Úvod k sezóne 2017/18: Slovenská reprezentácia mužov

Naša mužská reprezentácia vlani prešla viacerými zmenami. Z tímu odišla dvojica trénerov Juraj Sanitra - Jakub Leščinský a staro-novým trénerom sa stal Milan Gašperčík, ktorý už v minulosti pôsobil pri mužoch aj ženách. Sezóna chlapom nevyšla. Zatiaľ čo v sezóne 2015/16 nazbierali 263 bodov v pretekoch SP, vlani iba 97. Výkonnostný progres aj životný výsledok (16. miesto na MS) zaznamenal Hasilla, ale Kazárovi s Otčenášom sa nedarilo a mladí pretekári sa nedostali prakticky k ničomu.

 

Stará fráza vraví, že naši muži môžu iba prekvapiť. Zázraky čaká asi málokto, špička je mimoriadne nabitá, ale ak sa im podarí skĺbiť dobrý bežecký výkon s bezchybnou streľbou, budú mať šancu na výborný výsledok. Práve spomínaná šestnásta pozícia je toho dôkazom a pre všetkých troch starších borcov je určite druhá desiatka dosiahnuteľná. Nie vždy, možno ani nie často, dokonca by boli fanúšikovia radi aj za slovo "občas", len nie tak ako vlani, že sa to podarilo jediný raz iba jednému z nich. Duo Michalov malo vlani veľmi zlú sezónu, ktorú potrebujú napraviť a najmladší člen tímu Bartko sa už za juniorské súťaže neschová. Boj o olympiádu by mohol mladých pretekárov výkonnostne posunúť.

 

Rovnako ako u žien s Daubnerovou, aj chlapi prišli o dvojicu pretekárov, ktorí v minulej sezóne jazdili medzinárodné súťaže a v kariére na tejto úrovni pokračovať nebudú. Sú to Henrich Lonský (1993) a Ondrej Kosztolányi (1995). Prvý sa zameral na štúdium. Druhý, ktorý nás reprezentoval aj na posledných ME v Poľsku, skončil kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom. S tímom ale ostáva, pôsobiť bude ako servisman na IBU pohároch. No a udiala sa ešte zmena na pozícii asistenta reprezentačného trénera. Lukáša Daubnera vymenil bývalý reprezentant Dušan Šimočko, ktorý bude mať na starosti hlavne IBU poháre.

 

 

 

 

 

Pred ôsmimi mesiacmi sme písali, že Matej Kazár stratil streleckú istotu. Po sezóne 2015/16, v ktorej získal 187 bodov, padol na chudobných 19, a to najmä kvôli výkonom na strelnici. V najdôležitejších rýchlostných pretekoch mal iba 70 % úspešnosť, a to bolo veľmi málo. Následne sa diskvalifikoval zo stíhačiek. Ako sa tomu chce vyvarovať? "Napriek môjmu vyššiemu veku sme urobili pomerne dôležité úpravy na zbrani. Mierne som predĺžil pažbu, celú lícnicu sme posunuli doprava a zväčšil som aj mušku. Boli sme tiež prvý raz na streleckých testoch v Rakúsku. Som s tým naozaj spokojný aj keď, pochopiteľne, preveria to až preteky."

 

Matej absolvuje túto sezónu ako 34-ročný, takže v takomto veku bude veľmi ťažko znižovať bežecký odstup na Martina Fourcada, ktorý sa pohyboval na hranici ôsmich sekúnd na kilometer. Pri reálnom pohľade na vec by mala byť fanúšikovská obec rada ak sa nezhorší. Kazár ale viackrát ukázal, že formu vie vo februári vyšpičkovať. Z ôsmich najlepších výsledkov kariéry dosiahol sedem vo februári a na OH v Soči má krásne spomienky. Vyladí formu? "Verím, že áno. Február mi naozaj sedí. S trénerom sme sa dohodli, že pôjdem všetkých šesť kôl SP, ale všetko bude, samozrejme, smerovať k OH. Upravili sme trochu tréningový plán, spomeniem napríklad zmeny v intervalovom tréningu. Roky chodievame na spiroergometriu, ktorá teraz namerala takmer moje najvyššie kariérne hodnoty, ktoré boli na maxime pred štyrmi rokmi. Po viac ako desaťročí som bol na pódiu na letných majstrovstvách Česka. V štafete na letných MS som fyzicky stačil Šipulinovi. Výborné sústredenie sme napríklad zažili v Otepää, takže som veľmi pozitívne naladený a chcem veriť snáď aj v životnú sezónu. Pred ňou som urobil všetko čo sa dalo."

 

Pred letom Kazár avizoval potrebu individuálnejšieho tréningového plánu, chcel viac času tráviť doma s rodinou. Teraz sme sa ho pýtali, či našiel pochopenie u kompetentných a ako sa teda dohodli: "Áno, musím povedať, že Dukla aj tréner mi vyšli v ústrety, strávil som menej týždňov v zahraničí. Nahradil som ich Štrbským Plesom či Osrblím. Vidieť syna vyrastať mi dodalo ďalšiu motiváciu," s úsmevom zakončil našu konverzáciu najskúsenejší člen nášho tímu, ktorý sa ako jediný z mužov spolu so ženami v nedeľu vracia na Slovensko načerpať posledné sily v kruhu rodiny.

 

 

Matej Kazár na trati (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Nebolo žiadnym tajomstvom, že výmenu na poste reprezentačného trénera niesol najťažšie Martin Otčenáš. Pod Sanitrom sa kontinuálne zlepšoval, no Gašperčíkove metódy mu napríklad narozdiel od Hasillu nesadli. V minulej zime možno aj preto zažil frustrujúcu sezónu. Veľmi sa chcel ukázať a presadiť, no nešlo to a podobne ako Kazár mal aj on problémy hlavne s rýchlostnými pretekmi, kde sa často odpálil. So 71 % by občas nebodovali ani veľké hviezdy, nie to našinec, ktorý mal preto aj problémy s Top 60. Zaujímavosťou ale je, že z celkového pohľadu zažil najlepšiu streleckú sezónu, takže neúspech v šprintoch sa skrýval v hlave. "Nechcem na to spomínať, no bola to zima, ktorú som si povedal, že už nemôžem zažiť a musím viacero vecí zmeniť. Som veľmi rád, že na Dukle aj zväze sme sa dohodli na individuálnej príprave a môžem povedať, že mi vyšli v ústrety. Takže som nastavený pozitívne, no pamätám si aký nabudený som bol pred rokom a prišlo veľké sklamanie. Preto to teraz beriem opatrne s pokorou a rešpektom. Bohužiaľ, nefunguje to tak, že celý rok staviaš dom a keď ho dokončíš, môžeš sa nasťahovať," vraví Martin.

 

Popradský rodák sa teda pripravoval spôsobmi, ktorým sám verí. Niektoré záležitosti konzultuje so svojim otcom Dušanom, špičkovým servismanom, ktorý bude tento rok staro-novým šéfom našich technikov. No tentoraz dostal aj väčší priestor na prácu s jeho manželkou Natáliou Burdygovou (vzali sa na jar, gratulujeme!), ktorá má v ukrajinskej kombinéze za sebou 111 štartov v pretekoch SP. "Určite mi to prospelo. Veľkú časť prípravy bola so mnou a musím sa jej za to poďakovať. Maximálne sa pre mňa obetovala. Ráno bola za ďalekohľadom, poobede za sporákom a večer v roli fyzioterapeuta. Psychicky mi to určite pomohlo aj keď to bolo veľmi ťažké, pretože jej pobyty nám nikto nezaplatil. Dal som do toho proste všetko zo všetkých ohľadov."

 

Pýtali sme sa aj na operáciu očí, ktorú v marci avizoval, a mala mu pomôcť pri streľbe: "Mám to úspešne za sebou, takže už nepotrebujem šošovky, hoci poviem, že to bol zážitok na celý život. Snažil som sa celkovo dať organizmus dokopy, štyri mesiace som chodil po lekároch a okúsil slovenské zdravotníctvo. Ak chceme s našimi podmienkami súperiť s úplne odskočeným svetom, musíme byť aspoň maximálne zdraví. Nepodarilo sa všetko k úplnej spokojnosti, ale chcem veriť, že je to určite lepšie ako v minulosti," doplnil Otčenáš. V predbežnom pláne má vynechanie tretieho kola SP v Annecy, kedy chce potiahnuť dlhší tréningový blok v Obertilliachu, a rád by sa v januári predstavil pred domácim publikom na IBU pohári v Osrblí.

 

 

Martin Otčenáš na strelnici (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Tomáš Hasilla ako jediný zo staršieho tria ukázal nepopierateľný progres. Zlepšil sa na trati, keď už svoj výkon dokázal udržať aj v záverečných kolách a dostať sa na MS do druhej desiatky bolo výborným úspechom. Ani v jeho prípade ale nebol dôvod na veľký jasot. Streleckú bilanciu stále nedostal nad 80 %, teda nemohli sme ho titulovať výborným strelcom. Koniec-koncov získal iba 49 bodov, čo síce bolo najviac v kariére, ale určite nie méta, o ktorej by sníval. Dostal sa iba na 64. pozíciu poradia SP. Najlepší slovenský biatlonista by určite mal mať na viac.

 

Narozdiel od väčšiny našich reprezentantov sa Tomášovi darilo práve v šprinte. Jeho starší kolegovia a dokonca ani jediná Slovenka v tejto disciplíne nedostala svoje strelecké štatistiky cez 80 %, Hasky mal až 84 %, teda zvyčajne so stíhačkami nemal problémy. Musí v tom pokračovať. Alarmujúce boli ale jeho strelecké výkony v štafetách, ktoré často kazil. Akoby sa na neho prilepila akási zvláštna slovenský vírus, ktorý pred tromi rokmi otravoval Kazára, pred dvomi Otčenáša a vlani práve Hasillu. "Samozrejme, nemôže sa už opakovať to, že budem strieľať skoro so všetkými nábojmi, ktoré mi dajú, teda vrátane náhradných. Viackrát sme ukázali, že vieme súperiť so štátmi zo širšej špičky, ale bez dobrých výkonov na strelnici to nepôjde, musím sa vyvarovať takým problémom ako vlani a som presvedčený, že si o druhú polovicu Top 10 dobre zaslúťažíme," konštatuje Tomáš.

 

Nutné je pripomenúť to z úvodu, že zo všetkých našich mužov môže mať Tomáš najpozitívnejšie vyhliadky, jeho kariéra je v progrese. "Chcem sa ďalej posúvať a dobiehať svet. Mojím snom pre túto sezónu je to, aby som sa dokázal celú sezónu pretekať s dobrými súpermi, aby som pravidelne bodoval. Verím, že je v našich silách, aby sme znižovali bežeckú stratu na najlepších. Vlani som ju mal na úrovni ôsmich sekúnd na kilometer, v tomto roku túžim po šiestich, teda minúte v šprinte, s čím by sa dali atakovať pekné výsledky. Je to veľmi náročné, pretože svet nespí, aj tí najrýchlejší stále rok čo rok zrýchľujú, o to sa my musíme posunúť ešte viac." Priznal však menšie problémy so streľbou: "Prestavoval som zbraň a stále riešime detaily. Niektoré, hlavne stojky, sú lepšie, iné horšie, takže zatiaľ si nie som v tomto stopercentne istý, ukáže sa v Östersunde."

 

Hasillu sme sa pýtali aj na ciele v tejto olympijskej sezóne, či je Pjongčang absolútnou prioritou, alebo považuje za veľmi dôležitý aj svetový pohár: "Rozumiem biatlonistom z úplnej špice, že majú pred sebou vidinu medaily, tí slabší sa zasa túžia na OH dostať. Pre mňa ako pretekára v strednom prúde je ale podstatná sezóna ako celok, pretože svetový pohár je odrazom našej celoročnej práce. Samozrejme, že budeme formu ladiť na február a podriadime tomu všetko, ale bolo by nebezpečné vyvíjať na seba enormný tlak na konkrétne preteky. Ľudia nás chcú vidieť v televízii alebo sa o nás dočítať na internete počas celej zimy, a to bez výsledkov v SP nepôjde," uzavrel 27-ročný borec, ktorý pravdepodobne v januári vynechá Oberhof a predstaví sa spolu s Otčenášom na IBU Cupe v Osrblí.

 

 

Tomáš Hasilla na trati (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Našich mužov sme zvykli deliť na starších - skúsených a mladších - nádejných. Michal Šíma patril do druhej skupiny. Treba ale povedať, že zimy letá striedajú a brezniansky rodák má už 25 rokov (pre porovnanie Paulína Fialková je o pol roka mladšia). Veľmi by potreboval výsledok, ktorým by sa chytil a nabral ďalšiu motiváciu. Vlani absolvoval 14 individuálnych štartov (2 MS, 8 SP, 2 ME, 2 IC), ale k žiadnemu bodu sa nedostal. Dokonca na medzinárodnej scéne nebežal ani stíhacie preteky a s tým nemohol byť spokojný. Dosiahol iba 73,6-percentnú úspešnosť streľby a bežecká strata sa v šprintoch pohybovala na vyše dvoch minútach.

 

Základnou otázkou teda je tá, či sa mu to podarí zmeniť a vymaní sa z plejády nevýrazných výsledkov. "Žiadny športovec to nechce robiť len tak, ale celý rok maká preto, aby sa presadil v pretekoch. Cítim sa lepšie ako v tomto čase pred rokom aj keď asi všetci hovoria, že reálne sa to ukáže až v pretekoch. Som rád, že sa budem mať možnosť rozjazdiť na IBU pohári v Sjusjoene, lebo vlani som začal v Östersunde hroznými vytrvalostnými pretekmi a nešlo to dobre. Pevne verím, že mi v Nórsku sadnú tie dni, trafím sa a dobrý výsledok mi psychologicky pomôže," nádeja sa Michal, ktorého spolu s Kubaliakom zamestnáva zväz, nie Dukla práve kvôli absencii výsledkov.

 

Pomôcť by mu mohol fakt, že traja starší Slováci majú zdá sa miesto v SP aj na OH isté, takže zo zostavy ho budú chcieť prirodzene vytlačiť Kubaliak a možno ešte skôr Bartko. Ak by teda zopakoval výkony z minulej sezóny, pravdepodobne by osem kôl SP neodjazdil. To by ho teda malo motivovať. "Je to naozaj dobrá motivácia, všetkých nás to určite nakopne už aj v Sjusjoene a potom počas sezóny v boji o OH. Pravdepodobne my mladí pôjdeme aj celý program na januárových ME, takže tréneri nás budú vedieť dobre porovnať." Pripomíname, že vlani sa práve táto dôležitá konfrontácia konala iba v dvoch pretekoch, aj to v záverečný víkend sezóny.

 

 

Michal Šíma na trati (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Michal Kubaliak je typom pretekára, ktorého prenasledujú zdravotné komplikácie. Mohli by sme menovať zoznam diagnóz, ktoré už prekonal. Minulosť ale nezmení, dôležité bude to, či sa mu podarí kariéra reštartovať, pretože má 24 rokov a už dlho sa mu vôbec nedarí. Paradoxne síce pred rokom dosiahol v oboch ligách vyššie sezónne maximá ako Šíma, no nedostal sa k žiadnemu bodu ani v jednom z jedenástich individuálnych štartov IBU pohára. Stále platí, že jediných osem bodov v druhej lige získal ešte v decembri 2014! Veľmi sa chcel ukázať aspoň na ME v Poľsku, odkiaľ ale sklamaný a chorý odcestoval domov tesne pred ich štartom. Kubaliak sa preto stále nepredstavil na žiadnom mužskom vrchole sezóny. Neštartoval na MS ani ME, čo bude jeho základným cieľom zmeniť.

 

Otvorenú bude mať aj cestu na ďalšie štarty vo svetovom pohári, pretože opäť minimálne do Oberhofu celá výprava cestovať nebude. No a jeho veľkým snom bude dostať sa na OH, kam pocestuje päť zo šiestich mužov A-tímu. Podľa akýchsi papierových predpokladov má práve Kubaliak v rukách najhoršie karty, keďže za Šímom a už aj Bartkom zaostával. O to ale bude zaujímavejšie sledovať ich vzájomný súboj, ktorý by ich mohol vyhecovať k zaujímavým výsledkom a bolo by len na prospech veci, ak by to Michal zdramatizoval. "Verím tomu. Neberiem to ale ako nejakú kľúčovú životnú otázku. Budem o miesto v olympijskom tíme bojovať a tréner rozhodne. Pôjdu tí najlepší. Určite sa s chalanmi nepohádame ani neprestaneme spolu trénovať. Tak to býva," konštatuje Michal.

 

Ako je spokojný s prípravou? "Bola dobrá, po dlhej dobe som nemal vážnejšie problémy, musím zaklopať. Trénovali sme s rozumom, aby telo dobre zvládalo záťaž. Boli sme aj na streleckých testoch a snažil som sa z toho vziať čo najviac. Zdôrazňovali nám prácu na spúšti, kde robíme najčastejšie chyby a musím povedať, že mi to v tréningoch padá, zdá sa mi, že sa na strelnici cítim lepšie ako v minulosti, takže hádam to pôjde. Mojím cieľom je, aby som v každých pretekoch zo seba dostal maximum a mohol som sa tak na seba pozrieť do zrkadla."

 

 

Michal Kubaliak na trati (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Posledným šiestym mužom A-tímu je 21-ročný Šimon Bartko, ktorý sa po raketovom dorasteneckom nástupe dva roky trápil na strelnici, aby sa v poslednej mládežníckej sezóne zachránil dobrými výsledkami na ME (16.), MS (13.) a možno už málokto čakal, že aj medzi seniormi v IBU pohári, keď v posledných pretekoch sezóny vystrelil na 18. miesto. Jediný raz v sezóne urobil na strelnici v rýchlostných pretekoch iba jednu chybu. Práve táto disciplína je jeho najobľúbenejšia, keďže sa v nej strieľa iba dvakrát a beží na jeho vek vhodná desaťkilometrová vzdialenosť. "Máme hneď na úvod sezóny dva šprinty, tak chcel by som sa v nich dopracovať k pekným výsledkom a dobre sa naladiť. V IBU Cupe by som chcel pravidelne bodovať a snáď aj vylepšiť to 18. miesto. Teším sa na prvé veľké ME a samozrejme, že by som si chcel vyskúšať sveťák a zabojovať o OH," vymenoval základné ciele Šimon.

 

Fyzické testy pred sezónou ukázali jeho kariérne maximá, takže môže byť optimistom. V rýchlejších tréningoch stíhal starším kolegom, zranenia a choroby ho obišli. Streľba je ale Šimonovou achillovou pätou. V siedmich individuálnych štartoch vlaňajšieho IBU pohára dosiahol iba 65 % úspešnosť (52/80). Tiež je známy dlhým pobytom na strelnici. Strieľal pomalšie ako niektorí dorastenci, ktorým to dobre ide a veria si. Napriek tomu sa narozdiel od na strelnici presnejších Michalov dostal k 33 bodom. Ako na zlepšení streľby pracoval? "Najväčšou zmenou bola pre mňa výmena pažby. Dlhšie som si na novú zvykal. Analýza streleckých techník na univerzite v Salzburgu zasa ukázala, že by som mal byť stabilnejší na terči, teda robiť kratší oblúk pri nachádzaní na výstrel. Tak som si v príprave postupne na takéto detaily dával pozor. A celkom to šlo. Čo sa týka rýchlosti streľby, samozrejme, že to chcem zlepšiť, ale zjednodušene povedané, keď budem presnejší, prirodzene sa odvážim strieľať aj rýchlejšie. Vrámci tréningu sme jazdili aj také štafetky, kde som sa snažil byť rýchlejší."

 

Bartkovi psychologicky pomohol aj slušný výkon na augustových Letných MS v ruskom stredisku Čajkovskij, kde ešte v juniorskej kategórii piatimi chybami domrvil šprint, ale v stíhačke sa posunul až na štvrté miesto, keď o jasný bronz prišiel troma chybami na záverečnej stojke. Dodajme, že ešte stále nedebutoval v pretekoch svetového pohára a ak sa tak stane, bude jubilejným päťdesiatym Slovákom histórie v najvyššej lige.

 

 

Šimon Bartko na trati (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Spolu s mužmi trénovali vo švédskom Idre aj juniori a kadeti, ktorých na reprezentačnej úrovni tento rok vedie piaty muž z OH v Turíne Marek Matiaško. Ôsmy najlepší slovenský biatlonista histórie si prezrel naše talenty aj v modelových rýchlostných a stíhacích pretekoch, ktoré mu pomôžu pri rozhodovaní sa, ktorí chlapci pocestujú na prvý IBU pohár juniorov do Obertilliachu (9-10. december). Jeden by mal jazdiť seniorské IBU poháre. Prvá voľba na Sjusjoen padla na Mateja Balogu (1997), ktorý na tomto fóre zažije premiéru. "Teším sa na to. Myslím si, že prípravu mám za sebou dobrú, bol som jej časť s mužmi, ďalšiu s juniormi. V Idre sme zasa boli všetci spolu, takže príprava bola kvalitná a snáď sa to ukáže v pretekoch," dúfa Matej.

 

Spolu s Balogom boli vo Švédsku Samuel Závalec (1997), Matej Lepeň (1998), Miroslav Pavlák (1998), Samuel Hubač (1999), Lukáš Ottinger (1999), Tomáš Sklenárik (1999) a Viktor Slezák (2000).

 

Pre ilustráciu podmienok našich biatlonistov môžeme spomenúť regeneračné možnosti na záverečnom sústredení. V Idre bol iba fyzioterapeut sestier Fialkových Radoslav Jambor, ktorého mali dievčatá denne k dispozícii. Mužskej časti reprezentácie pomáhal každý štvrtý deň. Osem mladíkov fyzioterapeuta nemalo vôbec. Lekár tiež v Idre nebol. Takáto situácia je pre minimálne prvých osemnásť krajín rebríčka národov nepredstaviteľná.

 

 

Na záver doplníme, že naši reprezentanti budú v tejto sezóne používať novú sadu oblečenia od českej spoločnosti Atex. Kombinézy sú dizajnovo rovnaké ako doterajšie, avšak menia sa farby s dôrazom na slovenskú trikolóru. Oblečenie si môžete pozrieť tu. Končí sa teda éra banánov (žlté, 2005 - 2013) a mandariniek (oranžové, 2013 - 2017).