Hochfilzen bol pre nás sklamaním, musíme sa psychicky otriasť + štatistiky trimestra

 

 

Ivona Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Fanúšikovia si veľa sľubovali od "Fialiek", ktoré dopredu upozorňovali na to, že oproti rozbehnutým súperom to vôbec nemusí byť ideálne a viac ako dvojtýždňová absencia toho najdôležitejšieho tréningu - bezprostredne pred štartom sezóny, sa určite podpíše pod ich výkonmi. Predstavili sme si pod tým asi to, že dievčatá nebudeme vidieť v masovom štarte.

 

Ale že sa Paulína nedostane ani do stíhačky po hrozivých umiestneniach - 86. a 80. mieste, to sa jej určite nesnívalo ani v tom najhoršom sne. Štartovala len trikrát a vždy bola rýchlejšia a rýchlejšia na trati. No na strelnici robila chyby aké už dávno nie. Bolo to o naštrbenej psychike, ktorú profesionálny športovec zo svetovej špičky musí mať stopercentnú, aby dosahoval požadované výsledky. Na sviatky teda cestovala sklamaná a aj s obrovským deficitom súťažných kilometrov aj výstrelov. Veď na terč v súťažiach poslala len 31 nábojov, drvivá väčšina pretekárok zo špičky cez 160.

 

 

Paulína Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Ivona zaznamenala lepšie výsledky, odbehla toho oveľa viac, dostala sa do tempa, ale nešťastie sa jej tak lepilo na päty, že náladu lepšiu ako sestra rozhodne nemala. Čerstvo 26-ročná pretekárka nastúpila v Rakúsku na päť pretekov a v druhom šprinte siahala na body, delilo ju len pár sekúnd. Zaznamenala najlepšie slovenské umiestnenie 45. miesto. No potom prišla hrozná stíhačka s deviatimi chybami a jazda na poslednej pozícii akoby sa vrátila do prvých rokov v SP, keď sa na strelnici trápila. Veľmi nešťastná bola z toho, že ju nepodržali ani ležky, ktoré posledné roky zvládala veľmi dobre.

 

Obe sestry sú ale profesionálky a vidieť to môžeme aj na tom, že so súčasnou situáciou sa nezmierili. Doma budú len veľmi krátko a ešte pred novým rokom odcestujú do Obertilliachu na sústredenie, kde sa pokúsia natrénovať nedobrovoľne zameškané, hoci pôvodne mali byť doma či krátko na Štrbskom Plese.

 

 

Zvyšné dve Slovenky Henrieta Horvátová (95.) a Veronika Machyniaková (88.) si podelili šprinty. Treba povedať, že mladšia Henrieta potvrdila pozíciu našej trojky, keď bola rýchlejšia na trati, zdolala aspoň jedenásť pretekárok, kdežto Veronika len šesť, no vôbec jej nesadla rakúska strelnica, čo aj ju samotnú prekvapilo. Za to na trati trápiaca sa Veronika je zatiaľ pri streľbe perfektná. Dosahuje čísla, ktoré nemal po celom trimestri žiaden Slovák už veľmi dávno. Aktuálne je na 93,4 %, čo z nej robí najlepšiu strelkyňu vo svetovom pohári spolu s Rakúšankou Riederovou. Samozrejme, odstrieľaných má veľmi málo nábojov. Zaujímavé je, že zo štyroch rán, ktoré netrafila, boli dve posledné v daných pretekoch, jedna predposledná. Čiže nesklopila ich len kvôli psychike. Horšie je, že na trati to z ňou nie je lepšie ako minulý rok.

 

V štafete dievčatá prišli do cieľa na 17. priečke, kde predviedli skvelé výkony sestry Fialkové. V rebríčku národov sú dievčatá na devätnástej priečke, čo je len tak-tak na olympijskú štafetu, no cieľom musí byť sedemnásta pozícia. Hoci je za Fialkovými veľká diera, aktuálne máme veľa vyrovnaných mladých dievčat, ktoré môžu získať väčšiu motiváciu, ak by v budúcej sezóne mohli nastupovať štyri na preteky SP. Stále je pravdepodobné, žeby sme sa do tej Top 17 mali dostať, pretože od Paulíny sa čakajú úplne iné výsledky. Vlani sme odtiaľ vypadli len kvôli neúčasti v štafetách. Škoda, že so škrtaním najhorších výsledkov prišlo IBU až v tejto zime.

 

 

Veronika Machyniaková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Bez sestier Fialkových sa medzi sviatkami v Osrblí uskutočnia nominačné preteky mladých pretekárok o tretiu a štvrtú pozíciu v pretekoch SP v Oberhofe aj o štyri miestenky na IBU Cup v Arberi. O to by mali minimálne zabojovať sestry Machyniakové aj Remeňové, Henrieta Horvátová, Aneta Smerčiaková a Lucia Michaličková. Či sa zapojí aj Barbora Horniaková, alebo ešte iné dievčatá, zatiaľ nevieme. Minimálne o IBU Cup by mohli zabojovať aj kadetky, pretože každá možnosť pretekania sa teraz hodí.

 

 

 

Spomedzi našich mužov predvádzal najlepšie výkony v Kontiolahti Michal Šima a zdalo sa, že si to prenesie aj do Hochfilzenu, kde bol 59. v prvom šprinte, teda štartoval aj v stíhačke. Tam s bilanciou 1+1+1+1 skončil 53. Mierne si zhoršil svoju streleckú bilanciu vo Fínsku presahujúcu 90 %. Ale na trati šiel pekne, v šprinte mal 63. bežák. S tým sa dalo súťažiť. No v štafete prišiel akýsi vykonnostný prepad, a ten potvrdil potom v druhom šprinte, kde totálne vybuchol na ležke, kde nechal tri terče a skončil až na 97. priečke. Aj preto v streleckej štatistike padol iba na 84 % a pokazil dojem z prvého trimestra. 

 

 

Michal Šima (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Tomáš Hasilla v Rakúsku prebral Michalovu vyrovnanosť. Lepšie strieľal a hoci v prvom šrpinte bol tesne mimo stíhačky, v druhom sa už dostal len na osem sekúnd k bodom. 47. miesto nezažil dva roky. Ale bolo to po skóre 0+0. Vybral si zlé lyže a prepadol na trati. Typicky slovenské... Keď sa vydarí jedna zložka výkonu, druhá nie. Potom prišiel výbuch v stíhačke a posledné miesto, ktoré mu skazilo dojem aj štatistiky. Veď sa dopracoval k životnému maximu - 82 %. No po deviatich chybách v stíhačke spadol na 76,6 %. Stále je to výrazne lepšie ako 69 % z minulej sezóny, ktorá bola pre neho najhoršia v kariére. Tomáš musí pokračovať v boji. Snáď bude mať vysokú motiváciu. Musíme sa dostať na tie body kvôli nasadzovaniu do štartových skupín. Rovnako to znamená psychický zlom.

 

Aj keď Michal s Tomášom nedosiahli na body, čo bol ich jasný cieľ, treba povedať, že štatistiky behu aj streľby jasne ukazujú ich medzisezónne zlepšenie, čím nás držia nad vodou v zime bez Martina Otčenáša. Ak by sa nezlepšili, bola by to hrozná katastrofa. U Michala to má potenciál na životnú sezónu, no u oboch platí, že nesmú robiť žiadne výbuchy.

 

 

Zle jazdia Matej Baloga (v 2. šprinte 92.) so Šimonom Bartkom (v 1. šprinte 94.). Pre prvého menovaného je to prvá sezóna, kde pravidelne nastupuje na preteky prvej ligy a na trati sme nečakali zázraky, badáme u neho veľký prepad v poslednom kole, no sám dobre vie, že to musí kompenzovať na strelnici. Tam mu vôbec nejdú stojky, teda problém, ktorý rieši celú krátku biatlonovú kariéru. Napriek tomu zanechal trochu lepší dojem ako o rok starší Šimon, ktorý nemá problém na trati, dokonca bol v tom prvom šprinte z našich tesne najrýchlejší, no stále mu to nejde na strelnici a trápi sa s ležkou, čo je hrozne nešťastné, lebo sa odpáli na začiatku. Musí sa chytiť. U neho vzhľadom na beh "má motyka šancu vystreliť". Musí sa ukľudniť na strelnici.

 

V štafete naši nedopadli dobre. Po sľubnom 16. mieste vo Fínsku boli v Rakúsku už len na 20. priečke. Bartko bežal kolo, no bolo to zlé od začiatku, keď Šima nechytil krok a odovzdával štafetu druhému Hasillovi posledný. V hodnotení krajín sú rovnako ako ženy na 19. mieste. Aj oni chcú bojovať o 17. priečku, ale aspoň, že utekáme hrobárovi z lopaty, keďže Top 20 pre účasť v OH štafete je absolútne kľúčová pre náš biatlon. No mužská konkurencia je mierne globalizovanejšia a krajiny od 16. po 23. pozíciu sú veľmi vyrovnané. Ak by mali toľko bodov ako naše devätnáste ženy, boli by iba na 24. priečke.

 

 

Odovzdávka počas štafety (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Všetci muži budú štartovať vo vianočných nominačných pretekoch v Osrblí. Budú to pre nich zaujímavé porovnávacie štarty, keďže všetci štyria sa stretávajú len v štafetách, nie individuálnych disciplínach. Zároveň juniori Lukáš Ottinger, Tomáš Sklenárik, Samuel Hubač, Peter Golian a snáď aj ďalší dostanú možnosť exaktne sa porovnať s členmi nášho A-tímu. Neočakáva sa, žeby mohol niekto z mladých vytlačiť niektorého z top štvorky, ale je to šport, stať sa môže všeličo. Pôvodne sa hneď po novom roku mali konať prvé dve kolá Viessmann pohára, no kvôli pandemickej situácii museli byť preložené na 23. a 24. január.