V tejto sezóne sme venovali biatlonu posledných 30 hodín práce a na 10 000 slovách sumarizujeme rok nežnejšieho pohlavia. V závere dostala menší priestor aj budúcnosť a servisný tím.
Naše ženy zažili sezónu plnú obrovských kontrastov. Kuzminová bola 6. aj 78., P. Fialková 5. aj 92., Gereková 25. aj 86., I. Fialková 17. aj 93., Poliaková 4. v IBU Cupe aj 97. v SP. A to nie len výsledkovo, ale aj výkonmi na trati. Staršia Fialková mala 7. aj 66., mladšia 17. aj 77. bežecký čas. Na strelnici sme videli mnoho skvelých, ale aj zbabraných položiek. Paulínu týždne prenasledovala smola, ale dostala sa aj k perfektným výsledkom. Kontrastov bolo toľko, že ich na toto miesto ani nebudeme zhromažďovať, ale preberieme jednotlivo pri reprezentantkách.
| Paulína Fialková a Janka Gereková na strelnici (© Petr Slavík, Český biatlon, pre B-I.sk) |
Po záverečnom trimestri si hlavná trénerka Anna Murínová poriadne vydýchla, v decembri a januári bola pod veľkým tlakom, keď sa dievčatám nedarilo. "Vieme, že to bola sezóna veľkých skokov dolu - hore. Ťumeň, ktorý nám pred rokom tak pomohol, ako posledné stredisko prípravy tentoraz nebol dobrou voľbou. Dievčatá ochoreli a dlho sa to vlieklo. Navyše, úvod nevyšiel ani Janke a hoci Nasťa sa vrátila vo veľkom štýle, aj ju skolili problémy a vyzeralo to veľmi zle. Priznám sa, že po tom vlaňajšku, keď sme vypadli z najlepšej pätnástky v rebríčku národov a Ivka tak prišla o prvý víkend MS, myslela som si, že v tejto sezóne budeme úplne inde v tomto rebríčku, v Top 15 s prstom v nose. Trápili sme sa ale na tom 17. mieste, z ktorého sme sa nakoniec ani nedostali. Ešteže sa postupne podarilo pretekárkam pozbierať z problémov a Nasťa, Janka aj Fialky potvrdili, že vedia podať veľmi dobré výkony, či už na ME, MS alebo v poslednom trimestri. Veľmi nás to potešilo a povzbudilo do ďalšej práce pred dôležitou sezónou, hoci tie úvodné týždne predsa len pokazili štatistiky, s ktorými aj my musíme pracovať."
Práve rebríček národov ukázal ako sa biatlon vyrovnáva. V minulej sezóne naše pretekárky získali 356 klasických bodov a 4214 do národov. Tento rok sa posunuli na 597 a 4498 (klasické body slúžia iba na ilustráciu, nemajú s rebríčkom národov úplne priamy súvis), ale napriek tomu klesli zo 16. na 17. pozíciu. Bodovalo sa rovnakých 22 pretekov v minulej aj tejto sezóne, ale druhá desiatka krajín dokázala získať o 1578 bodov viac ako vlani a prakticky túto hodnotu vzala krajinám z tej prvej. Pomaličky sa teda konkurencia vyrovnáva a čoraz viac sa dokážu presadiť aj pretekárky z biatlonovo chudobnejších krajín.
Pretekárky sú opäť zoradené podľa veku. Tie, ktoré zažili pozitívnu sezónu, majú logicky väčší priestor...
U Kuzminovcov to bola sezóna zmiešaných pocitov, všetko ladia na OH
Od návratu Anastasie Kuzminovej si verejnosť veľa sľubovala. Pred pauzou jazdila výborne, v Soči získala druhé olympijské zlato a v Osle sa rozlúčila dvomi víťazstvami. Nasledovala materská dovolenka, dlhšia ako u ostatných pretekárok, takže jej návrat nebol jednoduchý. Musela takmer všade cestovať s dcérou Olíviou a dostávať sa do tempa. Už pred sezónou sa v biatlonových kruhoch šepkalo, že určite vynechá Östersund, Oberhof aj ďaleký Pjongčang, no možno s ním aj celý marec, aby si po šampionáte mohla oddýchnuť. Napokon sa ale záver sezóny zmenil, pretože ju skolilo viacero chorôb, alebo jedna dlho pretrvávajúca, teda do Fínska a obľúbeného Nórska napokon vycestovala.
Comeback bol ako z ríše snov. 9. decembra v Pokljuke sa po prvej streľbe zaradila na prvé miesto a hoci nastolené tempo neudržala, po dvoch nulách si vybojovala šiestu pozíciu. Všetci boli vysmiati od ucha k uchu, no ešte nemohol nikto tušiť, že to budú jej jediné bezchybné preteky sezóny a studená sprcha prišla už hneď na druhý deň, keď minula tri terče na prvej položke a v týchto stíhacích pretekoch napokon obsadila 31. miesto. V štafete odbehla trestné kolo a s pocitom, že trochu pokazila deň nie len sebe, ale aj mladým pretekárkam okolo nej odcestovala do Nového Mesta na Morave. Tam ale neodbehla ani meter. Kvôli chorobe musela začať sviatkovať skôr. Oberhof podľa plánu vypustila a po príprave v Pokljuke sa vrhla na Ruhpolding. Vrátila sa tam, kde skončila, teda štafetou, tentoraz jej parádne pomohla jediným dobíjaním a slušným výkonom na trati. Bežecká zložka ale nebola stopercentná a hoci streľba nebola z tých najhorších, do Anterselvy odišla iba s 36. a 30. miestom. V Taliansku si ale znova iba obzrela miestnu alpskú prírodu a ostala v posteli po návrate zdravotných komplikácií.
| Anastasia Kuzminová na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Kašeľ neustával, a preto neabsolvovala ani celý program MS. Ako býva zvykom, na šprint sa maximálne nachystala a v najobľúbenejšej disciplíne sa znova zaskvela. Útočila na najvyššie priečky, ale šiesty terč ju odsunul na bez tak výborné ôsme miesto. V stíhacích pretekoch klesla iba mierne, na trinástu pozíciu. Šampionát uzavrela 22. miestom v masovom štarte. Kóreu podľa plánu vynechala, ale keďže mala na konte iba dve kolá SP + MS, logicky sa rozhodla sezónu predĺžiť ešte v Kontiolahti a Osle. Vo Fínsku pridala 15. "flek", no znova v stíhačke šla kvôli streľbe dole, až na bodovaný chvost. No a waterloo zažila najprv v mix štafete, ako aj v záverečnom šprinte sezóny, kde urobila šesť chýb a veľmi neslávne sa so sezónou rozlúčila v čase, keď mala dobrú bežeckú formu.
Jej strelecké štatistiky hovoria o 77,3 %, no prekvapujúcom rozdiele medzi polohami. V ľahu dosiahla iba 72,4 %, v stoji 82,4 %. Vieme, že najmä v kontaktných pretekoch je vždy veľmi zlé ak nezvládnete streľbu v ľahu, pretože stratíte kontakt s rýchlymi skupinami a často sa dostanete do osamotenej pozície. Po materskej dovolenke a kvôli chorobe sa nečakali bežecké zázraky na úrovni priemernej straty okolo pätnástich sekúnd, čo predvádzala pred pauzou, teda tohtosezónny výsledok 39 sekúnd je uspokojivý. Určite viac ako streľba.
| Anastasia Kuzminová v štafete (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
"Som rada, že sa Nasťa vrátila do reprezentácie. Štart dopadol nad očakávania, to šieste miesto v Pokljuke bolo skvelé, ale priebeh sezóny ukázal, že tá materská dovolenka ju troška poznačila a akoby sa dokázala pripraviť iba na jeden štart v danom týždni, ale potom v ďalšom sa jej nedarilo. No a do toho všetkého veľa povedali aj choroby, tie dlhočízne respiračné problémy. V závere sezóny sa dostala do bežeckej formy, ale zasa streľba ju trápila. Takže určite ani Kuzminovci nie sú spokojní, ale zasa sa jej nedá nič vyčítať. Dostala sa aj k výborným výsledkom v Top 10. Som presvedčená, že oni si to vedia dobre zhodnotiť a vedia, z čoho sa poučiť aj z čoho vziať príklad," povedala nám Anna Murínová.
S Kuzminovcami sa mal autor článku stretnúť na jednej akcii a osobne s nimi chcel sezónu prebrať, no neprišli a potom odcestovali na dôležité vyjazdenie po sezóne, takže sme o pár slov poprosili Natáliu Prekopovú, ktorá s Anastasiou absolvovala väčšinu svetových pohárov: "Keď sa Nasťa rozhodla, že potiahne ešte do budúcoročnej OH, celý tréningový plán a program bol postavený na olympiádu. Táto sezóna mala byť rozbehová, taká skúška či ideme dobrým smerom. Hneď prvý šprint v Pokljuke nám ukázal, že áno, potom však prišlo obdobie zdravotných problémov, výrazne obmedzených tréningových dní. Zopár SP musela Nasťa vynechať, aby mohla nastúpiť čo najlepšie pripravená na dôležitejších MS v Hochfilzene. Napriek výrazným deficitom dokázala vybojovať 8. miesto, kde ju nedelilo veľa od medaily, v podstate len jeden chybný výstrel. To nám dáva nádej a motiváciu do ďalšej prípravy. Musíme popracovať na streľbe, ktorá ide ruka v ruke s uvoľnenou psychikou a fyzickou pripravenosťou. Aj vďaka veľkej podpore vo Vojenskom športovom centre Dukla a ďalším partnerom sa môžeme kvalitne pripravovať na nasledujúcu olympijskú sezónu. Ešte takmer mesiac potrénuje Anastasia na snehu v nórskom stredisku Sjusjoen a v máji pokračujeme letnou prípravou."
Gerekovú trápenie nedemotivuje, ešte stále môže zabojovať o dobrý výsledok
Jana Gereková je našou najskúsenejšou aktívnou biatlonistkou. Absolvovala už 253 štartov v pretekoch najvyššej ligy. Viac odpretekali iba Halinárová, Hurajt a Mihoková. Preto dobre vedela, že po zlej letnej príprave to bude mať veľmi ťažké a už v novembri varovala na ústup z pozícií minimálne v poradí svetového pohára, pretože logicky nedokáže byť vo forme štyri mesiace. Tak aj bolo, ako sa o chvíľu dočítate, sezónu sama označila za "hojdačkovú". Do tretej desiatky sa dostala v Novom Meste, Oberhofe aj Pjongčangu. Maximom bolo 23. miesto zo šprintu v Oberhofe, kde minula nešťastný posledný terč. Ostatné kolá SP vrátane MS jej ale nevyšli. Iba trikrát bola v stíhačke, a to je naozaj málo. Zažila viacero negatívnych naj. Dosiahla najmenej bodov (75) za posledné dva olympijské cykly, teda skončila aj najnižšie v poradí SP (60.), prvý raz sa nedostala do stíhačky na MS a ešte nikdy ju kvôli horším výsledkom nepreradili do IBU Cupu.
"Leto bolo ozaj zlé. Prakticky na všetkých sústredeniach mala nejaké zdravotné komplikácie. Najpálčivejšie boli problémy s chrbtom a kolenom. Prvé sústredenie v domácich podmienkach na Štrbskom plese dopadlo až nad očakávania, nemala žiadne problémy, ale akonáhle sme prišli do zahraničia, začali veľké bolesti. Mohla prakticky iba bicyklovať, pri všetkom ostatnom bola obmedzená. No a keď potom prišiel september, teda liečba a absencia tréningu, vedeli sme, že to nebude ideálne. Ale verili sme, že určite nejaké výsledky prídu. A s niektorými sme spokojní, s niektorými, samozrejme, nie. Celkovo sa dá povedať, že sezónu nezvládla strelecky. Bolo na nej cítiť, že si uvedomuje hendikep z prípravy a keď človek vie, že jedna zložka výkonu je obmedzená, snaží sa to potom tou druhou vylepšiť, teda v jej prípade na strelnici, ale často to potom pretekárovi nejde. Začala zle v Östersunde a hoci sa cez výborný IBU Cup dostala späť a v rýchlostných pretekoch v Novom Meste dopadla dobre, v stíhačke to pokazila šiestimi chybami a znova to padlo dole," zhrnul Gerekovej sezónu jej osobný tréner Lukáš Daubner. Pripomenul IBU pohár v Ridnaune, kam bola poslaná po výsledkoch v Östersunde, no striasla zo seba tlak a urobila si tam chuť šiestym a štvrtým miestom.
| Janka Gereková v Oberhofe (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Podobne videla posledné mesiace aj samotná Janka: "Vedela som, že sezóna bude kolísavá a keď sa mi podarí dobre zabehnúť, bude to nutné využiť aj na strelnici, lebo nebude to stále, a tak aj bolo. Začiatok zlý, až v Novom Meste niečo, Oberhof ok, potom dlhšie hluché obdobie. Na šampionáte som chcela výsledok, ale v individuálnych pretekoch nič neprišlo. Aspoň Kórea dopadla dobre. Takže to bola taká hojdačka, no do Top 15 som sa nedohojdala, čo bol zhruba môj cieľ v tej sezóne." Hlavne šampionát ma mrzí. Áno, teší ma štafeta, na ktorú si v dobrom spomeniem a viem, že som jej pomohla, ale pre mňa bol zlý. Vyladili sme bežecký výkon zhruba na úroveň, ktorá bola vzhľadom na tie všetky problémy možná, no nezvládla som to na strelnici. Ani sa k tomu nechcem vracať, ale žeby som sa nedostala do stíhačky, to som si absolútne nepripúšťala." Ani sa nečudujeme, pretože do stíhacích pretekov na MS nepostúpila Janka naposledy v roku 2007.
Gereková mala takmer zhodnú streleckú bilanciu s Kuzminovou, no opačný pomer ležka - stojka 81,3 resp. 72,7 %. Nepomer sme ale mohli vidieť aj v samotných výkonoch, keď nedržala žiadnu streleckú formu - dobrú ani zlú, ale štart od štartu sa to menilo. "Určite, že nemalo by to tak byť, že prídem niekam a strieľam úplne zle ako v Östersunde a na druhý týždeň v Ridnaune výborne. Potom zasa niekde zle atď. Ak budem pokračovať, tak sa budem snažiť toto zmeniť. Určite sa na tom dá pracovať."
| Janka Gereková na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Na Janku sme sa krátko pýtali aj Murínovej: "Vážim si, že bojuje s problémami a hoci jej viacero pretekov nevyšlo, ukázala, že sa vie dostať k pekným umiestneniam, veď získala tých 75 bodov a veľmi pomohla štafete hlavne na MS. Rátame s ňou a potrebujeme ju, ale nie je to v mojich rukách, budem čakať na verdikt." Aj my musíme dodať, že hoci Gerekovej časť v tomto sumári možno vyznieva dosť negatívne, je to štvrtá najlepšia pretekárka našej histórie, teda aj ona sama bola navyknutá na vyššie méty, no stále sa nedá pochybovať o jej schopnostiach a v prípade dobrého zdravotného stavu sa určite bude môcť dostať aspoň čiastočne späť.
Ako je to vlastne s jej budúcnosťou? Bude pokračovať v kariére? "Poviem to tak, že zatiaľ vôbec neviem, nič ani neodhadujem, že na koľko percent áno, koľko nie. Prosto sa liečim, dávam dokopy. Ale je to asi tak, že ak už pretekať nebudem, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude kvôli zdravotnému stavu. Teda ak by som bola úplne fit, asi si nepoviem, že už stačilo, ale naopak, keby som sa už z toho dostala, motivovalo by ma to ísť ďalej. Ale definitíva padne neskôr," uzavrela a doplnil ju jej tréner i partner: "Ak začne ďalšiu sezónu, tak iba ak bude stopercentne v poriadku. Spolupracuje s doktorom Cabanom, ktorý bol s nami aj na MS. Absolvovala už niekoľko vyšetrení a ešte ďalšie ju čakajú. Dostáva injekcie na regeneráciu chrupavky, čo je asi jej najväčší problém. Nechceme už prežiť také leto ako vlani. Nechcem hovoriť za ňu, ale musí byť prosto v poriadku, aby pokračovala. Najbližšie týždne to ukážu."
Poliaková je smutným sklamaním na pokračovanie, no snahu nevzdáva
Keď sa Terézii Poliakovej vo veternej lotérii vytrvalostných pretekov na ME v Otepää 29. januára 2015 podarilo dostať na šieste miesto, zdalo sa, že ju to odrazí k posunu v kariére. Vtedy získala aj sedemnásť. bodov v najvyššej lige. No zatiaľ ostáva tento vrchol neprekonaný a aktuálne už ťahá sériu šestnástich pretekov bez bodového zápisu. Je jediným slovenským pretekárom, ktorý nebodoval v tejto sezóne ak už bodoval v minulosti.
V pretekoch najvyššej ligy sa jej nedarilo na trati ani strelnici, v oboch zložkách výkonu šla dole. Najlepším umiestnením bolo iba 64. miesto z Anterselvy. "Sezóna bola pre mňa úplným prepadákom. Nešlo to bežecky, potom už ani strelecky. Necítila som sa dobre fyzicky a ani po psychickej stránke to už nebolo dobré. Mrzí ma to, lebo som robila všetko, čo som mohla a nechápem, kde nastala chyba," krátko zhrnula Terézia.
| Terézia Poliaková na strelnici v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Zaujímavosťou ale je, že bez tlaku pri pretekaní v IBU Cupe bez hviezd a kolegýň z prvého tímu jej to šlo oveľa lepšie. Nastúpila iba v šiestich pretekoch a získala v nich 122 bodov, takže ak by pretekala v tejto lige napríklad celý rok, mohla patriť medzi popredné pretekárky. To je napríklad rozdiel u mužských kolegov Šímu či Kubaliaka, ktorí sa pohybovali na hrane SP a IC, no neuspeli ani v jednej súťaži a na ich bodovom konte svietila nula, od ktorej bola teda Poliaková poriadne vzdialená. Úplným highlightom je štvrté miesto z Obertilliachu, kde vo vytrvalostných pretekoch trafila prvý raz v kariére všetkých dvadsať terčov a poriadne si tak pred sviatkami zdvihla náladu. Bohužiaľ, nenadviazala na to v ďalších mesiacoch, hoci ako sme písali, v druhej lige pravidelne bodovala. Na ME v Duszniki-Zdrój sa dostala k 29. a 32. miestu, v Osrblí aj Otepää ešte o čosi vyššie. Nechcela však tieto výsledky preceňovať: "Nie, okrem Obertilliachu sa naozaj nemám čoho chytiť v tej sezóne. Streliť štyri nuly a skončiť na štvrtom mieste je super, ale nedá sa z toho žiť dlho. Keď som sa aspoň ako-tak rozbehla na trati či už na ME alebo v Osrblí, pokazila som to na strelnici. Veľmi som chcela urobiť nejaký výsledok a vytvárala som si na seba tlak, som si toho vedomá."
Trénerke Murínovej sa zverenkyňa hodnotila ťažko: "Ach, veľmi sme smutní. Terézia mala už druhú zlú sezónu. Zdalo sa v zime 2014/15, že je na dobrej ceste, veď k šiestemu miestu na ME sa len tak jednoducho nedostanete. No je to už dlhodobé trápenie. Jedno čo určite vieme je, že strieľať vie. Pred rokom mala v prvom trimestri úspešnosť cez 90 %. Len ona akoby bola nepriamou úmerou Fialiek. Čím sa im darilo viac, tým Terézii horšie. Spolu trénovali, na našich generálkach im iba mierne zaostávala. No, keď prišli preteky, všetko sa zmenilo a postupne psychicky odišla. Ona je typom pretekára, ktorý si všetko berie k srdcu a strašne jej to zväzuje ruky. Keď dostane štartové číslo, nevie ukázať to, čo v sebe má. Veľmi nás to mrzí. Všetko je v hlave, mentálny kouč by jej určite pomohol. Problém je, že tím na neho jednoducho nemá peniaze, preto to musí pretekár riešiť po vlastnej linke."
| Terézia Poliaková v Ruhpoldingu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Murínová je ale optimisticky naladená a verí v lepšiu budúcnosť: "Našťastie, sme vďační Dukle, že pred olympijskou sezónou chce dodržať prísľub, že nebude nikoho vyhadzovať a Terka má ešte aj nejaké posledné financie na prípravu za tie ME spred dvoch rokov, takže som presvedčená, že urobí maximum pre to, aby sa pozviechala a dostala k výsledkom. Asi má poslednú šancu, lebo na Dukle ju bude ťažké udržať s takými to výsledkami. Máme predstavu, ako jej pomôcť, dosť výrazne zmeniť prípravu. V týchto dňoch to riešime, ale definitívu nemáme, takže nechcem medializovať predstavy, ktoré sa nemusia podariť. Ale verím, že je to na dobrej ceste a pomôže jej to," naznačila bývalá úspešná biatlonistka, ktorá nás reprezentovala v 248 štartoch SP.
Paulína Fialková dala punc tejto sezóne a opäť sa priblížila k špičke
Medailu ešte nepriniesla, ale nebojíme sa napísať, že Paulína Fialková je ďalším symbolom ako sa aj na Slovensku a daných podmienkach vie narodiť, vychovať a presadiť športovec, ktorý nehundre v štýle: "jasné, že nemôžem byť tam, kde sú Nemky, lebo majú také a také vymoženosti" a uspokojí sa s tým. Ale tvrdou prácou sa posúva vyššie a hoci kariérne maximum posunula iba kozmeticky (koniec-koncov, veľký skok už neexistuje), získala o 97 bodov viac ako vlani. Tesne sa nedostala do prvej tridsiatky poradia SP, ale vinu za to nesie problematická prvá polovica sezóny.
Po záverečnom sústredení pred sezónou začala pociťovať zdravotné problémy, vynechala úvodné dva štarty sezóny miešanú štafetu i vytrvalostné preteky a hoci z tela dostala ešte 26. a 24. miesto, zdravotný stav sa nezlepšoval, práve naopak. Bola ďaleko od domova bez lekára špecialistu a nasledovalo zlé obdobie streľby v stoji v rýchlostných pretekoch. Štyri chyby v Pokljuke, tri v Novom Meste. Bežecky strácala v záverečných kolách. Nebola vo svojej koži. Vyšetrenia počas sviatkov napokon ukázali pľúcne chlamýdie a nasledovali dva týždne antibiotík. V čase, keď všetci pretekári ladili formu na sústredeniach vo výške sa musela ona liečiť a mala zákaz trénovať. V Ruhpoldingu bolo jasné, že to ešte dobré nebude a v ťažkých podmienkach sa strašne natrápila. Na trati stratila cez dve minúty. V Anterselve boli iba vytrvalostné preteky, teda disciplína, ktorá jej príliš nejde, a v kombinácii s neoptimálnou psychickou pohodou to opäť slávne nedopadlo, hoci už bola na trati rýchlejšia. Naštartovala sa ešte tam štafetou, ktorú zvládla výborne a všetko sa zrazu zlomilo.
| Paulína Fialková v Anterselve (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
"Toto obdobie ma veľa naučilo a posilnilo. Teraz už viem presne vyhodnotiť, čo sa stalo a napríklad už viem, že za takého zdravotného stavu určite pretekať v budúcnosti nebudem. Bolo to dané tým, že potrebujeme zbierať body do národov a je nás málo, tak som štartovala, ale nedarilo sa, riskovala som zdravie aj celú sezónu, prišiel kvôli tomu aj taký psychický blok, lebo pretekára strašne škrie, keď nevie ukázať, čo v ňom je. Takže, body-nebody, postavenie v hodnotení SP, nič nie je tak podstatné ako zdravie, a to bude odteraz bez pochýb na prvom mieste," začala náš rozhovor Paulína.
Podaril sa jej záverečný blok prípravy pred MS, kedy už bola zdravá, v Osrblí pred domácimi fanúšikmi predviedla tretie miesto a v Hochfilzene to prišlo. Hneď v prvom kole rýchlostných pretekov stratila iba 13 sekúnd a už sme vedeli, že "je to doma". Keď ale minula dva terče v ležke, bol to varovný prst. Prvý raz v sezóne ale stojku v šprinte zvládla bez chyby a 31. miesto bolo na začiatok dobré. Celkovú stratu stlačila na 45 sekúnd. O dva dni prišiel prvý veľký stíhačkový posun na perfektnú 12. pozíciu a keď štart v pretekoch s hromadným štartom potvrdila pár bodmi vo vytrvalostných, bolo všetkým jasné, že bez štartového hendikepu bude mať Paulína veľké šance na výsledok. Bolo z toho desiate miesto. Záverečný trimester pokračoval vo výbornom duchu. Šprinty ostávali achillovou pätou (k tomu sa dostaneme), no level bol vysoký a v Kórei prišlo 14. aj ďalšie 10. miesto. V Kontiolahti zasa ten pamätný posun z 37. na 5. a životný výsledok, no a prvý raz v kariére využila aj vždy prestížnu možnosť ukončiť sezónu v posledných možných a elitných pretekoch s masovým štartom. Bola trikrát v druhej desiatke na 18., 17. a 14. mieste. V stíhačke atakovala až pódium, no prišli štyri chyby na záverečnej stojke. O to bola dôležitejšia nedeľa, vďaka ktorej to rýchlejšie hodila za hlavu.
| Paulína Fialková na malom pódiu v Kontiolahti (© Petr Slavík, Český biatlon, pre B-I.sk) |
Ak by bola sezóna iba v mesiacoch február a marec, kedy bola zdravotne fit, skončila by na 11. mieste hodnotenia SP. Od Hochfilzenu do Osla boli lepšie iba Dahlmeierová, Koukalová, Mäkäräinenová, Braisazová, Chevalierová, Džimová, Dunkleeová, Eckhoffová, Domračevová a tesne aj Wiererová (keďže v tomto prípade žiadne výsledky škrtať nemôžeme). Dorin-Habertová napríklad nie. To je výborná správa pred budúcou sezónou. Ak príprava dopadne dobre a zdravie bude slúžiť. Okrem klasickej choroby mala počas sezóny problémy aj so žalúdočnými kŕčmi v Osrblí aj Osle, ktoré prichádzali bezprostredne po výkone. Rieši to? "Áno, to ma trápi, lebo keby sa to nedajbože stalo napr. po šprinte na OH, tak stíhačku by som na druhý deň neodbehla. Prostredníctvom Dukly si vybavujem špeciálne gastro vyšetrenie. Dúfam, že odhalí príčinu a budeme tomu vedieť predísť. Myslíme si, že je to vysokým laktátom, ktorý sa po pretekovej záťaži vyplaví do tela a žalúdok na to niekedy nereaguje dobre. Ale to je domnienka, odborníci sa na to musia pozrieť."
"Som rada, že sezóna u nej napokon dopadla tak ako dopadla. Bolo by oveľa horšie ak by v decembri predvádzala to, čo na konci, ale potom ochorela a trápila sa. Takto je to oveľa povzbudzujúcejšie aj do nasledujúcich mesiacov. Na to zlé už mohla zabudnúť. Paula je jednoducho profesionálna pretekárka. Robí maximum, na všetko hľadá správne spôsoby, vzdeláva sa, robí viac ako tréneri povedia. Vie čo chce a ide si za tým," zhrnula trénerka.
| Paulína Fialková v Osle (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Zlý december s januárom Fialkovej pokazili štatistiky, teda priemerná strata 58 sekúnd na 7,5 km ani 81,4-percentná úspešnosť streľby nie sú reálnymi obrazmi jej výkonnosti. Nespochybniteľná je ale jej slabina v rýchlostných pretekoch. Bežecky to od ostatných disciplín nebolo iné, ale kazila to na strelnici. Iba úplne na úvod v Östersunde urobila jednu chybu, potom už všade dve alebo viac. Interných aj externých faktorov bolo viacero, každopádne to dvakrát znamenalo absenciu v stíhačke a v ostatných šiestich zlú východiskovú pozíciu. Ležky jej šli, urobila v nich iba päť chýb, no v stoji až štrnásť, čo predstavuje iba 65 %. Celkovo v šprinte mala 76,3 %, a to je na špičku veľmi málo.
Pre porovnanie, Dahlmeierová s Koukalovou v rýchlostných pretekoch strieľali za 91 %. Rovnako sa jej nedarí ani vo vytrvalostných, ktoré sa ale jazdia málo, teda nedá sa z nich vytiahnuť relevantné množstvo dát. "Netvárim sa, že je to náhoda. Je za tým mentálne nastavenie. Som prosto pretekár, ktorý chce na trati porážať súperov. Vie presne aký je, z akého stavu strieľa a vidí tu cieľovú čiaru i jednotlivých súperov. Môže mi servis na trati počas šprintu kričať, aká som, no vieme, že ešte za mnou sú pretekárky. Tie, ktoré stretnem na trati, sú v rôznych kolách, neviem ako strieľali. Toto mi prosto zatiaľ nesedí, ale nemám obavu, žeby sa to nezmenilo. Len si to nemôžem dať ako cieľ do ďalšej sezóny, lebo stane sa presný opak."
| Paulína Fialková v Pjongčangu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Aj na trati sa bude snažiť ešte zrýchliť: "Verím, že neustálym zdokonaľovaním by som sa mohla dostať k dvadsiatim sekundám straty v šprinte. Bude to stáť strašne veľa práce, ale verím, že sa to podarí. Jedno je isté, dám do toho sto percent, budem makať a až samotný priebeh sezóny aj ostatné súperky, od ktorých sa to bude rátať, nastavia zrkadlo. Môžem ja mieniť, no okolnosti zmeniť. Bodaj by sme si mohli takto po budúcej sezóne povedať, že sa to splnilo a dám si ďalší bežecký cieľ. Fakt robím maximum. Školu som si odložila, olympiáda je obrovskou výzvou."
Murínová už otvorila tému ideálneho pretekárskeho veku Paulíny: "Treba si uvedomiť, že ona už nie je vyslovene mladá pretekárka, ktorá sa rozkukáva a učí, ako to funguje vo svetovom pohári. Paula už biatlonovo dozrieva a všetko je na správnej ceste. Bodaj by sme to nezakríkli. Už som viackrát povedala, že má vhodnú povahu, veľké chcenie pracovať na sebe. Martin Bajčičák je pri tíme stále krátko, jeho benefit by sa mohol odzrkadliť až v ďalšom období po celej letnej príprave. Verím, že streľbu doladíme a percentá pôjdu hore. Pracovať bude ďalej s osobným mentálnym koučom, môže sa tešiť z čoraz lepších podmienok na prípravu a dolaďujú sa detaily. Takže som rozhodne optimista," pozitívne ukončila rozprávanie trénerka.
| Paulína Fialková na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Fialkovej sme sa pýtali aj na nové zložky v skladačke za výkonom vo svetovej špičke. Začala spoluprácu s mentálnym koučom Milanom Kalmancaiom. "Počas sezóny sme v telefonickom kontakte, osobne sa vidíme, keď som doma. Veľmi si spoluprácu pochvaľujem, lebo hlavne streľba je o hlave. Každý strelí v tréningu štyri nuly, ale v pretekoch nie. Mne sa to už raz podarilo a nie je to náhoda. Verím, že sa mi to v budúcich sezónach bude stávať častejšie. Môžem určite povedať, že moje mentálne nastavenie sa pod jeho vplyvom zmenilo." Spolupracovať začala aj s výživovou poradkyňou Evou Piatrikovou. "Skontaktovala som sa s ňou až počas sezóny, takže na radikálne zmeny už nebol priestor, vytvorí sa hlavne teraz, keď máme čas a môžeme o tom diskutovať. Môje stravovanie sa jej nepozdávalo. Veľa vecí mi odporučila zmeniť vzhľadom na tento typ športu, kalendár sezóny, regeneráciu zo dňa na deň, keď idú preteky v rýchlom slede. Ona to vie pekne vypočítať a nastaviť. Ale ako vravím, naplno to rozbehneme až od mája, nemohla som napr. tesne pred MS radikálne zmeniť stravu," vysvetlila Paulína a doplnila: "Títo ľudia sú, samozrejme, na mojom triku. Nikto by mi ich nezaplatil ani neriešil, ak by som sa je tomu nevenovala a nešla za tým sama. V tomto štáte na to nie sú systematické podmienky."
Už pred sezónou k tímu pritiahla Martina Bajčičáka, čo je už tretí nový profesionál vo svojom odbore stojaci za výkonmi Paulíny, ktorá sa tak dostáva na čoraz vyššiu úroveň a ladí detaily smerom k špičke. "Ja sa musím poďakovať hlavne Dukle a dnes už bývalému pánovi riaditeľovi Galovičovi, ktorý zvolil individuálny prístup k športovcom, dokázal odhadnúť ich možnosti, veril im, že ak s niečim dobre premysleným za ním prídu, bude sa im snažiť vyjsť v ústrety. Vďaka nemu je pri nás Martin a môžeme dosahovať takéto výsledky. Vôbec to nemal jednoduché s nami a už prvá sezóna ho poriadne preverila kvôli tým chorobám, keď mu pretekárky počas sezóny museli stáť. Verila som, že tréningový plán dobre nastaví a vyladíme formu. To sa stalo, za čo mu patrí veľké ďakujem a veľmi sa teším, že nám bude ďalej odovzdávať bohaté skúsenosti a my tak budeme môcť nadobudnúť tie svoje."
| Paulína Fialková v Pokljuke (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
"Ale ešte chcem povedať, že hoci som sa aj ja v tejto sezóne možno častejšie vyjadrovala k "Bajčovi", v žiadnom prípade na žiadnu druhú koľaj neodsúvam Anku, ktorá nás už desať rokov príkladne vedie a patria jej veľké zásluhy na tom, že môžeme bojovať už o také vysoké priečky. Teda ešte raz chcem poďakovať im aj nášmu zamestnávateľovi Dukle, že nám vytvorila také podmienky, že som sa mohla pretekať s najlepšími biatlonistkami sveta. Veľa to pre mňa znamená," okomentovala trénerskú otázku Fialková. My už len môžeme dodať, že tak Murínová ako aj Bajčičák sa vo svojich kariérach dokázali dostať do najlepšej desiatky na OH, čo jasne dokumentuje ich odbornú spôsobilosť.
Na čo však obe Fialkové jasne doplatili, bola absencia profesionálneho športového lekára, ktorý by s nimi všade bol ako chodievajú odborníci s minimálne pätnástimi inými reprezentáciami a vedia pretekárov posúvať k skvelým výkonom. Čítali ste o tom podrobne v našom rozhovore s prezidentom SZB. Ak by chorobu podchytili už v novembri, sezóna mohla vyzerať úplne inak. Boli sme zvedaví na názor Paulíny: "Obávam sa, že toto je nad moje sily. Ak prezident SZB povie, že je to pre zväz nereálne, ja ho nemám šancu zaplatiť. Je strašná škoda, že zväz na takú dôležitú vec nemá peniaze. Mal by sa viac zamerať na reklamu, marketing, má zaujímavých pretekárov - olympijskú víťazku, pomerne veľa minút naše kombinézy na kamere atď. Určite sa dajú získať aj financie od sponzorov, nie len od štátu. Chcem veriť, že sa zväz posunie v tejto oblasti, lebo zatiaľ to nedokáže." Iba pripomíname, že Fialkové neboli jediné choré pretekárky počas sezóny. Dlho bojovala so zdravotným stavom aj Kuzminová, ktorej by odborník dobre poznajúci jej stav priamo v dejisku tiež určite pomohol.
Nevýrazný rok Alžbety Majdišovej po veľmi dobrej príprave s A-čkom
Súčasťou prvého tímu bola minulé leto aj Alžbeta Majdišová, keďže trénerke ostali iba tri pretekárky, rozpočet bol nastavený na štyri a Betka ostala jedinou pretekárkou niečoho, čo by sme v popredných krajinách nazvali B-tím. Čakalo sa, že by jej prítomnosť so skúsenejšími aj rýchlejšími pretekárkami mala pomôcť a zvýšiť výkonnosť tak, aby bodovala v IBU Cupe a mohla v prípade potreby zaskočiť vo svetovom pohári. Už v minulej sezóne sa stala 49. biatlonistom spod Tatier, ktorý nastúpil v najprestížnejšej spoločnosti. Jej sezóna však nedopadla dobre, ostala stagnovať, nezlepšila sa prakticky vôbec. Zle to ale nevyzeralo. V novembri sa dostala k 30. miestu v Beitostolene. "Áno, to bolo celkom fajn. Cítila som sa dobre aj po bežeckej stránke. Potom ale nasledovalo dlhšie obdobie, kedy sa mi nedarilo po bežeckej ani streleckej stránke."
K bodom sa už nedostala, prišli umiestnenia v piatej až ôsmej desiatke. Ukázal sa nedostatok financií nášho tímu na IBU pohároch: "Začalo zdĺhavé cestovanie či už z Beitostollenu alebo na každé ďalšie kolo, kde sme cestovali dlhé hodiny autom a s nami nechodil žiadny fyzioterapeut. Bolo veľmi ťažké rozhýbať telo po dlhom cestovaní a hlavne chýbala aj základná regenerácia. Myslím, že to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa tak dlho nevedela prebrať v pretekoch. Po Novom roku som si trochu oddýchla od pretekov a aj beh so streľbou sa trošku zlepšili," pokračovala Majdišová a prešla k vrcholom: "Na ME som urobila veľa chýb v streľbe, čo ma mrzí, a s nimi sa pekný výsledok nedal spraviť. S univerziádou som trošku spokojná. Strelecky mi vyšla veľmi dobre,chyby začali prichádzať až v záverečných pretekoch. A aj bežecky to nebolo najhoršie. Na záverečných IBU Cupoch sa už podpísala únava z celej sezóny aj z pretekania, ale hlavne z dlhého cestovania, a bol to taký tohtoročný priemer."
| Alžbeta Majdišová na ME v Duszniki-Zdrój (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
"Priznám sa, že som od nej čakala viac. Takú dobrú prípravu ešte asi nemala. Dúfala som preto, že bude pravidelnejšie bodovať v IBU pohári a splní kvótu na svetový pohár, teda nastúpi minimálne v Oberhofe. Vôbec sa jej ale nedarilo a bohužiaľ, obávam sa, že nebudú už na jej prípravu také financie ako pred touto sezónou, keď nahradila Martinu Chrapánovú. Určite s nami pôjde na niektoré sústredenia, ale už nie toľko. Vieme ako je na tom ženský biatlon. Potrebujeme s ňou pracovať," okomentovala Majdišovú Murínová.
Študentka učiteľstva telesnej výchovy a geografie chce bojovať ďalej: "Končiť sa ešte nechystám. Ešte som študentka, takže kým budem študovať, chcem určite pretekať, baví ma to. Dá sa ešte športovať aj keď za to nemám žiadny plat. Potom to už bude horšie. Chcela by som, samozrejme, popracovať na behu a tiež stabilizovať streľbu, pretože tento rok som robila viac chýb než v minulosti, a to ozaj nebolo dobré," uzavrela. Vzhľadom na to, že prichádza olympijská sezóna a viaceré pretekárky zrejme budú v niektorých kolách SP chýbať, či už v Oberhofe alebo možno aj po OH, má znova jedinečnú šancu štartovať medzi elitou, no bude musieť v prvom rade splniť kvótu na SP, čo sa jej v tejto sezóne nepodarilo.
| Alžbeta Majdišová na ME v Duszniki-Zdrój (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Skokankou sezóny bola Ivona Fialková, ktorá sa stále môže výrazne zlepšiť
Potenciál. Otravné to slovo latinského pôvodu, ktoré sme aj my často používali pri Ivone Fialkovej. Postupne by sa ale mohlo z tohto servera vytratiť, pretože "currently unrealized ability", ako v angličtine toto slovo definujú, sa začína stávať "realized ability". Po 21 pretekoch bez bodového zápisu sa to zlomilo 3. marca v Kórei. Ale poďme poporiadku a priamo jej slovami.
"Sezónu by som rozdelila na dve časti. Tú počas choroby a po vyliečení, kde boli medziníkom ME na konci januára. Začiatok už vo Švédsku nebol dobrý. Nešlo to ideálne na trati, pridala sa horšia streľba a prišla neistota, ku ktorej sa ešte pridal aj faktor tlaku. Nevedeli sme sa aj so sestrou zbaviť tých chorôb, no boli sme vo svete a až po prvom trimestri, v ktorom u mňa nemá zmysel rozprávať o nejakom výsledku, sme mohli konečne absolvovať potrebné vyšetrenia. Ak by sme mali širšiu reprezentáciu, určite by som mohla niečo vynechať a hneď ísť za lekárom, no vieme, že za nami pretekárky nie sú, tak sme to odjazdili, organizmus vystavili príliš veľkému tlaku a "zničili" sme ho. Lekár mi našiel viacero vírusov, dva týždne som mala zakázanú pohybovú aktivitu. Bolo to vážne, pre športovca v sezóne hrozné. Ale našťastie dosť rýchlo som sa z toho dostala, už v Ruhpoldingu som sa aj taká oddýchnutá cítila dobre, no buchla som si do dioptra a nemala v ležke šancu trafiť ani jeden terč. Takže sezóna-blbec pokračovala."
"Zlom prišiel v Anterselve dobrou štafetou a vrchol sezóny - ME - konečne vyšiel. Konečne som sa striasla smoly, ktorá sa za mnou ťahala a 15. i 10. miestom som si konečne urobila chuť a ako sa neskôr ukázalo, aj vďaka tomu som mohla podpísať pracovnú zmluvu s Duklou. Tlak opadol. Na MS som nedostala priestor v najsilnejších disciplínach, no dokázali sme vybojovať to 8. miesto. No a potom v Pjongčangu som sa cítila už úplne fit a prišlo 17. miesto a prvé body. Bol to šok, myslela som si, že prvými bodmi líznem štyridsiatku, ale 17.? Následná stíhačka bola pre mňa najlepším štartom v sezóne, kde som necítila žiaden tlak, strašne som si to užívala a tešila sa. Asi aj preto som prekvapila nulou na poslednej stojke a prišla do cieľa na ďalšom krásnom 23. mieste. Bežecká forma sa uchovala až do konca, aj keď v Kontiolahti som nebodovala, keďže sa tam strieľali samé nuly a mne sa to nepodarilo. Ale zasa ma potešila štafeta, tentoraz miešaná, kde som bola vysoko a bol to ďalší krásny deň. V Osle ešte ďalšie body ma naladili do ďalšej sezóny," vyčerpávajúco zhodnotila Ivona.
| Ivona Fialková v Pokljuke (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Hrdý tréner Bajčičák zhodnotil Fialkovú veľmi trefne: "Pred sezónou sme sa u Ivony rozprávali o potenciáli a talente, po sezóne sa už môžeme baviť o pekných výsledkoch. V profesionálnom športe je vždy veľmi ťažké premeniť talent na výsledky, ale keď sa to podarí, je to pre trénera ten najlepší pocit, aký môže mať." Samotná pretekárka bola spokojná aj so štafetami, ktoré viackrát potiahla: "Za to som fakt rada, lebo dočítala som sa v novinách, že ma treba skrývať v štafetách, ale hlavne v Anterselve, Dusznikách, Hochfilzene aj Kontiolahti som bola plnohodnotnou členkou družstva."
"Už keď bola juniorka funkčné testy mala lepšie ako niektoré ženy, o jej obrovskom potenciáli sa vedelo a snažila som sa aj ja s ňou pracovať tak, aby sa to nepokazilo. Vieme, čo sa stalo Natálii Prekopovej. Teraz sa už dostáva do veku, že by to mala dokazovať výsledkami, pravidelne bodovať a stúpať vyššie a vyššie. Táto sezóna už ukázala, že áno, je na najlepšej ceste," začala Murínová. Aj u nej, rovnako ako u sestry, nevyšli sezónne štatistiky najideálnejšie. Prvá polovica znamenala pokles a hoci bol záver výborný, už sa grafy nedostali na vysokú úroveň. Mala iba 71,2 % úspešnosť streľby. V bežeckej časti ale ukazovala veľmi konkurencie schopnú formu. Strata v okolí 40-50 sekúnd je už veľmi hrateľná, no najväčší optimizmus vzbudzujú nedostatky, ktoré sú patrné aj z čísel, no hlavne ich vidí trénerka: "Sú to horšia aj pomalá streľba, či technické nedostatky pri bežeckom výkone. Čiže ešte s ňou je na čom pracovať, teším sa na to a keď sa vo všetkom teraz v lete posunieme, môže to byť perfektné. Urobíme všetko pre to. Dobré je, že už má zmluvu na Dukle, pretože to jej trochu zväzovalo ruky. Teraz bude môcť byť uvoľnenejšia, a to len hrá v jej prospech," povedala trénerka.
| Ivona Fialková v Kontiolahti (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Zo zamestnania sa pochopiteľne veľmi teší aj mladá pretekárka: "Chcem veľmi poďakovať Dukle za všetko, čo pre mňa urobila, lebo aj keď som nebola zamestnaná, snažila sa urobiť dobré podmienky na prípravu. Teraz som veľmi šťastná, že som sa mohla stať súčasťou tejto organizácie a je pre mňa veľkou cťou byť pri tých veľkých menách a úžasných profesionálnych športovcoch. Budem sa to snažiť Dukle oplatiť výsledkami." Rýchlosť streľby si dáva za veľký objektív: "Hnevá ma, keď sa pozriem do výsledkov a vidím, ako ma pomalá streľba zosúva dole a trochu neguje množstvo práce, ktorú som s trénerom vykonala na trati. Bojujem o každú sekundu a potom stratím 6-10 na strelnici pri každej položke? Ale jasné, že nesmie to byť na úkor presnosti."
A ako to chcú tréneri docieliť? "Ivka potrebuje strieľať, strieľať a strieľať. Všetko maximálnym spôsobom zautomatizovať. Musí sa deň čo deň na strelnici zabávať, či až na druhej strane strieľať toľko, že ju to nebude baviť a bude unavená, lebo aj v pretekoch strieľate v obrovskej únave. A príde presnosť aj rýchlosť. Len my máme ten problém, že na tréning máme málo nábojov a z tých lacnejších, teda menej kvalitných. Pýtala som sa francúzskeho trénera, ktorý stojí za tým veľkým zlepšením ženského tímu, koľko tie mladé úspešné pretekárky Braisaz, Chevalier, Aymonier, Simon a spol odstrieľajú za rok. Povedal, že 25 000 nábojov. Iba som sa pousmiala. Ešte donedávna mohla byť Ivona rada, že sa vôbec dostala k 10 000 a našťastie sa to troška zlepšuje, ale ani terajší stav 13-14 000 nie je zďaleka postačujúci. Je to obrovský rozdiel voči svetovej špičke spôsobený nedostatkom financií. O elektronických terčoch rozprávať ani nebudem, kde pretekár ihneď na obrazovke vidí, kam presne rana šla. A takto je to v mnohých oblastiach toho konečného výkonu."
| Ivona Fialková v Pokljuke (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Nespornou výhodou Fialkových je, že sú sestry a vedia sa potiahnuť. "Jednoznačne. Nerobia si žiadne prieky, ale povzbudzujú sa v horších časoch a tešia spolu v lepších. Často spolu bývajú na sústredeniach či pretekoch, radia sa o mnohých veciach, hoci jasné, že sú záležitosti, ktoré musí pretekár vychytať sám," pripomenula Murínová. Takýmto príkladom je aj ten, že Ivona tiež začala využívať služby mentálneho kouča, s ktorým prišla Paulína. "Sme v kontakte od Pjongčangu a musím povedať, že mne to veľmi chýbalo. Streľba je z hlavnej, až by som povedala, rozhodujúcej časti o hlave. Radí mi, ako na nej úplne vypnúť, čo je veľmi ťažké a je to beh na dlhé trate. Veľmi sa teším na spoluprácu s ním, lebo je jasné, že v olympijskej sezóne bude tlak prítomný."
"V sestre mám veľký príklad čo sa dá dosiahnuť a je pre mňa veľkou motiváciou. Trénujeme spolu a takmer aj to isté, keďže sme podobné typy pretekárok. Bez nej asi by som nebola tam, kde som. A snáď aj pre ňu môžem byť dobrou tréningovou partnerkou a trošku ju popreháňať (úsmev). Chcem jej aj takto verejne poďakovať, že vďaka medailám z ME pritiahla do tímu Martina Bajčičáka, lebo tie moje zrýchlené bežecké časy nemôžu byť len náhodou a stojí za tým veľa spoločnej práce a množstvo detailov, ktoré ladíme. Verím, že ukážeme ešte viac ako v tejto sezóne, keď s nami bude už celú prípravu a pracovať dlhšie obdobie. Ale vieme aký býva šport. Musíme veriť, že sa nám budú vyhýbať problémy, osem mesiacov je dlhá doba, nechcem to zakríknuť. Nechajme sa prekvapiť," dodala 22-ročná študentka učiteľského odboru geografie a telesnej výchovy. Zaujímavosťou je, že študuje to isté, čo Betka Majdišová, len je o rok nižšie. V každom prípade majú s oboma predmetmi bohaté praktické skúsenosti...
Na ďalšie slovíčko s Annou Murínovou
Reprezentačná trénerka bola v situácii, keď sa venovala hlavne trom pretekárkam a Kuzminová s Gerekovou si šli po vlastnej linke. Pýtali sme sa na túto tému a jej názor, či je to správne: "Tento systém fungoval už pred tým ako som prišla do tímu. Nasťa mala svoj, Janka trénovala s Lukášom a často pri mužoch. Ťažko sa tento model opúšťa, keď sú oni presvedčení, že je to takto najlepšie. Neviem si predstaviť dať takýmto pretekárkam príkaz zmeniť to. Asi by v tom prípade skončili."
Dôležitým pozitívnym prvkom pri "Fialkách" bol kondičný tréner Martin Bajčičák. Ako jeho prácu vníma Murínová? "Veľmi dievčatám pomohol. Samozrejme, že sme museli veľa sedieť, aby pochopil, ako to u nás funguje. Keď len pomenujem najväčšie rozdiely, tak v bežeckom lyžovaní sa zvyčajne beží viac, na dlhších kolách a hlavne bez prestávky. U nás pretekár v určitom pravidelnom intervale minútu leží alebo stojí na strelnici. Tiež je tam záťaž v podobe pušky na chrbte. My potrebujeme viac intervalového a dynamickejšieho tréningu. Určite to ide dobrým smerom." A čo na to samotný Bajčičák? "Prvú sezónu beriem veľmi pozitívne, mohol som spoznať veľmi usilovné a zodpovedné pretekárky, ktoré na sebe mali záujem tvrdo pracovať a som rád, že si to uvedomila aj Dukla, ktorá to všetko finančne podporila a mali kvalitné podmienky. Teším sa z toho."
Trénerky sme sa pýtali aj na najbližšiu budúcnosť prvého tímu: "Videli sme, že Fialkové mali výbornú formu, takže nebudeme veľa vecí v príprave meniť. Najväčšou zmenou bude, že nepôjdeme v novembri do Ruska, ale do Idre, kde budú aj muži. Vo Švédsku sa teda pripravíme na sezónu, ktorá začína znova v Östersunde, teda budeme blízko. Neviem presne povedať, ako bude vyzerať sezóna. Nemáme ďalšie dievčatá, ktoré by zaskočili v prípade, ak by sme chceli dať niekomu voľno. Pravdepodobne Oberhof vynecháme, aby sme zaradili dobrý tréningový blok: sviatky plus začiatok roka. A počas záverečného bloku pred OH pravdepodobne aj s niektorými elitnými pretekárkami skočíme na ME do Ridnaunu, ktorý je od Obertilliachu vzdialený iba dve hodinky cesty, čiže tam vieme ráno ísť a večer späť. Európsky šampionát vie dobre naladiť i vybojovať financie, o čom sa v poslednej dobe presvedčili všetky pretekárky. Možno ten jeden štart by tam nikomu nemal ublížiť. A ak by sa tam zadarilo, mohla by to byť menšia výhoda, predsa len, spoliehať sa na jeden vrchol je trošku rizikové."
| Anna Murínová na strelnici na ME (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Dlhodobo upozorňujeme na problém nášho ženského biatlonu v nedostatku konkurencieschopných mladých pretekárok a pýtali sme sa tiež trénerky, ako chce zo svojej pozície riešiť túto skutočnosť a pomôcť záchrane biatlonu: "Určite nemôžeme zabudnúť na mladé pretekárky, lebo po olympiáde minimálne dve staršie skončia a my už nemáme ani ako zložiť štafetu. Samozrejme, že sme veľmi finančne limitovaní, ale verím, že sa nám podarí skĺbiť pár tréningov doma v Osrblí či na Štrbskom plese a pod., kde by boli aj juniorky či kadetky. Aby videli na vlastné oči pretekárky, ktoré ešte nedávno boli v ich veku, ale pracovali na sebe a teraz sú tam, kde sú. Už je to ich práca, ktorá ich živí. Verím, že pre mladé baby to môže byť motivácia."
Tejto témy sme sa dotkli aj s Paulínou Fialkovou: "Rada by som bola pre nich motiváciou. Ja chcem všetkým mladým športovcom povedať, že treba tvrdo na sebe pracovať, vydržať to aj napriek všelijakým prekážkam. Aj moji rodičia do toho dali množstvo peňazí, ich aj mňa to stalo veľa nervov, ale keď si za tým človek ide, ukáže sa aj ovocie. Vytrvalosť je dôležité slovo. Treba počúvať trénerov a hlavne im veriť. Sama som zažila obdobie, keď som trénerovi nedôverovala. Nepracovalo sa v tom období dobre, neboli ani také výsledky. Treba pracovať koncepčne, nemeniť stále trénerov. Mal by pretekára vychovať jeden a posunúť ho až do ženskej kategórie, kde už je to viac o individuálnom prístupe, ako si kto dokáže hájiť svoje záujmy a pristupovať k športu. Ale pretekár v mládežníckej kategórii, ktorý raz chce behať svetové poháre, potrebuje vedenie a to zasa aby malo hlavu aj pätu. Tu sa niektoré pretekárky trénujú skoro až samé, a to by som ja určite nevedela ani teraz, nie že v tínedžerskom veku."
| Paulína Fialková a Anna Murínová v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Murínovej sme sa pýtali aj na konkrétne mená. "Sestry Machyniakové, Laura Chovanová (dúfam, že už bude zdravotne v poriadku), Veronika Haidelmeierová, Henrieta Horvátová. Toto sú aktuálne pretekárky, s ktorými musíme pracovať. Sú šikovné, na strelnici im to často ide, len ten bežecký výkon musia zlepšiť. Zaťať zuby a trénovať viac, viac, viac a zodpovedne. Vieme, že moja skupina pretekárok (Murínová začala po konci svojej kariéry pracovať už v roku 2006 s pretekárkami silného roka 1989, potom prišli aj sestry Fialkové, pozn. red.), ktoré sa v posledných rokoch dostali do SP, sa motala na mládežníckych MS okolo medailí či desiatky, no niektoré už skončili, takže nebude to jednoduché, lebo tieto pretekárky zatiaľ nemajú také výsledky."
Zvládnuté presuny a kvalitný servis pomohli dievčatám k úspechom
Obe sestry Fialkové vyjadrili veľkú spokojnosť s logistickou časťou záverečného trimestra, ktorá im pomohla k výsledkom. "Boli to často priame letecké presuny, minimálne množstvo času sme strávili na letiskách a mohli tak lepšie zregenerovať. Viaceré štáty s tým mali problémy, nezvládli to tak dobre a strávili presunmi oveľa viac času. Môžeme bez problémov povedať, že v tomto sme sa tento rok posunuli," povedali nám.
Dôležitým prvkom pri reprezentácii je servisný tím, ktorého práca má veľký vplyv na výkon pretekárov. Už roky počúvame na chlapov v drvivej väčšine slová chvály. Požiadali sme teda šéfa nášho servisu Lukáša Daubnera o zhodnotenie sezóny z ich pohľadu: "Teraz už môžem povedať, že sezóna dopadla dobre. Po tom, čo sa servis po tej minulej skoro celý rozpadol to vyzeralo všelijako a ani začiatok nebol ideálny, skladali sme to za pochodu, ale napokon sa našla správna partia a aj chlapi, ktorí na takejto úrovni servis nerobili, sa do toho rýchlo dostali. Či už Matúš Ondrejka alebo Adam Berčík. No a veľmi dôležitý bol návrat Dušana Otčenáša, u ktorého sa zdalo, že bude pracovať pre inú reprezentáciu, ale vrátil sa. On aj jeho skúsenosti by nám veľmi chýbali. Ja môžem povedať, že som spokojný s prácou, ktorú sme odviedli a najlepšou vizitkou pre nás je to, ak nami prídu iní servisáci z popredných tímov a povedia, že čo sme to tam voskovali, že sme mali také rýchle lyže, lepšie ako oni. Nestalo sa nám to raz a je to veľmi povzbudzujúce, motivačné, že vieme v tomto konkurovať aj najlepším krajinám. Určite, že by sme si vedeli predstaviť pracovať v lepších podmienkach, ale nemyslím si, že nám napríklad k šťastiu chýba kamión. Vieme, kde sme. Základom sú dobrí ľudia a v tomto to bolo v poriadku. Škoda, že v IBU Cupe to bolo horšie, lebo je náročné zohnať ľudí, ktorí by to robili počas osobného voľna. S tým bojujeme."
| Lukáš Daubner v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Pri servise sa zastavili aj sestry z Čierneho Balogu: "V tejto sezóne boli lyže výborne pripravené, na najvyššej úrovni. Dokonca by som povedala, že to bola úplná istota, že pôjdu perfektne. Škoda len, že to nemôžem povedať aj o vzťahu a komunikácii s tímom," povedala Ivona. Podobne reagovala aj jej sestra: "Náš servis je naozaj kvalitný, klobúk dole, lyže mi jazdili veľmi dobre, no veľmi ma mrzí, že to nemôžem povedať o komunikácii, ktorá je na mizernej úrovni. Zväz by to podľa mňa mal riešiť."
Na záver doplnila: "Sme malý tím a mali by sme držať spolu, ale niekedy mám pocit, že je to naopak až sa jeden druhého snaží vyštvať. Naozaj tu vnímam rozdiel medzi Duklou a zväzom. Zatiaľ čo na Dukle vedia načúvať, diskutovať so športovcom a hľadať riešenia, na zväze nemáme žiadne slovo. Akoby sme boli najnižšou súčiastkou celej tej zostavy. Máme po sezóne, takže mali by sme si všetci v pokoji sadnúť za jeden stôl a rozprávať sa, čo je dobré, čo je zlé. Veď predsa všetkým nám musí ísť o čo najlepšie výsledky a reprezentáciu krajiny," uzavrela Paulína Fialková.
Aj ženskej časti reprezentácie ďakujeme za spoluprácu. Veríme, že v tejto sezóne získali skúsenosti, ktoré v tej olympijskej využijú a potešia celé Slovensko.
Publikovať budeme už len poďakovanie v pondelok 3.4....
