Slovenský biatlon posledné roky investuje do mládeže viac ako kedykoľvek predtým a naše talenty čoraz viac dokážu konkurovať aj silnejším krajinám na vrcholoch sezóny, čoho jasným dôkazom boli aj MS juniorov a kadetov v Otepää. Potvrdzuje sa, že Vízia 2030 je nastavená dobre a treba postupne pridávať plyn, teda investovať ešte viac a správne pracovať s talentami. O tom, že sa tak deje, svedčí dôležitá štatistika bežeckých výkonov.
V posledných desiatich rokoch sme prežili prvých šesť šampionátov bez medaily, nazbierali štyri umiestnenia v Top 10 a deväť v Top 20. Posledné štyri majstrovstvá to už boli úžasné čísla - osem medailí, desať umiestnení v Top 10 a až 32 výsledkov v Top 20. Štafety sa, prirodzene, nerátajú.

Svedčí to o úžasnom posune dopredu a aj keď by sa zdalo, že to bolo v Otepää len o Eme Kapustovej, nie je to tak. Prvý raz sa na jednom šampionáte do Top 10 dostali až dve štafety, a vôbec ju len tak "nelízli", 7. miesto dorasteniek a 6. miesto junioriek je jasným dokumentovaním kolektívneho progresu.
Nebolo všetko len ideálne, chceli sme ešte aspoň jeden ďalší výsledok v Top 10, sklamali niektoré úseky štafiet, ktoré nás z tej desiatky vyhodili. Opäť tam bolo viacero "keby bolo keby" s jedným nepresným výstrelom menej a oslavovalo by sa... Nepresadili sa chlapci tak ako sme dúfali. V tejto kategórii to je často aj o náhode, pretože sa veľmi odstreľujú. Takmer všetci naši vo vytrvalostných pretekoch mali položku s troma chybami, čo bola hrôza.
O Eme Kapustovej nebudeme rozsiahlo písať. Jej cesta, ktorá v našom biatlone a máloktorom športe na SR, nemá obdobu, je príkladom svedomitej tvrdej práce, pokory, psychickej odolnosti, profesionality, líderstva, nadšenia, odhodlania a vízie. Je to vidieť nie len na trati a strelnici, ale aj úplne mimo nich. Ak v tom vytrvá, ostane zdravá, s nohami na zemi a bude počúvať trénera, o jej budúcnosť sa nemusíme báť.
Od Jakuba Borguľu sa veľa čakalo, no medzi juniormi boli konkurenti veľmi rýchli a jeho problémom bolo aj to, že na šampionáte mal iba jednu čistú položku, vlani sa mu v Ščučinsku podarili tri. Bol viditeľne trochu nesvoj. Cítil tlak očakávaní. Potreboval si tým prejsť v prechodnej sezóne napriek tomu, že mu celkovo vyšla oveľa lepšie ako minulé - tam sa "iba" presadil na najvyššom vrchole. Z Otepää odchádzal "len" s 20. miestom.
Druhý rok po sebe šla tvrdo po Top 10 Tamara Molentová, ktorá bola 15. aj 16. V oboch prípadoch rozhodli o zosune dolu pokazené posledné dva výstrely - teda psychika. Na nej musí ďalej pracovať. Martin Maťko sa vlani na MS ani nekvalifikoval, na svojich prvých hneď dosiahol 19. miesto a nádejné bežáky okolo dvadsiatky.
Iný problém mal Michal Adamov, ktorý bol s Emou našim najlepším bežcom šampionátu, no u neho chyby vyplývajú ešte zo "zlozvyku" bežca na lyžiach, ktorý nie je tak dokonale kompatibilný s biatlonom - vypúšťanie pred strelnicou, zaujatie správnej polohy, vyhodnotenie vetra, svalová pamäť pri práci s malorážkou. Vie, na čom má pracovať. No doslova úžasný je jeho bežecký posun. Vlani v šprinte mal 41. bežák, teraz už 8. a ešte rok ostáva dorastencom... ... ...
Markantný bežecký progres
Keď sme pri bežeckom posune. Nič neukazuje potenciál tak ako bežecké štatistiky. Platí totiž staré klišé, že streľba sa dá naučiť, ak pracujete s "nevystrieľaným pretekárom", ktorý nemá roky zlozvykov - u dorastencov to je teda úplne ideálne - s malorážkou na 50 metrov strieľajú len druhý či tretí rok, ale ešte aj u juniorov viete urobiť veľké posuny k lepšiemu. Čiže ak ste slabý v behu, vyhrávať nikdy nebudete. Ak ste ale silný v behu, vyhrať môžete kedykoľvek. Aj vďaka náhode, ktorá k nášmu športu patrí.
A čo hovoria bežecké štatistiky v porovnaní s minulými MS v Ščučinsku? Porovnávali sme vytrvalostné a rýchlostné preteky.
Slovenské bežáky na MS:
(2023 vs. 2024)
v Top 10: 0 vs. 3
v Top 20: 4 vs. 9
v Top 40: 6 vs. 16
Čiže ak by sa zdalo, že s našou mládežou sa síce pracuje lepšie ako päť rokov dozadu, no teraz aktuálne z roka na rok počet medailí nestúpa, vidíme, že sa výrazne zvyšuje potenciál. Viacerí pretekári urobili doslova bláznivé bežecké progresy. Spomínali sme Michala Adamova z 41. bežáku na 8., ale aj samotná Ema Kapustová vo vytrvalostných pretekoch zo 42. na 8., Sára Pacerová z 63. na 24. Neuveriteľné posuny len za jeden rok práce.
Napríklad Kristína Makovínyová mala rovnaké bežáky vlani aj teraz, no vtedy v konkurencii dorasteniek, kde bola najstaršia a teraz už najmladšia medzi juniorkami. Dokonca samotný Jakub Borguľa urobil skvelý posun, čo by aj svedomitejší fanúšik mohol prehliadnuť. Vlani bol v šprinte 20. najrýchlejší medzi dorastencami a teraz už 14. medzi juniormi, čo je výrazný rozdiel. A ešte má pred sebou dva roky... Spomínali sme tiež viacerých, ktorí sa ešte vlani ani nedostali na MS a teraz rovno debutovali s bežákmi v Top 40 - Šimon Adamov aj Michaela Straková. Martin Maťko dokonca hneď pri premiére "bachol" 16. bežák v najťažších pretekoch.
Michaela Straková (© Igor Stančík) |
Suma-sumárum, nie je to iba o jednej Kapustovej, potenciál novej generácie Slovenského biatlonu z roka na rok narástol tak výrazne ako nikdy predtým. Treba v tom pokračovať, sme na správnej ceste. Opäť pripomíname, že v mládežníckom biatlone z týchto 16 biatlonistov končí iba Kapustová, teda všetci ostatní dostanú ďalší čas na svoj rozvoj.
Podrobnejsie sa ešte jednotlivým našim nádejám budeme venovať po sezóne. Kapustová, Pacerová, Molentová, Borguľa a Badáň ešte tento týždeň štartujú na IBU pohári.
Výsledky Slovákov na MSJaK |



































