Muži boli vždy v úzadí väčších ženských úspechov najprv na prelome storočia, ale aj po príchode Kuzminovej. Do Top 10 prenikala tiež Gereková, teraz bojujú o najvyššie priečky Fialkové. Výnimkou bol Pavol Hurajt, ktorý ťažil hlavne zo streľby, ku ktorej sa, žiaľ, nikto nikdy nepriblížil, no nielen preto sa chlapom znova darilo menej. Zaostávajú aj na trati.
Pri mužskom tíme bola veľmi vysoká fluktuácia trénerov. Kým v iných krajinách vydržia jeden či dva olympijské cykly, ak nie aj viac, u nás vydržal Manfred Geyer len dva roky, potom tu bol dva Juraj Sanitra, tak dva Milan Gašperčík, jeden Daniel Kuzmin, ktorý najprv mal pokračovať ďalej, ale napokon sa svojho postu zriekol už po roku. Ostalo to tak na Tomášovi Kosovi, ktorý túto zimu viedol našich mužov tretí rok.
Zmluva mu logicky vypršala olympijskou sezónou a SZB bude zrejme po valnom zhromaždení riešiť, či tím potiahne ďalej. Je už nutné nasadiť dlhodobú koncepciu, ktorá však závisí aj od rozhodnutia sestier Fialkových. Situácia je teda zatiaľ nejasná.
| Tomáš Kos (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Už predvlani muži získali iba 47 bodov a sezónu sme hodnotili ako slabú. Vlani to bolo už iba 29 bodov na konte Michala Šimu so Šimonom Bartkom a v tejto aktuálnej zime sme padli na hrozivé štyri body získané Šimom v jednom jedinom štarte. V ére moderného biatlonu v novom miléniu sme ich teda získali najmenej a prekonal sa negatívny rekord zo sezóny 2006/07, keď ich Marek Matiaško nazbieral len sedem.
Áno, dookola opakujeme, že všetky krajiny nad nami, ale aj vedľa nás v národoch mali na prípravu viac peňazí a lepšie podmienky, ale to nie je novinka. Naši vždy bojovali s veternými mlynmi a oveľa úspešnejšie. Zdá sa, že svet sa posúva rýchlejšie ako naši a potrebujú to zmeniť okamžite, pretože nikto sa nechce trápiť a sebatrízniť, teda bude veľmi náročné dohodnúť sa so súčasnou generáciou na pokračovaní v A-tíme pre ďalší olympijský cyklus.
| Tomáš Hasilla (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Navyše nastáva paradox, že vzhľadom na slabé výsledky nemajú pretekári v rukách silné argumenty na to, aby si mohli diktovať podmienky. No za nimi nestojí zástup náhradníkov, a to je pre náš biatlon najväčší problém. Vedenie zväzu či rezortného strediska preto pre záchranu biatlonu potrebuje týchto chlapov napriek všetkým negatívam presvedčiť, aby pokračovali ďalej, ba ponúknuť víziu na nový olympijský cyklus.
Individuálne výkony sme zhrnuli samostatne nižšie. Problémom tohtoročného tímu boli aj klasické štafety. Zatiaľ čo pred dvoma sezónami bolo naše priemerné umiestnenie 19,3, vlani už 16,3 aj za peknú 12. a 13. pozíciu. Akoby sme boli na vzostupe. No tentoraz sme padli na priemer 19,8 (22., 22., 14., 23., 21. a 17.), ktorý je najhorší v našej histórii. Isteže, biatlon sa globalizuje a napreduje, teda konkurencia je čoraz väčšia, no je to veľmi nepríjemný fakt. O to viac, že sme sa dostali do existenčnej hrozby a k dnešnému dňu nie je jasné, či budeme vôbec štafety v budúcej zime obsadzovať.
| Tomáš Sklenárik a Michal Šima (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Nebolo ťažké vybrať najlepšie individuálne preteky sezóny. O troch pretekároch v prvej polovici výsledkovej listiny sme mohli iba snívať. Kým napríklad pred dvoma rokmi sme za najlepšie preteky zinkasovali 290 bodov do rebríčka národov, tento rok to bolo 259, ale za šprint v Kontiolahti, kde už neboli tri silné krajiny. Boli to výsledky 37. Šima, 63. Sklenárik a 64. Bartko. Najhoršie dni sme prežili v úvode sezóny, kde sme mali v Östersunde aj jeden šialený šprint s umiestneniami 86. Šima, 102. Baloga a 116. Sklenárik. V ôsmich stíhacích pretekoch sme mali len trikrát Bartka a dvakrát Šimu.
V rebríčku národov naši muži obsadili 20. miesto, teda vyrovnali minimum spred dvoch sezón. V úvode sezóny to vyzeralo hrozivo a až tak, že budú mať problém vôbec bojovať o Top 23, aby mohli nasadzovať troch pretekárov na preteky SP, no, našťastie, potom sa to zlepšilo a nebolo až také beznádejné. Naďalej teda budú môcť nastupovať traja.
Michal Šima životnú zimu nezopakoval, prišiel strelecký regres
Michal dlho stagnoval, nevedel sa vymaniť zo slabších pozícií výsledkových listín. Nedarilo sa mu strelecky ani bežecky. Akoby mu nič nebolo dopriate. Vlani konečne pookrial. Bežecky znížil stratu pod dve minúty v šprinte a hlavne mu na strelnici začalo padať viac núl. Posunúť sa mu podarilo až o obrovských osem percent zo 76 na 84 %. Vďaka tomu získal svojich prvých 28 bodov.
| Michal Šima (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
No v tejto sezóne 21/22 začal veľmi slabo, so zbytočnými chybami a slabším behom v Östersunde i Hochfilzene. Aj keď sa mu podarilo stratu na trati limitovať a napokon posunul hodnotu na 1:46 na 10 km, čím zlepšil vlaňajšok, rozdielová bola v tejto sezóne streľba, ktorú zhoršil o päť percentuálnych bodov na 79 % a problémy mal najmä v stoji, kde klesol o deväť percent. To je výrazný ukazovateľ a zhoršil sa aj naprieč všetkými disciplínami.
Najpozitívnejší deň prežil v Kontiolahti po návrate z OH v záverečnom trimestri. V rýchlostných pretekoch slušne bežal, minul jednu ranu a klasifikovali ho na 37. pozícii, za ktorú získal jediné mužské body v sezóne. Bolo to aj vyrovnanie jeho tretieho najlepšieho výsledku v kariére. Mal tu aj sezónne najlepší 48. bežák. Problémom bolo, že v stíhačke to neudržal a odpálil sa dozadu. Na OH vo vytrvalostných pretekoch bol ešte blízko k úspechu so 43. pozíciou (0+1+0+1). Rovnako poztívne boli jeho výkony vo viacerých štafetách, ktoré tradične rozbiehal. Či už záverečnom mixe, kde odovzdal šiesty s odstupom len 32 sekúnd, ale aj v Kontiolahti, kde dokonca neminul a dostal len 17 sekúnd od najrýchlejšieho súpera. Ľahko sa to píše, no treba diagnostikovať problémy a skúsiť sa vrátiť na správnu trajektóriu. Viac nulovať.
Bežecký návrat Šimona Bartka pre zlú streľbu príliš nepovzbudil
Keď sme v úvode sezóny počuli, že Šimon má už lepší gruping a tá streľba sa poddá, lebo viaceré chyby sú tesné, vzbudzovalo to nádeje. Po rokoch trápenia sa na strelnici už potreboval presnejšiu mušku a menej trestných kôl. No zo začiatku šiel aj pomaly. Nevedel sa chytiť. Súperom strelecky vyšli nominačky, a tak začal na IBU pohári, kde to bolo všelijaké. V Sjusjoene mu to už zrazu vyšlo, keď s dvoma chybami bol 29. a dostal sa do prvej ligy. V Annecy pred Vianocami hneď tak vyletel, že napriek trom chybám skončil 50. Na trati zabehol zrejme svoje najlepšie preteky kariéry, keď mal 31. bežák. To mu akoby otvorilo nové obzory pred zostávajúcimi dvoma tretinami sezóny.
| Šimon Bartko (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
No už ani raz taký skvelý bežecký výkon nezopakoval. Hoci sa dokázal v niektorých prípadoch tlačiť k bežeckej polovici okolo 50. miesta, čo je na slovenské pomery veľmi schopné. Jeho sezónny priemer bol 1:18, za čo by sa vôbec nehanbili ani Kazár s Otčenášom. S týmto mohol pokojne končievať pravidelne okolo 30-50. miesta. Dokonca sa aj trikrát dostal do stíhačky, čo sa mu doteraz podarilo spolu za celú kariéru. No všetko hatila hrozivá streľba, ktorú mal iba na úrovni 60,8 %, a to prakticky aj ležku aj stojku. Prichádzali aj strelecké výbuchy v disciplínach, ktoré mali štyri položky, alebo cítil zodpovednosť za výsledok tímu - v štafetách. Šprinty ako-tak ešte zvládol.
Je to obrovská škoda a isté je, že Šimon trpel nejakým psychickým blokom. Aj u neho platí, že ak by nepokračoval, náš biatlon by prišiel o veľa, potenciál je u neho nesporný. Stále má len 25 rokov. Potreboval by novú koncepciu, ciele, mentálneho kouča a vieru v úspech. Potom príde aj motivácia, ktorú vie ukázať silnými závermi, ak sa mu strelecky zadarí. Snáď sa v diskusii s kompetentnými dopracujú k nejakému výsledku, pozitívnemu pre slovenský biatlon.
Pre Tomáša Sklenárika bol prvý rok veľmi nádejný a motivačný
O takomto čase pred rokom sme písali, že Tomáš má bežecký potenciál, ale streľba mu absolútne nejde. Na posledných juniorských MS zaznamenal iba 79., 41. a 37. miesto po množstve chýb. No v lete na sebe veľmi tvrdo makal, zaujal na letných MS v NMNM ziskom ešte juniorskej medaily a zázračne zlepšil streľbu. V sezóne mu ešte prirodzene zostalo niekoľko nezdarov, ale v prvej sezóne medzi mužmi sa už dostal k 204 výstrelom v pretekoch SP pri úspešnosti 78 %. Kto by to bol povedal, že ho tréner nasadí až do ôsmich šprintov, keď papierovo mal zaostávať.
| Tomáš Sklenárik (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Prekvapil aj bežecky, keď dokázal už v prvej sezóne priemerne strácať len 2:10 na vzdialenosť šprintu. Zďaleka to nestačí na špičku, ale že bude jasne rýchlejší ako Baloga sa nečakalo. Silná streľba mu pomohla k 53. a 55. miestu, čo bolo jasne lepšie ako v prípade Mateja so starším Tomášom. Ale bol aj na húsenkovej dráhe, keď v Östersunde zaznamenal asi najhorší slovenský výsledok v histórii - 116. miesto (čo bolo dané aj obrovskou konkurenciou). Bežecky mu napríklad vyšli vytrvalostné preteky v Anterselve, vôbec len druhé v kariére na 20 km, kde bol rýchlejší ako 34 súperov.
Asi málokto čakal, že pocestuje na OH, kde to síce dobre nedopadlo, ale získal ďalšie skúsenosti. Tomáš prvý rok medzi mužmi zvládol so cťou a zaslúži si pochvalu, hoci asi nedosiahol výsledky, ktoré by mu priniesli profesionálnejší angažmán. Bude to mať mimoriadne náročné vo svojej ďalšej biatlonovej púti. Má na to, no isteže bez finančného zázemia je to takmer nemožné robiť. Uvidíme ako sa k tejto situácii zachová Dukla či SZB, pretože zaslúži si šancu.
Matej Baloga prežil zvláštny rok, s olympiádou, ale bez výsledkov
Podobne ako napríklad u Bartka to pred sezónou u Mateja vyzeralo nádejne. Po prvej sezóne, v ktorej sa zastabilizoval v prvom tíme, to chcelo nasadiť na progres. Vlani sme písali, že máloktorý Slovák mal vo svojej prvej sezóne už 76-percentnú úspešnosť, najmä ležky boli Matejovou veľkou zbraňou. Túto zimu sme si mysleli, že by mohol bez problémov prekonať 80 %, ale nestalo sa. Síce mierne poskočil na 77,6 %, no v šprintoch, najdôležitejšej disciplíne, strieľal zle.
| Matej Baloga (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Predpokladal sa aj bežecký posun, ktorý bol len na hranici slabých dve a pol minúty, no a toto bolo veľkým kameňom úrazu. Nie len, že sa neposunul, ale dokonca sa zhoršil na 2:47. To je mimoriadne zlé a v posledných rokoch takéto bežáky nemajú obdobu. Ani s nulami by nemal veľkú šancu na stíhačku. Aj preto nedostával v prvom tíme veľa priestoru. Síce v štafetách často nebol najslabším článkom, no v individuálnych pretekoch sa nedostal cez nejakú zakliatu hranicu 84. miesta, čo je mimoriadne slabé. Dokonca na OH štartovalo iba 92/94 pretekárov.
Práve účasť na OH pôsobila priaznivo, ale akosi ho nenaštartovala, trápil sa najmä v posledných kolách na trati a strelecky to nebolo vyslovene zlé, ale horší bežec musí perfektne strieľať, aby uspel. Napríklad vo vytrvalostných pretekoch. Bola to nepríjemná zima balansovania medzi SP a IC. V druhej lige v Obertilliachu dvakrát bodoval. No naozajstným problémom je, že si zrejme nevybojoval plat na Dukle alebo SZB a bude pre neho ťažké pokračovať ďalej bez toho, aby sa biatlonom dokázal uživiť. Platí však to čo u ostatných, že ho potrebujeme do štafety aj na dvihnutie konkurencie. Snáď to ešte potiahne a skúsi reštartovať. Možno pod novým trénerom?
| (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Tomáš Hasillu streľba 1+2 na olympiádu nepustila, ožil až v závere
Tomáš si ako najstarší člen nášho tímu za svoj prirodzený cieľ stanovil OH v Pekingu a tam chcel uspieť hlavne vo vytrvalostných pretekoch, kde to s ním vlani na MS v Pokljuke vyzeralo tak dobre (až sa odpálil na poslednej položke). V aktuálnej zime to bežecky nebolo až také zlé ako napríklad v sezóne 19/20 (strácal priemerne v šprinte 1:52), ale zrádzala ho vždy a všade streľba, ktorú mal v pretekoch SP iba na úrovni 76 % v ľahu a hrôzostrašných 58 % v stoji.
| Tomáš Hasilla (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Stále krúžil a krúžil, čím mu pri zlepšenej výkonnosti Sklenárika unikali nominácie na Svetový pohár a napokon mimoriadne tesne prehral aj kvalifikáciu o OH v Pekingu. To bol mimoriadne tesný súboj s Matejom Balogom na IBU Cupe v Osrblí. Tam obaja tvrdo bojovali. Šancu mal teda na ME, kde ešte mohol čo-to poplniť pre Duklu. Vo vytrvalostných pretekoch (ktoré mali byť jeho silnou zbraňou) ale totálne vybuchol a v šprinte bol iba tridsiaty, keď mu síce konečne vyšla streľba iba s jednou chybou, ale bežecky šiel ozaj zle.
V závere sezóny sa trochu z marazmu dostal a v Lenzerheide si v posledných pretekoch vybojoval 13. miesto. Či to bol jeho posledný štart v profi biatlone zatiaľ nevieme. V IBU pohári odjazdil až 15 štartov, získal 82 bodov. Nie je veľmi pravdepodobné, že nájde motiváciu pokračovať a či sa s ním Dukla a SZB dohodnú. V tíme potrebujeme každého pretekára, no pravdou je, že Tomáš z celého tímu ako najstarší najdlhšie stagnuje, hoci stále má len 31 rokov. Súťažia aj oveľa starší.
Suma-sumárum
Zo strany mužov to bol jeden z najslabších rokov. Málo čoho sa dalo chytiť. V bežeckej príprave síce došlo k miernemu posunu, ale streľba bola zrazu horšia. Práve v olympijskej sezóne. Akoby to bolo len o náhode. Nedošlo k stabilnejším výkonom, stále tam boli všakovaké výbuchy a kopec umiestnení za dôležitým 80. miestom. Pozitívom je aspoň to, že sa chlapom napokon podarilo postúpiť na OH vo štvorici, hoci ten boj bol tesný, ba až infarktový do posledných pretekov v polovici januára.
V sezóne sa vôbec neukázal Lukáš Ottinger, ktorý mal zdravotné problémy a zrejme bola u neho cítiť aj nedostatočná motivácia. Pravdepodobne už svoju kariéru len tak nereštartuje. Za našou päťkou najstarších bola aj tento rok veľká výkonnostná diera, ba priam priepastná.
| Damián Cesnek (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Damián Cesnek fungoval ako jediný junior, ktorý mal aspoň šancu zabojovať o nejaké to 40. miesto medzi chlapcami vo svojej vekovej kategórii, ale ani to sa mu často nedarilo pre veľmi slabý beh. Strieľal celkom dobre, ale fyzická príprava bola nedostatočná. Rozhodne s ním nemôžeme počítať ako novým členom A-tímu v blízkej budúcnosti. Ak by sa náš tím nebodaj rozpadol, Damián nemá aktuálne splnenú kvótu na štart v pretekoch SP, teda nemohol by ani nastúpiť v štafete a pod.
V ďalekej budúcnosti vidíme viacero náznakov slušnej výkonnosti u chlapcov, no potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa budú môcť začleniť do nášho prvého tímu. Ročníky 2004-2006 musia na sebe ďalej makať, aby boli konkurencieschopné a v budúcej sezóne sme mohli zložiť ambiciózny dorastenecký tím, ktorý bude chcieť v štafete útočiť nie len na Top 10, ale aj vyššie. Je to možné, viacerí chlapci na to majú ak nepoľavia, ba priam pridajú plyn v príprave a snahe.
| Triumf Jakuba Borguľu na MSJaK (© Björn Reichert/Bhoto.de) |
Jasným príkladom im bude senzačný Jakub Borguľa, ktorý v aktuálnej sezóne zaujal priam šialenými výsledkami na MSJaK. K takým sa ešte žiadny Slovák nikdy nedostal. Medailu bral zo všetkých pretekov a že to nebola len náhoda potvrdil aj na EYOFe, kde pridal ďalšiu. Budúci rok ešte ostane v dorasteneckej kategórii a zrejme budú tlaky na to, aby pomohol nášmu tímu v pretekoch Svetového pohára. Ak nepoľaví, bude na to mať. No musel by štartovať aj vo veľkom IBU pohári a pod. Takže budú to mať tréneri veľmi náročné - ako ustrážiť jeho prípravu a neprepáliť tak potrebný rozvoj. Budeme mu veľmi držať palce.
