Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
  • Ministerstvo Školstva
  • Viessmann
  • Železiarne Podbrezová
  • Dukla
  • Meopta
  • 4F
  • Uynsports
  • Uvex
  • WellnessInn
  • Jmmartin
  • Uniqino
  • Lapua
  • Bear
Sezóna 2021/2022
Ostersund
Hochfilzen
Annecy
Oberhof
Osrblie
Ruhpolding
Anterselva
ME juniorov
ME
OH Peking
MSJaK
Kontiolahti
Otepaa
Holmenkollen

História svetového biatlonu

História biatlonu na svetovej úrovni siaha do dávnej minulosti. Jeho prvopočiatky je potrebné hľadať už v lovectve a vojenčine, pretože pri týchto činnostiach dochádzalo ku spojeniu strieľania a kvalitnej fyzickej záťaže. A práve tieto dve činnosti sú základným princípom biatlonu.

Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované Spoločnosťou bežeckého lyžovania blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete Trysil Rifle an Ski Club bol založený v roku 1861 v Nórsku a podporoval bežecké lyžovanie spojené so streľbou. Ich hlavnou úlohou bolo pochopiteľne cvičiť armádu, keďže vojaci na lyžiach neboli v severských krajinách ničím výnimočným. Postupne sa to však vyvíjalo smerom k športu. Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka. V tom čase bola iba predstavená ako ukážkový šport, nerobili ju masy. Po druhej svetovej vojne ale boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre silné protivojnové cítenie, ktoré zbrane symbolizovali. V tom čase nebol tento druh športu prístupný obyčajným civilistom a preto nespĺňal ideály Medzinárodného olympijského výboru. Napriek tomu vývoj biatlonu pokračoval ďalej.
historia 4 baita caserina.it
História biatlonu - strelnica (© baita-caserina.it)

Prvý svetový šampionát vyhral Švéd

Aj keď biatlon v minulosti  vznikol ako samostatná disciplína (v súčasnosti sa najviac približuje vytrvalostným pretekom na 20 km), tak dnes je športovým odvetvím so siedmimi disciplínami, ktoré sa jazdia na svetovej úrovni (vytrvalostné preteky, rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom, štafeta, miešaná štafeta a single mix štafeta). Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. storočia.
historia 2 baita caserina.it
História biatlonu - streľba (© baita-caserina.it)

Vývoj biatlonových disciplín

Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley. Zaujímavosťou je, že takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie. Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky. Terčov bolo päť, ale nie vedľa seba v horizontálnej polohe, ale jeden v strede a nad ním aj pod ním ďalšie dva (stačí si predstaviť hernú kocku a na nej hodené číslo päť). Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander. Za ním skončil druhý Fín Antti Tyrvoinen a bronzovú medailu si odniesol Aleksandr Privalov reprezentujúci bývalý Sovietsky zväz. Prvé školenie medzinárodných rozhodcov prebiehalo v roku 1964 vo švédskom meste Störlien.
historia 1 baita caserina.it
História biatlonu - stará strelnica (© baita-caserina.it)

Veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka

Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov. Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku (vtedy súčasť ZSSR) stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH. Zvíťazil nemecký reprezentant Frank Ullrich. Na stupni víťazov ho doplnili Vladimir Alikin a Anatolij Aljabjev zo Sovietskeho zväzu. V Lake Placid sa už strieľalo s novým druhom zbrane. V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978. Od tohto obdobia sa zrodila aj myšlienka dlhodobej súťaže, ktorú dnes poznáme pod názvom Svetový pohár.
ullrich trener nemecka focus.de
Frank Ullrich bol do marca 2015 dlhoročným trénerom Nemcov (© focus.de)

Na štart sa postavili už aj ženy

Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov. Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova, druhá bola Ľudmila Zabolotnaja a tretia Tatiana Brilinová. Všetky zo Sovietskeho zväzu. Víťazka vytrvalostných pretekov opanovala aj šprint. Tretiu zlatú medailu si na krk na svetovom šampionáte zavesila v štafete žien. V tom čase v nej nesúťažili štyri pretekárky, ale len tri. Ľudmila Zabolotnaja a Kaija Parve tvorili zvyšné dve členky reprezentácie Sovietskeho zväzu. O rok neskôr bola na MS výborná aj Slovenka Alena Fusková, ktorá vo švajčiarskom Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi. Reakciou na predĺženie tratí bol vznik kategórie junioriek.

O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti. Rok 1996 znamenal premiérové Majstrovstvá sveta v letnom biatlone.
poiree liv grete fusabiathlon.net
Najúspešnejšia nórska biatlonistka Liv Grete Poirée (© fusabiathlon.net)

Prelom storočí priniesol divácky atraktívne disciplíny

V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Brezno-Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala legendárna Magdalena Forsbergová zo Švédska. Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002. V americkom Salt Lake City zvíťazila najväčšia mužská legenda Ole Einar Björndalen, ktorý cestoval domov až so štyrmi zlatými medailami, teda zo všetkých disciplín, v ženskej časti si zlato vybojovala ruská reprezentantka Olga Pileva.
bjorndalen medaila soci sportaccord com
Ole Einar Björndalen - najlepší biatlonista všetkých čias (© sportaccord.com)

Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu. Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína. Víťazmi sa stali Nemec Michael Greis a ženskú kategóriu vyhrala Švédka Anna Carin Olofssonová.
Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet. Zvláštnosťou bolo, že sa nejazdili vrámci klasických MS v Hochfilzene, ale ako záverečná disciplína celého ročníka Svetového pohára v stredisku za Uralom. Prvé zlaté medaily si vybojovalo domáce kvarteto Olga Pileva, Svetlana Išmuratovová, Ivan Čerezov a Nikolaj Krugľov. Vtedy ešte viaceré popredné krajiny štartovali v dvoch partiách, čo bolo onedlho zrušené. Doteraz jedinými olympijskými víťazmi v zmiešanej štafete sú Nóri. Tora Bergrová, Tiril Eckhoffová, Ole Einar Björndalen a Emil Hegle Svendsen si v ruskom Soči vybojovali zlato pred štafetou z Česka a Talianska.
Olympijski víťazi v biatlone
1960 Squaw Valley vytrvalostné preteky Klas Lestander
1964 Innsbruck vytrvalostné preteky Vladimir Melanin
1968 Grenoble vytrvalostné preteky Magnar Solberg
štafetové preteky Sovietsky zväz
1972 Sapporo vytrvalostné preteky Magnar Solberg
štafetové preteky Sovietsky zväz
1976 Innsbruck vytrvalostné preteky Nikolaj Krugľov st.
štafetové preteky Sovietsky zväz
1980 Lake Placid vytrvalostné preteky Anatolij Aljabjev
rýchlostné preteky Frank Ullrich
štafetové preteky Sovietsky zväz
1984 Sarajevo vytrvalostné preteky Peter Angerer
rýchlostné preteky Eirik Kvalfoss
štafetové preteky Sovietsky zväz
1988 Calgary vytrvalostné preteky Frank-Peter Roetsch
rýchlostné preteky Frank-Peter Roetsch
štafetové preteky Sovietsky zväz
1992 Albertville vytrvalostné preteky Jevgenij Redkin
rýchlostné preteky Mark Kirchner
štafetové preteky Nemecko
1994 Lillehammer vytrvalostné preteky Sergej Tarasov
rýchlostné preteky Sergej Čepikov
štafetové preteky Nemecko
1998 Nagano vytrvalostné preteky Halvard Hanevold
rýchlostné preteky Ole Einar Bjorndalen
štafetové preteky Nemecko
2002 Salt Lake City (Soldier Hollow) vytrvalostné preteky Ole Einar Bjorndalen
rýchlostné preteky Ole Einar Bjorndalen
stíhacie preteky Ole Einar Bjorndalen
štafetové preteky Nórsko
2006 Turín
(Cesana s. Sicario)
vytrvalostné preteky Michael Greis
rýchlostné preteky Sven Fischer
stíhacie preteky Vincent Defrasne
masový štart Michael Greis
štafetové preteky Nemecko
2010 Vancouver (Whistler) vytrvalostné preteky Emil Hegle Svendsen
rýchlostné preteky Vincent Jay
stíhacie preteky Björn Ferry
masový štart Jevgenij Jusťjugov
štafetové preteky Nórsko
2014 Soči (Laura) vytrvalostné preteky Martin Fourcade
rýchlostné preteky Ole Einar Bjorndalen
stíhacie preteky Martin Fourcade
masový štart Emil Hegle Svendsen
štafetové preteky Rusko
mix štafeta 2+2 Nórsko
2018 Pjongčang (Alpensia) vytrvalostné preteky Johannes Thingnes Bö
rýchlostné preteky Arnd Peiffer
stíhacie preteky Martin Fourcade
masový štart Martin Fourcade
štafetové preteky Švédsko
mix štafeta 2+2 Francúzsko
2022 Peking (Zhangjiakou) vytrvalostné preteky Quentin Fillon Maillet
rýchlostné preteky Johannes Thingnes Bö
stíhacie preteky Quentin Fillon Maillet
masový štart Johannes Thingnes Bö
štafetové preteky Nórsko
mix štafeta 2+2 Nórsko
2026 Miláno (Anterselva) vytrvalostné preteky
rýchlostné preteky
stíhacie preteky
masový štart
štafetové preteky
mix štafeta 2+2
Olympijske víťazky v biatlone
1992 Albertville vytrvalostné preteky Antje Misersky
rýchlostné preteky Anfisa Reztsova
štafetové preteky Francúzsko
1994 Lillehammer vytrvalostné preteky Myriam Bédard
rýchlostné preteky Myriam Bédard
štafetové preteky Rusko
1998 Nagano vytrvalostné preteky Jekaterina Dafovska
rýchlostné preteky Galina Koukleva
štafetové preteky Nemecko
2002 Salt Lake City vytrvalostné preteky Andrea Henkel
rýchlostné preteky Kati Wilhelm
stíhacie preteky Oľga Pilevová
štafetové preteky Nemecko
2006 Turín
(Cesana s. Sisario)
vytrvalostné preteky Svetlana Išhmouratova
rýchlostné preteky Florence Baverel-Robert
stíhacie preteky Kati Wilhelm
masový štart Anna Carin Oloffson-Zidek
štafetové preteky Rusko
2010 Vancouver
(Whistler)
vytrvalostné preteky Tora Berger
rýchlostné preteky Nasťa Kuzminová
stíhacie preteky Magdalena Neuner
masový štart Magdalena Neuner
štafetové preteky Rusko
2014 Soči (Laura) vytrvalostné preteky Darija Domračeva
rýchlostné preteky Nasťa Kuzminová
stíhacie preteky Darija Domračeva
masový štart Darija Domračeva
štafetové preteky Ukrajina
mix štafeta Nórsko
2018 Pjongčang (Alpensia) vytrvalostné preteky Hanna Öberg
rýchlostné preteky Laura Dahlmeier
stíhacie preteky Laura Dahlmeier
masový štart Nasťa Kuzminová
štafetové preteky Bielorusko
mix štafeta 2+2 Francúzsko
2022 Peking (Zhangjiakou) vytrvalostné preteky Denise Herrmann
rýchlostné preteky Marte Olsbu Röiseland
stíhacie preteky Marte Olsbu Röiseland
masový štart Justine Braisaz-Bouchet
štafetové preteky Švédsko
mix štafeta 2+2 Nórsko
2026 Miláno (Anterselva) vytrvalostné preteky
rýchlostné preteky
stíhacie preteky
masový štart
štafetové preteky
mix štafeta 2+2
Björndalen rekordérom, ale biatlonu vládnu Nemci

Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Prekonal tak svojho krajana a bežca na lyžiach Bjorna Dahlieho, ktorý tiež získal osem zlatých „placiek“, ale v celkovej bilancii sa zastavil na čísle dvanásť. Na OH v japonskom Nagane sa cesta jedného skončila a druhého začala. Dodajme, že členom striebornej naganskej štafety bol aj Oleho starší brat Dag Björndalen. Deväť medailí, ale iba dve zlaté nazbierala Nemka Ushi Dislová. Tretím najlepším je Johannes Thingnes Bö s piatimi zlatými a ešte troma iného lesku. Osem medailí, z toho štyri zlaté, majú vo svoje vitríne Nemci Ricco Gross, Sven Fischer aj Emil Hegle Svendsen. Slovenska Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12. mieste s troma zlatými a troma striebornými medailami, ktoré získala vo Vancouvri, Soči a Pjongčangu.
Najúspešnejší biatlonisti na Olympijskych hrách (aj štafety)
por. štát Biatlonista zlato striebro bronz spolu
1. Ole Einar Bjorndalen 8 4 1 13
2. Uschi Disl 2 4 3 9
3. Johannes Thingnes Bö 5 2 1 8
4. Ricco Gross 4 3 1 8
5. Emil Hegle Svendsen 4 3 1 8
6. Sven Fischer 4 2 2 8
7. Tiril Eckhoff 2 2 4 8
8. Martin Fourcade 5 2 0 7
9. Kati Wilhelm 3 3 1 7
10. Marte Olsbu Röiseland 3 2 2 7
11. Darija Domračeva 4 1 1 6
12. Nasťa Kuzminová 3 3 0 6
13. Halvard Hanevold 3 2 1 6
- Tarjei Bö 3 2 1 6
15. Sergej Čepikov 2 3 1 6
16. Alexander Tichonov 4 1 0 5
17. Franck Luck 2 3 0 5
- Quentin Fillon Maillet 2 3 0 5
19. Peter Angerer 1 2 2 5
20. Albina Achatovova 1 1 3 5
V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko (55), ktoré po OH v Pekingu 2022 predbehlo dlho vedúce Nemecko. Treba ale povedať, že to si iba od Albertville 1992 vybojovalo neuveriteľných 54 olympijských medailí. Vyšiel im najmä Turín 2006, kde z desiatich disciplín ostali bez medaily iba v ženskom šprinte. K superdominancii musíme prirátať aj 16 kovov, ktoré pred tým získali chlapi zo Západného i Východného Nemecka. Francúzsku patrí tretia pozícia s 30 plackami. Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt. Iba jediná priečka chýbala k bronzu Soni Mihokovej ako i ženskej štafete na olympiáde v Nagane.
Počet získaných olympijskych medailí podľa krajín
1. Nórsko 55 7. Bielorusko 11 13. Rakúsko 6
2. Nemecko 54 - V. Nemecko 11 14. Z. Nemecko 5
3. Francúzsko 33 9. Slovensko 7 - Ukrajina 5
4. Rusko 23 - Fínsko 7 16. Rus. Ol. Výbor 4
5. Sovietsky zväz 19 - Česko 7 17. Kanada 3
6. Švédsko 18 - Taliansko 7 18. Švajčiarsko 2
 
Čo Raphael Poirée pokazil na OH, vynahradil si na MS

Kráľ biatlonu z Nórska suverénne ovládol aj historické štatistiky majstrovstiev sveta. Získal 26 individuálnych medailí, z toho jedenásť zlatých. Spolu so štafetami 45 cenných kovov. Všetko odštartoval 2. februára 1997 v Osrblí bronzom zo stíhacích pretekov. Zatiaľ čo jeho legendárny súper, mimochodom rovesník, Raphael Poirée sa na OH trápil a získal iba jedinú individuálnu medailu, zo svetových šampionátov si odniesol štrnásť, z toho polovicu zlatých. No neskôr ho predstihol jeho krajan Martin Fourcade, ktorý získal jedenásť zlatých a spolu 18 medailí.

Ženám so dvanástimi zlatými medailami kraľuje Magdalena Neuner, ktorej sa dokonca podarilo predstihnúť Oleho. Nasledujú velikánky svojej doby Magdalena Forsberg a manželka Raphaela Liv Grete Poirée. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu. Na Kontiolahti 1999 zasa dobre spomína Martina Halinárová, ktorá má doma striebro zo stíhacích pretekov. Blízko k vytúženej medaile bola aj Soňa Mihoková, no bola „iba“ dvakrát štvrtá a raz piata.
Najúspešnejší biatlonisti na MS (iba individuálne medaily bez štafiet)
por. štát Biatlonista zlato striebro bronz spolu
1. Magdalena Neuner 12 4 1 17
2. Ole Einar Björndalen 11 6 9 26
3. Martin Fourcade 11 4 3 18
4. Raphael Poirée 7 2 5 14
5. Magdalena Forsberg 6 1 5 12
6. Liv Grete Poirée 6 1 2 9
7. Emil Hegle Svendsen 5 3 2 10
8. Frank Ullrich 5 3 0 8
9. .usr. Alexander Tichonov 5 2 1 8
10. Johannes Thingnes Bö 4 6 1 11
Nasťa Kuzminová 1 1 1 3
Martina Halinárová 0 1 0 1
V počte víťazstiev SP vďaka množstvu disciplín vytláčajú nové mená tie staré

Ole Einar Björndalen a Magdalena Forsberg dlho viedli historickú štatistiku celkových triumfov vo Svetovom pohári. Získali šesť veľkých krištáľových glóbusov. No napokon ich neuveriteľnou šnúrou siedmych triumfov po sebe predstihol Martin Fourcade. U žien je ale pozícia Forsbergovej, zdá sa, zabetónovaná. Žiadna pretekárka nemá viac ako tri triumfy. Zaujímavosťou je, že pre Československo tak trochu revolučnú sezónu 1989/90 vyhrala Jiřina Pelcová-Adamičková. Nezískala však žiadnu individuálnu medailu z OH ani MS. Zo Slovákov bola najbližšie k veľkému glóbusu Nasťa Kuzminová v sezóne 17/18, keď jej na Kaisu Mäkäräinenovú nestačili tri body.
Biatlonisti s najvyšším počtom celkových víťazstiev vo Svetovom pohári
1. Martin Fourcade 7 1. Magdalena Forsberg 6
2. Ole Einar Bjorndalen 6 2. Magdalena Neuner 3
3. Raphael Poirée 4 - Kaisa Mäkäräinen 3
- Frank Ullrich 4 4. Anfisa Rezcova 2
5. Frank-Peter Roetsch 3 - Eva Korpela 2
- Johannes Thingnes Bö 3 - Tora Berger 2
7. Sergej Čepikov 2 - Dorothea Wierer 2
- Jon Age Tyldum 2 ďalších 21 biatlonistiek
- Sven Fischer 2
10. 12 biatlonistov 1
Pri počte víťazstiev vo Svetovom pohári nikoho neprekvapí prvá pozícia Oleho Einara Björndalena, ktorý zaznamenal až 95 triumfov. Žiaden biatlonista histórie dlho nedosiahol ani polovicu, až to prekonal Martin Fourcade so 83 vavrínmi. V poslednej dobe sa cez 50-tku dostal už aj Johannes Thingnes Bö. Za ním nasleduje Raphael Poirée so 44 a až tak prvá žena Magdalena Forsbergová so 42 triumfami.

Zo Sloveniek sa podarilo až neuveriteľných osemnásťkrát spolu na OH, MS a SP zvíťaziť Nasti Kuzminovej (10x šprint, 5x stíhačka, 3x masák, z toho 6x Oslo, 2x Oberhof, 2x Hochfilzen, 1x Vancouver, 1x Anterselva, 1x Soči, 1x Annecy, 1x Pjongčang, 1x NMNM, 1x Ruhpolding a 1x Östersund). Zaujímavosťou teda je, že nikdy nevyhrala vytrvalostné preteky.
Martine Halinárovej svedčali vytrvalostné preteky v Östersunde 1993 a Lahti 1995. Zabudnúť nemôžeme ani na šprint Soni Mihokovej v Hochfilzene 1996. Dekorovanie na stupni víťazov zažili Slováci celkovo (OH+MS+SP) 60-krát (38x Kuzminová, 9x P. Fialková, 5x Halinárová, 3x Hurajt, 2x Mihoková, 1x Murínová, 1x ženská štafeta a 1x mix štafeta).
Biatlonisti s najvyšším počtom individuálnych víťazstiev vo Svetovom pohári (vrátane OH)
1. Ole Einar Bjorndalen 95 1. Magdalena Forsberg 42
2. Martin Fourcade 83 2. Magdalena Neuner 34
3. Johannes Thingnes Bö 55 - Darija Domračeva 34
4. Raphael Poirée 44 4. Uschi Disl 30
5. Emil Hegle Svendsen 38 5. Tiril Eckhoff 29
6. Sven Fischer 33 6. Tora Berger 28
7. Frank Ullrich 17 7. Kaisa Mäkäräinen 27
8. Quentin Fillon Maillet 16 8. Liv Grete Poirée 22
9. Frank-Peter Roetsch 15 - Andrea Henkel 22
- Vladimir Dračev 15 - Laura Dahlmeier 22
- Frode Andresen 15 14. Nasťa Kuzminová 18
Martina Halinárová 2
Soňa Mihoková 1
Vyberáme z nášho Youtube kanála
Slovenský biatlon na Facebooku
Sledujte nás aj na Instagrame
sledujte instagram
Inštitucionálny & Generálny & hlavný partner
logo ministerstvo skolstva
09122018172133 704464074
09122018172428 1377468692
Partneri
36
38
45
39
58
35
09122018172428 1377468692
35
35
35
35
35
35
35
35
Dodávatelia
46
47
48
49
50