Hodnotenie najúspešnejších mládežníckych MS našej histórie + graf a fotogalérie

 

Nikdy predtým sa nášmu tímu nepodarilo získať viac medailí, umiestnení v Top 10, bodovaných umiestnení a ani tých v Top 60. Rovnako sa nikdy nedostalo až dvanásť Slovákov do stíhačky. Dokonca len traja zo 17 ľudí nefigurovali ani raz v šesťdesiatke. Na práci a vízii hlavného trénera mládeže Petra Kazára vidíme jasné prvky koncepcie i progresu, na oslavy a bombastické vyhlásnia je ale veľmi skoro. Budeme si musieť počkať na ďalšie šampionáty. Neradi by sme prišli na to, že Obertilliach 2021 bol len ostrovom v mori neúspechov. Základným poznatkom je, že najmä do dievčat sa oplatí investovať a nedávne vyhlásenia niektorých osôb o tom, že tu talentované pretekárky nemáme, sú vyslovene bludné.

 

 

kliknite na graf pre jeho zväčšenie (© Slovenský biatlon)

 

 

Po dvoch medailách z vytrvalostných pretekov prišli zbabrané rýchlostné, kde si naši vybrali všetkú smolu a problémy. Aj skvelí strelci pokazili niektorú položku a v tíme vládlo sklamanie. V stíhačkách sa siedmi Slováci posunuli spolu o 92 miest, takže radosť vystriedala ešte väčšia frustrácia zo šprintu, lebo keby bolo keby... V kolektívnej disciplíne dopadli všetky kategórie lepšie ako pred rokom, hoci kadetky ani juniorky nešli v plnom zložení. Absencia Henriety bude dlho mátať...

 

Môžeme si ešte pripomenúť medailové zápisy z minulosti. Ako prvá pre Slovensko priniesla medailu z mládežníckych MS Martina Halinárová v roku 1993. Štafeta bola vtedy strieborná. Marek Matiaško sa presadil hneď na dvoch šampionátoch v rokoch 1996 a 1997. Sadli mu rýchlostné preteky, keď získal striebro aj bronz. Marcela Paukovčeková bola vicemajsterkou sveta v roku 1997. O šesť rokov neskôr pribudlo striebro v rodine Matiaškovcov od Miroslava. O rok neskôr sa darilo bronzovej štafete dievčat. No a posledný cenný kov dosiahla v roku 2008 Natália Prekopová, keď bola tretia vo vytrvalostných pretekoch s triufom Wiererovej. Všetci Slováci okrem spomínaného Mareka sa presadili vo vytrvalostných pretekoch. Kapustová s Horvátovou tak získali deviatu, resp. desiatu medailu. Zlato si nikto nikdy na krk nezavesil.

 

 

Spoločná fotografia (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Krátky hodnotiaci rozhovor s trénerom Kazárom

 

 

Tento sumár sme poňali inak ako zvyčajne, keďže sme tu mali 16 pretekov a 17 biatlonistov. Zhodnotíme si ich veľmi prehľadne postupne od najlepšieho. Počet hviezdičiek je subjektívnym vyjadrením autora.

 

 

(indiv.: BRONZ; šprint 30.; stíhačka 9.; štafeta: výborne; streľba 57/61 = 93 %)

 

Jasnou vychádzajúcou hviezdou nášho biatlonu je Ema Kapustová. Nebojíme sa povedať, že biatlonistka z Revúcej je prototypom budúceho profesionála. Už v tak mladom veku málokedy vypadne z koncentrácie, vie sa maximálne sústrediť. Počúva trénerov, učí sa z chýb, premýšľa o súvislostiach. Vie odfiltrovať tlak, výborne sa s ňou pracuje. Škoda pokazeného šprintu, ktorý jej zmaril ďalšiu medailu v stíhačke. Pomohla juniorskej štafete, kde bola z našich najpomalšia, ale nie výrazne. Ako sme písali po zisku bronzu - nebol to žiadny náhodný šampionát, tieto výsledky boli výsledkom systematickej roboty.

 

Ema má úžasnú streleckú výkonnosť, ktorá nemá obdobu ani vo Svetovom pohári. Spolu s Arbrom trafila 125 rán a iba osem minula. To je presne 94 % úspešnosť. Spomedzi stoviek pretekárov, ktorí odstrieľali viac ako sto nábojov v tejto sezóne (SP, IC), je najlepšia. Ako jediná kadetka na MS zaznamenala štyri nuly, a to pre istotu hneď dvakrát.

 

Ak sa z nej má stať naša budúca profíčka jazdiaca svetový pohár, musí zrýchliť na trati, a to si veľmi dobre uvedomuje. Strata troch minút (30. beh) vo vytrvalostných pretekoch na 10 km nás vystrašila, no v stíhačke na 7,5 km už dostala len 37 sekúnd v 14. behu. Na tom musí ďalej pracovať a už v budúcej zime príde medzi juniorky, kde to bude náročnejšie, pretože zrazu sa dostane do konkurencie o dva roky starších dievčat. Má pres sebou veľmi dlhú cestu, musí ísť po nej pevným krokom.

 

 

Ema Kapustová a jej cesta za medailou

 

 

Fotogaléria (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Henrieta roky patrila medzi naše najväčšie nádeje. Absolvovala až šesť mládežníckych šampionátov, čo je slovenský rekord. Najviac ako súčasné pravidlá SZB dovoľujú. Dlhodobo výborne strieľala, tak ako väčšina pretekárov trénera Kamenského, no pomalšie bežala, tak ako väčšina pretekárov trénera Kamenského. No postupne biatlonovo rástla a treba povedať, že v tejto sezóne výkonnostne pokročila. Stala sa členkou tímu vo Svetovom pohári a dobrý výsledok v jej vekovej kategórii bol na spadnutie. Prišiel na úvod šampionátu, keď získala striebro vo vytrvalostných pretekoch a snáď aj platené miesto na VŠC Dukla.

Konečne jej sadla streľba. Ako sama vravela, v strede sezóny máva útlm, ale na začiatku aj teraz na konci jej to pálilo dobre. Stále prenasleduje štyri nuly, no na šampionáte urobila dvakrát len jednu chybu, čo sa jej podarilo tretí a štvrtý raz v kariére. Bežecky bola na tom dobre (23., 27. a 25.), vzhľadom na jej vek, teda že už končí u mladých, by určite chcela ešte trochu viac, ale bude na tom pracovať ďalej. Aj jej šprint pokazil druhú časť šampionátu. Čisto v stíhačke skončila piata. Veľká motivácia do ďalšej driny!

 

 

Henrieta a jej medailový sen

 

 

Často píšeme, že Zuzana je veľmi stabilnou pretekárkou mládežníckych MS. Vždy sa jej niečo podarí. Teraz udržala vysoký štandard počas celého šampionátu. Zaznamenala 23. i 24. miesto. Minula len dve rany v ľahu. Aj v jej prípade bola hrozná škoda troch trestných kôl po výbuchu v šprinte. Vďaka stíhačke sa potom posunula o 16 miest. Mala tu 17. beh, teda najlepší z našich junioriek na šampionáte. Po ére sestier Fialkových sme taký nevideli. V štafete nepotrebovala žiadny náhradný náboj. Tiež je to veľmi rozumná pretekárka, ktorá má výborné strelecké danosti. Zriedka vypadne z koncentrácie. Zároveň sa ťahá s dvojičkou Máriou a keďže v tejto kategórii ešte ostáva, máme sa o rok na čo tešiť. Nemuseli by sme čakať na ďalšiu medailu z MS trinásť rokov. Pokojne by sa vo vitrínke v Hruštíne mohla objaviť už v budúcej zime.

 

Pol na pol. To bolo hodnotenie spokojnosti so šampionátom od Júlie. Striedala horšiu streľbu s lepšou. Počas sezóny bolo zjavné, že sa strelecky veľmi posunula. Ale v Obertilliachu jej to nevyšlo. Okrem výborne zvládnutej štafety v každých pretekoch niektorú položku pokazila. 21. miesto zo šprintu po dvoch chybách v ľahu nie je zlé, ba tretie najlepšie po výkonoch Emy a Henriety. Práve ležky jej tu robili problémy. 5 na 5 dala len tú poslednú. Získavala rýchlosťou streľby. V stoji jej to šlo ako po masle. Nebála sa strieľať aj za dvadsať sekúnd, čo ste mohli sledovať vo videu. To je úžasný ukazovateľ. V tom bola jednou z najlepších na šampionáte. Veľmi sa nám páčia jej vyjadrovacie schopnosti, premýšľanie, rozvaha i vyhýbanie sa stresu. Tešíme sa o rok...

 

 

Inštruktážne video ako strieľať stojku

 

 

Štyri hviezdičky sme udelili ešte kadetke Kristíne, ktorá pôsobí veľmi bojovným, húževnatým dojmom ideálneho veselého typu do partie a čo je najdôležitejšie, mala tu veľmi vyrovnané výkony. Potešilo najmä 29. miesto z jej prvého štartu v medzinárodnom biatlone. Spolu s Emou mala najlepšiu streľbu spomedzi všetkých kadetiek, a to je ešte o rok a pol mladšia. Je obdivuhodné ako sa dokázala skoncentrovať na strelnici a v priemere minula len jednu ranu na preteky. Toto meno si treba určite poznačiť aj napriek tomu, že bežecky bol zreteľný ešte veľký odstup na väčšinou staršie pretekárky. To bude pre ňu veľmi náročná úloha. Slušne šla v stíhačke, ale v ostatných štartoch nakupovala minúty. Pre nás bola asi najväčším prekvapením šampionátu.

 

Lucia Michaličková ** (1999, juniorka, Dukla)

 

Lucia predviedla prekĺznutie na šampionát v poslednej chvíli. Celá sezóna jej strelecky nevychádzala, hoci niekedy dokázala suverénne zdolať krajanky na trati. No cez IBU pohár v Osrblí jej to vyšlo a cestovala do Rakúska. Tu však pokračoval jej veľký boj so strelnicou. Nedarilo sa jej, strhávala rany všetkými smermi. No aspoň šprint jej vyšiel, keď sa mimoriadne koncentrovala a minula len po jednej rane. Zvyšné položky boli nevyspytateľné. Práve stabilita výkonnosti je jej najväčšia slabina - keď jej to nejde na strelnici, veľmi vypúšťa závery kôl a klesá v bežákoch, hoci na Top 30 bez problémov mala. Neprospelo jej, že najprv s ňou tréneri do štafety nerátali, keď ju vymenili za Kapustovú, no kvôli chorobe Horvátovej nastúpila a na svojom úseku stratila vyše dve minúty, ktoré nás stáli boj o historické priečky. Prospel by jej mentálny koučing, konsolidácia, upokojenie, schladenie hlavy. Od budúceho roka bude ženou a ešte bude mať na to, aby sa skúsila dostať na OH, či debutovať v pretekoch SP. Má na to. Ak ale nezlepší stabilitu streľby, jej mladšie kamarátky ju "biatlonovo zožerú".

 

 

 

Aj Samuel si určite ako Lukáš s Tomášom predstavoval posledný šampionát úplne inak. V Dusznikách ukázal, že vie pekne streiľať, hoci bežecky zaostáva. V tejto konkurencii, na ktorú si veril, mohol pohodlne urobiť výsledky v Top 60. No odpálil sa. V šprinte trafil sedem rán, ale potom posledné tri minul. To pekne symbolizuje jeho biatlonovú kariéru. Pekne streľal na menej podstatných pretekoch, no vôbec mu nešla vtedy, keď mal zabrať. Bežecká strata 2:18 v šprinte nebola katastrofálna, aj preto ho bude tá streľba asi dlhšie mátať. Úvodný úsek štafety celkom zvládol. Nie je veľmi pravdepodobné, že bude s biatlonom v elitnej mužskej kategórii pokračovať. Ťažko povedať, koľko financií by mal na prípravu a či by ho dlhodobé pretekanie na IBU pohároch uspokojovalo.

 

 

 

Ako tak na trati šiel aj Sebastián, ktorý mal vo vytrvalostných pretekoch 62. beh. No bolo mu to nanič pri deviatich chybách. Pekne šiel v prvej polovici a potom sa odpálil. Dokonca guľou na poslednej položke. Ešteže mu vyšiel šprint, kde minul len trikrát a tesne sa dostal do stíhačky. V tejto kategórii sme každú Top 60 brali všetkými desiatimi. Tam rovnako urobil jedenásť chýb a nemohol sa nikam posunúť. Škoda, že v štafete opäť nešiel zle na trati, ale odkrúžil tri trestné kolá po stojke, ktorá mu absolútne nesadla. Nebolo to dobré, ale aj jeho posunie konkurencia, ktorá v tejto kategórii medzi 2004 a 2005 vzniká.

 

 

 

Adam tiež prekvapil hneď v úvode, a to nie behom, ale samotným výsledkom, keď sa vo vytrvalostných pretekoch dostal k 48. miestu. Podarilo sa mu to vďaka výbornej streľbe 1+2+0+0, ktorá je na túto kategóriu netypická. No úplne domrvil šprinte, kde krúžil až päťkrát a stíhačka bola nerealizovateľná. Škoda, že na trati šiel veľmi slabo. Ledva porazil exotických pretekárov. Upadajúcu tendenciu potvrdil aj v štafete ktorú rozdiehal a krúžil trestné kolo po stojke, čím stratil kontakt s dobrými krajinami. Ale aj on je ročník 2004, a tak má ešte šancu. No bude musieť pracovať na svojom bežeckom výkone, lebo sa už na MS asi nedostane.

 

 

 

Peter potvrdil povesť dobrého strelca, aj keď nepochopiteľné odstrelenie na úvodnej položke šampionátu ho stálo veľmi pekný výsledok. Streľba 3+0+0+0 bola vo vytrvalostných pretekoch veľmi blbá. 63. miesto len priemerné. V šprinte úplne odpadol v poslednom kole a napriek len jednej minele nepostúpil do stíhačky. To bolo veľmi zlé. Strieľal dobre aj rýchlo, ale na trať chodil nakupovať s veľkým nákupným košíkom.

 

 

 

Filip sa dostal na šampionát len tak-tak. Šancu dostal len v šprinte a veril, že podá taký výkon, že odjazdí aj štafetu. Všetko vyzeralo dobre. Rozbehol to slušne, minul len jednu ranu a aj keď druhé kolo už nemal ideálne, stále bol po stojke a skóre 1+1 v stíhačke. No neskôr sa ukázalo, že tempo si rozložil hrozne, ledva došiel do cieľa, keď stratil minútu na samého seba a skončil 70. Školácka chyba dorastenca, ktorý už končí v tejto kategórii a paradoxne bude rád, že to možno o rok bude mať ľahšie dostať sa na MS medzi juniormi.