Veľký sumár sezóny slovenských biatlonistov: Úspechy i sklamania

 

25-ročný Hasilla debutoval v najvyššej lige v sezóne 2012/13 a prvé výsledky prišli v ďalšej olympijskej. Štyrikrát sa dostal na body a vyzeralo to na zaujímavú kariéru. V minulej sezóne ale získal iba dva bodíky za dve štyridsiate miesta a klesol v bežeckom i streleckom výkone. Nutne potreboval reštart. Prišiel hneď v úvode sezóny, keď v druhom štarte vyrovnal celú vlaňajšiu sezónu a v nasledujúcich stíhacích pretekoch sa z 39. miesta dostal na výborné 22. Potom ale prišla séria zlých rýchlostných pretekov, po ktorých sa nevedel dostať do disciplíny stíhacej. Táto séria trvala vo svetovom pohári až do konca. Úplne v závere prekĺzol do stíhačky v Chanty-Mansijsku, ale kvôli zdravotným problémom ju nedokončil. "Do sezóny som šiel s tým, aby som vylepšil svoje doterajšie výsledkové maximum, nutne som to potreboval, pretože v sezóne 2014/15 som stagnoval, a to pre pretekára v mojom veku je veľmi zlé. Podarilo sa mi to hneď v Östersunde, 22. miesto je super, ale potom nie a nie sa chytiť. Zrádzal ma bežecký výkon. Bolo to stále horšie a horšie. Vyvrcholilo to v Ruhpoldingu tou strašnou biedou vo vytrvalostných pretekoch (102. miesto, pozn. red.). Potreboval som zlom, a ten prišiel tesne pred blokom prípravy na vrcholy sezóny v Anterselve."

 

Tomáš mal na mysli štafetu v Anterselve, kde muži vyrovnali historické maximum siedmym miestom. Darilo sa mu v tejto disciplíne aj na MS, kde po oboch položkách viedol. Individuálne sa chytil aj výsledkami v IBU Cupe a na ME. Absolvoval iba šesť štartov v tejto lige, z ktorých si odniesol až 106 bodov. Výborne strieľal. Doma v Osrblí urobil v šiestich položkách iba dve chyby. Na ME sa v tamojšej konkurencii nestratil ani na trati a dostal sa aj do masového štartu. Zaznamenal 23., 22. a 21. miesto. "Chvalabohu, že prišli aj dobré výsledky. Nehovorím výborné alebo fantastické, ale Ťumeň mi sadol, odbehol som si masák a ukázal, že mám na to v slušnej konkurencii, ktorá sa tam zišla, ale, samozrejme, SP nedosahovala. Škoda bežeckého výkonu, kde boli celý rok rezervy. Teší ma napríklad to, že som zo Slovákov najvyššie skončil v hodnotení IBU Cupu. Iba za Osrblie a Ťumeň som získal cez sto bodov. Pamätám si, ako som bol v sezóne 2011/12 prvým rokom muž a celú sezónu som strávil v IBU Cupe so ziskom pár bodíkov. Odvtedy je to veľmi veľký posun."

 

Nohy mu zmarili plány na Holmenkollene i v Chanty-Mansijsku v úplnom závere sezóny. V celkovom hodnotení SP skončil na 78. mieste. Pretekári do 80. pozíce majú právo vybehnúť na trať v prvej a druhej štartovej skupine.

 

 

Tomáš Hasilla v Hochfilzene (© Dušan Šimočko)

 

 

Rovnako ako Otčenáš, aj Hasilla si na konci sezóny zlepšil strelecké štatistiky. Dostal ich na hranicu 80,7 % v SP, o dve percentá vyššie ako v dovtedy najlepšej sezóne 2013/14. Streľbu v ľahu posunul dokonca o desať percent. Nerátajú sa tam ale vydarené Osrblie a Ťumeň. Muška vo februári a marci naliala rodákovi z Brezna ďalšie sily i motiváciu pracovať. "Samozrejme, z toho sa veľmi teším. V posledných piatich šprintoch neviem či som neminul iba dve rany, a neboli to žiadne dedinské preteky, práve vrcholy sezóny. To je super. Musím v tom pokračovať aj v budúcej sezóne. Tiež sa mi strelecky darilo aj v štafetách."

 

Základným problémom Tomáša ostal bežecký výkon. Medziročne si o jedenásť sekúnd polepšil, ale kameňom úrazu ostali rýchlostné preteky, ktoré rozhodujú o bytí a nebytí v stíhacích. Tam dokázal v závese za ostatnými jazdiť oveľa rýchlejšie a odstrieľať ich s 94 % úspešnosťou, takže mal potenciál výrazne si polepšiť, ale plány mu hatil slabý výkon v momentoch, keď jazdil na trati sám. Rovnako tak vo vytrvalostných pretekoch. "Veľa som nad tým rozmýšľal a jednoducho je to tak, že čím je okruh dlhší, vyrovnávam sa s ním ťažšie. 2,5-kilometrové okruhy zo štafety a stíhačky sa mi idú super, ale 3,3 km a 4 km zle. Nasadím od začiatku pomalé tempo a neviem ani to ideálne udržať. Zvyknem mať posledné kolá najhoršie. Akonáhle sa dostanem do kontaktných pretekov, nemám problém ísť tempo súperov a naháňať sa s nimi." Rozdiel je naozaj markantný. Na ME mal v rýchlostných pretekoch 51. bežecký čas, v stíhacích 18. V Östersunde to bolo 61. a 36. miesto. Ako teda proti tomu bojovať? "Budeme sa o tom s trénermi rozprávať a v období mimo sezóny na tom skúsime popracovať. Každý tréner pracuje s nami ináč a vidíme, že od príchodu dvojice Sanitra - Leščinský najvýraznejšie rastie Martin Otčenáš, s ktorým trénujeme prakticky rovnako. Každý biatlonista je ale iný a zdá sa, že toto mi asi nevyhovuje, pretože som sa za tri roky bežecky skoro neposunul. Prosto niečo treba u mňa zmeniť. Nevyhnutne potrebujem ísť hore v šprinte, to je alfa a omega."

 

Potvrdzuje to aj tréner Sanitra: "Rozhodne sa máme nad čím zamýšľať. Bežecký výkon, najmä v posledných kolách, nie je dobrý a výraznejšie tam zaostáva. Tým pádom prichádza o dôležité sekundy, ktoré mu vo výsledkoch chýbajú. Tomáš mal niekoľko dobrých momentov, či už v štafetách alebo v Ťumeni. Dôležité je, že stabilizoval streľbu, ale musíme z neho dostať viac. Naozaj vyslovene potrebuje kontaktné preteky. Vie sa lepšie vyhecovať, správne nasadiť tempo, riskovať na strelnici a veľmi ho motivuje držať sa dobrých pretekárov, prípadne ich predbehnúť. V šprinte je schopný podať výkon o triedu horší. Je to veľký nedostatok."

 

 

 

 

 

 

Miroslav je našim najskúsenejším pretekárom. Toto bola už jeho štrnásta sezóna vo svetovom pohári a keďže už má svoje biatlonové roky, bolo zjavné, že veľké bežecké zlepšenie sa už nedá očakávať. V hre bol ale menší progres podporený presnou muškou, ktorú mnohokrát v minulosti ukázal. Mierny bežecký posun aj nastal, ale rozhodujúci strelecký neprišiel. Problémovou ostala streľba v stoji. Prvý raz v kariére bodoval v sezóne nepárny/párny rok, ale 35. miesto z vytrvalostných pretekov v Ruhpoldingu inde nenapodobnil. Potešil sa už iba zo siedmeho miesta našej štafety v Anterselve, kde mu sadla trať. Nepresadil sa v zámorí, kde sa darilo jeho spolubývajúcemu Kazárovi. Do nominácie na ME sa nedostal, a tak sa výlučne zameral na obľúbené vytrvalostné preteky na MS. Nečudo, veď zo svojich desiatich najlepších výsledov dosiahol sedem v tejto disciplíne, ktorá sa jazdí najmenej. V Osle ale urobil štyri chyby a 76. miesto bolo ďaleko za očakávaním. Matiaško zažil spomedzi našich chlapov najhoršiu sezónu. Do stíhacích pretekov sa dostal iba raz, aj to zo 60. miesta. Na trati však ukázal, že je stále našim štvrtým najlepším pretekárom a Šíma s Kubaliakom za ním zaostali. Je teda vysoko pravdepodobné, že ak by s biatlonom pokračoval ďalej, opäť by dostal šancu vo svetovom pohári.

 

"Na Mirovi oceňujem to, že pristúpil k sezóne, a hlavne príprave na ňu, profesionálne a odtrénoval to, čo som od neho žiadal. Všetko nasvedčovalo tomu, že zažije dobrý rok. Bežecky jazdil rýchlejšie. Bohužiaľ, očakávania sa nenaplnili. Obaja sme od sezóny určite čakali viac, jedno bodované umiestnenie je málo," vravel nám Sanitra. Keďže nám Matiaško po sezóne nereagoval na prosbu o zhodnotenie sezóny, pýtali sme sa trénera, ako vidí jeho budúcnosť: "Ťažko povedať. Nie som jeho zamestnávateľ. Dukla bude určite prezentovať svoje predstavy, ako má vyzerať tím smerom k OH v Pjongčangu. Ja som viackrát proklamoval, že Mirovo miesto má svoj význam a slúži na to, aby popri ňom rástli mladí pretekári ako Šíma, Kubaliak či mladý Kosztolányi. Oni musia ukázať, že majú na to, aby pretekára akým je Matiaško vymenili, vytlačili ho z tímu. Uvidíme ako sa to v Mirovom prípade vyvinie. Faktom je, že nemal dobrú sezónu."

 

 

Miroslav Matiaško v Östersunde (© Jakub Leščinský)

 

 

 

 

 

 

23-ročný Šíma debutoval vo svetovom pohári vlani v dejisku tohtoročného šampionátu a skončil dvakrát v ôsmej desiatke. Chcelo to jasný progres. Sezónu začal pár bodovanými umiestneniami v IBU Cupe, a tak dostal šancu v Pokljuke. Tam ale skončil až 94. po veľmi slabom výkone. Naštartoval sa na druhom zámorskom kole SP v Presque Isle. V rýchlostných pretekoch vybielil terče a klasifikovali ho na 47. mieste. V následnej stíhačke však urobil šesť chýb a dopredu sa neposunul. To ho povzbudilo a cestoval na ME do Ťumeňu. Tam motyka nestrieľala. Šprint pokazil a hoci výborne strelecky i bežecky zvládol druhú polovicu stíhačky, bolo z toho iba 32. miesto. Dostal sa aspoň do pätice pre MS. Absolvoval iba štafetu a prebral ju po výbornom výkone Hasillu, no na stojke mu totálne zaštrajkoval prvý terč a musel odbehnúť trestné kolo, čo nás odsunulo dozadu. Vo svetovom pohári absolvoval sedem pretekov, ale viac času strávil na tratiach IBU Cupu, kde pridal desať štartov, získal však iba 31 bodov, menej ako vlani i sezónu pred tým. Veľký progres teda nezaznamenal.

 

"Sezóna bola dlhá a veľa sa cestovalo. S decembrom som bol spokojný, cítil som sa dobre, bohužiaľ, medzi sviatkami sa nedalo riadne trénovať na snehu, keďže ho bolo u nás nedostatok, a ešte k tomu som aj na Nový rok ochorel. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätal z tej choroby. Pred odchodom do zámoria som sa už cítil dobre a aj s výsledkami tam som celkom spokojný, hlavne s tými v Amerike. Škoda, že po návrate nebolo viac času na vyladenie formy na ME. Mohlo to tam dopadnúť trochu lepšie. Teraz ma čaká mesiac na oddych a školu," zhodnotil nám sezónu Michal.

 

 

Michal Šíma v Presque Isle (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Športové klišé hovorí, že druhá sezóna je horšia ako prvá. U Kubaliaka to platilo. Mládežnícku kariéru opustil pred minulou sezónou a dokázal v nej debutovať v pretekoch SP s horším behom, ale veľmi dobrou streľbou. Okrem toho získal pár bodov v IBU Cupe. V sezóne 2015/16 sa mu však nedarilo od začiatku až do konca. V druhej lige odjazdil jedenásť pretekov, no maximom bolo až 51. miesto, a to je na pretekára, ktorý chce bojovať o prvý tím, veľmi málo. Našťastie splnil kvótu na svetový pohár a pri absencii Otčenáša s Hasillom sa pozrel na 7. a 8. kolo SP do zámoria. Tam ale pokračoval v trende z IBU Cupu. Nebežal ani nestrieľal dobre. Obsadil 78. a 87. miesto. Podľa trénera Sanitru sú za jeho slabšími výkonmi problémy s chrbtom, ktoré ho zastihli počas letnej prípravy a nedokázal sa dostať do tempa.

 

Sanitra pripomína Šímov a Kubaliakov status: "Sú to v podstate amatéri, nedostávajú mzdu, a preto je potrebné sa na ich výkonnosť pozerať z tohto uhla. Tiež robia čo je v ich silách a myslím si, že vzhľadom na túto skutočnosť, ich výsledky, najmä Šímu, sú slušné. Kubaliaka zabrzdil chrbát. Myslím si, že pri vytvorení lepších sociálnych podmienok by mohli mať ešte viac chuti a som presvedčený, že by boli dobrými reprezentantmi Slovenska."

 

 

Michal Kubaliak počas tréningu (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Od úvodu letnej prípravy pred sezónou 2015/16 pôsobili pri mužskom tíme aj dvaja juniori. Sanitru sme sa pýtali, ako hodnotí tento ťah. "Myslím si, že to bolo prospešné. Mohli si okúsiť, ako bolí tréning a pri prechode medzi mužov by ich už nemalo nič prekvapiť. Ondrej Kosztolányi to na ME potvrdil 14. miestom a slušným bežeckým výkonom. Ten už dlho ukazuje Šimon Bartko, ale v jeho prípade bola celá sezóna zlá. Od zranenia cez choroby po problémy na strelnici. Psychicky to bolo pre neho ťažké. Potrebuje prebudovať streleckú techniku, ale aj psychiku." Na otázku, či bude model prípravy najlepších juniorov s mužmi pokračovať odpovedal diplomaticky: "Vravím, že to bol správny krok, prinieslo to svoje ovocie. Nebolo by zlé zaradiť tam napríklad aj Mateja Balogu, ale je to vec plánovania a zväzu, akú koncepciu zaujme. V tejto chvíli je to iba môj názor, ktorý im budem prezentovať."

 

Hlavného trénera reprezentácie sme sa pýtali aj na jeho budúcnosť pri mužskom tíme, či má zmluvu aj na ďalšie obdobie, prípadne až do OH v Pjongčangu: "Nie, nemám nič isté. Rozhodnúť o tom musí zväz. Neviem teda zatiaľ, či ostanem trénerom mužskej reprezentácie. Nechávam si aj ja priestor na premyslenie a uvidíme. Čas ukáže."

 

 

Juraj Sanitra v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

 

 

Rovnako ako muži, aj všetky ženy rástli strelecky. Najmä spresnenie Paulíny Fialkovej o deväť percent je obrovské. Škoda, že Terézia Poliaková s Janou Gerekovou neudržali mimoriadne vysoké čísla z úvodu sezóny. Mladšia Fialková má na čom pracovať. Rovnako ako u Kubaliaka sme do štatistiky nezaradili pretekárky, ktoré odstrieľali príliš málo.

 

"Najmä výsledky Paulíny Fialkovej nepotešili iba mňa, ale aj verejnosť, a to asi ostane hlavným odkazom tejto sezóny. Výrazne sa posunula, získala dve medaily na ME a zaradila sa do elitného tímu Dukly. Podobný posun nastal aj u jej sestry, ktorá šla samozrejme z nižších poschodí, ale výborne si počínala na trati, aj keď strelecké nedostatky sme ešte neodstránili. Ukázala, že vie pretekať aj s pretekárkami vo svetovom pohári. U ostatných nebolo to nadšenie také veľké. Janka Gereková začala dobre, ale potom ju zdravie zlomilo a vo  februári a marci sa jej už nedarilo. U Terézie Poliakovej sme urobili chybu s dietou a prišli do toho aj ďalšie zdravotné problémy, tak to už musela dobojovať. Tieto mesiace jej vzali strašne veľa psychických síl, a to je veľmi nepríjemné," krátko zhodnotila zverenkyne Anna Murínová, ktorá ich zároveň pochválila, že sa snažia robiť všetko pre posun smerom dopredu. Nenechávajú všetko iba na tréning, ale vzdelávajú sa v detailoch a nemajú problém investovať ani vlastné peniaze na rôzne záležitosti, ktoré sú v niektorých vyspelých reprezentáciách samozrejmosťou, prípadne sčasti suplujú prácu masérov a fyzioterapeutov.

 

 

 

 

 

Paulína je akýmsi slovenským biatlonovým hitom posledných rokov. Od mládežníckych čias ukazovala peknú výkonnosť a verejnosť v nej videla pretekárku spasiteľku, ktorá konečne zaplní dieru po odchode Kuzminovej s Gerekovou do biatlonového dôchodku. Okolo jej mena sa sústredila ešte väčšia pozornosť ako Gerekovej, ktorá mala do vlaňajšej sezóny ďaleko lepšie výsledky. Bolo to určite dané aj univerziádou a akousi kontroverznosťou, ktorú sa snažili vyvolať jej neprajníci. Dnes je jasné, že to všetko Fialkovú posilnilo, dokázala sa vyrovnať s tlakom a potvrdila svoj talent hmatateľnými výsledkami.

 

Sezóna začala v starých intenciách, najmä streleckých. Bežecky ale bola na tom lepšie už od Östersundu a stále sa to zlepšovalo. Na Ruhpolding 2016 určite nikdy nezabudne. Tam už dokázala skĺbiť bežeckú i streleckú formu na maximum a bolo z toho 6., 7., 14. aj 15. miesto, a to ani v jedných pretekoch nebola strelecky stopercentná. Dostala sa do Top 30 hodnotenia SP, a tam zotrvávala aj v ťažkých časoch choroby, ktorá ju trápila na prelome januára a februára. Vynechala šesť pretekov, hoci niektoré plánovane. Dostala sa z formy a hľadať ju mohla až počas ME v Ťumeni. Tam sa cez miešanú štafetu, desiate a šieste miesto dostala až na strieborné, ktoré jej zabezpečilo zaradenie do elitného tímu Dukly. V úplnom závere sezóny jej to až ideálne nešlo, ale posun v stíhacích pretekoch na MS o 25 pozícií znova ukázal, že ak jej sadne deň, dokáže divy.

 

 

Paulína Fialková v Östersunde (© Jakub Leščinský)

 

 

"Tento rok hodnotím pozitívne. Myslím si, že som sa veľmi posunula a zúročila svoju prácu. Samozrejme, nechcime všetko hneď a naraz, že sa z ničoho dostanem rovno do Top 10. Ukázala som pekné výkony, zlepšila sa vo všetkých parametroch. 36. miesto v hodnotení SP je super, ale keď si spočítame, koľko pretekov som vynechala, mohlo to byť lepšie. Čo ma mrzí, tak hlavne záver - marec, kedy som už bola hlavne psychicky unavená. Verím, že keby nebolo tých dvoch chorôb, vydržala by som to až do konca. Škoda-preškoda chorôb v strede sezóny a presne vtedy, keď sa mi najviac darilo. Dali sa dosiahnuť ešte pekné výsledky či už v Anterselve, alebo aj v ostatných pretekoch, ktoré už boli tými patáliami ovplyvnené. Základný cieľ pre budúcu sezónu bude neochorieť," zhodnotila Fialková.

 

Doteraz získala 48 bodov v sezóne 2013/14 zásluhou podareného Kontiolahti a Osla, ktoré prišli po opadnutí ošiaľu z nevydareného Soči, a vlani získala iba 22 bodov. V tejto sezóne si zapísala až 199 na 36. mieste v celkovom hodnotení. Zároveň zlepšila všetky štatistické parametre, a to výrazne. Streľbu posunula o 8,8 % na 82,5, čo ju už začína radiť do svetovej špičky. V bežeckej strate na najrýchlejšiu pretekárku na 7,5 km (rýchlostné preteky) sa dostala z 1:37 na 0:57, teda o štyridsať sekúnd, takmer dve trestné kolá. Nesmieme zabúdať, že tam boli zarátané aj nevydarené šprinty v Hochfilzene či Chanty-Mansijsku, kde dostala výraznejšie manko. Zaujímavosťou je, že práve táto najdôležitejšia disciplína, od ktorej sa všetko ostatné vyvíja, ostala jej najslabšou. Streleckú bilanciu tam mala iba 76,7 %, čo znamená, že presne vie, na čom má pracovať. V kontaktných pretekoch zvykla byť výborná. Napríklad v stíhačkách trafila až 88 zo 100 nábojov. Ďalším pozitívnym ukazovateľom bola rýchlosť streľby. V nej sa z vlaňajších 36,2 sekundy dostala až na 30,5 sekundy, čo pri štvorpoložkových pretekoch predstavuje o 23 sekúnd menšiu stratu iba kvôli pobytu na strelnici.

 

 

Paulína Fialková v Ťumeni (© Jakub Leščinský)

 

 

Paulína mala pred touto sezónou za sebou tridsať individuálnych štartov na najvyššom fóre, takže nebola žiadnym nováčikom. Tento skokový posun nemohol prísť iba obyčajným progresom mladého pretekára. Natíska sa teda otázka, či za tým nebude trénerka. "Samozrejme. Anka Murínová s nami síce trénovala, ale nebola reprezentačnou trénerkou a nechodila na svetové poháre. Teraz už mala čas viac sa mi venovať, pozorovať aj priamo na pretekoch moje chyby. Tiež sme menili nastavenia pušky. Ďalšou veľkou kapitolou je príchod kondičného trénera Daniela Kuzmina, ktorý zaradil do tréningu prvky, ktoré sme doteraz nerobili. Viac sme behávali a imitovali, menej používali kolieskové lyže. Rôzne veci mi poradil, samotná Nasťa tiež, za čo som veľmi vďačná. Bol to celý rad zmien, ktoré by som dlho rozvádzala a nezabúdajme ani na psychickú pohodu, ktorá bola v tíme. Všetci sme si rozumeli, nemali medzi sebou problémy. Teším sa na budúcu sezónu. Bude znova iná. Vráti sa Nasťa a verím, že nám to bude dobre fungovať a potiahne nás mladé pretekárky, lebo sa od nej máme veľmi veľa čo učiť."

 

Ako sa na Fialkovej posun pozerá samotná Murínová? "V profesionálnom športe sa zázrak za rok nedá urobiť. Forma sa buduje niekoľko rokov a Paulína teraz dozrela po streleckej stránke. Tým sa zlepšila jej psychika a dokázala kvázi rozkázať aj nohám. Z minulosti poznáme x príkladov na to, že pretekár môže bežať ako chce, ale ak sa mu nedarí v streľbe, nevie sa presadiť a klesá morálka. Do Anterselvy bola na tom strelecky veľmi dobre, po chorobe sa jej istota na strelnici mierne zhoršila, ale bolo to logické. V jej tréningu došlo k viacerým zmenám. Rakúski tréneri preferovali kolieskové lyže, ale mala som pocit, že sa tak vytratila dynamika, ktorá je na takýchto lyžiach v úzadí. Vrátili sme sa k systému, ktorý sme robili pred tým s množstvom atletického behu a imitácií. Výsledkom bolo, že bola Paulína na trati veľmi živá. Uvidíme, či bol zlepšený výkon iba efektom jedného roka, alebo sa to zlepšilo natrvalo. Dúfam, že to druhé."

 

 

Janka Gereková s Paulínou Fialkovou v Ťumeni (© Jakub Leščinský)

 

 

Na začiatku sezóny, ale hlavne v minulosti, mala problémy s holennými kosťami, o čom sme od januára nepočuli. Trénerka nám povedala, že práve zmena tréningu jej pomohla, rovnako ako zakúpenie špeciálneho prístroja na lepšiu regeneráciu, ktorý jej po tréningoch aj pretekoch pomáhal.

 

Fialková sa na základe výsledkov v Ťumeni dostala do elitného tímu Dukly, čo bude znamenať viac financií na prípravu a bude môcť doladiť rôzne parametre. Sama však ešte nevie, ako to bude vyzerať: "Fúha. Ešte som iba pár dní doma, takže zatiaľ som nebola uvedená do deja - čo to vlastne pre mňa znamená. Dúfam teda, že budem mať zabezpečené to, čo budem potrebovať. Že sa už nestanú také veci ako neprítomnosť maséra na niektorých svetových pohároch alebo lekára, ktorý nebol skoro nikde. V Anterselve som nutne potrebovala lekára, kebyže mi nepomôže lekár poľského tímu, tak neviem, či by som nedopadla ešte horšie ako dopadla a možno by neprišli z ME žiadne medaily. Bola potrebná rýchla diagnostika. Čo sa presne deje? Preliečim-nepreliečim, treba-netreba antibiotiká, ostávam alebo cestujem domov? Všetko sa vám v konečnom súčte vráti na slabšej výkonnosti alebo návrate choroby, čo sa aj stalo. Mala som po Ruhpoldingu hneď cestovať domov a nie myslieť si, že ešte asi idem pretekať. Športový lekár by vedel, čo robiť. Antibiotiká som začala brať až po týždni choroby. V niektorých záležitostiach je to oproti iným repre tímom u nás ozaj mizéria. Takže chcem veriť, že sa financie využijú na to, aby sme boli na úrovni lepších tímov."

 

 

 

 

 

 

 

Úvod sezóny bol v prípade Janky štandardne dobrý. Bežecky sa rozbiehala, ale mala streleckú istotu. Do najlepšej desiatky sa nedostala, ale dvanáste miesto hneď v úvodných rýchlostných pretekoch musela hodnotiť veľmi pozitívne. V stíhačke spadla o deväť miest, ale všetko to boli výborné výsledky. V Hochfilzene to nebolo ideálne, ale na bodoch ostala. Rovnako tak v Pokljuke, kde pridala 25. miesto. Výborne sa jej darilo v Ruhpoldingu, kde ale trochu zanikla v ošiali z Paulíny Fialkovej. V šprinte po jednej chybe skončila osemnásta a o deň neskôr v stíhačke druhý raz v kariére vyčistila všetkých dvadsať terčov, no kvôli horšiemu behu sa posunula iba o štyri miesta.

 

Po svojich jedenástich pretekoch sezóny, teda piatom kole SP, mala na konte 146 bodov a bola na 28. mieste v rebríčku najlepších. Nebodovala iba v jediných pretekoch! Podobné to bolo aj vo vlaňajšej životnej sezóne, kde výborné 19. miesto dosiahla najmä zásluhou druhého a tretieho trimestra. Tentoraz ale neprišiel progres, naopak, trápenie. Spôsobené to bolo aj chorobou a chybným rozhodnutím cestovať za more. Nechcela tam stratiť postavenie v SP, napokon sa jej to vypomstilo. "Škoda, že šla do Ameriky. Rozprávali sme sa v Osle s  Poliakmi a vraveli, že to nikomu nepomohlo, iba prišli odtiaľ chorí a prišli o časť prípravy pred MS, keď museli iba ležať v posteli a spamätávať sa z toho. Keď telo ochorie, vyrovnáva sa oveľa ťažšie s veľkým časovým posunom," vravela Anna Murínová. V závere sezóny sa takmer dokázala dostať späť do bežeckej formy, ale vysoko ju už nepustila hlava. Nezvládala streľbu. Napriek tomu sa všetko dalo hodiť za hlavu vo vytrvalostných pretekoch na MS, kde siahala na Top 10, ale na poslednej položke urobila dve chyby.

 

"Začiatok sezóny bol dobrý, nemohla som sa sťažovať. Bodovala som pravidelne a všetko bolo v tradičných koľajách. Bežecký výkon postupne rástol. Medzi sviatkami som ale ochorela a táto choroba sa mi vracala celý január aj február. To bol najväčší rozdiel oproti minulej sezóne, kde som sa zdravotne držala," hodnotila Gereková.

 

 

Janka Gereková odštartovala sezónu v Östersunde s číslom jeden (© Jakub Leščinský)

 

 

Janka napokon skončila 43. v SP, ak by vietor neodpísal záverečný masový štart, klesla by zrejme ešte o dve pozície, keďže tesne za ňou boli pretekárky, ktoré sa chystali na túto disciplínu. Po zlome pred Anterselvou bodovala už iba dvakrát na chvoste Top 40, šesťkrát nie a pár pretekov aj vynechala. Napriek tomu odjazdila v sezóne až 28 pretekov, teda iba o jeden štart menej ako náš rekordný Matej Kazár. "Bola to slabšia sezóna ako tie minulé, stačí si pozrieť počet získaných bodov a postavenie v rebríčku, to hovorí za všetko. Snažím sa to nevnímať negatívne. Okrem choroby som si aj vedomá chyby, že sme sa rozhodli absolvovať celý program SP spolu s oboma vrcholmi. Bolo to jednoducho priveľa pretekov pri mojom zlom zdravotnom stave. Človek pred sezónou, samozrejme, neráta s tým, že bude chorý a choroba sa navyše bude každé dva týždne cyklicky vracať. Roky som pred vrcholmi absolvovala taký dobrý dvojtýždňový tréningový blok pred MS a teraz mi chýbal. Rovnako som pri sebe ešte v príprave pred sezónou nemala fyzioterapeuta a s Lukášom sme trénovali väčšinou sami, takže bol to rad vecí ktoré urobili sezóne svoj podpis a dopadlo to ako dopadlo."

 

V závere sezóny jej nešla streľba. V úvode ju strelecký výkon zdobil, ale v Ťumeni, Osle aj Chanty-Mansijsku robila chybu za chybou. "Je to taký zákon schválnosti, že keď pominuli problémy s chorobou, prestala som sa triafať. Zvyčajne som sa vedela pripraviť na vrcholy sezóny, ale tento rok to prosto nevyšlo. Teraz sme už múdri, ale zdá sa, že správny súlad behu so streľbou sa mi vždy podarilo vyladiť tréningovom blokom, ktorý sme tento rok podcenili. Mala som prosto niečo vynechať."

 

 

Janka Gereková v Hochfilzene (© Jakub Leščinský)

 

 

Gerekovej tiež nepomohla absencia lekára na pretekoch. "Mnohé veci sme museli riešiť až po návrate domov. Pricestovala som po trimestri a lekár mi povedal, akú správnu liečbu mám nasadiť. Existujú záležitosti, ktoré slovenský biatlon musí riešiť ak chce, aby sme sa niekam posunuli, resp. iba dobehli popredné krajiny. Nie je to iba o samotnej sezóne, ale aj letnej príprave atď. U nás tréner musí robiť všetko - kondičného, streleckého, zároveň byť servisman a vhodné by bolo, keby bol hádam aj masér s lekárom. Chýba personálne zabezpečenie tímu, je to veľký deficit oproti ostatným tímom. Podrobnejšie sa mi to teraz nechce rozoberať. Jednoducho ak chceme patriť do špičky, nemôžeme v niektorých sférach pracovať tak ako doteraz," dodala štvrtá najlepšia biatlonistka našej histórie, ktorá z tejto pozície vytlačila práve Murínovú.

 

V rozhovore s Jankou Gerekovou sme nemohli obísť otázku o jej budúcnosti. "Pred nami je ťažké obdobie. Čakajú nás nové voľby prezidenta, uvidíme, ako to bude ďalej vyzerať na zväze. Taktiež v Dukle je nové vedenie, ktoré zavádza zmeny, ktoré ešte nie sú ukončené. Momentálne som sama v neistote. Neviem, či budem pokračovať. Musím si počkať na to, aké podmienky na prípravu budeme mať a čo odo mňa kto bude čakať. Dúfam, že sa situácia v apríli, najneskôr máji, trochu ustáli a bude všetko jasné. Osobne musím povedať, že motiváciu mám a rada by som pracovala naďalej. Určite ale do toho nepôjdem za každú cenu, už nie som v tejto pozícii. Počkám si ako sa to vyvinie a rozhodnem sa."

 

"Ja verím, že Janka ostane v tíme. Myslím si, že v jej prípade by nemal byť problém na Dukle. Dlhodobo ukazuje, že má na to. Bola súčasťou podarenej mix štafety v Ťumeni. Získala množstvo bodov. Návratom Nasti sa náš tím trochu zmení, rozrastie. Samozrejme, je na nej ako sa k tomu postaví. Tento rok sa v príprave od tímu dosť oddeľovala, trénovala s osobným trénerom, no neviem, ako sa k tomu postaví Dukla, pretože vidíme, že nemala dobrú sezónu. Zrejme Bude Dukla chcieť, aby bola viac s nami, ale uvidíme," myslí si o tejto téme Murínová.

 

 

 

 

 

 

 

Terézia bola svoje prvé dve sezóny nenápadnou pretekárkou bez bodov, ale po odchode Anastasie Kuzminovej na materskú dovolenku dostala vo vlaňajšej sezóne veľa priestoru. Vyšplhala sa až na 28. miesto v hochfilzenskej stíhačke, bodovala aj na MS a blízko bodov bola v ďalších piatich prípadoch. Highlightom sezóny ale boli stíhacie preteky na ME v Otepää, kde získala perfektné šieste miesto. Sama teda bola v očakávaní, kde sa tento rok dostane a ako bude pokračovať jej napredovanie. To sa však nekonalo.

 

Od úvodu sezóny mala ťažké nohy, nevedela sa rozbehnúť, no hneď v úvodných pretekoch brala tri body a podržala ju streľba. Pripomíname, že po prvom trimestri mala 87 % úspešnosť a držala sa v Top 10 všetkých biatlonistiek. Fyzická slabosť ale neustupovala a špecializovaní lekári jej napokon na konci januára zistili zdravotné problémy, ktoré ju limitovali. Ak by podstúpila okamžitú liečbu, mala by po sezóne. Padlo teda rozhodnutie, že liečiť sa to bude po jej skončení. "Terézia bola od začiatku sezóny akási slabá a nevedeli sme prísť tomu na koreň. Výsledky lekárskych testov nič nezvyčajné neukazovali. Mysleli sme si, že to má z diéty, ktorú nasadila, ale nebola to hlavná príčina. Keď sa to prehlbovalo, bola na špeciálnom odbere krvi, ktorý odhalil problémy s dlhou dobou liečenia. Nechcem to priveľmi rozvádzať na verejnosti, v každom prípade sme sa rozhodli, že sezónu dokončí, pretože pretekárok máme jednoducho málo, Martina bola na tom ešte horšie. Neviem, kto by šiel štafetu na MS. Po návrate z Osla nasadila na mesiac antibiotiká, čo bude ďalšia záťaž na organizmus, ale nie je iná možnosť. Snáď sa to vyrieši a príde iba o kúsok prípravy. Škoda-škoda, bola s touto sezónou veľmi sklamaná, ale čo sa dá robiť. Človeka by nenapadlo, že môžu nastať aj také problémy," povedala na margo Poliakovej trénerka.

 

 

 

Napriek tomu dokázala absolvovať pár rýchlych pretekov, napr. na IBU Cupe v Osrblí, no zrádzala ju už aj streľba, ktorá sa v druhej polovici sezóny zaradila zasa medzi horšie pretekárky. Z 87 % padla na konečných 82,5 %. Polepšila si aspoň v rýchlosti streľby, ktorú zlepšila o tri sekundy. Náladu si mohla mierne zlepšiť aspoň na MS v Osle, kde prvý raz v sezóne vyčistila všetky terče a dosiahla na dva bodíky. Chcela však viac. "Samozrejme, že vo mňe prevláda sklamanie. Sezóna mi absolútne nevyšla. V lete aj na jeseň som sa cítila dobre, všetko vyzeralo byť dobre nastavené, ale prišlo prvé kolo SP a cítila som sa zle. Celý december bol na lyžiach veľmi slabý, ale strieľala som dobre. Akonáhle som po prelome rokov mala v niektorých pretekoch lepšie nohy, zradila ma streľba. Skúšala som bezlepkovú dietu, ktorá mi zjavne nesadla. Bol to určite jeden z problémov. A taktiež ďalšie zdravotné problémy, ktoré musím teraz riešiť po sezóne. Musím sa po pokazenej sezóne dať hlavne do psychickej pohody, hodiť to za hlavu a dať sa zdravotne doporiadku. Musím si oddýchnuť po všetkých stránkach a do ďalšej sezóny nabrať nové sily," zhodnotila sezónu Poliaková.

 

 

 

 

 

 

Martina Chrapánová začala sezónu ako slovenská štvorka, teda na IBU Cupe v Idre. Vybojovala si tam 22. miesto v rýchlostných pretekoch (0+2). Po presune do Östersundu naďalej ukazovala slušný bežecký výkon nad úrovňou Terézie Poliakovej i Ivony Fialkovej. Nedarilo sa jej hlavne strelecky a do stíhacích pretekov sa nedostala. V Hochfilzene už začala výraznejšie strácať na trati a trénerka ju stiahla z SP. Pôsobila veľmi unaveným dojmom a zlom neprišiel ani po Vianociach. Absolvovala štyri štarty v druhej lige, ale náladu si zlepšila iba po stíhacích pretekoch v Arberi, kde sa výrazne posunula. Inak boli výsledky nevýrazné. Keďže sa začala presadzovať Ivona Fialková, bolo zrejmé, že vrcholom jej sezóny budú zámorské podujatia SP. Tam vkročila správnou nohou, keď v canmorskom šprinte vybojovala 39. miesto. Bežecky stratila iba 1:25. Stíhacie preteky sa tam, žiaľ, nejazdili. V štafete musela absolvovať trestný okruh a jej nálada šla rapídne dole. V Presque Isle upadla do ďalšej krízy a nedostala sa z nej ani vo vytrvalostných pretekoch na MS, kde štartovala namiesto Poliakovej.

 

Pravdou je, že Chrapánová sa oproti minulosti v žiadnej štatistike výraznejšie nezhoršila, práve naopak. V presnosti streľby sa zlepšila o päť percent, v ľahu dokonca o neuveriteľných jedenásť. V rýchlosti streľby sa zasa z 35,5 sekundy dostala na oveľa priaznivejších 31,5. Iba bežecky ostala na rovnakej úrovni. Všetky ukazovatele však na prienik do prvej polovice výsledkovej listiny nestačia.

 

"Martina sa v tejto sezóne veľmi trápila. Dlhodobo ju trápia tie holene, tiež mala virózu. Veľmi zlý rok. Musí sa dostať z tých problémov. Uvidíme, ako sa k tomu postaví zamestnávateľ - Dukla, vlak ide a stále zrýchľuje. Ťažké je potom na neho naskakovať. Problémom je, že ona už má tretí rok bez výsledkov a ťažko sa jej bude obhajovať pred zamestnávateľom. Neviem, dúfam, že nebude musieť odísť, lebo pre nás je každá pretekárka dôležitá, viackrát som spomínala, že ich je málo a ani v najbližšom období nevidíme žiadne mladé mená, ktoré by mohli vyskočiť a zaradiť sa do tímu," nechala sa počuť Murínová.

 

 

Martina Chrapánová v Hochfilzene (© Dušan Šimočko)

 

 

 

 

 

 

Mladšia "Fialka" začínala sezónu v IBU Cupe a nebola to žiadna sláva. V Idre ani Ridnaune nebodovala, no na trati vyzerala živšia ako ostatné krajanky a kvôli slabej výkonnosti Chrapánovej dostala šancu ukázať sa v Pokljuke. Tu to veľmi slávne nedopadlo. Minula päť terčov, štyri na stojke, a brala 95. miesto. Po Novom roku sa vrátila do IBU Cupu a hneď úplným prerodom - siedmym miestom v Novom Měste na Moravě. Minula jeden terč na stojke, vyzerala byť veľmi rýchla.

 

Okamžite sa tak dostala vyššie a pricestovala na druhý týždeň Ruhpoldingu, kde sa zvítala so sestrou, ktorá bola tiež po životnom víkende. Nemala však doladenú streľbu v stoji a vypomstilo sa jej to pri vytrvalostných pretekoch šiestimi chybami. Bola finišmankou našej štafety a mala na dosah šieste miesto, ale znova kvôli stojke padla na desiate. V Anterselve si odbehla prvé stíhacie preteky, no veľa kazila na strelnici. Po tréningovom bloku v Pokljuke ešte absolvovala šprint na IBU Cupe v Osrblí a smerovala do Ťumeňa. Tu bol scenár rovnaký. Slušný beh, zlá streľba. V stíhacích pretekoch dokázala prekvapujúco zvládnuť obe stojky a výrazne sa posunúť. To bolo pre ňu povzbudenie pred MS. Tam bola blízko k bodom, v rýchlostných pretekoch zaznamenala neuveriteľný 28. bežecký čas v najsilnejšej konkurencii, ale dve chyby sú na túto disciplínu veľa. V stíhačke prišlo sedem.

 

 

Ivona Fialková v Pokljuke (© Jakub Leščinský)

 

 

"Sezóna bola dobrá aj zlá, podľa uhlu pohľadu. Keby som vzala do úvahy presnosť streľby v stoji, tam to dobre nedopadlo. Ale hlavne v bežeckej časti som sa veľmi posunula (oproti minulému roku až o minútu na 7,5 km, pozn. red.) bol to veľký krok smerom dopredu, takže za to som veľmi rada. Mrzí ma strelecký výkon, najmä v tých štartoch, v ktorých som sa pripravila o postup do ďalších pretekov či tesne o body," vravela nám Ivona. Aj jej sme sa, rovnako ako sestry, pýtali, kde sa vzal ten enormný bežecký posun: "Ja som mala veľké problémy s holennými kosťami. Veľmi ma boleli a nemala som v nohách oporu. Často som v zjazdoch padala. Pred touto sezónou som absolvovala turné po lekároch a rehabilitáciách. Snažili sme sa to dať doporiadku. Chválabohu, že sa to podarilo. Nemala som zďaleka také problémy. Úplne inak sa mi pretekalo. No a, samozrejme, posun nastal aj vďaka trénerským zmenám - Anke Murínovej a Danielovi Kuzminovi. Viacero vecí sme robili ináč ako pred tým. Neskôr sme začali s kolieskovými lyžami. Dlhšie sa na začiatku venovali všeobecnej príprave. Neboli sme pred sezónou až také vylyžované ako v minulosti. U mňa to bolo troška iné, lebo pred tým som bola juniorka a mala som menej objemu, ale vo všeobecnosti ak poviem. Neboli sme až také unavené z prípravy pred sezónou. Celá táto koncepcia mi zjavne vyhovuje, dúfam, že budeme v nej môcť pokračovať a zlepšovať sa."

 

Takže problémy s holeňami sú definitívne zažehnané? "Dúfam, ale ak zanedbáme prevenciu, môže sa to vrátiť. Veľa cvičím, sama alebo aj s fyzioterapeutom ak je s nami na pretekoch. Taktiež mimo pretekov precvičujem. Aj tento rok som v niektorých pretekoch cítila bolesti, ale vyslovene iba pri na to najhoršom type snehu a dalo sa to zvládnuť. Už to zďaleka nebolo ako v minulosti, že som sa nemohla poriadne postaviť do zjazdov, a tam som sa bála, to bola smrť v očiach."

 

 

Ivona Fialková v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

V streleckých štatistikách dosiahla 21-ročná pretekárka 71,9 % (120/167), a to je prirodzene veľmi slabá bilancia. Zo známych pretekárok boli na tom horšie iba Miriam Gössnerová či Lucie Charvátová. V stoji sa Ivona dostala dokonca iba na 62 %. Zdá sa, že sa ešte nevie vyrovnať s psychickým tlakom v súťažnom režime. "Biatlon je v tomto umením. Treba na všetko zabudnúť a sústrediť sa na sto percent. Nepripúšťať si žiadny stres a hlavne nemyslieť na nič, len to odstrieľať. Tým, že som celú sezónu rozmýšľala, ako to spraviť správne, čo zmeniť, aby sa mi začalo dariť, tak zvyčajne to nepadalo. Tiež sa mi stáva, že vyslovene pokazím položku. Dve, niekedy aj tri, odstrieľam dobre a potom zrazu na jednej urobím tri alebo štyri chyby. To sa nesmie stávať, lebo to okamžite zničí preteky, vieme, že niekedy aj celé kolo SP."

 

Ivona tento rok absolvovala až 22 pretekov, čo je o päť viac ako Poliaková či sedem ako Chrapánová. Na tak mladý vek je to slušná porcia. Bola však na ňu nastavená z minulého roka, kde síce medzi ženami mala iba 16 štartov, ale ďalších šesť medzi juniorkami. "Bolo toho naozaj dosť, ale dôležitá bola pauza po Anterselve, kde malo telo čas zregenerovať. Pokojne sme si zatrénovali v Pokljuke. Bola som už v marci unavená, ale dalo sa to zvládnuť. Musím si dávať pozor na pretrénovanie a príliš veľký počet pretekov, lebo ak sa tak stane, bude už neskoro. Treba počúvať telo. Neviem aký bude plán na ďalšiu sezónu, ale myslím si, že tých 22 pretekov by pre mňa mohol byť strop."

 

 

Ivona Fialková v Ťumeni (© Jakub Leščinský)

 

 

Pracovať musí na streľbe v stoji a pýtali sme sa na to trénerky Murínovej. "Biatlonista sa prirodzene viac venuje streľbe v ľahu. Sústredime sa na to napríkald pri nástrele. Ivku určite v príprave čaká viac odstrieľaných nábojov v stoji a tiež viac na papier, aby presne vedela a videla, ako položku odstrieľala. Taktiež máme špeciálne prístroje na streľbu, takže viacerými vecami jej dúfam pomôžeme k tomu, aby sa zlepšila tým, že bude mať aj detailnú spätnú väzbu, ktorá rana bola zlá, ktorá dobrá. Streľba je aj o pochopení toho, kedy ranu spustiť. Samozrejme, ona všetko vie, ale na pretekoch prichádzajú do hry ďalšie faktory, biatlonistá má obavy, a to tiež treba eliminovať. Je tam enormná záťaž, súperi atď., musí sa so všetkým postupne popasovať, nájsť si rytmus a potlačiť tlak. Na inšpiráciu netreba ísť ďaleko. V tejto sezóne sa to podarilo jej sestre," ukončila našu debatu o Ivone trénerka.

 

Sestry Fialkové delia dva roky veku, čo predstavuje v mládežníckych kategóriách veľký rozdiel, ale v tomto období sa už postupne zmazáva. Práve v posledných dvoch rýchlostných pretekoch v Osle a Chanty-Mansijsku sa Ivone podarilo skončiť vyššie ako Paulíne, dvakrát v tejto sezóne mala aj tesne rýchlejšie nohy. Nutné je však poznamenať, že v závere sezóny bola Paulína vo viditeľnej kríze. Ako vníma Ivona tento súboj? Dlhé roky na sestru logicky nestačila. "Jasné, chcem sa dotiahnuť na sestru. Je to pre mňa extra motivácia, ale ide hlavne o to prevziať od nej to, v čom je dobrá, ale nie o rivalite. My sa neporovnávame medzi sebou, ale so svetom. Snažíme sa čo najviac podporovať a som vďačná sestre za všetky rady a pomoc, ktorú mi dala. Musím tiež povedať, že na pretekoch sme tím - Slovensko - a výsledky prežívame spoločne, tešíme sa i smútime." Podľa grafu vidíme, že Paulína ako 21-ročná bežala takmer rovnako ako teraz Ivona, v nasledujúcej sezóne ale nastala stagnácia. Ivoninou výzvou bude nezopakovať to.

 

 

 

 

 

Natália vstúpila do sezóny v pozícii akéhosi manažéra tímu v IBU Cupe. Má dostatok skúseností v medzinárodnej konkurencii a mala čo poradiť mladším krajankám. Idre a Ridnaun neboli ideálne, ale chytila sa v tradičnom Obertilliachu, kde Slováci často trénujú. Zaznamenala najlepšie výsledky sezóny 29. a 27. miesto. Mohla sa oprieť o presnú a aj veľmi rýchlu streľbu, čím sa snaží znižovať konečnú stratu, ktorá vzniká slabším bežeckým výkonom už pár rokov. Zdalo sa, že je na tom ozaj dobre a keďže Ivona Fialková ešte v Pokljuke nepresvedčila, dostala šancu v Ruhpoldingu na návrat do najvyššieho kolotoča, kde sezónu predtým absolvovala iba jediné rýchlostné preteky, ale skončila až 92. Tentoraz z toho bolo 72. miesto. Za 56 sekúnd všetky terče vyčistila, ale bežecká forma jej jednoducho na postup do stíhacích pretekov nestačila. Keďže sa Anna Murínová rozhodla sestry Fialkové s Poliakovou šetriť a do zámoria neposlať, Natália cestovala do Canmore aj Presque Isle znova zažiť atmosféru svetového pohára a verila, že to nebude naposledy. Pripravila sa slušným výkonom v Arberi a napriek problémom s vysokou nadmorskou výškou jej šprint bežecky vyšiel nad pomery (stratila iba dve minúty). Žiaľ, na stojke nechala tretí aj piaty terčík a stíhacie preteky tesne ušli. V single mix štafete ju spolu s Kubaliakom z trate stiahli a v USA už nenastúpila, keďže ju vyradila choroba. Na vrcholné podujatia sa nedostala a sezónu uzavrela po boku Nasti Kuzminovej v Martelli. Bolo z toho 39. a 30. miesto. V IBU Cupe celkovo získala 57 bodov.

 

"Počas celej sezóny mi strelecky akurát vyšli preteky vo väčších nadmorských výškach ako Ridnaun, Obertilliach, Canmore, Martell z čoho som veľmi radosť nemala. Pred sezónou boli moje ambície určite vyššie, ale na lyžiach sa mi nedarili napĺňať. Tešiť ma mohla aspoň streľba, môžem si s kľudným svedomím povedať, že trafiť viem a nie som náhodný strelec," krátko zhodnotila Prekopová.

 

 

Natália Prekopová v Canmore (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Siedmou ženou, ktorá absolvovala preteky svetového pohára, bola Alžbeta Majdišová. Dostala jedinečnú šancu na zámorských kolách SP, kde si vybojovala právo štartu po, zrejme, životných pretekoch - individuáli v Obertilliachu. Po jedinej chybe ju klasifikovali na tridsiatom mieste. Získala tak prvých a dosiaľ aj posledných jedenásť bodov v IBU Cupe. Inak sa trápila na trati a v zámorí sa to iba prehĺbilo. V Canmore nezvládla nováčikovský tlak a po šiestich chybách v rýchlostných pretekoch skončila posledná. V Presque Isle to bolo lepšie, na strelnici nechala iba druhý a štvrtý terč v stoji a podarilo sa jej za sebou nechať jedenásť súperiek v rezultáte 77. miesta.

 

22-ročná pretekárka sa stala 49. slovenským biatlonistom v ére samostatnosti, ktorý nastúpil v pretekoch SP. Otázne je, kedy a či svoje dva štarty rozšíri, pretože po návrate Anastasie Kuzminovej sa dostane do pozície siedmej až deviatej ženy v slovenskej hierarchii. Betka rovnako ako Šíma s Kubaliakom pôsobí na amatérskej úrovni.

 

 

Alžbeta Majdišová na vlaňajšej univerziáde (© Simona Ivančáková)

 

 

 

Všetky Slovenky boli počas sezóny aspoň raz choré a niektoré zdravotné problémy doslova prenasledovali. Na pretekoch im chýbal lekár. Riešiť to chce aj Murínová: "Budeme mať požiadavku na zväz alebo VŠC Duklu, aby s nami častejšie chodil lekár, pretože ak v skorom štádiu podchytíte akékoľvek problémy, môžete sa z nich rýchlejšie dostať. Lekár taktiež predsa len lepšie vyhodnocuje zdravotný stav pretekárov ako my tréneri. Tiež sa budeme radiť so špecializovanými lekármi, či sa máme alebo nemáme očkovať proti niektorým druhom vírusov, pretože v minulosti sa dávali baby zaočkovať a aj tak ochoreli, tento rok sme to skúsili bez očkovania, ale ani to nepomohlo. Problémové bolo sústredenie v Pokljuke na začiatku februára, kde bol nejaký lyžiarsky zájazd a deti boli choré. Chytila to Ivka, ale aj napríklad Bulhar Anev. Môžete si dávať pozor aký chcete, ale telo športovca je po výkone unavené a tým pádom aj oslabené, čo vírus rýchlo využije."

 

Juraj Sanitra pracuje aj s najlepšími juniormi, no v ženskej kategórii na to veľa potenciálu nie je. Pýtali sme sa teda Anny Murínovej, ako to zmeniť: "Bohužiaľ, ako som už vravela aj pri problémoch Poliakovej s Chrapánovou, nemáme mladé pretekárky, ktoré by ich dokázali zaskočiť a boli schopné slušne jazdiť ťažké preteky. Jedna juniorská trénerka tam urobila dieru, dievčatá poodchádzali a situácia je zlá. Po Ivone Fialkovej tam nie je žiadna pretekárka. Ak budem mať možnosť ja niečo povedať, čo teraz ešte neviem, ako bude vyzerať najbližšia budúcnosť, budem apelovať na to, aby sa začalo pracovať s dievčatami v dorasteneckej kategórii, ktoré by sme ešte mohli zachrániť."

 

 

Anna Murínová v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

V budúcej sezóne čaká náš tím veľká zmena, a to návrat Anastasie Kuzminovej. Murínová sa na to teší: "Samozrejme. Nasťa je veľká pretekárka a sme zvedaví, ako sa jej bude dariť. Bola s nami v Pokljuke a videli sme, že do toho znova dáva všetko, snaží sa svedomito pracovať. V Martelli ukázala, že jej to stále ide, ale viem si predstaviť, že hlavne bežecký návrat po dvoch rokoch bude strašne ťažký, lebo videli sme, že strieľať nezabudla, ale vyšpičkovať kondičku na maximum bude ozaj náročné, veľmi ťažké." Ťumenská rodáčka logicky z tímu vytlačí jednu pretekárku, keďže v každých pretekoch SP budú môcť štartovať iba štyri ženy. "Znamená to, že dievčatá budú musieť o miesto viac bojovať a budú mať väčšiu motiváciu. Verím, že to bude slúžiť na prospech veci a aj v IBU Cupe lepšie zaberieme, ale ako sme aj v tejto sezóne videli, stále nás je málo, ak jedna pretekárka ochorie, už to musíme lepiť biatlonistkou, ktorá nemá výkonnosť na potrebnej úrovni. Taktiež si niektoré pretekárky musia oddýchnuť, napríklad Ivona ešte v  jej veku nemôže absolvovať všetky preteky. Bude to dobré, lepšie ako tento rok, aspoň dúfam," dodala trénerka.

 

Murínová zažila návrat do svetového biatlonu po deviatich rokoch, nemohli sme obísť ani otázku na túto skutočnosť, ako vnímala návrat? "Radostne. Po skončení kariéry som uvažovala, čo chcem robiť, mala som už niečo rozbehnuté, ale srdce bilo pre biatlon, a to neoklamete. Táto práca je zaujímavá, páči sa mi a bolo pre mňa príjemné opäť vidieť miesta, kde som pretekala. Čo sa zmenilo, čo zasa nie. Obula som si lyže a šla som si vyskúšať trať. Tiež som tu postretávala množstvo ľudí, s ktorými som pretekala a už sú tiež trénermi, teda na pomyselnej druhej strane. Bol to dobrý rok."