Na tomto mieste môžete nájsť množstvo štatistík a grafov slovenských reprezentantov po skončení sezóny 22/23.
Veľmi dôležitým ukazovateľom výkonnosti jednotlivých reprezentácií je rebríček Nations cupu, teda výsledkov troch najlepších biatlonistov každej krajiny v rýchlostných, vytrvalostných a štafetových pretekoch (tu celý tím). Podľa neho sa určujú miestenky na Svetové poháre i MS a OH. Krajiny od 1. do 5. miesta môžu nasadiť šesť pretekárov v SP, 6. - 10. päť, 11. - 17. štyroch, 18. - 23. troch, 24. - 25. dvoch a potom už iba jedného na základe výnimiek. V prípade olympijských hier je najpodstatnejšia dvadsiata pozícia, ktorá delí štyroch a dvoch pretekárov na štarte.
Slovensko od vzniku tohto hodnotenia lepšie reprezentujú ženy, ktoré sa šesťkrát dokázali dostať na chvost najlepšej desiatky. Iba v medziobdobí po skončení kariéry generácie Mihokovej a spol. pred Kuzminovej nástupom klesli na 15. miesto. Pozitívom bolo, že v poolympijskej sezóne sa bez ruskej rodáčky dokázali dievčatá udržať na 11. pozícii aj keď kvótu piatich na štarte nedosiahli. Potom ale nasledoval zosun a už im hrozilo vypadnutie z Top 17. Práve túto pozíciu Slovenky obsadili v sezóne 2016/17 napriek viacerým skvelým výsledkom Paulíny Fialkovej i návratu Kuzminovej. Záverečné dve zimy Kuzminovej sme sa už s týmito priečkami rozlúčili a obsadili 13., resp. 12. pozíciu. Po skončení kariéry Nasti Kuzminovej a vynechaní viacerých štafiet sme v sezóne 19/20 padli až na 18. priečku.
Horšie to bolo s mužmi, ktorí sa posledné roky po Hurajtovom odchode prepadávali až v roku 2015 mohli štartovať na MS iba traja, no tento stav sa im podarilo zvrátiť a v sezóne 2015/16 sa vrátili späť do Top 15. Nasledujúce tri sezóny však opäť padli na 16. až 17. miesto a v individuálnych disciplínach mohli na MS stavať iba troch pretekárov. Našťastie, v SP to ešte stále bolo o štyroch. To už neplatí pre sezónu 20/21, keďže muži padli až na 20. priečku a zaznamenali v sezóne 19/20 najhorší rok v histórii.
V štafetách podávajú Slováci mimoriadne nevyrovnané výkony a keď sa k tomu pridá aj obsencia v niektorých pretekoch najmä v dávnejších sezónach, vznikne z toho nasledovný graf. Hrozivo vyzerajú najmä sezóny 09/10 a 10/11 v podaní mužov, kde skončili na 19. pozícii. V tej druhej absolvovali všetky štafetové preteky a neskočili lepšie ako 16. V sezóne po OH v Soči si obe reprezentácie výrazne pohoršili. Muži sú na tom v posledných rokoch mierne lepšie najmä vďaka tomu, že štartujú vo všetkých štafetách, ale ženy niektorú občas vynechajú.
V poslednom období sa darilo ženám najmä v sezóne 13/14, keď si 6., 9. a 10. miestom vybojovali celkové ôsme, no musíme dodať, že sa do toho oficiálne nerátala zbabraná OH v Soči (14. miesto) a štafeta v Anterselve bola zrušená. V edícii 15/16 dokonca ženy klesli na 19. pozíciu, keď vynechali dve štafety. V nasledujúcom roku sa vrátili aspoň k 14. pozícii, no aj v ďalšej olympijskej sezóne dve štafety vynechali a padli dokonca mimo Top 20. Troma šiestymi miestami v zime 2018/19 sa ale dostali na dvanástu priečku, keďže aj tu jednu vynechali. Nasledujúcu sezónu ale nasledoval strmý pád na 23. priečku, pretože dve štafety vynechali a v jednej boli ženy diskvalifikované.
Dlhodobo najlepšiu bilanciu sme mali v miešaných štafetách, veď v Soči nám priniesla krásne piate miesto. V sezóne 11/12 sme dokonca obsadili celkovú šiestu pozíciu, keď sme vystrelili hlavne tretím miestom v Kontiolahti, kde sme v zostave Gereková, Kuzminová, Kazár, Mi. Matiaško šokujúco bežecky zdolali Rusov i Nemcov. Krásne časy mixu sa v poslednom období vytrácali. V Östersunde 2016 sme sa dokonca dosiahli 20. a 26. miesta, historicky najhoršie. Hľadali sme optimálne zloženie najmä mixu jednotlivcov. V Östersunde 2017 však naše kvarteto obsadilo štvrtú pozíciu, keď stratilo na víťazov iba sedem sekúnd. Celkovo sme sa v sezóne 2017/18 dostali k deviatemu miestu. V nasledujúcej sezóne však prišla absencia až v troch zo šiestich mixov a padli sme na totálne dno - 25. priečku. V sezóne 19/20 sme nastúpili vo všetkých mixoch, no často so slabšími zostavami a skončili sme až na 18. priečke.
O úspechu biatlonistu rozhodujú najmä dva ukazovateľe - presnosť streľby a bežecký výkon. V súčasnosti, žiaľ, patria všetci Slováci do horšej polovice strelcov. V sezóne 2014/15 bola trojica Matej Kazár - Tomáš Hasilla - Miroslav Matiaško strelecky vyrovnaná, no ani jeden z nich nepokoril hranicu 80 % zostrelených terčov. Ako názornú ukážku sme do grafu pridali aj Pavla Hurajta, ktorý celú kariéru patril medzi najlepších strelcov a ukončil ju v sezóne 2013/14 s rovnými 88 percentami, vďaka ktorým dokázal občas bodovať vo svetovom pohári aj napriek slabej bežeckej forme.
Naši súčasní reprezentanti si na strelnici nedokážu udržať stabilnú vizitku a ich muška je ako na hojdačke. Jediný viditeľný pokrok sme zaznamenali u Mateja Kazára pri streľbe v ľahu. Ako jednému z mála pretekárov sa mu po stojačky darilo viac, až vlani prvý raz v kariére dokázal túto štatistiku otočiť. V mizernej sezóne 2009/10 mal žalostnú 50 % úspešnosť ležky. V minulej sezóne to už bolo 81 %. Jeho zlepšovanie sa ale v sezóne 16/17 otočilo a vrátil sa pod 80 %.
Stabilne najhorším Slovákom bol Martin Otčenáš, ktorý sa celú kariéru pohyboval iba okolo 70 %. Súvisí to s faktom, že strieľať začal neskôr ako jeho kolegovia. V žiackych časoch nás reprezentoval ako bežec na lyžiach a štartoval aj na OH v Turíne. Až ako 19-ročný presedlal na biatlon. Po štyroch slabých rokoch sa na sklonku kariéry začal zlepšovať a v sezóne 16/17 prekročil aspoň 76 %. V poslednej sezóne už ale dokonca poskočil na prvé miesto z našich, z ktorého ho síce zosadil Kazár, no mohli za to tri sezónne výbuchy. Ak by ich nebolo, jeho bilancia by siahala až k 84 %.
Sezóny, v ktorých pretekár odstrieľal iba 2-3 preteky, sme nezapočítavali.
Ani naše ženy nepatria medzi vychýrené strelkyne. Aspoň sa donedávna postupne zlepšovali, v sezóne 2015/16 tri zaznamenali životné maximum a Paulína Fialková s Teréziou Poliakovou sa dostali cez 80 %. Odrazilo sa to aj v životnej sezóne prvej menovanej. Hoci to v nasledujúcej sezóne mierne zhoršila, zlepšila beh a dostala sa k ešte lepším výsledkom. Sezónu 2017/18 mala ako cez kopirák. Poliaková sa v posledných dvoch sezónach zhoršila spolu až o neuveriteľných pätnásť percent.
Gereková dokázala dlhodobo držať streľbu na rovnakej dobrej úrovni, no v aktuálnej sezóne sa jej nedarilo a v grafe to jednoznačne vidíme. Ivona Fialková ešte na svetovú špičku v tejto štatistike nemá. V sezóne 16/17 dokonca v tejto štatistike obsadila až 108. miesto, o rok neskôr sa už aspoň posunula do prvej stovky.
V ďalšom grafe sme porovnali priemernú stratu našich chlapov na najrýchlejších bežcov na desiatich kilometroch, ktoré zodpovedajú rýchlostným pretekom. Aj v tomto ukazovateli bol donedávna najlepší Matej Kazár. Ako jediný sa v kariére dokázal dostať pod minútovú stratu, a to v dvoch sezónach. To znamená, že ak k tomu biatlonista pridá čistú streľbu, je schopný zaradiť sa do druhej desiatky výsledkovej listiny. Žiaľ, po OH v Soči prišiel dosť výrazný prepad, keď sa z 0:41 zhoršil až na 1:08, čomu zodpovedal aj menší počet nazbieraných bodov. V tomto trende pokračuje ďalej a vzhľadom na jeho vek sa už asi nedá čakať zlepšenie.
Martin Otčenáš sa naopak výrazne zlepšoval. V prvom trimestri 2015/16 to vytiahol až na 54 sekúnd, no tento trend napokon neudržal a skončil tesne nad minútou. Zaujímavosťou je, že mal úplne opačnú stratégiu ako o štyri roky starší kolega. Martin preteky rýchlo nakopol a v záverečných kolách nabaľoval väčšinu straty, Matej sa rozbiehal veľmi pomaly a až keď mal streľbu za sebou, vtedy to rozbalil naplno. V posledných dvoch sezónach ale aj Martin zaznamenal veľmi nepríjmený ústup z pozícií.
Tomáš Hasilla štyri roky prešľapoval na mieste a až v predposlednej sezóne ukázal zlepšenie. S Kazárom aj Otčenášom sa úplne vyrovnali. V sezóne 17/18 však prišla strelecká mizéria, ktorá stiahla so sebou aj Tomášov bežecký prejav. Snáď sa to opäť vráti na lepšie čísla.
Mladí Šima s Kubaliakom sa zaradili medzi úplne najhorších bežcov. Strata okolo 2,5-minúty v šprinte nepostačovali ani v prípade vybielenia terčov na postup do stíhacích pretekov. V predposlednej sezóne to mierne vylepšili a Šíma pokračoval v progrese aj poslednú sezónu. Ak chcú napredovať, očakávame výrazný posun. Ako poľahčujúcu okolnosť uznávame ich štart na konci z poslednej štartovej skupiny, teda väčšinou menej kvalitnú trať.
Menším prekvapením bol debut Šimona Bartka, ktorý sa vo svojej prvej sezóne hneď zaradil ex aequo ku Kazárovi s mankom 1:27 a ako jediný Slovák v OH sezóne v niektorom zo šprintov stratil menej ako minútu. V nasledujúcich sezónach ale už ani to neplatilo a Šimon sa zhoršil, hoci ostával tesne najrýchlejším pretekárom.
Našou bežeckou kráľovnou je roky Nasťa Kuzminová, ktorá vo svojich štyroch posledných sezónach pred druhou materskou dovolenkou stratu na najlepšie bežkyne dostala pod úroveň jedného trestného kola, čo znamená, že v prípade ideálnej streľby bola schopná vyhrať preteky. Po dlhej pauze sa ešte rozbiehala 39 sekundami straty, no v kórejskej olympijskej sezóne sa vyhupla na čelo tohto dôležitého štatistického ukazovateľa.
V sezónach 11/12 a 12/13 mala mladá Paulína Fialková doslova raketový nástup a výrazne sa zlepšovala, no sezóna 2014/15 ukázala veľmi nepríjemný desaťsekundový pokles a strata 1:37 už pravidelné bodovanie nezaručovala. Ak k tomu pridáme aj zlú streľbu, nebolo to dobre. Potom ale nastal zlom a predvlani v rýchlosti dokázala dokonca prekonať Gerekovú a dostať stratu pod minútu, čo rezultovalo v životné výsledky. Tie v ďalšej sezóne 16/17 ešte prekonala, ale najmä kvôli slabému prvému trimestru sa to v grafe neprejavilo. Aj v sezóne 17/18 mala slabšie chvíle, no dokázala stratu znížiť na 44 sekúnd. S tým sa už za ideálnych okolností dá útočiť na malé pódium.
U Terézie Poliakovej bol ako u jedinej badateľný každoročný posun v bežeckej forme, no v sezóne 2015/16 prišla stagnácia a v ďalšej dokonca zosun dole, ktorý už našťastie posledný rok nepokračoval, ale ani sa nezplepšila. Na stíhacie preteky si môže dovoliť maximálne jednu chybu.
V sezóne 13/14 zaujímavo debutovala vtedy 19-ročná Ivona Fialková, ktorá bola v oboch svojich pretekoch rýchlejšia ako Chrapánová, Poliaková i Prekopová, no v ďalšej sezóne šla rapídne dolu a strata 2:19 nevyzerala dobre. V sezóne 2015/16 sa podobne ako sestra výrazne posunula dopredu. V záverečnom trimestri 16/17 rovnako ako jej sestra viackrát prekonala bežecké kariérne maximá, ale slabý úvod sezóny krivku grafu zabrzdil. V nasledujúcej sezóne sa už dokázala dostať pod minútu a tieto straty zaznamenala aspoň raz v každom trimestri. Aj ona už môže siahať na Top 10.
| Celkový počet štartov v sezóne 21/22 a zmena oproti 20/21 | ||||||||
| 1. | Paulína Fialková | 30 |  11 |
11. | Matej Baloga | 16 |  1 |
|
| 2. | Ivona Fialková | 27 | 6 |
- | Henrieta Horvátová | 16 | 1 |
|
| 3. | Michal Šima | 24 | 4 |
- | Júlia Machyniaková | 16 | 1 |
|
| 4. | Tomáš Sklenárik | 22 | 6 |
14. | Damián Cesnek | 13 | 5 |
|
| - | Mária Remeňová | 22 | 8 |
15. | Matej Gregor | 8 | 5 |
|
| 6. | Šimon Bartko | 21 | 3 |
- | Filip Bury | 8 | 4 |
|
| - | Tomáš Hasilla | 21 | 7 |
17. | Veronika Holmiková | 7 | 3 |
|
| - | Zuzana Remeňová | 21 | 6 |
18. | Matej Kazár | 5 | 5 |
|
| - | Veronika Machyniaková | 21 | 1 |
19. | Viliam Kostelník | 4 | 1 |
|
| 10. | Ema Kapustová | 17 | 5 |
|||||
Nasleduje bilancia Slovákov v najvyššej lige biatlonu. Na koľkých podujatiach súťažili a do koľkých pretekov nastúpili. Pripojili sme aj najlepší individuálny výsledok.
| Slováci v SP+OH 2021/2022 - individuálne štarty, naj. výsledok | ||
| Paulína Fialková | (11 podujatí / 22 pretekov) | 3. Holmenkollen (stíhačka) |
| Ivona Fialková | (11 podujatí / 19 pretekov) | 16. Annecy (stíhačka) |
| Michal Šima | (11 podujatí / 15 pretekov) | 37. Kontiolahti (šprint) |
| Šimon Bartko | (9 podujatí / 12 pretekov) | 50. Annecy (šprint) |
| Tomáš Sklenárik | (9 podujatí / 11 pretekov) | 53. Anterselva (vytrval.) *KM |
| Mária Remeňová | (6 podujatí / 7 pretekov) | 53. Kontiolahti (stíhačka) *KM |
| Henrieta Horvátová | (3 podujatia / 5 pretekov) | 68. Peking OH (vytrval.) |
| Matej Baloga | (8 podujatí / 5 pretekov) | 84. Peking OH (vytrval.) *KM |
| Tomáš Hasilla | (4 podujatia / 3 preteky) | 79. Hochfilzen (šprint) |
| Zuzana Remeňová | (4 podujatia / 2 preteky) | 69. Holmenkollen (šprint) |
| Veronika Machyniaková | (2 podujatia / 2 preteky) | 83. Peking OH (vytrval.) |
*KM: kariérne maximum
pozn.: pretekárom sme rátali všetky podujatia, na ktorých nastúpili, ale viacerí štartovali iba v štafete, teda nemali individuálny štart
Už šesť sezón spracovávame aj graf bodového zisku našich biatlonistov po jednotlivých sezónach v novom miléniu. Ako môžete vidieť, najslabšiu sezónu sme zažili pred dvanástimi rokmi, v ktorej sme získali iba 85 bodov. Naopak, na tróne je sezóna 2018/19, v ktorej sa našim pretekárom podarilo zaznamenať 1677 bodov, z toho až 85 % od Nasti Kuzminovej a Paulíny Fialkovej. Práve Nastin príchod do reprezentácie i materské absencie sa na grafe jasne odzrkadľujú. Ak by sme aj odrátali body ruskej rodáčky, najúspešnejšou by ostala sezóna 2018/19.
V žensko-mužskom porovnaní je zaujímavé, že iba v jedinej sezóne 2003/04 dokázali viac bodov získať muži, a to zásluhou výborného Pavla Hurajta. V ostatných sezónach jasne dominovali ženy, ktoré získali až 11958 bodov oproti 2846 mužským. Pripomináme, že pred sezónou 2008/09 sa rozdeľoval menší koláč bodov a iba pre tridsať pretekárov.
