Naša mužská reprezentácia v posledných rokoch prechádzala mnohými zmenami. Tréneri sa rýchlo striedali, postupne sa obmeňovalo aj zloženie tímu. Po Ma. Matiaškovi i Hurajtovi postupne odišli Šimočko, Mi. Matiaško, Kazár a napokon aj Otčenáš. Boj o Peking 2022 teda musí zohrať nová generácia, ktorá výsledkovo, aspoň zatiaľ, zďaleka nedosiahla na svojich predchodcov a ak chce štartovať na OH v štafete, bude musieť túto zimu poriadne zabojovať.
Muži sa nachádzajú v zlomovom momente. Vlani aj s Otčenášom vypadli z Top 17 v rebríčku národov a budú mať k dispozícii len troch pretekárov, ktorí budú štartovať v individuálnych disciplínach. Znamená to to, že sa už pre rebríček národov budú zohľadňovať výsledky všetkých štartujúcich. Doteraz sa výsledok toho najhoršieho nebral do úvahy. V praxi to znamená, že títo konkrétni pretekári budú potrebovať lepšie výsledky na to, aby aspoň ostali na 20. pozícii. Tá by podľa všetkého mala zaručiť štart štvorice našich pretekárov aj štafety na OH v Pekingu v roku 2022. Nie je to jasné na 100 %, pretože pôvodná dohoda IBU a MOV z marca 2020 sa kvôli pandémii vraj zmenila. Zaznelo to na kongrese IBU pred pár dňami. Nie je však jasné, či len v detailoch, že bude oficiálny kvalifikačný dokument len aktualizovaný o niečo iné, alebo sa pomenia aj samotné kvóty.
Aj pred touto sezónou došlo k zmene v realizačnom tíme, hoci menšej. Juraj Valenta bol vlani asistentom trénera Kosa, keďže bol zároveň aj servismanom. V aktuálnej príprave už s tímom nepokračoval. Jediným trénerom bol tak Tomáš Kos, ktorý pracoval najmä s trojicou Michal Šima, Šimon Bartko, Matej Baloga. Tomáš Hasilla sa pripravoval osobitne. Stretli sa až na záverečnej príprave v Obertilliachu.
Náš tím sa bude musieť aj po oslabení o Martina Otčenáša pokúsiť o progres, pretože posledné roky sme sledovali postupný regres, ktorý sa dostal na hranu viacerých rizík - či už zo strany zamestnávateľa - či budú pretekári finančne podporení, a aj pod ľudský rozmer - či ich táto práca a koníček vôbec bavia, keď sa potácajú v záveroch vysledkovej listiny. Vzhľadom na súčasnú situáciu v mládežníckom mužskom biatlone je zrejmé, že ak by títo pretekári napríklad po olympijských hrách v budúcej sezóne nemali záujem "ďalej sa trápiť", nebudeme mať dosť pretekárov na to, aby sme jazdievali štafety a boli stálou súčasťou Top 20 krajín v tomto športe.
Jasným cieľom "Kosovcov" je teda to, aby sa vo svetovej konkurencii posunuli dopredu a pravidelne bodovali, či určite sa dostávali do stíhacích pretekov, veď dokonca dve stíhačky v kalendári pribudli, takže ak by sme na ich štarte nikoho nemali, bola by to veľká škoda. Je totiž pravdepodobné, že ak sa športovcovi začne dariť, potom sa už dokáže viesť na tej správnej vlne. Štartuje v lepších skupinách, viac si verí. Na strelnici je psychicky vyrovnaný. Dôležitým elementom môže byť servis. Ten sa pred touto sezónou výrazne zmenil. Papierovo by mal byť silnejší. Snáď budú mať Dušan Otčenáš a spol šťastnú ruku pri výbere lyží aj mázach a bude to štartovací impulz k tomu, aby pretekár cítil podporu v rýchlych lyžiach.
Keďže sa naši za posledné dve sezóny zhoršili na 10 km trati približne o 30 sekúnd v porovnaní s najrýchlejším pretekárom, analyzovali sme bežecké časy svetovej konkurencie. Prišli sme na to, že za zhruba 18 sekúnd si môžu sami, ale 12 sekúnd nadelil Johannes Thingnes Bö všetkým na podobnej úrovni ako sú naši biatlonisti. Základnou otázkou pre reprezentačného trénera bolo, či sa chlapi zrýchlia. "Samozrejme, že vlaňajšia sezóna nebola optimálna. Nastavený model nepriniesol to ovocie, v ktoré sme dúfali. Preto sme urobili v tejto príprave zmeny. Zvyšovali sme vytrvalosť, otázku sily. Predĺžili sme časti jednotlivých fáz tréningov. Veríme, že sme to ladili dobre a v sezóne to všetko do seba zapadne. Mohol by som o tom rozprávať dlho, ale laicky povedané, tréning bol iný. Jasné, že nie zásadne, to sa nedá. Ale v detailoch áno," povedal nám Tomáš Kos.
Ako pandémia zasiahla do prípravy? Prípadné zdravotné problémy? "Dá sa povedať, že nijako zásadne. Odrobili sme to, čo sme mali. Jasné, že možno nie na všetkých miestach, ktoré sme chceli navštíviť, ale robili sme, čo sa dalo. Kde to nariadenia prikazovali, nosili sme rúška. Ale všetko to boli len nepodstatné záležitosti. Našťastie, žiadne zranenia ani väčšie choroby sme neriešili. Už je to teraz na každom pretekárovi - aby predal to, čo v ňom je," povedal nám tréner. "Nemyslím si ani, žeby sa kvôli pandémii výraznejšie menil pomer síl vo svetovom biatlone, alebo žeby boli niektoré krajiny v takej výhode, žeby sa to malo výrazne ukázať v pretekoch."
Vyskakovať nemôžeme ani pri streleckých štatistikách, chlapi nedosahujú čísla svetovej špičky. Uvedomuje si to aj Kos: "Sústredili sme sa na kvalitu streľby. Poviem pravdu, že rýchlosť sme až tak neriešili. Nedá sa to naraz. Hlavne, aby sme nebežali toľko kôl. Verím, že sme urobili kroky dopredu." Slovensko je malou biatlonovou krajinou, no na rozdiel od Lotyšov, Bulharov či Slovincov nemáme v tíme pretekára, ktorý by bol výrazne lepší a ťahal kolegov. Je to nevýhoda, alebo práve výhoda, že sú všetci vyrovnaní? "Je to nevýhoda. Cítime, že tu v našej tréningovej skupine chýba pretekár, ktorý by aj psychicky potiahol kolegov. Treba ale povedať, že ľudia ktorých máte na mysli ako Rastorgujevs alebo Fak sú aj geneticky veľmi veľké talenty. Nám taký chýba. Ale robíme všetko pre to, aby aj Slováci dokázali posunúť svoje limity," uzavrel Tomáš Kos.
V rozhovore s nami ale tréner nechcel prezradiť, ktorých troch pretekárov nasadí na prvý štart v sobotu. Chce si počkať na to, až budú všetci na mieste v Kontiolahti po testoch zdravotne v poriadku. Pôvedal nám však, že v Kontiolahti pretekárov určite prestrieda, teda ak budú všetci zdraví, najhorší pretekár z prvého alebo prvých dvoch štartov bude stáť.
Hasilla v príprave zavelil na tvrdý reštart, asi to je jeho posledná šanca
Posledné roky sú pre Tomáša Hasillu veľkým sklamaním. O progrese sa u neho dalo hovoriť v ére Juraja Sanitru, no rôzne obdobia po ňom mu vôbec nesadli. Najmä jeho strelecké štatistiky šli posledné tri sezóny veľmi dole a len ak by sa dostal späť k osemdesiatim percentám, kde už štyri roky kedysi dávno pohyboval, prežil by oveľa lepší rok. Hrozivo vyzerala aj jeho bežecká strata, ktorá bola v šprintoch vlani priemerne až 2:16 a s tým sa nedalo takmer ani atakovať stíhacie preteky pri čistej streľbe.
Tomáš sa rozhodol pripravovať po vlastnej osi. Veľmi veľa času strávil v Čechách so svojou partnerkou. Bol takpovediac odbremenený od dlhoročnej ponorky, ktorú možno pociťoval. Už nebol stále v rovnakom či podobnom kolektíve. Určite sám cíti, že táto sezóna bude pre neho asi poslednou šancou. Jednoducho sa potrebuje ukľudniť a ukázať, že má na to, aby sa pravidelne dostával k lepším výsledkom.
Bartko musí pokračovať v streleckom progrese a nájsť stratené rýchle bežky
Po "vyškrtnutí" Otčenáša bol vlani najlepším mužom Šimon Bartko, ktorý ale ani raz nebodoval. Už sa dostal do blízkosti mýtickej Top 40 a strelecké zlepšovanie bolo evidentné. Stále párkrát vybuchol, aj v štafetách, ale hlavne v ležke sa už dostal na slušné čísla blízke 80 %. Bude musieť výkon udržať a nerozsypať sa v druhej časti pretekov. Ak by Šimon pokračoval v zlepšovaní sa (veď to stále bolo len 67,4 %), bolo by to výborné. Uvidíme, či sa mu podarí aj zrýchliť na strelnici, kde patril medzi najpomalších. Bol typickým príkladom pretekára, ktorý keď má problémy s presnosťou, na strelnici "strávi celú večnosť" a keďže svetový pohár je o sekundách, len čisto pomalšia streľba ho vedela obrať aj o päť miest.
Zlomové bude u Šimona to, aby nadnesene povedané našiel niekde hlboko v skrini stratené rýchle bežky, na ktorých jazdil v závere juniorskej a začiatku seniorskej kariéry. Vedel na najrýchlejšieho v rýchlostných pretekoch stratiť 1:20, 1:30. Vlani to bolo takmer stále až okolo dvoch minút. Iba výnimočne lepšie. Hádam sa mu v príprave podarilo zistiť príčiny spomalenia a vráti sa späť k rýchlym nohám. Musí...
Šima potrebuje ojedinelé svetlé momenty znásobiť
Michal Šima tri roky tvrdo bojoval s osudom progresu a postupne sa na trati zlepšoval. Šlo to hrozne pomaly a veľmi veľa pretekov, až to v sezóne 2018/19 ukončil na bežeckej strate 1:42. No tvrdo vybojované sa akoby lúsknutím prsta stratilo a v minulej zime padol na 2:19, teda do čias, keď u mužov začínal. Bol to veľmi nešťastný problém, pretože na strelnici sa zlepšil. 76 % stále nie je zďaleka ideálnych, ale Michal už dlho nezaznamenáva také tie výbuchy, ktoré sú prítomné v kariérach iných Slovákov.
Aj vďaka slušnej streľbe sa stal špecialistom na vytrvalostné preteky, kde si to vie postrážiť. No kvôli slabým nohám mu ani dve chyby nepostačujú na zisk bodov. V najvyššej lige zaznamenal už 41 štartov bez bodového zápisu. Treba na rovinu povedať, že v poprednejších reprezentáciách by toľko šancí určite nedostal. Dokonca žiadny iný slovenský biatlonista nezaznamenal až toľko štartov bez bodového zápisu. Snáď sa k nim už konečne dostane. Verme, že bude mať viac svetlých momentov, veď na posledných ME šiel v šprinte tak perfektne, že získal trináste miesto.
Najmladší Baloga má pred sebou asi ťažkú zimu s bojom o prvý tím
Pevnou súčasťou nášho mužského tímu je aj 23-ročný Matej Baloga. Vlani toho veľa odjazdil v IBU pohári a dalo sa na tie výsledky pozerať. Veď získal spolu až 61 bodov za sedem bodovaných umiestnení. Debut vo "sveťáku" zažil až v samom závere sezóny po veľmi slabých Majstrovstvách Európy v Minsku. V Novom Meste aj Kontiolahti videl, že za najlepšími ešte veľmi veľa zaostáva. Pozitívom je, že ani raz v jeho kariére ešte nedošlo ku stagnácii. Každý rok bol lepší ako predchádzajúci. Musí v tom pokračovať. Ležky má zvládnuté dobre, aj u neho sú zlomové stojky, kde sa trápi a vie vybuchnúť. V pretekoch SP si to už, samozrejme, nemôže dovoliť.
Bude to ale asi veľmi náročný rok. Keďže sme stratili štyri miesta v pretekoch SP, jeho pozícia v rámci tímu sa po odchode Otčenáša nezlepšila. Jeden pretekár bude často v dejisku SP stáť a nastúpi len v štafete. Papierové predpoklady hovoria práve o Matejovi. Bude to však len na ňom, resp. trénerovi a nie je vylúčené, že už v Kontiolahti nastúpi, veď tam sú okrem vytrvalostných pretekov aj dva šprinty a Kos pokojne môže chlapov prestriedať. Inak to ale vyzerá na "zábavu" častého cestovania medzi SP a IC. Ideálne by bolo, ak by sa Matejovi podarilo už presadiť aj na vrcholnom podujatí - napr. ME.
O tlak na prvý tím sa postarajú dvaja juniori, no chce to vyššiu konkurenciu
Keďže neexistuje žiadny slovenský B-tím, konkurentov spomínanému kvartetu budú robiť juniori. A to najmä Lukáš Ottinger s Tomášom Sklenárikom. S chlapmi absolvovali aj záverečnú prípravu v Obertilliachu. Obaja sú našimi stabilnými reprezentantmi a v mládežníckych súťažiach sa dokážu presadiť, no vlani nezažili taký rok ako chceli, ba Tomáš vyslovene zlý. Nevideli sme u nich progres, aký by si predstavovali. Tým, že december bude bez podujatí mimo SP, na A-tím stratia ešte viac. Naďalej sa pripravujú v Obertilliachu a dúfajú, že v priebehu decembra sa podarí pripraviť trate aj v Osrblí, aby mohli naberať kilometre na lyžiach aj doma.
Prvý januárový víkend čaká všetkých chlapov akési pretestovanie výkonnosti na Viessmann pohári. Budú to totiž nominačné preteky na Oberhof a Arber. Ak by teda motyka vystrelila, nie je vylúčené, že by sa Ottinger alebo Sklenárik mohli dostať do najvyššej ligy. No ak sa to nepodarí, štartovať budú na IBU Cupe. Sklenárik má v tom veľkom zatiaľ päť štartov, Ottinger dva. Stálicou je aj Samuel Hubač, ktorý má však zdravotné problémy a nie je to s ním ideálne. O zostávajúce miesto v IBU pohári sa pobijú mladší pretekári, no naše juniorské a dorastenecké kategórie sú na tom veľmi zle.