Svetový šampionát potvrdil Fourcadovu výnimočnosť, naši tréneri odišli z Osla sklamaní

 

 

Videosumár MS v Osle

 

 

 

V mužských pretekoch sa vo všetkých pádoch skloňovalo meno Martina Fourcada, ktorý si preniesol parádnu celoročnú formu aj na svetový šampionát. Francúzsky reprezentant vyhral tri individuálne disciplíny, v masovom štarte skončil na druhom mieste a víťaznú radosť si vychutnal aj v zmiešanej štafete. Suverén posledných ročníkov SP prišiel do Holmenkollenu ako najväčší favorit. Tentoraz svoju úlohu do bodky splnil a darilo sa mu oveľa viac ako pred rokom v Kontiolahti, kde ukoristil len jednu zlatú medailu.

 

Fourcade počas celého roka ničil súperov skvelým behom, čo bola jeho najsilnejšia zbraň, ale na MS predviedol aj mimoriadne koncentrovaný výkon na strelnici. A v takom prípade museli jeho konkurenti ukázať svoje maximum, ak ho chceli poraziť. Líder klasifikácie SP v individuálnych disciplínach minul len päť terčov z celkového počtu 60, čo je obdivuhodný výkon. Čerešničkou na torte bolo, že po svojom skvelom predstavení mohol na šampionáte oslavovať aj piaty úspech v celkovom poradí SP.

 

Jeho najväčšími konkurentmi boli domáci pretekári. V dvoch úvodných súťažiach ho prenasledoval Ole Einar Björndalen, a hoci sa mu dokázal vyrovnať v streľbe, chýbali mu bežecké kvality. Okrem toho Björndalen v masovom štarte vybojoval bronzovú medailu, preto v Osle ukázal jeden zo svojich najlepších výkonov na MS za ostatné roky.

 

Jediný triumf pre domácu krajinu v individuálnych disciplínach vybojoval Johannes Thinges Bö, ktorý sa tešil v pretekoch s hromadným štartom. Pritom najmladší člen nórskej zostavy predtým získal tri štvrté miesta, medaila mu unikala, pretože vždy urobil o jednu streleckú chybičku viac ako konkurenti. V masovom štarte však predviedol koncentrovaný výkon, bežecky bol na to výborne počas celého šampionátu, a tak mohol oslavovať svoje druhé zlato v kariére.

 

 

Ole Einar Björndalen počas tohto roka (© Jakub Leščinský)

 

 

Svendsen síce ukoristil bronzovú medailu v stíhačke, ale pred domácimi priaznivcami sa chcel určite presadiť viac. Tarjei Bö má za sebou nevydarený šampionát, ale pre nórsku zostavu bolo kľúčové, že v štafete sa ukázal vo svojom najlepšom svetle a pomohol získať veľmi cennú zlatú medailu na domácom štadióne.

 

V Holmenkollene sa veľmi nedarilo nemeckej a ruskej reprezentácii. Nemecké farby sa v individuálnych disciplínach umiestnili najvyššie v masovom štarte, kde Arnd Peiffer získal piatu priečku. Inak sa ich najlepšie výsledky pohybovali okolo siedmeho-ôsmeho miesta, najväčšia hviezda celku Simon Schempp sa len raz dostal do Top 10. Nebyť striebornej medaily v štafete a zmiešanej štafete, šampionát by opúšťali nemeckí muži v pochmúrnej nálade.

 

Bez miesta na pódiu ukončili šampionát ruskí pretekári. Anton Šipulin nebol na trati vo svojej koži, bud sa mu nedarila streľba, alebo mu nešli lyže. Dve deviate miesta určite nesplnili jeho očakávania. Dva razy sa dostal do Top 10 aj Garaničev, najlepším výsledkom zbornej bolo jeho šieste miesto zo šprintu. Po nedávnom úspechu na ME podal svoj najlepší výkon, ale ako sa mohol presvedčiť, ani ten ešte nestačí na najlepších na MS. Minuloročné úspechy nedokázala zopakovať ani česká reprezentácia.

 

Zastúpili ich iní biatlonisti. Najskôr vybojoval prekvapujúce tretie miesto v šprinte Sergej Semenenov, ukrajinský jazdec potom ukázal dobré výkony aj v stíhačke a masovom štarte. Spokojní môžu byť aj rakúski borci, ktorí sa presadili vo vytrvalostných pretekoch. Landertinger a Eder doplnili na pódiu suverénneho Fourcada a do pekného úspechu pretavili svoju stúpajúcu formu v uplynulých kolách SP. Zaujímavosťou je, že okrem toho sa do najlepšej desiatky dostal len Landertinger v šprinte. Najlepší týždeň v sezóne prežil Jakov Fak, ktorý sa trikrát objavil v Top 10, Dominik Windisch sa zapojil do bitky o pódium v stíhačke a masovom štarte.        

 

 

 

 

Aj v ženských pretekoch dominovala zástupkyňa galského kohúta. Marie Dorin-Habertová vybojovala dve prvé miesta, jednu striebornú a jednu zlatú medailu, ku ktorým pridala aj zlato zo zmiešanej štafety a striebro zo ženskej štafety. Skúsená pretekárka už v minulom roku predviedla skvelý výkon na MS, kde sa predstavila po súťažnej prestávke, takže je jasné, že sa dokáže parádne pripraviť na najdôležitejšie preteky.

 

Dorin-Habertová pred šampionátom splnila svoju "domácu úlohu", pretože sa jej podarilo vycibriť streľbu. V Oslo nemala na svojom konte strelecké výbuchy, i keď si stíhačku pokazila tromi nepresnosťami v stoji, ale v ostatných prípadoch bola jej strelecká výkonnosť perfektná. A keďže bežecké kvality udržala na najvyššej úrovni, mohla si užívať najkrajšie momenty svojej kariéry. Vo vytrvalostných  pretekoch sa dostala na pódium aj jej krajanka Anais Bescondová, ktorá bola okrem toho členkou víťaznej zmiešanej a ženskej striebornej štafety.

 

Vo všetkých individuálnych disciplínach získala medailu aj Laura Dahlmeierová. Ešte stále mladá biatlonistka v minulom roku zažiarila v Kontiolahti a svoj výkonnostný progres predviedla aj v Holmenkollene. Najúspešnejšia bola v stíhacích pretekoch, kde ju nedokázala ohroziť žiadna súperka. Bežecky bola vynikajúco pripravená, ale jeden nepresný výstrel v šprinte a masovom štarte ju pripravili o možnosť zabojovať o najvyšší stupienok. Po MS nemôže nikto pochybovať, že Dahlmeierovú čaká parádna športová budúcnosť. V nemeckej zostave bola viditeľná aj Hildebrandová, ktorá sa trikrát dostala do Top 10. Najbližšie na pódium mala v stíhačke, ale nakoniec sa jej podarilo získať dve medaily v štafetách.

 

 

Marie Dorin-Habertová počas tejto sezóny (© biathlon-antholz.it)

 

 

Domácou hrdinkou bola Tiril Eckhoffová. Počas celého ročníka predvádzala nevyrovnané výkony v streľbe, ale hneď v prvej disciplíne, v rýchlostných pretekoch, zaznamenala svoj najlepší tohtoročný výkon a vybojovala zlatú medailu. Pred šampionátom nikto nepochyboval o jej bežeckej forme, ale veľký otáznik visel nad jej streleckou formou. Eckhoffová sa s týmto tlakom vysporiadala veľmi dobre a navyše pomohla domácej ženskej reprezentácii z prvému miestu k štafete. Nikto už nebude zisťovať, že v ostatných súťažiach sa ani raz nedostala do Top 10.                

 

V Holmenkollene sa zopakovala minuloročná situácia s Domračevovou, keď líderka SP Gabriela Soukalová nezískala ani jednu medailu. Česká pretekárka urobila v šprinte jednu chybu, ale na tretiu priečku potrebovala lepší beh ako Dahlmeierová. Bežecky sa nepresadila ani v hromadnom štarte a vo vytrvalostných pretekoch zaknihovala dve chyby, čo na najvyššom fóre nestačí na medailu. Soukalová dokázala finišovať na popredných priečkach, ale na MS jej chýbali strelecká chladnokrvnosť a vytrvalosť, ktorými ničila súperky v predchádzajúcich pretekoch. Aj na jej príklade je vidieť, aké náročné je udržať stopercentnú formu počas celého ročníka, a akým výnimočným biatlonistom je Martin Fourcade.

 

Aj druhá česká zástupkyňa Veronika Vítková patrila medzi najlepšie pretekárky na šampionáte. Vo všetkých disciplínach finišovala v Top 10, medailu mala na dosah vo vytrvalostných pretekoch a masovom štarte, ale nakoniec pred ňou finišovali bežecky disponovanejšie súperky. Na šampionáte vybojovala jednu striebornú medailu Dorothea Wiererová, ktorá mala asi vyššie očakávania, takisto jeden cenný kov ukoristila Kaisa Mäkäräinenová. Fínska biatlonistka dokázala zúročiť svoje skúsenosti, ale presvedčila sa, že mladšie konkurentky bežia veľmi rýchlo a strieľajú mimoriadne presne. A vyrovnať sa im dokázala len v masovom štarte. Slabé výkony ukázali ruské biatlonistky, ani jednu z nich sme nevideli v Top 10. O čosi lepšie sa viedlo ukrajinskej zostave, ale aj tá sa môže pochváliť len piatym miestom Oleny Pidhrušnej zo stíhačky. 

 

 

 

 

Mužká časť našej reprezentácie sa spoliehala najmä na Mateja Kazára, ktorý v predchádzajúcom období dokázal zaznamenať výborné výsledky, veď pred šampionátom ťahal sériu siedmich bodovaných umiestnení pri najhoršom 29. mieste. Tréneri verili, že konečne ukáže potenciál aj Martin Otčenáš a presnú streľbu zúžitkuje Tomáš Hasilla, ktorý s ňou potešil v Ťumeni. Všetko bolo nastavené dobre, no v úvodných rýchlostných pretekoch prišli až nepochopiteľné tri chyby Kazára a jedna Hasillu, ktorá mu ale v kombinácii so slabým výkonom na trati nestačila na stíhacie preteky. Matej sa v stíhačke posunul o 13 pozícií, ale ostal bez bodov.

 

Prvý víkend MS sa aspoň zadarilo Martinovi Otčenášovi, ktorý už nutne potreboval výsledky na vrcholnom podujatí. Pripomeňme, že jeho bilancia bola pred Holmenkollenom doslova katastrofická. Na doterajších MS alebo OH zaznamenal 66., 91., 67., 88. a 65. miesto. Tu sa mu konečne podarilo prelomiť všetko negatívne a zapísal si 25. v šprinte a 30. miesto v stíhačke. Nedostal sa síce do ideálnej bežeckej formy, ale výborne obstál pri streľbe v ľahu, kde neminul ani jeden terč, takže mohol ostávať pozitívne naladený do ďalšieho priebehu pretekov a chybičky pri stojkách ho už ďaleko dozadu neodsunuli. Vzhľadom na Otčenášovu streleckú minulosť je to veľmi dobrý signál. "Už dlhšie som tlačil na Martina, aby sme urobili zmeny, lebo sa tá streľba nezlepší. Pristúpili sme preto pred šampionátom k úprave pažby, aby mu lepšie sedela na pleci. Pri streľbe v ľahu sa to okamžite ukázalo, v stoji je to trochu zložitejšie a treba s tým ešte pracovať. V kľude mu to ide bez problémov, ale po záťaži ešte nie," vravel nám tréner Juraj Sanitra.

 

Druhý týždeň vyšiel aj nevyšiel. Vo vytrvalostných pretekoch všetci chlapi prepadli. Opäť ostával najdlhšie v hre Otčenáš a znova neminul terč v ľahu, čo znamená, že celý šampionát v individuálnych disciplínach odstrieľal ležky čisto (25/25), ale na poslednej stojke sa odpálil tromi chybami a bolo po výsledku. Kazár urobil až päť chýb, Miroslav Matiaško štyri. O niečo lepšie si chlapi počínali v štafete. Kazár s Hasillom nás držali veľmi vysoko, po štyroch streľbách dokonca Tomáš viedol, no Michal Šíma na treťom úseku bežecky výrazne stratil a vytrápil sa so stojkou, po ktorej absolvoval trestné kolo. Otčenáš finišoval dvanásty, teda o jedno miesto horšie ako vlani, ale potvrdili veľmi dobrú bilanciu mužskej štafety na vrcholnom podujatí. Verte či neverte, chlapi od roku 2012 neboli na MS či OH horší ako dvanásty.

 

Slová Martina Otčenáša: "Po invidivuálnych vystúpeniach na ME som nešiel do Osla s veľkou chuťou. Súťažná strelecká forma nebola žiadna, hoci na tréningoch dlhodobo nemám problémy. Bežecky som mal tiež ďaleko od spokojnosti. Keď sa na to pozerám spätne, zrejme som si mal po Anterselve urobiť trochu väčší oddych a doliečiť chorobu, ktorá mi robila menšie problémy v januári. Po príchode na MS som sa snažil naladiť úspešným mixom z Ťumeňa, veď nás čakala hneď na začiatok tiež táto disciplína. Kolegovia predo mnou ale nemali šťastie, preberal som to už dosť vzadu a úplne pochoval na stojke. Potom sa mi celkom darilo, aj napriek bežeckému trápeniu, no z massu som sa odstrelil na poslednej streľbe v individuáli znova mojimi chybami. Pred prebratím štafety som videl, že strácame strašne veľa a pred nami sú veľmi silné národy, takže som sa už sústredil na pretekárov za mnou. 12. miesto nie je zlé, ale chceli by sme byť v Top 10, možno 8. miesto by bolo super."

 

 

Martin Otčenáš počas sezóny (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

"Nemôžem byť spokojný s vystúpením svojich zverencov na MS. Vyzdvihnúť musím iba Martina Otčenáša, ktorému o jednu ranu ušiel masový štart. Matej Kazár nebol unavený, ale stratil streleckú istotu, ktorá ho obrala o výsledky. Doľahla na neho kríza. MS mu nevyšli, ale v sezóne podržal tím, bola jeho najlepšia v kariére, takže nemôžem sa na neho hnevať. Miro Matiaško dostal za úlohu pripravovať sa na najdlhšiu disciplínu, ale sklamal, výrazne zaostal za očakávaniami. V štafete nás potešili dva úseky, no 12. miesto je približne odrazom toho, kde sa v tejto konkurencii nachádzame, škoda, že sme nedokázali prekvapiť a dostať sa do desiatky. Nemyslím si, žeby som nomináciou Michala Šímu urobil chybu, s Matiaškom sú na rovnakej úrovni a mladý pretekár potrebuje dostať príležitosť na takomto fóre. Videli ste, že s ležkou sa vysporiadal výborne, ale stojku už tak dobre nezvládol. Dá sa povedať, že sklamal, ale určite odišiel posilnený," zhodnotil MS Sanitra.

 

Spomínali sme, že Matej Kazár neudržal trend siedmych bodovaných umiestnení za sebou a na "majstráku" dokonca nebodoval ani raz. Teší ho ale výkon v štafetách. V oboch dobíjal iba jeden terč na ležke a veľmi dobre obstál aj bežecky. "Škoda, že zo šampionátu odchádzam bez individuálneho výsledku. Veľmi ma to mrzí. Očakával som oveľa viac. Nechcem nad tým veľmi rozmýšľať, ale asi je to dané tým prílišným chcením. Vo februári som prišiel na to, že sa dajú dosahovať veľké výsledky, a to ma akosi spútalo. Na strelnici som sa nedokázal dostatočne uvoľniť a prichádzali chyby, za ktoré sa v našom športe tvrdo platí. Niekedy som vedel, že ani čistá streľba na výborný výsledok stačiť nebude, ale teraz som naozaj cítil šancu, ktorá ušla. Som aspoň rád za štafety."

 

V Ťumeni prvý raz v živote štartoval v masáku Tomáš Hasilla a do Nórska prichádzal vo výbornej streleckej forme, no šprint bol prvou aj poslednou individuálnou disciplínou: "Čo už ja poviem. V šprinte mi absolútne nesadol deň, nevyšlo mi nič a tým pádom som sa odpísal z ostatných disciplín. Mrzia ma vytrvalostné preteky, kde sa často podarí výsledok aj bežcom, ktorí nie sú v špičke. Ale môžem si za to sám. Teším sa aspoň zo štafety, kde som tomu dal všetko, už viac sa nedalo," vravel nám a pýtali sme sa ho aj na to ako mladý pretekár psychicky zvládal vysokú pozíciu v štafete, keďže bežal absolútne na čele - dokázal odstrieľať dve nuly a zo štadióna odchádzať prvý, čo sa našej mužskej štafete roky nepodarilo: "Na toto svetové fórum a celý ten ošiaľ sa dá zvyknúť, jednoducho každý pretekár, ktorý chce byť profesionál, sa s tým musí popasovať, odosobniť sa, že pohoda, nič sa nedeje, žiadny stres. Treba jednoducho urobiť to, čo viem. Myslím si, že hlava mi na strelnici nerobila žiadne problémy. Ale zasa nemali by to ľudia brať ani tak, že pretekár je tam úplne vypnutý. Počul som počas stojky z tribún, že Bö zaváhal a v tej chvíli človek podvedome vycíti šancu."

 

 

Tomáš Hasilla počas tejto sezóny (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Ženská reprezentácia zaznamenala štyri bodované umiestnenia, ale tri zisky sa dali zrátať iba na jednej ruke a o niečo vyššie - do tretej desiatky - sa dostala iba Paulína Fialková v stíhacích pretekoch. Ani trénerka žien s Oslom spokojná nebola. Najvyrovnanejšie výkony predviedla Jana Gereková, ale aj tie boli ďaleko za jej možnosťami a minulosťou. Vlani v Kontiolanhti dosiahla krásne výsledky - 12., 14. a 12. miesto. Tento rok 40., 46. a 38. Mrzieť ju musela hlavne posledná stojka vytrvalostných pretekov, ktorá ju stála dvadsať miest. "Nemôžem hovoriť o spokojnosti. Po dlhom čase som sa na MS nedostala ani raz do prvej tridsiatky. Bežecká forma nebola až taká odlišná, to som celkom vyladila, ale o zlých výsledkoch rozhodla streľba. Tam som zlyhala," vravela nám. Jej slová potvrdíme faktom, že do Top 30 sa dostala v posledných štyroch šampionátoch, a to až jedenásťkrát. "Janka mala byť našou líderkou, no, bohužiaľ, nedosiahla dobrý výsledok. Ukázalo sa, že sa možno mala vo februári vyliečiť doma ako Paulína, ale chcela ísť do zámoria, kde ochorela druhý raz. To sa s ňou ťahalo, uberalo jej energiu. V druhej polovici sezóny je to z jej strany trápenie. Škoda," povedala nám na margo Gerekovej Anna Murínová.

 

Ďalej trénerka pokračovala hodnotením Paulíny Fialkovej: "Ani Paulína nedosiahla žiadny oslnivý výsledok na týchto MS. Viem, že ľudia po Ruhpoldingu čakali, že bude bojovať možno o desiatku, ale nevyšlo to. Stíhacie preteky jej vyšli výborne, ale inak to nebolo ono. Pozrime sa ale na to reálne. Kde bola vlani? Nastal u nej veľký posun dopredu a nezmení to ani nevydarený šampionát." V Kontiolahti sa Fialkovej naozaj extrémne nedarilo. V šprinte skončila 89., v individuále 53. Pred tohtoročným šampionátom ešte na vrcholnom podujatí nikdy nebodovala a pred pár mesiacmi vo Svetovom pohári naháňala každý bodík, takže 23. miesto z predminulej nedele nemôže byť sklamaním.

 

"Ako som už niekoľkokrát povedala, našim prvým hlavným cieľom boli Majstrovstvá Európy, kde sme nutne potrebovali dosiahnuť dobrý výsledok. Kritéria sme si nevymysleli my. Takto to bolo a som veľmi rada, že sa Paulíne podarilo dostať do elitného tímu Dukly k Nasti, Matejovi Tóthovi, vodným slalomárom atď., najlepším olympionikom u nás. Pre jej kariéru je to veľmi dôležité a musíme preto Oslo brať v tomto svetle. Áno, sklamali sme, ale plán celej sezóny jednoducho nebol zlý. Škoda, že boli oba vrcholy takto tesne za sebou," uzavrela Murínová.

 

 

Paulína Fialková s Kaisou Mäkäräinenovou počas sezóny (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Konečne sa z dobrého výsledku mohla potešiť aj Terézia Poliaková. Bodovala v prvých pretekoch sezóny, ale odvtedy sa do Top 40 nedostala. V šprinte skonsolidovala streľbu a prvý raz od 3. decembra 2015 dokázala odstrieľať čisto dve položky za sebou. Na ceste k lepšiemu ako 39. miestu jej ale stál v ceste bežecký výkon. "Trápila sa celú sezónu bežecky, urobili sme menšie chyby v príprave. Na konci sezóny je už človek múdry, ale je to pre nás ponaučenie, aby sme sa tomu v budúcej sezóne vyvarovali. Dala som jej vo vytrvalostných pretekoch voľno a bol to dobrý ťah. V štafete nepodala zlý výkon, nebola najslabším článkom," hodnotila trénerka.

 

Fanúšikovia v kútiku duše verili, že sa dokáže prvý raz na body dostať aj 21-ročná Ivona Fialková a veruže k tomu boli veľmi blízko. V šprinte obsadila 43. pozíciu, a to až po dvoch chybách. Dosiahla 28. bežecký čas, teda predviedla výkon, za ktorý by sa v šprinte nehanbila ani Gereková pri najlepšej forme. V ďalších dvoch štartoch ale prišlo dvakrát po sedem chýb a umiestnenia na konci výsledkovej listiny. Trénerka však najmladšiu členku výpravy chválila: "Ivka je prekvapením celej sezóny. Od januára naskočila do kolotoča SP veľkým štýlom. Bežecky sa skokovo zlepšila. Jej slabinou ostáva streľba, kde má veľké výkyvy. To je ale typická črta mladého pretekára, ktorý sa potrebuje opracovať. Myslím si, že bude veľkou súperkou svojej sestry."

 

Ženám nevyšli ani štafety. V mixe museli Paulína s Jankou desaťkrát dobíjať, v klasickej štafete sa najviac darilo Gerekovej, no ostatné tri dievčatá mali rôzne problémy so strelnicou i traťou. 17. a 14. miesto sú ďaleko za očakávaním. Murínová si myslí, že práve mix bol rozbuškou nepodareného podujatia. Po Ťumeni boli vysoké očakávania a naši chceli zabojovať o Top 6. Ak by sa im podaril výsledok, Holmenkollen by možno prebiehal inak, v lepšej nálade a pod menším tlakom.

 

 

Ivona Fialková počas tejto sezóny (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Trénerka sa zaujímavo vyjadrila aj k strelnici na Holmenkollene: "Tu je to dosť špecifické. Každý si mohol aj z televíznej obrazovky všimnúť, že strelnica je umiestnená do takého uzavretého priestoru, zo všetkých strán niečo je, hlavne valy - vyvýšená trať, vzadu hore sklo. To všetko robilo vetru bariéru a ten obrazne povedané akoby nemal ako dýchať. Ostával v priestore strelnice a krútil sa. Keďže sme vypadli z Top 15 rebríčka národov, kde sme boli dlhé roky, nástrel sa u týchto slabších krajín žrebuje a nastreľovali sme tu aj z 19. stavu, ktorý už nie je ležkový. Pretekár vždy nastreľuje na úvodnú položku, a preto sme museli doslova tipovať, aký vietor je v tej druhej časti strelnice. Nacvakali sme to riskantne a nehovorím, že to spôsobilo všetky chyby na ležkách a ani sa nevyhováram, ale niečo také som ozaj dávno nezažila."

 

Naše tímy majú za sebou dva vrcholy tesne za sebou. Keď sme sa ich pýtali na organizáciu oboch, všetci sa zhodli, že Ťumeň bol lepšie pripravený: "Bolo tu pekne. Holmenkollen je krásne stredisko. Keď je dobré počasie, z trate vidieť skoro celé mesto pod nami. Sú to krásne pohľady. Žeby to tu ale mali extrémne dobre zorganizované sa nedá povedať. Zažili sme už aj lepšie, napríklad týždeň pred tým. Ale Rusom sa ťažko konkuruje. Možno práve preto sa nám to v Nórsku zdalo horšie, lebo sme prišli z Ťumeňu (úsmev)," vravela nám Paulína Fialková a doplnila ju aj trénerka: "V Ťumeni bola väčšia pohoda a cítili sme sa tam lepšie. Organizačne to mali perfektne zvládnuté. V Osle sa našli nejaké chybičky. Tiež bolo horšie to, že sme museli dochádzať na štadión s na to vyhradenými autobusmi pre tímy, museli sme vedieť, kedy kde máme byť, nakladať veci. V Ťumeni ste pešo pekne prešli na štadión kedy ste chceli. Samozrejme, diváci boli lepší tu, to je jasné."

 

 

Pred MS sme avizovali, že pre niektorých Slovákov to môže byť posledný svetový šampionát. Možno sa tak nestane ani v jednom prípade, no možno až v štyroch. Vzhľadom na skutočnosť, že sezóna ešte neskončila, necháme túto tému na budúci týždeň. Určite sa jej budeme venovať.

 

Naša výprava sa v pondelok presunula do ruského Chanty-Mansijsku. V poslednom kole SP nastúpi šestica Kazár, Otčenáš, Hasilla, Gereková, P. Fialková a I. Fialková. Preview aj s vyjadreniami budeme publikovať v stredu pred obedom.