IBU pohár pre Fratzschera a Högbergovú, Slováci si polepšili oproti roku predtým

 

Hrozba šírenia nového vírusu ovplyvnila záver biatlonovej sezóny, ale aktuálna kríza sa programu IBU pohára vôbec nedotkla. Posledné kolo totiž prebehlo ešte pred svetovou pandémiou, teda na začiatku marca, takže plán kontinentálneho pohára prebehol v plnom rozsahu. U mužov sa počas ôsmich kôl najviac zviditeľnili reprezentanti nórskeho tábora. Z celkového počtu individuálnych pretekov, teda z 23 možností, až 13-krát preťal cieľovú pásku človek obliekajúci nórsku kombinézu. Udržali si tak suverenitu z minulého roka. Unikátnu sezónu majú za sebou aj švédske dámy, ktoré dominovali podobným spôsobom. Švédky ovládli 11 pretekov a vytvorili si tak osobné maximum za posledných desať rokov.

 

 

Videosumár IBU Cupu 19/20 (v angličtine)

 

Pravidelné zbieranie víťazného ovocia však Nórom nestačilo k tomu, aby namiešali nápoj pre celkového víťaza IBU pohára. Rovnako ako pred rokom im doslova a do písmena vypálil rybník jeden súper. Bol ním Lucas Fratzscher, ktorému sa podarilo ovládnuť úvodné preteky v sezóne, a to šprint v Sjusjoene. Odvtedy sa už iba prizeral ako zbierajú víťazstvá jeho súperi, no napriek tomu sa stal celkovým víťazom, o jeden bod. Fratzscher totiž nevynechal ani jedno kolo a počas celého roka predvádzal vyrovnané výkony. Na stupne víťazov sa dostal ešte šesťkrát, dvakrát bol druhý a štyrikrát tretí. Jeho najhorším výsledkom bolo 37. miesto v stíhačke na európskom šampionáte. Práve na ME v Minsku sa snažil vyladiť formu, pretože to bol vrchol jeho sezóny, lenže v Bielorusku mu podmienky vôbec nevyhovovali a dosť sa trápil. Nakoniec nezískal žiaden cenný kov, bola to pre neho menšia športová tragédia. Sezónu ukončil v Kontiolahti.

Druhé miesto v celkovom hodnotení druhej ligy získal Endre Strömsheim, iba bod ho delil od titulu. On už bol jedným z najpoctivejších zberačov prvých miest, zobral ich tri. Strömsheim sa prvýkrát poriadne zviditeľnil u nás v Osrblí, vyhral najskôr skrátený individuál a aj stíhačku. Do tretice sa na najvyššom stupienku objavil v nasledujúcom kole, v šprinte. Strömsheim mal počas celej sezóny problém so svojou streľbou, a na mizernú presnosť doplatil tiež na európskom šampionáte. Ušla sa mu medaila iba zo single mixu. Tretiu priečku v celkovom hodnotení IBU pohára obsadil Kirill Strelcov, takže aj ruský tábor dostal svojho reprezentanta na pomyslené stupne víťazov. Strelcov trikrát vstal na debnu, zakaždým na tretie miesto. Ani raz nevyhral. Aj on najlepšiu formu hlásil v Osrblí, kde všetky svoje štarty premenil na výsledky v Top 10. Umiestnenia medzi desiatimi najlepšími zbieral aj na európskom šampionáte, ale medailu nezískal.

Ku víťazstvu jedného alebo viacerých pretekov sa dostalo ešte ďalších trinásť mužov. Z tohto pohľadu najúspešnejšími boli Lars Helge Birkeland a Sivert Bakken, ktorým sa podarilo zvíťaziť trikrát. Birkeland sa vytiahol v talianskych strediskách, dvakrát vyhral v Ridanne, raz v Martelli. To Bakken ovládol posledné tri preteky v sezóne. Po dva víťazné zárezy si na konto pripísali Philipp Nawrath a Sergej Bočarnikov. Bielorus sa v plnej kráse ukázal na ME, získal dva tituly. Nawrath by možno pozbieral aj viac víťazstiev, lenže od Osrblia už naskakoval vo Svetovom pohári. Raz sa na najvyšší stupienok postavili Fredrik Gjesbakk, Maksim Varabej, Sergej Semenov, Aleksander Andersen, Semen Sučilov, Sturla Lägreid, Vebjörn Söroum, Jeremy Finello, Matvej Jelisejev, takže sa blysli aj biatlonisti z iných krajín ako z biatlonových veľmocí.     

 

 

 

Švédskym ženám sa v druhej lige enormne darilo. Ich štít najvyššie držala Elisabeth Högbergová, a to poriadne vysoko. Už ostrieľaná biatlonistka sa prehrýzla na prvé miesto až šesťkrát, takže bola najúspešnejšou pretekárkou v rámci IBU pohára v tejto sezóne. Högbergová pritom pár pretekov vynechala, napríklad sa neobjavila na podujatiach v Ridanne a Obertilliachu, kedy si plnila povinnosti v A-tíme. Je preto pravdepodobné, že vavrínov mohla pozbierať ešte viac. Prvé víťazstvo v sezóne získala už v prvom kole, kedy ovládla stíhačku, tú istú disciplínu vyhrala ešte v Osrblí a Martelli. Ďalšie tri prvenstvá dosiahla v rýchlostných pretekov. Högbergová sa stala aj európskou šampiónkou, a to práve v šprinte. Celkovo slávnostný ceremoniál absolvovala sedemkrát. Za sebou má najúspešnejšiu sezónu vo svojej profesionálnej kariére a vďaka nej prerušila viac ako desať rokov trvajúcu hegemóniu ruských a nemeckých žien.

Veľkú časť sezóny viedla priebežné hodnotenie IBU pohára Jekaterina Glazyrinová, ktorá však v treťom trimestri nenašla dobrú formu a nakoniec sa musela uspokojiť iba s druhým miestom. Glazyrinová získala prvé a zároveň posledné víťazstvo v Osrblí, v skrátenom individuále, ale dovtedy iba trikrát chýbala v Top 10. Práve vyrovnanosť výkonom bola jej silnou stránkou, a to až do Minsku. V Bielorusku však dostala veľkú krízu, v superšprinte dokonca obsadila 73. miesto. Počas európskeho šampionátu ani raz nenazrela medzi desať najlepších, a práve počas šampionátu stratila pozíciu líderky v kontinentálnom pohári. Koniec sezóny jej vôbec nevyšiel, a to bol dôvod, prečo nevyhrala celkové hodnotenie. Medzi tri najlepšie sa dostala ešte jedna ruská biatlonistka. Anastasija Poršnevová podobne ako Glazyrinová zvíťazila iba raz. Hlavnou príčinou boli jej ruky, Poršnevová mala v tejto sezóne priemerne, až podpriemerné strelecké čísla. Bežecky bola spoľahlivá.

Vidieť bolo aj ďalšie švédske ženy, a to poriadne. Druhou najviac honorovanou biatlonistkou v rámci IBU pohára bola Ingela Anderssonová, pretože sa jej podarilo ovládnuť tri preteky. Anderssonová sa ukázala najmä v Taliansku, kde ju zdobila nielen rýchlosť v bežeckej časti, ale aj presnosť na strelnici. Inde jej to tak nestrieľalo. Dvakrát z najvyššieho stupienka pózovala ešte Johanna Skottheimová. Bez víťazstva neukončili rok ani nórske ženy, lenže za svojimi krajanmi v tomto roku dosť zaostali. Karoline Erdalová vstúpila do sezóny výborne, vyhrala už prvé preteky, ale odvtedy si víťazný apetít ukojila už iba raz. Ida Lienová opanovala iba jedny preteky. Vo veľmi peknom svetle sa prezentovali Stefanie Schererová a Jevgenija Pavlovová, najmä vychádzajúca hviezda nemeckého biatlonu môže v lete oddychovať s úsmevom na perách. Obe tieto dámy sa k prvému miestu dostali dvakrát. Menoslov víťaziek obsahoval ešte mená ako Irina Starychová, Uliana Kaiševová a Elena Kručinkinová.

 

 

 

Oproti minulému roku sa v kontinentálnom pohári odprezentovalo viacej slovenských tvári, z tohto pohľadu bolo dianie v IBU pohári pre slovenského diváka zaujímavejšie. Počas ôsmich kôl sme v druhej ligy sledovali osemnásť reprezentantov slovenskej biatlonovej školy, lenže viacerí sa zúčastnili jedného, maximálne dvoch kôl. Nezopakovala sa však situácia z vlaňajška, kedy štyri kolá prebehli bez slovenskej účasti. Tentokrát sa podarilo vyslať nejakého biatlonistu, respektíve biatlonistku na všetky podujatia. Hlavne preto v kolónke štartov zasvietilo väčšie číslo ako pred rokom, a to o celú tretinu. Celkovo Slováci nastúpili na 89 pretekov, ženy mali o jeden štart viac ako muži. Tiež v kolónke bodov blikla väčšia hodnota. Dokopy osemnásť slovenských pozbieralo 245 bodov, len pre porovnanie, vlani ich bolo iba 117. Takže práve skončený ročník bol úspešnejší ako ten minulý, a to o dosť.

Medzi mužmi si na body siahli siedmi borci. Najväčšie množstvo pozbieral Michal Šima, ktorému sa v kontinentálnom pohári darilo. Štartoval iba v Minsku na európskom šampionáte, takže absolvoval štyri preteky, no odniesol si z nich niekoľko dobrých výsledkov. Najúspešnejší bol v šprinte, kde naháňal Top 10. Nakoniec obsadil 13. miesto. Bol to vôbec najlepší slovenský výsledok v tohtoročnej edícii IBU pohára. Šima získal 65 bodov a v rebríčku mu patrila 81. miesto. Úplne najviac štartov v kontinentálnom pohári má za sebou Matej Baloga, objavil sa na štarte dvadsaťkrát. Matej vedel zbierať body skoro na všetkých podujatiach, ale poriadne zažiaril na domácej scéne. Preteky v Osrblí mu chutili. Jeho slabinou však bola nestabilná streľba. Najlepší výsledok Balogu v poslednom ročníku bolo 23. miesto práve z domácej scény zo stíhačky. V celkovom hodnotení IBU pohára obsadil 84. priečku so ziskom 61 bodov. Tak či tak to bol pre neho zatiaľ životný ročník.

 

 

Matej Baloga (© Igor Stančík)

 

Aspoň jednou vetou treba zhodnotiť aj vystúpenia ďalších slovenských mužov, ktorí sa ukázali na pretekoch v IBU pohári. Šimon Bartko súťažil iba na európskom šampionáte, ale aj jemu sa podarilo odprezentovať sa v dobrom svetle, najmä 21. miesto zo šprintu bol skvelý výsledok. Samostatnou kapitolou bol Matej Kazár, ktorý v tejto sezóne ukončil kariéru a naskočil iba v Osrblí. Vyšli mu oba individuálne štarty, výborne strieľal. Získal tiež 20 bodov. Martin Otčenáš, Tomáš Hasilla a Lukáš Ottinger tiež prispeli nejakým dielom do celkového bodového súčtu, hlavne pre Ottingera bol zisk jedného bodu veľkým úspechom, keďže ešte spadal medzi juniorov. Podarilo sa mu to v Osrblí v skrátenom individuále. Do IBU pohára naskočili ešte Samuel Hubač, Peter Golian a Tomáš Sklenárik, všetci traja boli rovnaký prípad ako Ottinger. Ich primárnou oblasťou bola juniorská verzia IBU pohára, takže medzi dospelých si iba odskočili na pár pretekov.

Zo slovenských žien v celkovom hodnotení IBU pohára najvyššie operovala Terézia Poliaková, na 103. mieste, ktorá si v druhej lige trochu pozdvihla sebavedomie. Terézia v nej strávila iba posledný trimester, takže súťažila prakticky iba v Minsku. Na šampionáte sa ukázala v šprinte 29. miestom, kde sa prestavili aj ženy zo Svetového pohára, takže išlo viac-menej o dobrý výsledok. Potom v ôsmom kole opäť v Minsku ešte svoju pozíciu vylepšila, keďže v ďalšom šprinte skončila na 25. priečke. Poliaková tak získala 35 bodov a splnila kvótu, takže môže štartovať vo Svetovom pohári aj budúci rok. Aneta Smerčiaková bola jediná Slovenka, ktorá nevynechala ani jedno podujatie. Naskočila na 17 pretekov, lenže jej bežecké možnosti jej neumožnili prehovoriť výrazným spôsobom do výsledkov. Ani strelecky sa jej príliš sezóna nevydarila, nebolo to pravé orechové. Napriek tomu získala svoje prvé body v kariére medzi dospelými, boli tri. Takže bude na posledný ročník určite spomínať, v dobrom.

 

 

Aneta Smerčiaková (© Igor Stančík)

 

Do IBU pohára naskočilo ešte ďalších šesť slovenských prevažne junioriek. Najvýraznejšiu stopu z nich zanechala Henrieta Horvátová, ktorá sa blysla 22. miestom v skrátených vytrvalostných pretekoch v domácom prostredí, bolo z toho 19 bodov. Horvátová štartovala ešte v Obertilliach a aj v Minsku, takže bola druhou najvyťažovanejšou Slovenkou v druhej lige. Pritom vekom stále patrila medzi juniorov a súťažila aj v juniorskom IBU pohári. Henrieta tak nazbierala dostatočné množstvo skúseností. Určite bolo milým prekvapením sledovať ju, aj keď ešte stále má pred sebou kopec práce. To isté konštatovanie platí aj v prípade ďalších piatich dievčat, ktoré sa v poslednej sezóne minimálne raz odprezentovali v kontinentálnom pohári. Boli nimi Veronika Machyniaková, ktorá už nebola juniorka, Júlia Machyniaková, Mária Remeňová, Barbora Horniaková a Lucia Michaličková. Ani jedna z nich nezískala žiaden bod.  

Poskok hore zažili obe slovenské reprezentácie tiež v rebríčku národov. Muži si oproti minulému roku polepšili o sedem pozícií, na konci sezóny im patrilo 18. miesto. Ide určite o dobrú správu, takže z tohto pohľadu môžeme sezónu zhodnotiť pozitívne. O šesť priečok si polepšili aj ženy, ktoré v rebríčku národov obsadili 20. miesto. Mladé dievčatá tak dostanú šancu ukazovať sa medzi dospelými aj budúci rok. Hlavne na zbieranie skúseností je účinkovanie v IBU pohári veľmi dôležité, pretože ako vieme, v najvyššej lige už budú môcť ženy aj muži štartovať len v trojici.