Paulína Bátovská Fialková

Paulína Fialková mala už dávno za sebou dobu, keď mohla výborným výsledkom prekvapiť. Dostala sa do širšej svetovej špičky a celý tím okolo nej dúfal, že už to určite aspoň raz vytlačí na pódium, viackrát pridá to malé, presadí sa na OH a skončí veľmi dobre aj v celkovom hodnotení SP. Niečo sa podarilo, niečo nie. Nutné je poznamenať, že pred rokom ju prenasledovali rôzne patálie najmä zdravotného charakteru a naštartovala sa až štafetou v Anterselve. Potom ale prišla smršť výsledkov po ktorých sme vypočítali, že v mesiacoch február a marec 2017 bola jednástou najlepšou ženou v hodnotení SP. Kto čakal pokračovanie tohto trendu ostal sklamaný. Predsa len, na to by potrebovala získať v sezóne okolo 550 bodov a dosiahla ich 340 (aj s OH) a nezmestila sa do Top 30 poradia SP. Opäť totiž nebolo všetko ideálne.

Paulína odštartovala sezónu v Östersudne ako zo sna. Vo svojom úseku miešanej štafety bola najrýchlejšia na trati, no trikrát dobíjala, ale odovzdávala so stratou iba siedmich sekúnd na čelo. Vzápätí prišli tie vytrvalostné preteky, kde minula iba šestnásty terč a aj vďaka desiatemu bežeckému času skončila piata. Vyrovnala tak svoje kariérne maximum. Potom ale prišlo vytriezvenie, keď v šprinte urobila štyri chyby a padla tesne za Top 60. Prišla aj o stíhačku a to boli veľké bodové aj psychologické straty. Stalo sa jej to iba raz v sezóne. V Hochfilzene prišli na pretras zdravotné problémy a po zlom šprinte musela vzdať stíhačku. V Annecy už bola opäť rýchla, ale ešte minula dvakrát, a tak skončila "až" osemnásta. V následnej stíhačke sa kvôli druhej ležke s tromi minelami odpálila od massu. V prvom trimestri sa ukázalo, že zjavne má na to, ale až na úvod jej stále niečo nevyšlo a výsledky unikali. Oberhof plánovane vynechala, doliečila menšie šrámy, podstúpila operáciu zápästia, dotrénovala a prišiel Ruhpolding, kde boli iba vytrvalostné preteky a masový štart. Keďže jej prvé vyšlo iba na 37. pozíciu, druhé sa nekonalo. Zlom preto prišiel opäť až v Anterselve. V šprinte minula iba jeden terč a stačilo jej to na trinástu pozíciu. V stíhačkách nemala až taký ideálny rok ako vlani, mierne si pohoršila. Potom ale prišiel výborný masový štart, kde brala trinástu pozíciu. Minula iba raz a skončila by aj vyššie, ale to boli tie preteky, kde Kuzminová v prvom okruhu tak natiahla štartové pole, že pretekárky štartujúce vzadu dostali pol minúty. Tak si odskočila na ME, kde v šprinte vybuchla štyrmi chybami, ale v tamojšej konkurencii perfektne bežala, a tak sa v stíhačke posunula o 26 pozícií na štvrtú. Minula iba raz.

Príbeh ZOH v Pjongčangu poznáme. Paulína ich odštartovala jedenástym miestom v šprinte, kde zvládla psychologicky náročnú streľbu v stoji. Veternú stíhačku následne pokazila a urobila až osem chýb. Také niečo sa jej nestalo tri roky. 15. február 2018 bol dňom D. Vo vytrvalostných pretekoch síce minula tretí terč, ale všetky ostatné sklopila. Dostala zo seba absolútne všetko. Mala siedmy najlepší bežecký čas, čo sa jej dovtedy a zatiaľ ani potom nikdy nepodarilo. Po tomto piatom mieste už bolo všetko ďalšie iba bonusom. Je normálne, že pretekárovi nevyjde všetko a hoci v masovom štarte nesklamala, nedostala sa k výraznejšiemu výsledku. Potom prišla nešťastná miešaná štafeta, o ktorej sa veľa diskutovalo, no a svoju druhú olympiádu ukončila ďalším skvelým štafetovým výkonom, keď dobíjala iba raz a odovzdávala Nasti tretia. Potom prišiel útlm. V Kontiolahti ešte bola veľmi rýchla a opäť skvelo zvládla štafetu, tentoraz miešanú (dokonca odovzdávala na čele), ale v šprinte sa odstrelila štyrmi chybami v stoji. V Osle zasa mala slabšiu bežeckú chvíľu a pridala iba dva body. No takto sa so sezónou rozlúčiť nechcela, zmobilizovala všetky posledné sily (to sa stalo aj vlani v Osle, kde bola 3x v Top 20) a famózne zvládla Ťumeň, na ktorý mala veľmi dobré spomienky z ME. V šprinte sa napriek dvom chybám dostala k pätnástemu miestu, ktoré o dve pozície vylepšila v stíhačke a sezónu zaklincovala druhou pozíciou v masovom štarte, kde minula iba druhý terč a záverečné tri položky mala bezchybné. Bolo to jej prvé pódium. Konečným rezultátom bolo 32. miesto poradia SP so ziskom 247 bodov. Spolu s OH dosiahla spomínaných 340.

"Bola to sezóna plná pádov i vzostupov. Nie som po nej smutná ani prehnane veselá. Najviac asi cítim motiváciu a povzbudenie z tejto zimy. Ukázala mi, že moje sny nie sú až také nereálne a keď sa tvrdo maká, dajú sa splniť, alebo priblížiť sa k nim tak, že už iba šťastie rozhodne, na ktorú stranu sa prikloní. Hoci sa sezóna nevyvíjala najlepšie ako mohla, vždy sme vraveli, že máme pred sebou jediný vrchol. Som presvedčená, že som šla výborne pripravená na OH a podarili sa tam veľké výsledky. Samozrejme, piate miesto už nie je ďaleko od medaily, takže určitým spôsobom to bude škrieť, ale musíme byť vďační za to, čo bolo. Ak by som neochorela, šprint by určite dopadol lepšie, ale už na to nemyslím. Po návrate domov z OH som bola z niektorých vecí rozčarovaná a psychicky unavená som neurobila výsledky na severe Európy, ale potom som to ešte vykopla na záver. Veľká zásluha na tom celom patrí celému tímu, ktorý bol počas roka odhodlaný, vytrvalý aj obetavý a všetci sme videli rovnaký cieľ. Ďakujem im za to a chcem veriť, že to, čo sa podarilo, bude pre nás všetkých veľkou motiváciou," opísala sezónu Paulína.

Fialková v tejto sezóne dospela k zaujímavým míľnikom. Ako šiesta slovenská biatlonistka histórie sa dostala na pódium. Pripomeňme si, že Kuzminová má 32 takýchto zápisov, Halinárová päť, Hurajt tri, Mihoková dva a Murínová jeden. Vzhľadom na to, že posledná menovaná bola "iba" tretia, Paulína už svoju trénerku prekonala. Medzi tri najlepšie sa napríklad nikdy nepozrela štvrtá najlepšia pretekárka našej histórie Gereková. Navyše, na vrchole-vrcholov pod piatimi kruhmi lepšiu ako piatu pozíciu dosiahli iba Kuzminová, Hurajt a Mihoková. V historickom rebríčku Slovákov predbehla Ma. Matiaška s Kazárom a je na siedmej pozícii. Nasleduje Hurajt, ktorý ale ešte v budúcej sezóne zrejme odolá. Treba tiež povedať, že staršia Fialková má našliapnuté na skvelú kariéru. Ako ste si možno všimli, my vedieme aj dôležitú štatistiku počtu získaných bodov oproti štartom v najvyššej lige. Paulína sa za 86 individuálnych pretekov dostala k 901 bodom, čo predstavuje hodnotu 10,5 bodu na jeden štart. Keďže ju brzdia slabšie prvé roky, je vysoký predpoklad, že v priebehu budúcej sezóne prekoná Halinárovej hodnotu 11,8 a vykročí za pozíciou druhej najlepšej slovenskej biatlonistky našej histórie. Všetko tomu nasvedčuje, a to je akýsi odkaz pre sponzorov, ak to náhodou niektorí čitajú a nevedia celkom odhadnúť Fialkovej marketingovú hodnotu. Samozrejme, v bodoch má ešte na najdlhšie pretekajúcu Slovenku obrovský deficit cez 1800 bodov.

Pre Paulínu to bola veľmi dôležitá sezóna, pretože definitívne prenikla na najvyššie pozície, byť raz na veľkom a dvakrát malo pódiu nie je náhoda. Stále jej však ostali pootvorené dvierka na absolútny vrchol, veď túto zimu nezaznamenala čisté preteky - štvorpoložkové a dokonca ani dvojpoložkové. Spomínané tri výsledky sa zrodili po bilancii 19/20. Dva najväčšie výsledky kariéry dosiahla po chybe na úvodnej položke a následne troch čistých. Znamená to, že ak prídu aj čisté štarty, bude sa dať útočiť na zlaté pozície. Rovnako treba poznamenať, že sa zbavila nepríjemného tieňa OH v Soči, kde dopadla veľmi zle a k doterajším dvom slabým štartom pod piatimi kruhmi pridala plných šesť, z toho päť skvelých a jeden motivujúci.

Vlani ju brzdili nezvládnuté rýchlostné preteky, dosiahla v nich iba 76,3 % úspešnosť streľby. Žiaľ, tento rok to bolo ešte horšie. V ôsmich šprintoch minula až dvadsať rán, keď urobila jednu, dve, tri aj štyri chyby dvakrát v sezóne. To je iba 75 %. To je na pretekárku bojujúcu o najvyššie priečky veľký hendikep a zdroj nízkych štartových pozícií v stíhacích pretekoch a zároveň nie je ani dobrým základom pre mass. Skoncentrovať sa ale vedela v masových štartoch aj vytrvalostných pretekoch, kde bilanciu vytlačila vysoko. Tentoraz ale nežiarila v stíhacích a do zbierky nedodala žiadne pamätné posuny. Ak nerátame ME v Ridanne, výraznejšie si pozíciu vylepšila iba v Osle, aj to z 52. na 39. Ridanna však bola dôležitým psychologickým momentom, že nesmie na seba tak tlačiť (šprint) a ak sa úplne uvoľní (stíhačka), otvoria sa jej veľké výsledky. To zúžitkovala na OH. "Šprinty boli v tejto zime veľmi smolné. Všade fúkalo, to som ešte nezažila. Veľa toho bolo o šťastí, veľa sa cvakalo, párkrát som to neodhadla. Stalo sa aj, že mi úplne zmzli ruky a ani som nevedela o rane. Mnohé boli veľmi tesné, som presvedčená, že to bolo aj nábojmi, ktoré nemáme také kvalitné a silné ako svet," vymenúva.

 
Celkovo v presnosti streľby mierne klesla z 81,4 % na 79,1 %, a to mala v zime 15/16 82,5 %! Ako je teda možné, že sa dostala k daným výsledkom a mala životnú sezónu? Odpoveď sa schováva vo výkone na trati. Tam sa kontinuálne zlepšuje. Priemerný "nákup" na 7,5 kilometra znížila z 58 na 43 sekúnd. Dvakrát bola blízko k polminúte. S tým sa dá útočiť na najvyššie priečky. "Je to výsledkom systematickej práce s Martinom Bajčičákom. Mám už zároveň aj ten najlepší vek. Snažíme sa krok po kroku dostávať k špičke. Vidíme, že trend je dobrý, takže to je zároveň motivujúce. Nedajú sa už teraz robiť radikálne skoky, ale uvidíme kam ma pustia moje fyzické možnosti a ako ma poznáte, ja mám méty len tie najvyššie. Určite verím, že sa budem posúvať aj ďalej."

Kde vidí Paulína rezervy a čo sa pokúsi v tíme riešiť? "Je viacero malých záležitostí, ktoré postupne riešime, ale také dve väčšie, ktoré by som teraz mohla spomenúť, sú, že chcela by som zo svojich sponzorských peňazí zaplatiť dobrého lekára, ktorý by s nami absolvoval záverečnú časť prípravy. To súrne potrebujeme. Otázka ešte je, kto to bude atď., máme na to určitý čas. No a po tom množstve hrán sme už naozaj stratili trpezlivosť a chceme lepšie šarže nábojov, ktoré používajú tie najlepšie krajiny. Snažíme sa to cez známosti všelijako vybaviť, nie je to jednoduché. Musíme bezpodmienečne strieľať s lepšími."

Vlani sme písali, že Paulína Fialková naplno otvorila tie najväčšie brány a po aktuálnej zime je jasné, že je už v tej najužšej spoločnosti svetovej špičky. Sezóna u nej začala neuveriteľne a hoci ten obrovský štandard ešte nedokázala udržať, vo všetkých trimestroch sa ukázala na pódiu a to svedčí o veľkej stabilite. Oproti minulosti sa zlepšila vo všetkých ukazovateľoch a hrdo kráča za pozíciou druhej najlepšej biatlonistky našej histórie. Samozrejme, či sa prípadne dostane až k métam Nasti Kuzminovej, povie záver jej kariéry ku ktorému je ešte, dúfajme, ďaleko.

Paulína odjazdila prvý trimester tak úžasne, že ak by udržala ten štandard aj po Vianociach a nastúpila na všetky preteky, suverénne by získala veľký krištáľový glóbus ona. Znie to neuveriteľne, ale bláznivo hypotetické prepočty to ukazujú. V prvých ôsmich pretekoch získala 345 bodov, ak by sme ich rozpočítali na ostatných sedemnásť štartov, získala by až 1078 bodov bez škrtov. Bohato by to stačilo, veď Wiererová ich bez škrtov získala 940. Z toho je jasné, že nepotrebujeme prikladať ďalšie fakty k ilustrácii, kam až Paulína vyletela. Môže za to sezóna bez väčších zdravotných problémov, ktoré ju vždy v minulosti kvárili a veľmi jej uberali z formy. Aj keď mala v druhej časti sezóny viaceré nevydarené štarty, stále jej 687 bodov stačilo k šiestej pozícii celkového poradia. A zabúdať netreba ani o jej boj o malý glóbus za masový štart, v ktorom ostala až do konca a o to viac ju musia mrzieť mrazy v Canmore, kde bola elitná disciplína zrušená a Öbergová tam necestovala.

Paulína Fialková (© Igor Stančík / SZB)

Životná sezóna odštartovala štvrtým miestom vo vytrvalostných pretekoch, kde už hneď mohla vystúpiť na najvyšší stupienok, delilo ju od neho iba devätnásť sekúnd. No veľmi zaujal jej tretí bežecký čas. V rýchlostných pretekoch skončila po jednej chybe šiesta a už bola druhá najrýchlejšia. V stíhačke prišli štyri nuly a tretia pozícia. Úvod v Pokljuke ako zo sna. V Hochfilzene prišiel ďalší šprint s jednou minelou a siedma pozícia. V stíhačke reálne v cieľovej rovinke bojovala o triumf, tesne skončila druhá. V nedeľu ešte parádne rozbehla štafetu. V Novom Meste jej bezchybný šprint priniesol tretiu pozíciu, v stíhačke prišlo prvé strelecké zaváhanie so šiestimi chybmi, no po šiestich parádach to raz prísť muselo. Na 17. miesto ale hneď zabudla skvelým masovým štartom, keď sa po dvoch chybách dostala k druhej pozícii za Nasťou. Strelecká štatistika bola na úrovni 90 %.

Po Vianociach ale prišiel malý pokles formy. Na trati už tak nelietala a v Oberhofe pridala aj dve chyby na stojke. Šprint tak skončil 21. miestom. Horšiu štartovú pozíciu nezlepšila v stíhačke, keď sa päťkrát pomýlila a klesla na 32. pozíciu. V Oberhofe aj strelecky pokazila štafetu. Bolo to jej najhoršie kolo SP. V Ruhpoldingu prišla štrnásta pozícia v šprinte, ale zlomila to parádnou štafetou a následne iba jedinou chybou v masse, ktorý jej priniesol tretiu pozíciu. V Anterselve však prišiel najhorší šprint až s troma chybami a po piatich v stíhačke ostala okolo 30. pozície. V masse sa to ale vyvíjalo dobre, no dve chyby na poslednej položke ju odsunuli na 16. priečku.  V Canmore sa bežecky vrátila do Top 5 a po troch chybách vo vytrvalostných pretekoch skončila 13. Nasledovala dlhšia pauza.

Paulína Fialková (© Igor Stančík / SZB)

Na MS trochu negatívne prekvapila v štafete, kde potrebovala štyri náhradné náboje a nešlo jej to ani na trati. Následne to zopakovala v šprinte so štyrmi chybami a bolo po prvej časti MS. Stíhačku vynechala. Veľký prerod prišiel vo vytrvalostných pretekoch, kde do posledného výstrelu útočila na zlato, ale nepadol a z piatej pozície bola sklamaná. Bol to však návrat na najvyššie priečky. Následne veľmi podržala štafetu a šampionát uzavrela 12. miestom v masovom štarte. V závere zimy sa ešte povzbudila druhým bezchybným šprintom sezóny a štvrtým tretím miestom. Strelecké štatistiky si ale pokazila ôsmimi chybami v stíhačke, kde to bolo veľmi zlé. No už tradične sa jej darí robiť pekné bodky za sezónami a v hromadnom štarte do poslednej položky bojovala o triumf. Tri minely na nešťastnej stojke ju ale odsunuli na šieste miesto.

Paulína sa dostala k dvom druhým a štyrom tretím miestam. Neprekonala síce kariérne maximum na vrcholnom podujatí, iba v rovnakej disciplíne dorovnala Pjongčang piatou pozíciou, no za svoje umiestnenia i celkový výsledok v pretekoch SP získala množstvo finančných odmien od IBU, resp. organizátorov podujatí. Neprepočívatali sme to, v daných krajinách je aj rôzny daňový systém. Rozhodne ju ale aj dosiaľ nevídané financie na jej účte môžu povzbudiť do ďalších výkonov a ak sa sama rozhodne ich využiť na investovanie do seba či svojho tímu, môže ešte zvýšiť profesionalitu svojho zázemia. Pýtali sme sa jej na to aj v krátkom rozhovore, ktoré si môžete vypočuť nižšie.

Paulína Fialková (© Igor Stančík / SZB)

Už sme písali že štatistické ukazovatele hovoria o jej progrese po všetkých stránkach, pri podrobnejšom pohľade vidíme, že priemernú bežeckú stratu na 7,5 km  znížila zo 43 sekúnd až na 26. To sú 3/4 trestného kola. V tejto štatistike jej medzi ženami patrila dvanásta pozícia. Kvôli niektorým streleckým výkyvom jej percentá padli na 82,5 %, a to je až 53. pozícia. Dokonca strelecky to nie je jej kariére maximum, iba ho dorovnala so sezónou 2015/16. Teraz však získala výrazne viac bodov i úspechov. Veľkú zásluhu má na tom, samozrejme, bežecký výkon, ktorý bol vtedy výrazne slabší, ale aj mimoriadne dôležitý strelecký faktor, a to ten, že po rokoch problémov v šprinte jej to konečne v tejto disciplíne padalo. Mala tu až 85 %. Práve tam pokladala výbornú východiskovú pozíciu do stíhačiek, a to rezultovalo v akési kombo úspechov. V minulosti často šprinty kazila. Síce potom v stíhačkách predvádzala krásne posuny dopredu už na pódia nedosiahla.

Prvý raz v kariére nevynechala ani jeden masový štart i dostala sa v historickej štatistike Slovákov na šiestu pozíciu. Už po budúcej môže byť tretia. Má však ešte obrovský potenciál. V počte bodov na jeden štart v pretekoch SP je už po Nasti jasne druhá. Ak chce už o rok zabojovať o veľký krištáľový glóbus, bude musieť s tímom vymyslieť, ako získať formu z decembra 2018 a nepustiť ju počas celej sezóny. Paula, Anka, Bajčo, Rado a ďalší, držíme palce!

Paulína Fialková celú zimu však bojovala s obrovskými očakávaniami verejnosti a logicky aj svojimi vlastnými. Štyri roky sa totiž postupne posúvala dopredu a dostala sa až na samotný vrchol. Chýbalo jej len víťazstvo či medaila z MS, a to boli logicky tohtosezónne ciele. Nepodarilo sa ich naplniť a, žiaľ, nedostala sa ani k úrovni spred roka, hoci to rozhodne nebol žiadny dramatický zostup.

Najprv chronológia, pretože je plná výborných výsledkov. U ostatných pretekárok už nie je taká dôležitá. Sezóna hneď odštartovala slabším 44. miestom bez bodov, keď v šprinte urobila až tri chyby a už to nahlodalo psychiku, pretože pretekár z úplnej špičky kvôli celkovému poradiu potrebuje stále bodovať. Už pár dní zároveň pociťovala problémy s ľavým kolenom. V ňom jej párkrát tak "puklo", že sa po porade s trénermi rozhodla rýchlo odcestovať domov a preveriť to. Vynechala tak vytrvalostné preteky a nešli sme štafetu. Po návrate sa však nakopla a v Hochfilzene predviedla dva perfektné výkony so štvrtým miestom v šprinte a piatym v stíhačke. V Rakúsku šla aj výborne na trati, keď mala dvanásty bežák v šprinte. O pódium ju pripravila nezvykle pomalá streľba. V Annecy prišli ďalšie výborné výsledky. Dve desiate miesta a masový štart, kde sa do Top 10 nedostala kvôli štyrom chybám. Sviatkovať mohla s pokojom v duši na dvanástej priečke SP, čo bolo vzhľadom na slabý štart výborné.

 

Ďalšie povzbudenie prišlo po šprinte v Oberhofe, kde skončila šiesta aj s jednou chybou a mala najlepší desiaty bežák. No o tri dni úplne pokazila masový štart s ôsmimi chybami. To sa však stane raz do roka každému. Najlepšie jej vyšiel Ruhpolding, kde mala v šprinte dokonca čistú streľbu a sezónny rekord - ôsmy bežák, no podmienky boli idylické a zo špičky chybu neurobil skoro nikto, takže skončila "až" piata. V nedeľu prišiel heroický výkon s výbornou streľbou aj behom a stíhačkový posun na striebornú priečku. Bol to najlepší deň sezóny. Všetko vyzeralo byť ideálne nastavené na vrchol zimy. No v Pokljuke prišli nevydarené vytrvalostné preteky so 47. miestom a masový štart s trinástou pozíciou. V Slovinsku už bola pomalšia ako Nemecku a vyslovene sa necítila dobre. Vravela, že to nie je ono. Vtedy ešte dúfala, že len jej nesadlo miestne stredisko a všetko dobre dopadne na MS. No ako sa neskôr ukázalo, vrchol jej formy bol práve na štvrtom a piatom kole SP.

Na svetovom šampionáte v Anterselve túžila po medaile, veď už na OH v Pjongčangu aj MS v Östersunde bola pri piatom mieste blízko. No nešlo jej to na trati a psychika, či možno aj šťastie ju nepustili k želaným výsledkom. V šprinte bola šestnásta. V stíhačke si o jednu priečku pohoršila. Vo vytrvalostných pretekoch 24., no a keď jej konečne vyšla streľba v masovom štarte, mala zlé lyže a odchádzala domov s pätnástym miestom. Stále ale bola v Top 10 celkového poradia a dúfala, že sa ešte reštartuje. No na Morave mala v šprinte až 34. bežák, takže to bolo ešte horšie, skončila 27. Ale celkom jej vyšiel masák, kde dlho bojovala o pódium, no na poslednej streľbe urobila dve chyby a skončila jedenásta. Absencia ideálnej formy bola znateľná. Stále však ostávala ôsma v poradí SP a chcela desiatku uržať. Hoci už zúril koronavírus, naši odcestovali do Fínska a tam sa na ňu všetko zosypalo. V šprinte sa po šiestich chybách nedostala ani len do stíhačky, hoci tú už naši nešli. Ale chýbali jej body a vypadla z konkurencie najlepších až na stále výbornú trinástu priečku, s ktorou pri jej cieľoch nebola spokojná.

Túto zimu sa dostala k jednému druhému miestu. Ale okrem toho bola ešte štvrtá, dvakrát piata a aj šiesta, teda bola veľmi blízko ku skvelému úspechu. V dobe veľmi vyrovnaného biatlonu takmer vôbec nevypadávala z Top 20. Stalo sa jej to len päťkrát, a to sa dialo aj u iných veľkých mien. Logicky klesla aj v celkovom hodnotení SP, kde zo šiesteho padla na spomínané trináste miesto. Celú sezónu sa ale držala v druhej polovici Top 10, teda úplne tam isto ako pred rokom. Pád dozadu spôsobili len dva faktory - zdravotné problémy v Östersunde a absolútne nevydarený šprint v Kontiolahti. Ak by vo štvorici pretekov dopadla "normálne", hoci len na 25. mieste, získala by 64 bodov a bola by ôsma. Ale to sú len kebyrapotačky, každá pretekárka by si niečo chcela upraviť.

Faktom ale je, že nedopadla vôbec zle a aj keď tú úžasnú vlnu neudržala, rozhodne sa nedá povedať, žeby vypadla zo svetovej špičky, alebo sa jej vyslovene nedarilo, hoci ona sama odišla zo sezóny so zlými pocitmi a sprevádzali ju od začiatku. Nebola to teda dobrá zima hlavne po mentálnej stránke. Počas posledných dvoch týždňov dokonca prišla o dotáciu 9000 eur pred zdanením od IBU za umiestnenie v celkovom hodnotení SP, keďže padla zo spomínanej siedmej priečky na trinástu. Ale rozhodne sa nedá hovoriť o veľkom sklamaní, alebo žeby vybuchla. Profesionálny šport je veľmi náročný a nikto nedokáže stabilne podávať rovnaké výkony nielenže niekoľko rokov, ale ani dva týždne po sebe. Veď napríklad Lisa Vittozziová vlani do poslednej chvíle bojovala s Wiererovou o veľký glóbus. Tento rok jej to nešlo a našla sa až v samom závere, keď sa cez silné Kontiolahti len tak-tak dostala na chvost Top 10 celkového hodnotenia.

Veľmi staré športové klišé vraví o tom, že keď sa dostanete na úplný vrchol, ťažšie to je v nasledujúcej sezóne obhájiť, a to sa stalo v prípadoch Paulíny, ale aj Lisy. To isté rok predtým zažili Bescondová či Hinzová a príkladov je veľa. "Nepociťovala som únavu v rukách a nohách, žeby ma boleli viac ako inokedy a kvôli tomu som bola pomalá, ale bolo to už také vnútorné. Organizmus ako taký protestoval. Potom si to všetko vyhodnotíme a možno skúsime na jar urobiť niečo inak, aby budúca sezóna bola opäť taká radostná ako minulá. Som teda sklamaná. Je to určite na mne vidno. Ciele boli vyššie. Ale snažím sa nájsť to pozitívne, aby som sa takpovediac odrazila od dna a našla novú motiváciu opäť naplno pracovať. Skúsime to vystavať nanovo a snáď bude ďalší rok lepší," vravela Fialková v závere sezóny.

O miernom poklese formy hovoria aj čísla. Najmä bežecký výkon, ktorý sa z priemernej straty 26 sekúnd na 7,5 km zvýšil na 34 sekúnd (je to trochu nadhodnotené tým, že nie vždy sa to počíta od rovnakej pretekárky, teda v reáli býva tá strata trochu vyššia). Stále je to pekné, ale pre názornú ilustráciu môžeme uviesť, že zatiaľ čo vlani bolo rýchlejších len jedenásť žien, teraz pätnásť. No zaujímavo vyzerajú jej strelecké štatistiky. Tie má už päť rokov od sezóny 15/16 úplne rovnaké. Posúďte sami. 82,5; 81,4; 79,1; 82,5 a 82,0 %. Vidíte to aj hore v grafe. Takmer rovná čiara. Toto je tiež niečo, nad čím sa musia v jej tíme zamyslieť. V tomto ukazovateli je celé tie roky nízko. Aj tento rok bolo vyše tridsať biatlonistiek presnejších.

Naša najskúsenejšia pretekárka šla do sezóny s obrovskými očakávaniami verejnosti a logicky aj svojimi vlastnými. Po rokoch, keď bojovala o najvyššie priečky celkového hodnotenia SP sa to ani inak nedalo. No pozitívno-negatívna správa v Štokholme ju vyviedla z koncentrácie a hoci sa najprv zdalo, že ich vírus výraznejšie nezasiahol, v Hochfilzene a potom aj Oberhofe mala obrovské problémy. Zaznamenala doslova neuveriteľné výsledky - 86., 80. a 74. miesto. Lekári jej neodporúčali ďalej pretekať. Nasledovala tak vynútená pauza.

Vrátila sa až na MS v Pokljuke v čase, keď súperky mali už 15 absolvovaných pretekov, ona tri. Podarilo sa jej hneď chytiť 13. miestom v šprinte len s jednou chybou, no prišla tá slávna stíhačka, kde už ťahala takmer do Top 6, ale na záverečnej položke netrafila nič. Nedarilo sa jej potom ani vo vytrvalostných pretekoch, takže v celej sezóne dovtedy bodovala len raz a už nasledoval posledný trimester.

Až v závere prišli stabilnejšie výsledky. V Novom Meste na Morave bola v prvom šprinte 25., ale až po dvoch chybách pri posledných dvoch výstreloch. V stíhačke to už na stojkách ustála a posunula sa na sezónne maximum - 9. miesto. No na druhý týždeň sa odpálila v šprinte na stojke s troma chybami, takže aj keď v stíhačke šla opäť dobre, veľa jej to platné nebolo. Až posledné rýchlostné preteky boli podľa jej predstáv. V Östersunde už letela na trati. S jednou chybou bola desiata. Mala ôsmy bežecký čas s odstupom len osemnástich sekúnd na víťazku, čo bolo najmenej v celej kariére. Stíhačka bola veternou lotériou, ktorá jej nevyšla.

Aj keď máme radi štatistiky, ktoré ukazujú pravdivé čísla o výkonnosti, v prípade Paulíny zima 20/21 nestála veľmi za reč. Všetko bolo poznačené slabým úvodom a viacerými výbuchmi, ani tých pretekov nebolo toľko, aby grafy ukázali relevantné údaje. Zaujímavosťou bolo, že streľbu v ľahu udržala na 85 %, teda číslach ako v minulých rokoch. Celé strelecké zhoršenie pramenilo zo stojok, kde atakovala len 66-percentnú hranicu, čo je najhoršia bilancia v celej jej kariére. Bolo teda jasné, čo musí riešiť do ďalšej sezóny. Zdalo sa, že beh bol úplne v poriadku, len ho ovplyvnil zoslabený organizmus.