 |
 |
LILLEHAMMER (Birkebeineren Biathlon Stadium) | ||
 |
nadmorská výška: 485 m | kapacita štadióna: 13 500 | ||
 |
MS: - (OH 1994) | svetový pohár: 4x | ||
| Biatlonový areál v Lillehammeri (© olympiaparken.no) |
Lyžiarsky štadión Birkebeineren v nórskom Lillehammeri je spätý s olympijskými hrami, ktoré sa tu uskutočnili v roku 1994. S výstavbou areálu sa začalo v januári 1990 a už v marci 1993 si vyskúšal premiéru vo svetovom pohári v biatlone a klasickom lyžovaní. Generálka pred olympijskými hrami dopadla uspokojujúco, ale štadión musel prebehnúť niektorými zmenami, pretože organizátori si dávali veľmi záležať na kvalitnom televíznom prenose. Preto sa muselo upraviť okolie bežeckých trás a zvýšila sa kapacita hlavnej tribúny (13 500 divákov).
Areál Birkebeineren je rozdelený na dve samostatné časti, kde prebiehajú biatlonové a lyžiarske súťaže. Ťažiskovým projektom biatlonového areálu v Lillehammeri boli spomínaná olympiáda a následná paralympiáda. Svetový pohár v biatlone sa tu odohral len štyri razy, v tomto smere dostáva v Nórsku väčšiu pozornosť legendárny Holmenkollen. V roku 2012 bol však areál zmodernizovaný, opäť sa dostal na potrebnú medzinárodnú úroveň a prvý raz si to môžu vyskúšať pretekári na zimnej olympiáde kadetov, ktorá sa odohrá v roku 2016.
Na olympijských hrách sa v individuálnych pretekoch presadili ruskí borci Sergej Tarasov a Sergej Čepikov, štafetu ukoristila nemecká zostava. V ženskej časti úradovala kanadská biatlonistka Myriam Bédardová, ktorá vyhrala obidve disciplíny jednotlivkýň, v ženskej štafete boli najrýchlejšie reprezentantky z Ruska. Na OH dosiahla z našich najlepší výsledok Martina Halinárová (vtedy Jašicová), ktorá vo vytrvalostných pretekoch získala šieste miesto.
