Rozhovor: V čom spočíva práca technického delegáta? Odpovedá nám Tomáš Fusko

 

 

 

"Kedysi som pôsobil ako tréner na Dukle, trénoval som Matiaška aj iných reprezentantov. Tento šport ma veľmi baví a celý život som mu chcel pomáhať. Prihlásil som sa na školenie rozhodcov a potom to postupne išlo. Na slovensku sú tri stupne a keď máte najvyššiu triedu, zväz vás môže prihlásiť na skúšky medzinárodného rozhodcu. Tak sa stalo aj u mňa. Bolo to v roku 2001. Skúšky som zložil a dostal licenciu. Možno to znie trochu paradoxne, ale potom môžete vykonávať funkciu rozhodcu na medzinárodných podujatiach, ale iba doma. Už je to taký medzistupeň, že keď sa osvedčíte, tak po štyroch rokoch vás zväz môže nominovať na veľké školenie IBU do Salzburgu, kde už môžete získať najvyššiu licenciu technického delegáta. Hoci sa to už volá inak, je to rozhodcovská hierarchia. Ja som sa dostal tam v roku 2006 a teda IBU ma môže postaviť na akékoľvek medzinárodné preteky, ktoré organizuje."

 

 

"Buď priamo technického delegáta, ktorý je na danom podujatí akoby šéf rozhodcov, no a potom môžete byť rozhodca zodpovedajúci za priestor štartu a cieľa, strelnicu, štadión alebo trať. Taktiež ešte nesmieme zabudnúť na materiálovú kontrolu. Na IBU pohár deleguje IBU technického delegáta a dvoch rozhodcov - zvyčajne zodpovedajúcich za trať a materiálovú kontrolu. Ostatných doplní národná federácia, ale musia mať tú spomínanú licenciu na medzinárodné preteky. Na svetový pohár a ME rozdeľuje IBU technického delegáta so štyrmi rozhodcami. Na MS je to ešte viac a na OH sú, tuším, dokonca dvaja delegáti."

 

 

 

"Existuje technická komisia, to sú akoby najvyšší delegáti, ale nemajú už nejaké ďalšie licencie alebo školenia. Je ich asi deväť a tí pred každou sezónou zo zhruba 50 delegátov vyberajú, kto kam pôjde. Oni to fakticky dostanú oznámené a potvrdia, či súhlasia, alebo nie, ak napr. v tom termíne nemôžu. Vy len čakáte a pred sezónou Vám príde správa, kam ste zaradení. Okrem toho sa komisia pravidelne stretáva a rieši rôzne záležitosti. Jej funkčné obdobie je štvorročné."

 

 

 

"Áno, náhoda to asi nebola (úsmev). Na východoeurópske podujatia zvykne IBU dávať za šéfa rozhodcovského zboru vhodného delegáta z krajín bývalého východného bloku, ktorí ovládajú ruštinu a budú vedieť komunikovať s organizátormi. V Ťumeni som to bol ja, v Chanty-Mansijsku bude Čech Vlastimil Jakeš. Rozhodcovia už bývajú zo všetkých kútov sveta. Za rozhodcu som bol nominovaný do Chanty-Mansijsku, ako vravíte, a ešte na januárový IBU Cup v Novom Měste na Moravě, ale kvôli prípravám kola v Osrblí som sa toho z dôvodu vyťaženosti zriekol."

 

 

Tomáš Fusko pred sezónou (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

"Samozrejme, rád by som, ale býva zvykom, že tie najvyššie preteky si rozdeľujú medzi seba priamo tí členovia technickej komisie, ktorí prakticky dostali mandát od obce viesť technickú stránku biatlonu. Dostať sa tam si vyžaduje už politiku. Komisia je volená valným zhromaždením IBU, potrebujete mať za sebou zväz, silných ľudí atď. Neviem, uvidíme čo ukáže budúcnosť. Raz som už neúspešne kandidoval. Ale nie je to zasa až tak, že si členovia komisie vyberajú iba čerešničky. Ja som mal v Ťumeni šéfov (rozhodcov) tratí i materiálovej kontroly z tejto komisie. Technický delegát v SP som ešte nebol, iba rozhodca, zvyčajne zodpovedajúci za trať, keďže som pôvodne bežec na lyžiach."

 

 

 

"Áno, musíte byť starší ako 28 rokov a najvyššie skúšky musíte zložiť najneskôr do 55. roku života. Pracovať môžete do dovŕšenia 65 rokov. Potom vás už IBU určite nikde nenominuje. Môžete ešte ostať ako medzinárodný rozhodca na domácom podujatí, ak Vás nominuje národný zväz do pozícií, ktoré dopĺňa po IBU. Ešte by som chcel dodať, že, samozrejme, okrem skúšok musíte každé dva roky absolvovať povinné školenia, kde sa diskutuje aj o minulosti, čo bolo dobré / zlé, rovnako o novinkách a pod."

 

 

"Juraj Sanitra. On má ale automaticky pozastavenú činnosť v tejto oblasti, pretože je reprezentačným trénerom, a to sú podľa pravidiel IBU nezlučiteľné funkcie. Ak by skončil pri reprezentácií, mohol by pokračovať. Ďalej je tam Radovan Šimočko. No a do tejto sezóny to bola aj Olinka Hanesová, ktorá ale práve dovŕšila 65 rokov. Už teda ostane iba medzinárodnou rozhodkyňou a rátame s ňou, že bude šéfkou kancelárie pretekov na IBU Cupe v Osrblí, kde potrebujete túto licenciu tiež mať. Aby sme boli naďalej štyria, a tento rok sú aj nové skúšky, chceme požiadať o novú licenciu. Máme vybraté jedno slovenské meno, ale ešte to neprerokovávala športovo-technická komisia na zväze, takže uvidíme. Myslím si osobne, že pre zväz je to veľmi výhodná vec, pretože nás Slovákov je medzinárodne vidieť, že pracujeme, zároveň sme pri všetkých novinkách a v dianí."

 

 

 

"Poslaním delegáta je na pretekoch zastupovať IBU a kontrolovať, či všetko prebehlo v súlade s pravidlami, predpismi atď. Zodpovedá za to, že všetko prebehne v poriadku. Pomáhajú mu v tom tí rozhodcovia na svojich úsekoch, ktoré sme už viackrát spomínali. Rovnako tak je nutné komunikovať s organizátormi a tiež riaditeľom súťaže IBU (Race Director IBU Cup), ktorý je tiež nominovaný IBU. On je priamo zamestnanec IBU. Na úrovni IBU Cupu to je Rakúšan Felix Bitterling, ktorý chodieva na všetky preteky. On nerieši veci súvisiace s pravidlami, ale skôr partnerov, reklamu, médiá, TV a celkovú koordináciu medzi organizátorom a IBU. Predpokladám, že on tak ako ja tiež písal po skončení podujatia hodnotiacu správu pre IBU. Tú si potom prečíta technická komisia a zhodnotí podujatie."

 

 

Felix Bitterling a Tomáš Fusko na IBU Cupe v Osrblí (© archív Tomáša Fuska)

 

 

 

"Dá sa povedať, že nie. Organizátor iba uhradí všetky náklady daným ľuďom, ktorých zoznam dostane od IBU a komunikuje s nimi. Sú tam iba diéty na tých pár dní. Bežne si berieme dovolenky v zamestnaní. IBU nás potrebuje prakticky iba niekoľko dní, max. pár týždňov v roku. Všetci to robíme, lebo biatlon máme radi, chceme mu pomáhať a byť jeho súčasťou."

 

 

 

"Preteky boli popoludní, čiže o deviatej ráno zasadal organizačný výbor s nami všetkými. Vyhodnotili sme si najprv predchádzajúci deň, potom noc a ráno, aké bolo počasie, v akom stave sú trate. Organizátori nás informovali čo ako vyzerá a my sme im radili, ako to a to vylepšiť, ako prípadný problém vyriešiť. To bola ranná porada. Ešte sme sa stretávali aj večer, kde sme hodnotili, ako to dopadlo a aké nedostatky treba ešte odstrániť.

 

Okrem porád s organizátorom sme sa stretávali aj my medzinárodní rozhodcovia, kde sme riešili naše záležitosti. Počas dňa sme neustále spojení vysielačkami a komunikujeme. Pred štartom ma jednotlivé úseky informujú, či dobre prebehol nástrel, či bol všetok materiál v poriadku, trate sú pripravené atď.

 

Počas pretekov ma rozhodca zo štartu informuje, či všetci pretekári odštartovali v súlade s pravidlami. Ak náhodou nie, že máme napríklad stíhačku a pretekár vyštartuje skôr, dostanem hlásenie. To následne riešim so Siwidatou, ktorá má na starosti čipy, časomieru, live score atď. či zachytili tento problém aj oni. Ak mi povedia, že áno, osobne idem za daným trénerom na strelnicu a informujem ho, že čo sa deje a že pretekár dostane prirážku. Tak dávam pokyn Siwidate, aby vo výsledkoch začala uvádzať hviezdičku a zvykne sa tam už live dávať penalizácia. Taktiež existujú rôzne prehrešky na strelnici, trati atď. Funguje to podobne.

 

Po pretekoch zasadá takzvaná súťažná porota (jury), ktorá rozhoduje o oficiálnych výsledkoch a prípadných penalizáciách. Musí ale dokázať daný počin v rozpore s pravidlami, tzn. vyžiada si kamerový záznam, výpovede rozhodcov atď. Existuje ešte aj opak, ak sa danému pretekárovi nejakým spôsobom poškodí, tzn. čas sa potom odpočíta. Technický delegát je zároveň aj predseda tejto komisie a podpisuje výsledky. V tejto komisii som mal v Ťumeni riaditeľa pretekov, teda z ruskej strany, môjho kolegu medzinárodného rozhodcu z tratí a dvoch zástupcov z tímov - trénerov, ktorí sú volení na tímovej porade večer pred pretekmi. Dvaja pre ženy a dvaja pre mužov. Stretávame sa nie len po pretekoch, ale ešte aj pätnásť minút pred nástrelom, kde sa teda povinne musíme piati stretnúť a potvrdiť si, že je všetko v poriadku.

 

Ešte by som dodal, že súťažná porota je pripravená byť v kontakte aj počas pretekov. Ak sa stane niečo nepredvídané, napríklad začne fúkať silný vietor, začne silno padať sneh, alebo sa preteky stanú nebezpečné, komisia komunikuje a v Ťumeni som mal ako predseda právo zastaviť súťaž, samozrejme, po odhlasovaní poroty."

 

 

Tomáš Fusko pred sezónou (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

"Napríklad, keď elektronika zaznamená pretekárovi iba štyri výstrely, okamžite sa rieši, čo sa stalo a komunikuje sa, kde je chyba. Stáva sa, že napríklad pretekár tak pokazil výstrel, že ani netrafil ten plech a počítač to nezaznamenal. Za každým strieľajúcim pretekárom sedia dvaja rozhodcovia. Jeden je operátor elektroniky a druhý sleduje jednak pohyby pretekára, manipuláciu s puškou, či všetko vykonal správne, a či vystrelil všetky náboje. Ten rozhodca používa aj obyčajné pero s papierom, kde všetko zaznamenáva. Ak hlási zlú manipuláciu so zbraňou, prípadne viac / menej vystrelených nábojov, po pretekoch Siwidata poskytuje videozáznam zo strelnice, kde sú dve kamery, a porota to potom potvrdí alebo vyvráti, lebo aj človek môže urobiť chybu. Stane sa aj to, že v neoficiálnych výsledkoch má pretekár prirážku, ale zistí sa, že chybu neurobil, tak potom sa mu penalizácia stiahne.

 

Čo sa týka trestných kôl, každý pretekár má čip a Siwidata okrem live medzičasov vyhodnocuje dokonca aj to, koľko trestných kôl odbehol. Na začiatku trestného kola je také oko, ktoré keď čip prejde, zaznamená sa. Pracovník časomiery to kontroluje a keď mu zrazu nabehne, že pretekár urobil dve chyby a odbehol iba jedno kolo, vysielačkou to okamžite hlási. Preto kontrolujú trestné kolo aj rozhodcovia manuálnym spôsobom. Sú dve dvojice oproti sebe. Zapisujú si na papier, ktorý pretekár vošiel do trestného okruhu a koľko kôl urobil. Ak ich kontaktuje Siwidata, že majú nepomer a všetci to potvrdia, pretekár dostane prirážku. Ak je tam nejaký spor, rieši sa to po pretekoch v súčinnosti s kamerami. Často sa u frustrovaných pretekárov, ktorí minú veľa terčov, stáva, že počas toho krúženia zabudnú, aký okruh idú.

 

Ešte by som chcel povedať, že my nie sme žiadni kati, ktorí majú rozdávať penalizácie a pokuty. My sa snažíme vždy do posledného okamihu všetkým zúčastneným pomôcť, usmerniť ich. Či už pretekárov alebo aj organizátorov. Úspech podujatia sa nevyhodnocuje tým, že sa rozdá veľa pokút. Napríklad ak pretekár mešká na kontrolu materiálu, voláme si do vysielačky, hľadáme trénera, aby nám povedal čo sa deje, prečo neprišiel a nedávame hneď prirážku. Rovnako ak má niekto nesprávnu reklamu a je to prvý raz, prelepíme ju, nedávame hneď pokutu."

 

 

 

"Ani nie. Musím povedať, že organizátora sme veľmi vysoko hodnotili, bolo to perfektne zorganizované podujatie. Celý areál stál stovky miliónov eur a všetko bola prakticky novostavba podľa požiadaviek IBU, čiže tam sa nedalo nič vytknúť. Nejaké drobnosti sa odstránili, ale všetko bolo takmer dokonalé. Ako stvorené na svetový pohár. Sneh robia už v septembri, celkovo majú 50 kilometrov tratí. Keď som sa organizátora pýtal, koľko majú tých korýtok (v-bdov), ktoré vymedzujú trať hlavne na štadióne, vravel, že 2500, pričom v IBU Cupe sme radi, ak má stredisko 400. Jednoducho všetko robia vo veľkom, megalománsky."

 

 

Tomáš Fusko na IBU Cupe v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

"Samozrejme, bývali sme na jednom hoteli, tak som ich bol pozrieť po zisku medaily v mix štafete, zagratuloval som im. Videli sme sa sem-tam, snažil som sa ich slovne podporiť, zapriať im šťastie."

 

 

 

"Musím sa priznať, že som sa tak tešil, že som porušil pravidlá a šiel do priestoru, kde vtedy ešte nikto nemá byť a zagratuloval som jej. Som chcel byť prvým gratulantom (úsmev). Niektorí kolegovia to videli, ale verím, že mi to tolerovali. Aj oni mi potom gratulovali, že sa mojej krajanke podaril taký úspech. Minulý týždeň bol pre mňa veľmi šťastný. Všetko dobre dopadlo a darilo sa aj našim, takže som rád. Niekto to možno zhadzuje, že Majstrovstvá Európy majú slabú konkurenciu a Svetový pohár je ďaleko lepší. Ale treba si uvedomiť aj to, že SP je najmä komerčná záležitosť s prize money, z čoho biatlonisti žijú, je tam množstvo pretekov, ale toto je majstrovské podujatie, kde keď získate titul majstra Európy v rýchlostných pretekoch, viac takých biatlonistov niet. A predsa, nikto tam nikomu štartovať nezakazoval."