pravdupovediac, život a šport ma naučil byť skromná a radovať sa tomu, čo som už dokázala. A snívať o niečom veľkom, ako bol krištáľový glóbus ... No nepodarilo sa, mrzí ma to, celú sezónu to vyzeralo, že stúpam hore a hore, až ku koncu sa moje výkony zlepšovali. Na dievčatá to ale nestačilo, mali stabilné vystúpenia. Veľmi pekne ďakujem, veľmi Vás mám rada a veľmi si vážim všetku Vašu podporu, ktorú ste mi počas celej kariéry dopriali. Cítila som ju aj na diaľku. Ďakujem!" vyznala sa Nasťa do mikrofónu RTVS po záverečných pretekoch.

Anastasia Kuzminová (© Igor Stančík / SZB)

Krátko zhrňme úchvatnú kariéru Anastasie Kuzminovej. Nastúpila v 192 pretekoch svetového pohára, 33 na MS a 16 na OH. Slovensku pomohla v 42 štafetách (to je ešte možno počet, ktorý sa navýši). Spolu to bolo 241 štartov počas jedenástich rokov v najvyššej lige čo ju radí na siedmu priečku našej histórie. Získala ale suverénne najviac bodov - 5751 reálnych a 5781 prepočítaných na súčasné hodnotenie. V prepočte na jeden štart to bolo až 29,1 bodu. Žiadny slovenský biatlonista sa zatiaľ k týmto číslam nepriblížil ani z polovice. Zvíťazila osemnásťkrát, z toho najpamätnejšie sú triumfy štyri, a to v šprinte Vancouveru 2010, šprinte Soči 2014, masovom štarte Pjongčangu 2018 a šprinte Östersundu 2019. Samozrejme, určite si bude pamätať aj krásne double víkendy v Osle 2014 (stíhačka - masák), Oberhofe 2018 (šprint - stíhačka) i v samom závere kariéry znova v osle (šprint - stíhačka). Možno nikdy nezabudne na jediné štyri nuly v kariére z 23. marca 2019. Získala tiež tri malé krištáľové glóbusy dvakrát za rýchlostné a ešte aj stíhacie preteky. Od veľkého ju vlani delili tri body, tento rok 34. V ostatných sezónach na glóbusy neútočila, štyrikrát skončila v druhej polovici najlepšej desiatky SP.

Rozlúčila sa sympatická šampiónka, ktorá svoj náročný životný osud na začiatku premenila na obrovské úspechy, ktoré pod piatimi kruhmi v ženskom biatlone nemajú obdobu. Bola a je príkladom pre mladú generáciu športovcov v našej krajine a môžeme len dúfať, že bude ďalej rozvýjať svoju charizmu aj úžasný ľudský kapitál.