Úvod k sezóne 2020/2021: Slovenská reprezentácia žien

 

Minulý rok získali Slovenky 617 bodov, teda viac ako vo všetkých sezónach, v ktorých neštartovala Kuzminová a dokonca aj dvoch s ňou. Postarali sa o to len sestry Fialkové. Paulína bola až do posledného kola SP v Top 10 priebežného poradia, no v samom závere odtiaľ vypadla na trinástu priečku. Na veľké pódium sa staršej zo sesterského dua podarilo dostať raz, na menšie ešte štyrikrát. Tam sa prvý raz v kariére dostala aj Ivona. Zvyšné pretekárky Terézia Poliaková, Veronika Machyniaková a v závere sezóny štartujúca Henrieta Horvátová rozšírili štatistiky o počte štartov, no do prvej polovice výsledkovej listiny sa nedostali.

 

 

Paulína Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Bola to preto sezóna zmiešaných pocitov. Navyše, krátko po nej ukončila kariéru Terézia Poliaková. Posledná zástupkyňa silného roku 1989. V ňom sa narodili aj Natália Prekopová s Martinou Chrapánovou, ktoré zaznamenali 80, resp. 41 štartov v pretekoch SP. U Terézie sa toto číslo zastavilo na méte 111. Iba štrnásť biatlonistov, z toho sedem žien, sa dostalo k vyšším kariérnym číslam. Terka dosiahla 22 bodov. Jej maximom bolo 28. miesto ešte z decembra 2014. Celú kariéru sa trápila na trati a mala všakovaké zdravotné problémy. Je ľudsky pochopiteľné, že už ju nebavilo trápiť sa.

 

 

Terézia Poliaková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Fanúšikovia dúfajú, že táto sezóna bude v globále lepšia. Paulíne Fialkovej sa podarí zvíťaziť či získať medailu z MS, Ivona Fialková sa postaví na veľké pódium a mladé pretekárky budú postupne zrýchľovať. Mohla by sa medzi nimi vytvoriť zaujímavá konkurencia, pretože popri Veronike Machyniakovej a Anete Smerčiakovej máme širokú plejádu junioriek s veľmi podobným výkonom. Koniec-koncov, Henrieta Horvátová si vybojovala štart v najvyššej lige a kvôli "vyoutovaným Fialkovým" nastúpi v sobotňajších vytrvalostných pretekoch spolu s Machyniakovou. V druhej časti fínskeho programu ich dokonca doplnia Aneta Smerčiaková s Júliou Machyniakovou. S výnimkou tej prvej sa nám snáď podarí dokončovať štafety, teda nebudeme dostávať kolá. Každý výsledok v Top 15 poteší. Top 12 by bola výborná, Top 10 úžasná.

 

Novým reprezentačným trénerom žien sa stal Lukáš Daubner, ktorý aj osobne pripravoval trio Veronika Machyniaková, Júlia Machyniaková, Henrieta Horvátová. Na jednotlivé kolá SP cestovať nebude. Pokračuje v IBU pohári. Dievčatá tak bude mať pod palcom v najvyššej lige Anna Murínová. Tá bude rozhodovať aj o poradí jednotlivých úsekov v štafete či nasadzovaní do tých miešaných. Keďže budú zvyčajne cestovať štyri dievčatá a nastúpiť môžu len tri, o tej tretej rozhodne Daubner po konzultácii s pretekárkami aj trénerkou. Ak sa nič mimoriadne nestane, u žien predpokladáme návrat do Top 17 medzi národmi a možnosť nasadzovať štyri pretekárky v budúcej olympijskej sezóne. Ak do toho ešte výraznejšie nazasiahne vírus...

 

 

 

 

 

 

 

Naša aktuálne najväčšia hviezda Paulína Fialková vlaňajšiu zimu bojovala s obrovskými očakávaniami verejnosti a logicky aj svojimi vlastnými. Štyri roky sa totiž postupne posúvala dopredu a dostala sa až na samotný vrchol, veď bola šiestou ženou poradia SP. Chýbalo jej len víťazstvo či medaila z MS, a to boli logicky jej ciele. Nepodarilo sa ich naplniť. Aj keď mala opäť skvelú sezónu a patrila do špičky, veď bola trinásta v celkovom poradi.

 

Trochu paradoxne tak má pred sebou rovnaké výzvy ako vlani. Bolo by zbytočné ich tajiť. "Chcem uspieť na MS. Pokúšam sa o to už nejaký ten piatok, no zatiaľ som nedosiahla výsledok, za ktorý by som bola spokojná," pripomína pretekárka, ktorej maximom na OH aj MS je piata priečka. Naháňa aj víťazstvo. Veď už bola osemkrát na veľkom pódiu, čo sa trochu podobá Wendy Holdenerovej v slalomoch, hoci len veľmi zľahka, keďže Švajčiarka ich má bez triumfu až neuveriteľných 24. Zaujímavosťou je, že Paulína má už päť rokov identické strelecké štatistiky na úrovni 82 %. Posledné sezóny prišli úspechy hlavne kvôli zrýchleniu na trati. "Paulína je stabilná výborná strelkyňa. V dobrých podmienkach jej padajú samé nuly. No problémom sú u nej náročné, špecifické podmienky so silnejším vetrom. S tým stále veľmi bojujeme a nie len my," povedala nám trénerka sestier Fialkových Anna Murínová.

 

Podarí sa jej ešte porásť bežecky? "Potrebujem nebyť unavená, lepšie vnímať svoje telo. Extrémmne zmeny sa už robiť nedajú, ale riešime detaily," vravela nám počas prípravy Paulína. Anna vidí prínos aj v zmene kondičného trénera. "Jakub Leščinský priniesol do tímu oživenie, nové podnety, viac silového poňatia. Dievčatá zapracovali na niektorých partiách tela, ktorým sa predtým až tak nevenovali. Veríme, že to dobre sadne a posunú sa znova o kúsok dopredu."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ivona sa vlani dopracovala k výborným výsledkom. Presadila sa na najvyššom fóre MS. Brala tam deviate aj šieste miesto. Získala najviac bodov v kariére. Možno si polepšila na Dukle, pomohla finančne aj v Top tíme, posunula sa marketingovo pri sponzoroch. Všetko to bolo pozitívne. No určite sa nedostala do pozície, s ktorou by bola profesionálna pretekárka spokojná. Ide o to, že stále ten svoj toľko omieľaný potenciál ukazovala len čiastočne. Ani vlani sa nevyhla všakovakým problémom. Veď zo 128 bodov získala 70 len počas jedného víkendu. V celkovom poradí SP skončila na 44. mieste. Chýbala jej stabilita, ktorú Ivona prenasleduje celú kariéru, no nie a nie ju dohoniť alebo zostreliť.

 

Hoci sa to z mierne negatívneho tónu nemusí zdať, vôbec nie je v zlej pozícii. Práve naopak. Na rozdiel od v špičke viac zabudovanej sestry presne vie, čo má zlepšiť, kde má nedostatky a kam sa ešte potrebuje posúvať. Určite vie, že to dokáže. Ešte len vstupuje do ideálneho veku, keďže v nedeľu oslávila 26. narodeniny. Dostala impulz v podobe nového kondičného trénera, vďaka čomu by mohla zrýchliť a trénerka Murínová nám zasa opísala zlepšenú streleckú prípravu: "Stále sme sa venovali najmä presnosti, lebo vieme, že stále hlavne v stoji mala problémy. Radila sa aj s trénerom Sanitrom a došlo k rozhodnutiu, že zmení pažbu. Použili sa niektoré úplne iné komponenty, vďaka ktorým sa lepšie vyvážila a poviem, že jej to v tréningoch padá. Naozaj máme z toho dobrý pocit. Už ide len o to, ako vždy, aby to padalo v pretekoch."

 

Tam bude rozhodovať hlava, čo si Ivona absolútne uvedomuje. "Áno, je to o psychike, ale bolo čo robiť aj na technike a rýchlosti streľby," vravela v našom videu. Potrebuje sa posunúť z hranice okolo 75 %, kde sa dlhodobo pohybuje a je to ďaleko za špičkou. Stagnuje trochu aj na trati, kde sa jej priemerná strata na rýchlostné preteky pohybuje okolo minúty, resp. tesne pod ňou. "Pociťovala som silový deficit. Zmenili sme veci v tréningu. Vytrvalosť bola, ale chýbalo trochu sily, robili sme hlavne na tom," spomína. Dúfajme, že sa absencia sestier v úvode SP neodrazí na ich psychickej pohode, ktorá bola na veľmi dobrej úrovni.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po odchode Kuzminovej a problémoch Poliakovej dostala veľa šancí v minulej zime Veronika Machyniaková. Štartovala v úplne všetkých kolách SP, i na MS a dokonca aj ME. Cestovala až do desiatich stredísk, teda viac ako sestry Fialkové. Z prvých trinástich individuálnych štartov v najvyššej lige vyťažila ako maximum 63. miesto z vytrvalostných pretekov na MS v Anterselve. To by na prvú sezónu nebolo problematické. Podobne začínali všetci naši pretekári. Veľkým rozdielom je však to, že na rozdiel od všetkých ostatných mala najlepšie strelecké štatistiky. Tj. nikto nebol v debutovej sezóne takto presný a dokonca vlani mala najlepšie čísla vôbec zo všetkých Slovákov, keď s 82,4 % tesne predstihla aj Paulínu.

 

Z toho paradoxne vyplýva to, že jej vyhliadky nie sú ružové. Bežecký hendikep je totiž veľmi veľký. Keďže už teraz patrí medzi dvadsať či dvadsaťpäť najpresnejších pretekárok, ktoré pravidelne štartujú v pretekoch SP, nemá to už kam tak posunúť, aby sa šplhala vo výsledkových listinách vďaka streľbe. Áno, ani sama nebola spokojná s vlaňajšou streleckou bilanciou, dokáže sklápať terče ešte lepšie, ale musí zrýchliť na trati. Doteraz porážala len štyri až osem pretekárok zo sto, a to je veľmi málo. "Viem, že musím zlepšiť dynamiku a silovú stránku. Slabinou sú nohy. Chodila som pravidelnejšie do posilňovne. Mala som svojho kondičného trénera," vraví pred sezónou. A aký má cieľ? "Chcem vidieť progres, pocit spokojnosti, hrdosti na seba, že je to na dobrej ceste."

 

 

 

 

Za sestrami Fialkovými sa vytvorila veľká medzera, ktorú je treba plátať. Aj keď to pri pohľade povrchného fanúšika biatlonu môže vyzerať "na uterák", v skutočnosti má táto situácia aspoň také pozitívum, že horšie ako v minulej sezóne by to s nimi byť nemalo a na podobnej úrovni máme zhruba sedem pretekárok. Tie v tíme budú môcť vytvoriť konkurenciu, ktorá bude znamenať, že k výmenám v A-tíme bude dochádzať určite častejšie ako vlani. Najprv budú musieť zvládnuť boj medzi sebou a potom v jame levovej uspieť v pretekoch SP. Lebo sa opäť zosunú do IBU pohára. Konečne sa vytvorí tlak, ktorý je prítomný aj vo vyspelejších biatlonových krajinách. Škoda, že máme len tri miestenky na individuálne štarty, ale treba urobiť všetko pre to, aby sme sa vrátili k štyrom.

 

Nikto netušil, že v Kontiolahti napokon dostanú šancu až štyri mladé pretekárky akoby sme Fialkové ani nemali. Okrem už stabilnej staršej Machyniakovej druhú šancu v kariére dostáva posledným rokom juniorka Henrieta Horvátová. V nominačkách bola lepšia ako Veronika, hoci má podobný problém - slabšie fyzično. Strelecky sú ale na tom podobne a je o dva roky mladšia. Vo vytrvalostných pretekoch v úvode sezóny by mohli prekvapiť. Otázkou je, koľko súperiek zdolajú na trati. Potom tu máme dvojicu Aneta Smerčiaková - Lucia Michaličková, ktoré zápasia so strelnicou, ale výrazne sa posúvajú ak vezmeme do úvahy, že nerobia tento šport dlho. Skôr sme trochu prekvapení, že trochu viac neodskakujú na trati. No sezóna ukáže. Zatiaľ čo Aneta sa kvôli okolnostiam konečne dočkala, Lucia o svoj prvý štart v SP musí bojovať ďalej.

 

 

 

Do toho všetkého sa zapoja juniorky Mária a Zuzana Remeňové i Júlia Machyniaková, ktoré ovplývajú na strelnici nebývalou suverenitou. Dokážu páliť doslova ako Wiererová, no občas im nejaký ten terč ešte ujde. Čudovali by sme sa, ak by sa niektorá z nich v priebehu sezóny nedostala do takej formy, žeby búchala aj na dvere SP. Pri písaní predošlých viet sme ešte nevedeli, že zasiahne pandémia a Júlia pocestuje na SP.

 

"Je veľmi dobré, že máme skupinu takých vyrovnaných dievčat. Silnú generáciu, ktorá zabojuje o svetový pohár. Každá sa tam určite chce dostať. Šancu majú všetky. Tie, ktoré sa v SP objavia, budú pod tlakom a môže ich to ešte viac vyburcovať. Veríme, že tak prídu lepšie výsledky. Chceli by sme o miestach na SP rozhodovať na základe aktuálnej formy," povedal nám Lukáš Daubner. "Snažili sme sa pracovať tak, aby sa každá zlepšila - na strelnici aj trati. Pandémia nás až tak neobmedzila. Boli sme v lete v Letohrade aj Novom Meste. Dúfajme, že to bude dobré."

 

 

Lukáš Daubner (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Otáznou je zasa rýchla pretekárka Barbora Horniaková, ktorá má ale problémy na strelnici a pripravovala sa najmä s bežcami na lyžiach. Okrem toho študuje medicínu v Brne, takže to sú skutočnosti, ktoré vyvolávajú otázky nad jej biatlonovým fungovaním, no vychádzajúc z toho, že potrebujeme každú dušu a v bežeckej stope je veľmi talentovaná, nemôžeme o ňu prísť. Ema Kapustová sa chce túto zimu posledný raz presadiť v dorasteneckej kategórii. Uvidíme, či dostane priestor aspoň v domácom veľkom IBU pohári, kde by sme mali postaviť šesť pretekárok. Papierovo je to s ňou na hrane. Ale bavíme sa až o februári. Dovtedy sa toho môže udiať veľa.