Po MSJaK je najspokojnejší Baloga, úsmev na tvári naopak chýba juniorom

 

 

 

Medailovú bilanciu opäť vyhrali Nóri s deviatimi medailami a hneď za nimi skončili Rusi s ôsmimi. Dominanciu potvrdili v štafetách, rozdelili si všetky zlalé medaily. Tieto dve krajiny si odvážajú domov vždy najviac cenných kovov, no svet sa vyrovnáva a je čoraz viac štátov, ktorým sa podarí atakovať popredné priečky.

 

Po štyroch rokoch sa k medaile dostali Švédi a dievčatá získali rovno štyri. Hlavnú zásluhu na tom majú juniorky Hanna Öbergová a Anna Magnusonová, ktoré ešte nemajú ani jeden štart vo svetovom pohári, ale vzhľadom na švédsku konkurenciu sa tam určite objavia veľmi skoro. Medzi juniormi sa podľa očakávania presadil Sean Doherty. Američan získal všetky tri kovy, začal bronzom, skončil zlatom a ani nečakal na štafetu, ale už v nedeľu odišiel do Canmore. Budúcnosť majú pred sebou aj Česi, ktorí získali tri medaily, dve v štafetách.

 

Z tradičných krajín predvádzali výborné výkony Rakúšan Felix Leitner (2x zlato, 1x bronz), Rusi Igor Malinovskij (1x zlato, 1x striebro), Vjačeslav Malejev (1x zlato, 1x bronz) či rýchly Nikita Poršenev (1x striebro), alebo traja chlapci z Nórska. Ako to už v týchto reprezentáciách býva zvykom, niektorí sa napriek týmto výsledkom kvôli obrovskej konkurencii nepresadia a nikdy nedostanú do svetového pohára.

 

 

 

Z tucta slovenských pretekárov sa, ako to už býva zvykom, väčšina nepresadila. Výrazne zaostávala hlavne v bežeckej časti, a to je v biatlone horší nedostatok ako zlá streľba, pretože fyzicky slabý pretekár sa presadiť nedokáže nikdy, zlý strelec môže aspoň zhodou priaznivých okolností, ak mu sadne deň na strelnici. Dobrý bežecký výkon predviedla hlavne dvojica Matej Baloga (1997) - Šimon Bartko (1996), ktorá mala dorokrán otvorené dvere do najlepšej desiatky, no na strelnici to obaja zbabrali. Menej však Baloga, ktorý z našich zaznamenal najlepšie výsledky. Obsadil 30., 27. a 23. miesto. Štafetu vytiahol o osem pozícií hore a dôležité tiež bolo, že jeho bežecké výkony deň po dni neklesali, ale ostávali na podobnej úrovni. To naznačuje dôležitý fyzický fond, na čom pohoreli skoro všetci Slováci. Najmarkantnejšie to bolo vidieť na mladučkej Henriete Horvátovej (1999), ktorej premiéra na veľkom podujatí nevyšla na strelnici a potom upadala bežecky. Pred sebou má ale ďalšie štyri roky mládežníckej kariéry.

 

"Som spokojný s bežeckým výkonom. Trate boli pre nedostatok snehu horšie upravené, sneh bol ťažký a morký, ale šlo sa mi fajn. Musím pochváliť servisný tím, lyže išli výborné. Na strelnici sa menil vietor, takže som sa snažil počúvať rady trénerov a cvakať proti vetru. Na ležkách mi to šlo celkom dobre, ale stojky mi nevyšli podľa predstáv. Budem na tom, samozrejme, ďalej pracovať. Šampionát ma povzbudil," zhodnotil nám Rumunsko kadet Matej Baloga.

 

Jedinou pretekárkou, ktorej k výsledkom vyslovene pomáhala streľba, bola kadetka Veronika Machyniaková (1997), ktorá sa vo vytrvalostných i stíhacích pretekoch pomýlila iba dvakrát.

 

 

Matej Baloga (© Facebook)

 

 

 

Najviac sa čakalo od juniorov, ktorí veľkú časť prípravy aj samotnej sezóny strávili s mužmi. Ondrej Kosztolányi nebol ďaleko od naplnenia cieľa - 20. miesta, no práve v rýchlostných pretekoch, ktoré mu mali sedieť najmenej. Štvorpoložkové preteky nezvládol podľa predstáv. Práve tam mal zásluhou rýchlej a presnej streľby bodovať. Na hodnotenie sme sa pýtali Jakuba Leščinského, ktorý Kosztolányiho s Bartkom trénoval pred sezónou i počas nej v Obertilliachu: "Ondrej začal katastrofálne. Všetci sme vedeli, že vytrvalostné preteky budú jeho, má tam šancu ukázať sa. Sedem chýb? Hrôza. Potom sa našťastie chytil v šprinte, nebyť tej rany mimo, splnil by cieľ. V stíhačke začal presne podľa predstáv, ale potom prišli dve dvojky a pád späť dozadu. Nepresadil sa ani bežecky. Čakal som, že na trati zabojuje viac." Dá sa však konštatovať, že strelnicu má zvládnutú po všetkých stránkach. Ak ustáli formu a terče mu budú padať, môže sa presadiť na Majstrovstách Európy v samom závere sezóny.

 

Osobitnou kapitolou je Šimon Bartko, ktorý už štvrtý rok na medzinárodných podujatiach ukazuje sľubnú bežeckú formu, ale až na MS 2014 v Presque Isle vždy zlyhal na strelnici. S deviatimi trestnými minútami vo vytravalostných pretekoch sa rozhodne nedalo pomýšľať na výsledok. V šprinte skazu na strelnici ešte vyšperkoval bilanciou 3+3. Aj napriek tomu by sa bez problémov dostal do stíhacích pretekov, ale v poslednom kole veľmi škaredo spadol v zjazde. Dokonca si zlomil časť pažby a kvôli veľkému zdržaniu sa do Top 60 nedostal. Chuť si čiastočne napravil v štafete, kde mal štvrtý najrýchlejší bežecký čas z celého štartového poľa 80-tich juniorov a dokázal ležku odstrieľať čisto. Štafetu podobne ako Baloga vytiahol hore, o päť pozícií.

 

"So Šimonom pracujem už pár rokov a som rád, že sa nám podarilo bežeckú formu dobre vyladiť. Človek preto dúfa, že to pretekár dokáže využiť. Na strelnici ale Šimon vyhorel. Som veľmi sklamaný. Po prvých pretekoch som bol nahnevaný aj na jeho bežecký výkon, našťastie, potom to už zlepšil a zaradil sa do juniorskej špičky. V štafete ešte zablikalo svetielko po čistnej ležke, ale prišlo to už neskoro. Cielené desiate miesto bolo poriadne ďaleko. Zlý, zlý šampionát," vravel nám rozčarovaný Leščinský. A čo na to samotný Bartko? "Veľmi ma mrzí minulý týždeň. Na trati som sa cítil silný, ale na celej čiare ma zradila streľba. Znova som to celé pokazil. Človek, keď veľmi chce, začne robiť hlúposti, ktoré si ani neuvedomuje. Najviac ma mrzia ležky, lebo tam som problém nemával. Chcem veriť tomu, že tri preteky nie sú dostatočnou vzorkou môjho streleckého výkonu a viem to lepšie, ale faktom je, že práve tieto preteky boli veľmi dôležité a podľa nich sa posudzuje úspech alebo neúspech biatlonistu v tomto veku. Dúfam, že reparát zložím v Pokljuke. Budem naďalej tvrdo trénovať."

 

 

Šimon Bartko na MS juniorov a kadetov pred rokom (© Jakub Leščinský)

 

 

Európsky šampionát juniorov, kde môžu štartovať aj kadeti, a to z celého sveta, sa koná od 17. do 20. marca v slovinskej Pokljuke. Uvidíme, koho sa tam tréner Pavel Kobela rozhodne postaviť. Predpokladáme, že trojica Kosztolányi - Bartko - Baloga je jasná, u dievčat to bude ťažšie. Trénerom pri ich výbere asi nikto nebude závidieť. Vzhľadom na to, že sa nejazdí štafeta, nemusia cestovať oba výbery vo štvorici.

 

Ešte pred tým si Matej Lepeň, Miroslav Pavlák, Veronika Haidelmeierová a Henrieta Horvátová zmerajú sily s mladším dorastom na Zimných olympijských hrách mládeže v Lillehammeri, ktoré sa konajú už budúci týždeň. O dva a štyri týždne čakajú mládež domáce súťaže vrámci Viessmann pohára i Majstrovstiev Slovenska. Vyvolení sa dostanú aj na štartovú listinu šprintu vrámci IBU Cupu v Osrblí. Predpokladáme, že to bude niekoľkokrát spomínaná dvojica Kosztolányi - Bartko.