Martin Otčenáš
Narodený: 25. augusta 1987 v Poprade
Klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
Odchovanec: ŠKP Štrbské pleso
Tréneri: Tomáš Kos, Natalia Otčenášová
Narodený: 25. augusta 1987 v Poprade
Klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
Odchovanec: ŠKP Štrbské pleso
Tréneri: Tomáš Kos, Natalia Otčenášová
Obľúbené stredisko: Ruhpolding, Hochfilzen
Účastník SP od: 2009
Účasť na MS: '12, '13, '15, '16, '17, '19, '20
Účasť na OH: 2006 Turín (klas. lyž.), 2014, 2018
Účastník SP od: 2009
Účasť na MS: '12, '13, '15, '16, '17, '19, '20
Účasť na OH: 2006 Turín (klas. lyž.), 2014, 2018
Počet získaných bodov v SP: 228
Náš historický rebríček Slovákov: 12. miesto
Najlepšie výsledky Martina Otčenáša na svetovej úrovni | streľba | |||||||||||
13. miesto | MS | Anterselva | šprint | 15. februára 2020 | 0 | + | 0 | |||||
21. miesto | SP | Pokljuka | šprint | 19. decembra 2014 | 0 | + | 0 | |||||
21. miesto | SP | Anterselva | šprint | 19. januára 2018 | 1 | + | 0 | |||||
24. miesto | MS | Hochfilzen | stíhačka | 12. februára 2017 | 0 | + | 0 | + | 0 | + | 1 | |
25. miesto | MS | Holmenkollen | šprint | 5. marca 2016 | 0 | + | 1 | |||||
26. miesto | MS | Anterselva | stíhačka | 16. februára 2020 | 1 | + | 2 | + | 0 | + | 0 | |
27. miesto | OH | Pjongčang (Alpensia) | stíhačka | 12. februára 2018 | 0 | + | 0 | + | 3 | + | 0 | |
27. miesto | SP | Hochfilzen | šprint | 14. decembra 2018 | 1 | + | 0 | |||||
28. miesto | SP | Östersund | šprint | 5. decembra 2015 | 1 | + | 2 | |||||
29. miesto | SP | Östersund | vytrval. | 1. decembra 2016 | 1 | + | 2 | + | 0 | + | 0 | |
Najlepšie výsledky Martina Otčenáša na európskej úrovni | streľba | |||||||||||
3. miesto | IC | Bansko | stíhačka | 14. februára 2009 | 0 | + | 2 | + | 3 | + | 3 | |
4. miesto | IC | Bansko | šprint | 13. februára 2009 | 3 | + | 4 | |||||
5. miesto | ME | Ridnaun Val Ridanna | vytrval. | 24. januára 2018 | 0 | + | 0 | + | 1 | + | 1 | |
5. miesto | IC | Osrblie | šprint | 6. januára 2018 | 0 | + | 0 | |||||
Najlepšie výsledky Martina Otčenáša v štafetách | streľba | |||||||||||
7. miesto | SP | Anterselva | štafeta | 24. januára 2016 | 0 | + | 1 | 0 | + | 0 | ||
9. miesto | SP | Oberhof | štafeta | 4. januára 2013 | 0 | + | 1 | 0 | + | 3 | ||
9. miesto | SP | Anterselva | štafeta | 20. januára 2013 | 0 | + | 0 | 0 | + | 3 | ||
9. miesto | SP | Kontiolahti | mix št. | 12. marca 2016 | 0 | + | 0 | 0 | + | 0 | ||
9. miesto | SP | Canmore | štafeta | 8. februára 2019 | 0 | + | 2 | 0 | + | 3 | ||
Najlepšie výsledky Martina Otčenáša v mládežníckej kariére | streľba | |||||||||||
15. miesto | ME | Nové Město n/Moravě | šprint | ME juniorov 2008 | 1 | + | 2 | |||||
19. miesto | MS | Tarvisio | 10 km | MS juniorov '07 v behu na lyžiach | ||||||||
19. miesto | ME | Nové Město n/Moravě | stíhačka | ME juniorov 2008 | 1 | + | 2 | + | 3 | + | 3 |
Kariéra Martina Otčenáša (individuálne štarty) | Otčenášova celková bilancia | |||
2019/20: | Majstrovstvá sveta (4 preteky) | Top 10: | OH 0x, MS 0x, SP 0x | |
Svetový pohár (7 podujatí / 9 pretekov) | Top 20: | OH 0x, MS 1x, SP 0x | ||
Majstrovstvá Európy (2 preteky) | Top 40: | OH 1x, MS 6x, SP 15x | ||
2018/19: | Majstrovstvá sveta (3 preteky) | OH: | 4 indiv. preteky na OH | |
Svetový pohár (8 podujatí / 12 pretekov) | (2014, 2018) | |||
2017/18: | Olympijské hry (3 preteky) | MS: | 17 indiv. pretekov na MS | |
Svetový pohár (8 podujatí / 11 pretekov) | (sedem MS) | |||
Majstrovstvá Európy (2 preteky) | SP: | 92 indiv. pretekov v SP | ||
IBU Cup (1 podujatie / 2 preteky) | (dvanásť sezón) | |||
2016/17: | Majstrovstvá sveta (3 preteky) | IC+ME: | 36 pretekov v IBU Cupe | |
Svetový pohár (9 podujatí / 12 pretekov) | PRETEKY | 116 individuálnych štartov | ||
Majstrovstvá Európy (2 preteky) | SPOLU:* | 166 štartov vrátane štafiet | ||
2015/16: | Majstrovstvá sveta (3 preteky) | BODY: | 228 reálnych bodov | |
Svetový pohár (7 podujatí / 12 pretekov) | SP+MS+OH | 228 našich bodov | ||
Majstrovstvá Európy (3 preteky) | náš historický rebríček: 12. miesto | |||
IBU Cup (1 podujatie / 2 preteky) | Ø ZISK: | 2,0 bodu / jeden štart | ||
2014/15: | Majstrovstvá sveta (2 preteky) | * iba preteky SP, MS a OH bez ME a IC | ||
Svetový pohár (8 podujatí / 11 pretekov) | posledná úprava: po sezóne 2019/20 | |||
Majstrovstvá Európy (2 preteky) | ||||
2013/14: | Olympijské hry (1 preteky) | |||
Svetový pohár (8 podujatí / 13 pretekov) | ||||
IBU Cup (1 podujatie / 1 preteky) | ||||
2012/13: | Majstrovstvá sveta (1 preteky) | |||
Svetový pohár (4 podujatia / 7 pretekov) | ||||
Majstrovstvá Európy (3 preteky) | ||||
IBU Cup (1 podujatie / 1 preteky) | ||||
2011/12: | Majstrovstvá sveta (1 preteky) | |||
Svetový pohár (1 podujatie / 1 preteky) | ||||
Majstrovstvá Európy (3 preteky) | ||||
IBU Cup (2 podujatia / 4 preteky) | ||||
2010/11: | Svetový pohár (4 podujatia / 6 pretekov) | |||
Majstrovstvá Európy (3 preteky) | ||||
2009/10: | Svetový pohár (6 podujatí / 6 pretekov) | |||
Majstrovstvá Európy (3 preteky) | ||||
IBU Cup (3 podujatia / 6 pretekov) | ||||
2008/09: | Svetový pohár (1 podujatie / 1 preteky) | |||
Majstrovstvá Európy (3 preteky) | ||||
IBU Cup (7 podujatí / 14 pretekov) | ||||
2007/08: | Majstrovstvá sveta juniorov (3 preteky) | |||
Majstrovstvá Európy juniorov (3 preteky) | ||||
EÚ pohár jun. (5 podujatí / 9 pretekov) |
Keďže Martin Otčenáš vyrastal v rodine reprezentanta v bežeckom lyžovaní Dušana Otčenáša (v súčasnosti hlavný servisman reprezentácie), k tomuto športu mal veľmi blízko už v predškolskom veku. Otec nebol Martinovi len športovým vzorom, ale aj trénerom. V lyžiarskom klube ŠKP Štrbské pleso sa perspektívneho lyžiara ujali aj ďalší profesionálni tréneri a od roku 1998 sa ako 10-ročný začal zúčastňovať pretekov v behu na lyžiach. V tomto športe sa stal viacnásobným dorasteneckým a juniorským majstrom Slovenska a vo veku 18 rokov to dotiahol až na Olympiádu 2006 v Turíne (obsadil tam 49. miesto v šprinte), následne na MS 2007 v Japonsku. Z bežeckých úspechov sa však najviac teší z bronzovej medaily na Európskom olympijskom festivale mládeže 2005 v Monthey vo Švajčiarsku.
Po tejto sezóne sa Otčenáš rozhodol pre ukončenie kariéry v bežeckom lyžovaní, ako sám hovorí: „kvôli nepriaznivým podmienkam a vzťahom v slovenskom lyžiarskom zväze.“ Nechcel však skoncovať s vrcholovým športom ako takým, preto ihneď presedlal na biatlon a už od nasledujúcej zimy nás začal reprezentovať v tomto športe. „Po výsledkoch v bežeckom lyžovaní bola nádej, že by som mohol pokračovať na dobrej úrovni v inom športe. Rozmýšľal som čo ďalej, najbližšie bol biatlon. V prvom roku som sa učil ako sa strieľa, bol to dosť problém, ale popasoval som sa s tým a spoliehal som sa, že bežecky by som mal patriť k lepším pretekárom,“ vysvetľuje svoj prechod k biatlonu Otčenáš.
Martin Otčenáš (© HAMÉ, Vladimír Veverka) |
Začiatky s biatlonom
Sezóna 2007/2008
Po intenzívnej príprave na strelnici, ktorá bola pre Otčenáša niečím novým, sa od zimy 2007/08 predstavoval na scéne európskych IBU Cupov, ešte ako posledným rokom junior. Premiéru si tu odkrútil v nórskom stredisku Geilo a v šprinte obsadil 27. miesto zo 40 štartujúcich, aj napriek tomu, že zostrelil len jeden terč z desiatich. Potvrdilo sa, že ak sa naučí solídne strieľať, má bežecký potenciál na kvalitné výsledky. V druhom kole v Torsby to dokonca vytiahol na 14. priečku, keďže zaznamenal už lepšiu streleckú bilanciu 2+1. 14. miesto už v celom priebehu sezóny nevylepšil, vyrovnal ho v šiestom kole v šprinte na domácej trati v Osrblí. Krátko na to ešte stihol absolvovať prvé a posledné biatlonové juniorské MS. V silnej konkurencii v Ruhpoldingu finišoval 57. vo vytrvalostných pretekoch, 34. v šprinte, a ešte vyššie, 30. v stíhačke. Stále sa trápil so zlou streľbou, čo však bolo pochopiteľné. „Majstrovstvá sveta juniorov neboli zlé, no takým prelomovým výsledkom bolo pre mňa 15. miesto zo šprintu na Majstrovstvách Európy v Novom Měste. Bola to moja prvá biatlonová sezóna a podarilo sa mi zájsť takýto výsledok. Upevnilo to moje rozhodnutie skúsiť to s biatlonom a začal som sa mu venovať naplno.“
Sezóna 2008/2009
ďalší ročník už medzi mužmi začal slabšími výsledkami v prvých dvoch kolách IBU Cupu, no z týždňa na týždeň sa postupne zlepšoval. Štvrté kolo a individuálne preteky v Altenbergu znamenali 34. miesto, následná stíhačka v Novom Měste 32. miesto. Na konci januára bol premiérovo nominovaný na preteky Svetového pohára v talianskej Anterselve. V šprinte na 10 km skončil 102. po tom čo šesťkrát zaváhal na strelnici. Skúsenosti z elitnej kategórie potom pretavil na výborné umiestnenia v IBU Cupoch (14. a 16. miesto Osrblie, 3. a 4. Bansko v Bulharsku napriek množstvu chýb na strelnici). Zostávalo veriť, že sa počtom vystrieľaných nábojov bude zlepšovať.
Martin Otčenáš v Östersunde (© Jakub Leščinský) |
Svetové poháre
Sezóna 2009/2010
Vancouverský ročník bol v Martinovom podaní prvým so striedavými štartmi v SP. V IBU Cupoch nedokázal zájsť tak dobré výsledky ako rok predtým, no ani vo svetovom pohári na úspech nesiahal. Nastúpil celkovo v šiestich kolách, vo všetkých len v rámci šprintu na 10 km, keďže sa ani raz do stíhačky nedostal. Slušne bežal v Oberhofe, kde ale s bilanciou 2+4 nemal nárok na lepšie ako 75. miesto. Najlepší výsledok dosiahol v poslednom kole v Chanty-Mansijsku, kde už bežeckú formu nemal a s dobrou bilanciou 0+2 obsadil až 66. pozíciu. „Prvý rok v biatlone bol slušný, no potom to bolo nemasné-neslané, dlho som sa nevedel zlepšiť strelecky a celé to vyvrcholilo OH vo Vancouveri, kde sa mi nepodarilo nominovať, čo ma sklamalo. Pozitívom týchto rokov boli štarty vo Svetovom pohári a pár dobrých výsledkov v IBU Cupe.“
Sezóny 2010/2011 a 2011/2012
O niečo vyššie priečky sa mu podarilo dosiahnuť na začiatku nasledujúcej zimy, keď po 53. mieste v hochfilzenskom šprinte naskočil prvý raz aj do stíhačky (55. miesto). Potom ho malorážka nepočúvala a v ďalších kolách končil prevažne na rozhraní 80. - 90. miesta. Odkrútil si tiež premiéru v štafetách s 18. a 19. miestom.
Väčšinu z ročníka 2011/2012 vynechal, naskočil len do otváracieho SP v Östersunde, kde v individuáli skončil 102. (posledný z celej štartovej listiny) s ôsmimi streleckými chybami. V šprinte na 10 km to bolo podobné, nezostrelil päť terčov a bolo z toho 100. miesto. Potom sa predstavil až v marci 2012 na MS v Nemecku. Dostal šancu vo vytrvalostných pretekoch a ukázal veľký progres v streľbe (2+1+0+0), no bežecky to bolo slabé a stačilo iba na 66. priečku. Spoločne s Hurajtom, Šimočkom a Kazárom absolvovali štafetu na 4x 7,5 km ako 12. najrýchlejší tím.
Sezóna 2012/2013
Ani nasledujúca sezóna sa nedá nazvať kompletnou v seriáli Svetového pohára. Už sa štyrikrát dokázal dostať do rozmedzia 40. - 60. miesta, ale neodniesol si prvé body. Rodák z Popradu k nim mal blízko v prvom kole v Östersunde, kde sa umiestnil 51. v šprinte, no hlavne v Anterselve, keďže v rýchlostných pretekoch dosiahol 47. najrýchlejší čas a na druhý deň v stíhacích pretekoch dobeho do cieľa 46-ty.
Martin Otčenáš v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Olympijská sezóna 2013/2014
Na rozhraní prvej 50-tky balansoval opäť v zime 2013. Pred sezónou sa vytiahol na MS v letnom biatlone v Taliansku 7. miestom v šprintérskych pretekoch. Takisto šprintom a 47. miestom v prvých pretekoch v Östersunde. Následnú stíhačku však kvôli silnému vetru zrušili. Na februárových zimných OH 2014 v Soči sa predstavil iba v šprinte na 10 km, kde štartoval ako jeden z posledných - 83. v poradí. I keď musel zápasiť s rozbitou traťou, bežecky sa ukázal v dobrom svetle, klasifikovali ho na 67. pozícii. Ak by bol úspešnejší v streľbe (bilancia 1+2), mohol pomýšľať na prvú 50-ku i stíhačku. V záverečnej časti sezóny vo Fínsku si vylepšil dovtedajšie maximum na 45. miesto v šprinte, a dostal sa aj do stíhačky, ktorú pokazil deviatimi streleckými chybami. „V tomto období k nám prišiel tréner Sanitra a pre mňa sa začalo lepšie obdobie. naznačili to už výsledky z pretekov v letnom biatlone a potom postupne aj vo Svetových pohároch,“ spomína na posledné dva ročníky Otčenáš.
Sezóna 2014/2015
Pred minulou sezónou získal premiérovú medailu na MS v letnom biatlone. Vystúpil na bronzový stupienok v šprinte v Ťumeni, a takmer to napodobnil aj v stíhacom závode, kde napokon skončil piaty. „Medailu z letného biatlonu hodnotím veľmi pozitívne, hlavne preto, že som tu zdolal zvučné mená, majstrov sveta z toho roku Rusov, silných Čechov a podobne.“ Zima bola ale pre Martina prelomová. Zbavil sa streleckej smoly v druhom a treťom kole, keď najskôr v Hochfilzene finišoval 48. v šprinte a o jednu priečku vyššie v stíhačke. Potom v slovinskej Pokljuke zažil životný týždeň. Šprint odstrieľal prvý raz v kariére čisto a razom atakoval prvú dvadsiatku. Krásne 21. miesto a skalpy svetových stálic ako Fak, Meliško, Lesser, Mesotitsch, S. Fourcade boli zadosťučinením sa tvrdý tréning. V stíhačke uchmatol ďalší bod, na strelnici mieril dobre (2+0+2+0), a radoval sa zo 40. miesta. Posun oproti minulým rokom Otčenáš potvrdil vrámci štvrtého a piateho kola v šprintoch v Oberhofe a Ruhpoldingu, keď dokončil 53. resp. 55. Na MS 2015 v Kontiolahti štartoval v šprinte (65.) aj vo vytrvalostných pretekoch (88.). O jedno miesto tak vylepšil maximum z roku 2012, ale k výsledkom z decembra sa už nedostal. „Samozrejme, bol som rád za konečne sa zlepšujúcu streleckú formu, ale hore išli aj bežecké časy, čo bolo pre mňa dôležité. Na pár pretekoch som mal v niektorých kolách najrýchlejšie bežecké časy. Vo výsledkoch sa to ukázalo len na niektorých Svetových pohároch, ale pre mňa bola táto sezóna celá veľmi dobrá. Začali sme so systematickou prípravou, oproti minulým rokom to bol značný posun a motivácia k ďalšej práci.“
Martin Otčenáš v šprinte na OH v Soči (© Jakub Leščinský) |
Sezóna 2015/2016
V rámci prípravy na nadchádzajúci ročník si naši biatlonisti vrátane Martina Otčenáša obľúbili vrcholové preteky v letnom biatlone. Na MS 2015 v rumunskom Cheile Gradistei sa bývalý reprezentant v bežeckom lyžovaní dokonca radoval z titulu majstra sveta. Vybojoval ho v stíhacích pretekoch nadväzujúcich na šprint, v ktorom Otčenáš skončil bronzový. „Bolo pre mňa veľmi ťažké obhájiť medailu z MS, opäť sa tam zišla kvalitná konkurencia, veľa skúsených chlapov pravidelne bodujúcich v SP. Mal som veľkú radosť a cítil som zadosťučinenie, že sa príprava uberá dobrým smerom,“ zhodnotil nám MS v letnom biatlone majster sveta.
V Östersunde zaznamenal 28. miesto v rýchlostných pretekoch a v Hochfilzene pridal ďalšie bodované umiestnenia - 37. a 36. Pripomíname, že v predchádzajúcich 44 individuálnych štartoch za sedem sezón v SP bodoval iba dvakrát, keď mu náramne vyšla Pokljuka 2014. Potom sa ale stroj zadrhol a kvôli príprave na vrcholy sezóny vynechal podujatia v Canmore a Presque Isle. Na IBU Cupe v Osrblí sa mu tiež nedarilo. Martin ale nechcel pripustiť, aby sa opakovala predchádzajúca sezóna, kde získal 21 bodov v decembri (teraz mal 22) a v zostávajúcej časti sezóny žiadne nepridal. V Ťumeni ešte bojoval s nepriazňou osudu neúspešne, hoci prvou lastovičkou už bol perfektný záver miešanej štafety, ale skoro všetko zlé pominulo na MS v Osle. 28-ročný biatlonista zaznamenal 25. a 28. miesto. Zlomovými boli možno zmeny nastavenia malokalibrovky, po ktorých začal perfektne strieľať ležky. Na šampionáte v individuálnych disciplínach neminul ani jeden terč, v Chanty-Mansijsku jeden. Blízko bol aj k účasti v pretekoch s masovým štartom na MS, ale pripravila ho o to jedna rana v rýchlostných pretekoch alebo zbabraná záverečná stojka vo vytrvalostných. Ukázal však, že sa vie presadiť aj na vrcholovom podujatí.
"Sezónu sme začali v Nórsku na ich majstrovstvách a na trati som sa cítil dobre. Bežecký výkon oproti minulej sezóne porástol, dalo sa s ním siahať na lepšie výsledky. Akurát vo vytrvalostných pretekoch som sa snažil menej naháňať sekundy na trati, aby neutekali minúty na strelnici. Snažil som sa sústrediť na streľbu. Štafety zase záviseli od poradia, kde sme sa nachádzali, či som ešte mal koho predbehnúť, alebo nie. Vo všetkých som jazdil posledný úsek," vravel nám k bežeckému výkonu Otčenáš, ktorý sa vďaka tomuto roku v historickej bilancii Slovákov posunul o šesť miest.
Pre Sanitru, no najmä samotného Otčenáša, bolo najväčšou výzvou posunúť sa v roky nepresnej streľbe (70,3 %; 69,8 %; 71,4 %; 69,5 %). Najmä v spomínanom závere sezóny sa to podarilo. Súhrnná štatistika 73,8 % Martina ešte neradí medzi najlepších strelcov, ale reprezentuje posun vpred a napríklad v najdôležitejších rýchlostných pretekoch bol na hranici 77 %. U tohto pretekára žijú oprávnené nádeje, že jeho forma sa bude naďalej zlepšovať a mohol by vrchol zažiť na OH v Pjongčangu.
Sám vie najlepšie, že streľbu musí pilovať ďalej a na túto tému sa rozhovoril: "Samozrejme. To bol kameň úrazu. Pracoval som na nej, myslím, dosť. Leto s novou pažbou nasvedčovalo tomu, že by to malo byť dobré. Ťažiskové sústredenia pred sezónou som absolvoval s lepšou bilanciou ako prvý trimester SP. Neviem či to bolo prílišné chcenie a tým prichádzal kŕč i nepresnosť. Po novom roku to úplne spadlo do nejakej stálej letargie, pracovať som neprestal, ale výsledky neprichádzali. Po Ruhpoldingu a Anterselve, kde som nebol v 100 % zdravotnom stave, som sa aspoň úspešne podieľal svojím výkonom v štafete, kde sme uspeli. Namiesto SP za oceánom sme dali prednosť príprave na ME a MS. Nebol som s ňou spokojný, cítil som sa veľmi unavený a aj psychicky. Vyvrcholením bol IBU Cup v Osrblí. Dopadol zle, až som mal strach ísť na ME. Tam našťastie vyšla mix štafeta veľmi dobre. Individuálne preteky zase opačne. S podobnými pocitmi ako z Osrblia som išiel z ME na MS. Tam zase dopadla mix štafeta veľmi zle, no v individuálnych pretekoch to nebol žiaden prepadák. Dokonca posledný terč v šprinte, keby padol, bol by slušný výsledok do 13. miesta. Do poslednej chvíle som bojoval o masový štart."
Ako teda hodnotí sezónu? "Viackrát som bodoval, nazbieral som dvakrát viac bodov ako minulý rok. Ak by sa mi viac darilo na strelnici, dá sa povedať, že v šprintoch by boli reálne umiestnenia od 10. do 18. miesta. Žiaľ, v biatlone sa na keby nehrá. Ozaj sa musím zamyslieť čo s mojou streľbou a výrazne na nej popracovať. Snažím sa stále, ale zatiaľ to nejde. Cením si najmä výsledky z ME - mix štafeta, 25. a 30. miesto na MS, siedme miesto v štafete z Antholzu, a, samozrejme, všetky bodované umiestnenia zo SP. Chcem sa poďakovať trénerovi a realizačnému tímu, kolegom z reprezentácie za podané výkony v štafete a taktiež za cenné body do hodnotenia národov, kde sme získali štyri miestenky na budúce MS."
Sezóna 2016/2017
Martin sa pod vedením Juraja Sanitru výrazne zlepšoval a konečne sa dostal na bodované pozície, hoci stále ho vedela potrápiť streľba. Tú pred sezónou 16/17 veľmi tvrdo piloval a štatisticky sa aj naozaj dostal k najlepším číslam, no neposunul sa až tak ako chcel. Stále ostal pod osemdesiatimi percentami, 76,4 % nie je vizitkou skvelého strelca. Veď v tejto štatistike bolo v tejto sezóne 102 lepších pretekárov vo svetovom pohári. Najväčším problémom boli u neho rýchlostné preteky, podobná pesnička ako u Kazára. Zostrelil v nich iba 64 z 90 terčov, a to je jednoducho málo, aby sa dalo vždy postúpiť do stíhačky, bodovať či pripraviť dobrú východiskovú pozíciu do stíhačky.
Aj v tejto sezóne predviedol tri svoje kedysi typické výbuchy, no už ich bolo oveľa menej ako v minulosti. Štyri chyby urobil v Oberhofe i Ruhpoldingu, v Östersunde mal problém so šošovkou a prišlo šesť chýb. To bol teda hlavný problém jeho neúčasti v stíhacích pretekoch, ku ktorému sa v závere sezóny pridala únava. Zaujímavosťou je, že streľbu v stoji vylepšil o mohutných desať percent a 75,5 % je jeho jasným kariérnym maximom. Žiaľ, streľba v ľahu šla o päť percent dolu. "Toto ma strašne mrzí, lebo som na streľbe veľa pracoval, veľmi sa na ňu zameral a v tréningoch mi to išlo, nebojím sa to povedať, výborne. Všetko bolo dobre nastavené, no nedokázal som si to vnútorné rozpoloženie preniesť do pretekov. Vyšlo mi pár štartov, štafety mi išli, určite som pomohol tímu až na dve výnimky, no celkovo to bolo zlé," začal Otčenáš.
Martin Otčenáš v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Nebola to ale iba zlá sezóna, na svetovom šampionáte sa dostal k 24. miestu v stíhacích pretekoch, kde urobil iba jedinú chybu a posunul sa tam zo 47. pozície. Ukázal, že to vie. Škoda, že nepridal viac takýchto výkonov. Bodoval iba dvakrát a dostal sa k 29 bodom, čo je zo 49 krok dozadu. Ak zamlčíme mix v Östersunde, opäť viackrát pomohol štafete, v Kontiolahti úplne čistou streľbou. "Vrcholy nedopadli najhoršie. Na MS som predviedol tú výbornú stíhačku. Taká sa mi ešte nikdy v živote nepodarila. A nebolo to zlé ani na ME. 13. a 19. miesto boli fajn. Taký európsky šampionát som ešte nezažil. Chýbala mi ale ešte tá jedna povestná rana, ktorú napríklad Tomáš v Hochfilzene zvládol. Ale v tej biede vďaka aj za tieto výsledky." Musí ho mrzieť pokles bežeckej formy. Už-už to vyzeralo, že sa v priemernej strate na desiatich kilometroch dostane pod minútu, no z hodnoty 1:05 vlani sa teraz vrátil k 1:20.
Martin Otčenáš v Ruhpoldingu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Sezóna 2017/2018
Je už obohranou platňou, že Martinovi Otčenášovi sa roky nedarila streľba. Prvé štyri sezóny, v ktorých nastupoval v prvej lige, sa motal iba okolo 70 %. V sezóne 15/16 ale nastal zvrat a prišlo 73,8 %, vlani 76,4 % a tento rok už 79,7 %. Streľbu v ľahu dokonca dostal na perfektných 87 %. Z mužskej časti biatlonového spektra je to najpozitívnejšia štatistická správa sezóny. Žiaľ, nevyhol sa viacerým výbuchom na stojkách aj na dôležitých pretekoch. Zaujímavosťou je, že hoci Kuzminová, P. Fialková aj Kazár mali v konečnom rezumé mierne lepšiu streľbu, Martin ju najlepšie rozložil medzi preteky. Čo to znamená? V šprintoch bol raz čistý a až päťkrát urobil iba jednu chybu! K tomu sa iba priblížil Kubaliak s 1x 0+0 a 3x jednou chybou, ale ostatní sa mohli na to iba úctivo prizerať.
Najdôležitejšie je, čo z toho rezultovalo. Martin vyrovnal svoje kariérne maximum v pretekoch svetového pohára, keď v Anterselve skončil 21. Minul vtedy iba tretí terč. V Annecy zasa neskolil druhý a bol 29. Jedinú bilanciu 0+0 dosiahol na domácom IBU Cupe v Osrblí, kde skončil piaty. Paradoxne to ale neboli šprinty, ktoré výrazne zlepšil a priniesli mu až na jeden bodík všetky ostatné body v SP, ktoré by boli pre neho tie najpamätenejšie v tomto roku. Zaskvel sa piatym miestom na ME v Ridanne, keď vo vytrvalostných pretekoch neskolil iba trinásty a devätnásty terč. Vtedy dal do toho absolútne všetko. Siahal po medaile. Ostal bez nej, ale vybojoval si aspoň finančnú podporu do ďalších dvoch sezón. No a druhým veľkým momentom sezóny bola olympijská stíhačka, v ktorej sa z 52. pozície posunul na 27. pri tej už legendárnej bilancii 0+0+3+0, keď tretiu položku strieľal z prvého stavu, kde inak fúkalo. Bolo to niečo podobné ako vlani na MS v Hochfilzene. Tam skončil v šprinte 47. a v stíhačke sa posunul na 24. miesto. V Pjongčangu minul iba jediný terč v ľahu.
Vrátime sa ešte nakrátko k rýchlostným pretekom v rámci najvyššej ligy. Tam vlani trafil iba 64 z 90 terčov. Tento rok to bolo 65 z 80, teda to je o desať percentuálnych bodov lepšia bilancia. Strašiakom u Martina ale ostali strelecké výbuchy s tromi a viac minelami. Nebolo ich už veľa, ale výrazne mu pokazili olympiádu. Bavíme sa o dvoch v individuálnych disciplínach. V šprinte strieľal 0+4 a v stíhačke už spomínaných 0+0+3+0. No a raz vybuchol aj v štafete, bolo to v Ruhpoldingu a nestalo sa mu prvý raz, že po ležke šiel trestné kolo a následne mal stojku čistú. Nebyť týchto zlyhaní, sezóna by dopadla lepšie. Ale aj tak v nej vyrovnal maximum v najvyššej lige, dosiahol najlepší výsledok na ME a takmer aj IBU Cupe, kde mu vrchol ostal ešte v roku 2009, ale v Bansku vtedy bola konkurencia ani nie polovičná. Bol to rok s najvyšším počtom núl, presne takto strieľal 22-krát, a preto ho považujeme za Martinov najlepší.
Napriek tomu, že body aj štatistické ukazovatele vravia o Martinovej životnej sezóne, on sám to nepreceňuje: "Ja to tak celkom nevnímam, pretože som sa dosť trápil. Pomáhala mi manželka aj otec, no bolo to kadejaké. Nevyšiel mi vrchol sezóny. V šprinte na OH som sa odpálil. Stíhačka síce vyšla a posunul som sa na to 27. miesto, ale takéto umiestnenie nestačí na to, aby bol človek spokojný s vrcholom celého štvorročného cyklu. Vnímam, že som strieľal dosiaľ najlepšie a prišli aj výsledky, ale keď sa chce pretekár presadiť, musí niekoľkokrát zastrieľať 0+0. Mne sa to podarilo iba na IBU Cupe. To je jasný nedostatok tej sezóny," pripomenul Otčenáš. Martinovi záver OH a aj časť marca pokazili zdravotné problémy, inak by tá sezóna ešte mohla byť lepšia. "Lekárske zabezpečenie je veľkým slovenským nedostatkom. V Kórei mi bolo zle, prvé dni sme bývali vo veľmi prašnom prostredí, betón schol, pustila sa mi krv z nosa. Kvôli dopingovým pravidlám užívam lieky, ktoré síce pomáhajú, ale za cenu, že znižujú výkon, dostávam silné kŕče a tuhne mi organizmus. No a ten tlak telo tak preťažil, že vo vytrvalostných pretekoch vyplo. Musel som byť celý deň v nemocnici a nebolo mi všetko jedno. Tu je presne ten rozdiel medzi nami a vyspelými biatlonovými krajinami. Tí pretekári totiž dostanú terapeutickú výnimku a používajú oveľa lepšie lieky. Žiaľ, my sme tam, kde sme."
Ako finišman našich štafiet zažil trikrát veľké sklamanie, keď sa nedostal na svoj úsek. V Hochfilzene stiahli pred ním idúceho Šímu, v Pjongčangu Bartka a v toľko omieľanej olympijskej miešanej štafete sa už na trať nedostal ani Kazár, nieto ešte Otčenáš. Tréner ho pri poslednej štafete roka v Osle pre istotu prehodil na tretí úsek pred Bartka, no túto štafetu sme paradoxne dokončili. Martinovi chýbala vyslovene vydarená štafeta ako svojho času mix na ME v Ťumeni. V každej tohtosezónnej na svojom úseku stratil vyše minúty.
Martin ešte na záver chcel poďakovať svoje manželke Nataši za strelecký progres: "Veľmi chcem poďakovať svojej žene, že sa tak obetovala a snažila sa byť so mnou všade, kde to bolo možné. Pri nej som cítil veľkú istotu a nemusel som riešiť rôzne logistické a iné záležitosti. Sústredil som sa iba na výkon a mohol uspieť napríklad na ME a aj inde. Naučila ma veľa vecí o streľbe. Pomaličky to ladíme a kým to človek vypiluje, prejde veľa času. Nikdy som nemal pri sebe človeka, ktorému by na mne tak záležalo a bol taký trpezlivý. Aby som otcovi nekrivdil, tak aj jemu, samozrejme, ale v iných veciach. Roky som sa skoro pri každom štarte odstrelil, nemal som tú istotu, neveril si. Nataša je aj dobrým psychológom a vie dobre sledovať človeka."
Martin Otčenáš nezavŕšil progres, zima 2018/19 bola v znamení kríz
Najviac bodov v tejto sezóne získal Martin Otčenáš, no bolo ich iba 33 a s tým rozhodne nebol spokojný. Po rokoch problémov so streľbou sa už vlani s pomocou manželky Natálie nadýchol k slušným výkonom v dôležitých šprintoch, kde bol raz bezchybný a v piatich prípadoch krúžil iba raz. Tento rok začal s nulou, pokračoval s jednou minelou, takže nič nenasvedčovalo negatívnym vyhliadkam. No už v Novom Meste pred Vianocami sa zadrhol a nepadalo to. Ušli mu aj niektoré stíhačky. Rovnako sezónu sprevádzali bežecké problémy v rôznych vlnách. Ak by sme sa pozreli na šprinty, v Pokljuke mal 89. bežecký čas, o týždeň neskôr v Hochfilzene už 40. O ďalších sedem dní 88. beh. Potom to ešte bol aj 42. bežák v Anterselve a na vrchole sezóny 77. Sú to obrovské výkyvy, ktoré žiadny z našich pretekárov nezaznamenal v takom meradle už roky.
Martin Otčenáš (© Igor Stančík / SZB) |
Martin zažil tri dobré štarty. Hneď v prvom šprinte skolil všetkých desať terčov, no kvôli spomínanej hrôze na trati bol až 38. Ako to má vyzerať, ukázal v Hochfilzene, kde bol v šprinte 27. a stíhačke 32. Jasne to vyzeralo na životnú sezónu. No potom už prišiel iba jeden skvelý výkon, a to v Oberhofe, keď si v stíhacích pretekoch polepšil z 54. na 34. pozíciu. Pomýlil sa iba dvakrát. No to bol jeho posledný bodový zápis. Na MS obsadil 54., 51. a 56. miesto. V štafetách sa ani tento rok nevyhol trestnému kolu, našťastie iba jednému. Ideálne mu vyšla len jedna, hneď prvá, kde ani raz nedobíjal a rýchly bol aj na trati. Odkrútil si až sedem štadiet, spolu s Hasillom je to najviac zo Slovákov v tejto sezóne.
Martin Otčenáš (© Igor Stančík / SZB) |
V streleckých štatistikách to bola veľmi zvláštna sezóna, pretože prišiel o parádnu ležkovú stabilitu, keď z 87,2 % padol na 77,4 %. No zasa v stoji to bolo u neho kariérne maximum so 77 %. Hlavne strata pohody na ležkách je nepríjemná. Martinovi po sezóne veľmi do reči nebolo. "Ťažko sa mi to hodnotí, z tejto sezóny si prakticky nič pozitívne neodnášam. To, čo bolo dobré alebo zlé a čo treba zmeniť, čo robiť a nerobiť, by bolo vhodné predebatovať a prejednať s ľuďmi, ktorí sú zodpovední - teda v tíme. Uvidíme, čo bude ďalej," krátko nám povedal popradský rodák.
Kariéra vyvrcholila úžasným dňom, ale aj pokračujúcim trápením na trati
Sezóna 2019/2020 pre neho dopadla lepšie ako tá predtým, no treba povedať, že všetko vyzeralo úplne zle, až prišiel vytúžený deň na MS, kde si vďaka dvom nulám vystrieľal životné trináste miesto. Na 15. február 2020 sa pripravil veľmi dobre. Nazbieral všetky fyzické aj psychické sily a bol to úplne iný Martin ako vo všetkých ostatných pretekoch. Začal rýchlo, no na rozdiel od ostatných pretekov tempo držal, veľmi ho motivovali obe strelecké položky a bolo mu jasné, že musí na tej trati dušu položiť. K 38. bežeckému času sa v celej sezóne ani len nepriblížil. No tento deň D mu vyšiel, ale vzhľadom na zdravotné problémy s chrbtom nerozhodol o tom, že zotrvá pri biatlone do olympiády 2022.
Sám Martin už roky túžil po tom, aby to nebolo najmä o čakaní na bezchybný strelecký výsledok 0+0 a potom príde výsledok. No, žiaľ, stále to bolo len o tom. Doteraz boli maximami 21. miesta z Pokljuky aj Anterselvy spred šiestich, resp. dvoch rokov, kde to ideálne zvládol (v Anterselve sa veľmi zle strieľalo, vtedy stačilo aj 1+0). To teda stále ostáva jeho métou - stabilizácia na bodoch, minimálne v Top 60. Streľbu má už tri roky tesne pod 80-percentnou hranicou a tam to nie je zlé, vyvaroval sa aj výbuchov, ktoré ho sprevádzali celú kariéru. Aj preto, že štatistiky paľby v stoji prvý raz v kariére dostal cez 80 % a rovnako premiérovo za deväť rokov mal lepšiu bilanciu ako v ľahu. No odchádzala mu bežecká forma, kde sa kontinuálne zhoršoval. Na najrýchlejšieho pretekára už stráca takmer dvojnásobok ako pred štyrmi rokmi. Zatiaľ čo v sezóne 15/16 to bolo 1:05, v ďalších 1:20, 1:28, 1:34 a túto zimu už na desiatich kilometroch priemerne "nakúpil" 1:59.
Príčin bolo viacero. Mohlo to byť zvyšujúcim sa vekom, nesprávnym tréningom, toľko spomínanou profesionalizáciou súperov s vedeckým prístupom a zástupom lekárov (od ktorých sa odstup ráta). No veľmi vážnym dôvodom sa ukázal Martinov zdravotný stav. Dlhodobo ho trápili bolesti chrbta. Už od obdobia OH z Pjongčangu. Nevedel čo mu je a hoci aj nám vravieval, že sa necíti dobre a takto sa nedá pretekať, nechcel to príliš medializovať, aby sa nevyhovávral. Musel nastupovať pod liekmi, hoci takými, ktoré mu kvôli antidopingovým pravidlám uľavovali len minimálne. Trochu mu padol kameň zo srdca, keď vyšetrenia pred MS ukázali posunutú platničku o takmer 1,5 centimetra, čo je pre profesionálneho športovca nonsens.
V sezóne 19/20 teda Martin získal 47 bodov za štyri bodované výsledky, z toho tri na MS. Po 13. mieste v šprinte mu už strelecky ideálne nevyšla stíhačka, no aj zosun na 26. priečku bol ešte veľmi dobrý. To mu zabezpečilo miestenku do masového štartu. Tam už bol úplne chorý a sezóna pre neho prakticky skončila. Už sa len dotrápil. Aj tak bez Kontiolahti zo všetkých Slovákov nastúpil na najväčšie množstvo pretekov - 24, a to je jeho kariérne maximum. Bol prakticky na všetky kolá SP ako prvý nominovaný muž. Vzhľadom na pokračujúce zdravotné problémy napokon na jeseň 2020 ukončil kariéru.
Martinov biatlonový príbeh v krátkom dokumente |
Strelecké štatistiky Martina Otčenáša vo Svetovom pohári (vrátane MS a OH) | ||||||
2019/2020 | ||||||
78,6 % | spolu v ľahu: 76,7 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
235/299 | spolu v stoji: 80,3 % | 82,9 % | 85,0 % | 83,3 % | 80,0 % | 72,9 % |
2018/2019 | ||||||
77,2 % | spolu v ľahu: 77,4 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
241/312 | spolu v stoji: 77,0 % | 78,8 % | 80,0 % | 75,0 % | - | 75,0 % |
2017/2018 | ||||||
79,7 % | spolu v ľahu: 87,2 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
189/237 | spolu v stoji: 71,1 % | 81,3 % | 80,0 % | 78,3 % | - | 78,4 % |
2016/2017 | ||||||
76,4 % | spolu v ľahu: 77,3 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
239/313 | spolu v stoji: 75,5 % | 71,1 % | 85,0 % | 78,3 % | - | 74,8 % |
2015/2016 | ||||||
73,8 % | spolu v ľahu: 82,0 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
240/325 | spolu v stoji: 65,9 % | 77,1 % | 77,0 % | 76,7 % | - | 66,3 % |
2014/2015 | ||||||
69,5 % | spolu v ľahu: 78,1 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
196/282 | spolu v stoji: 61,4 % | 71,1 % | 77,5 % | 67,5 % | - | 66,1 % |
2013/2014 | ||||||
71,4 % | spolu v ľahu: 71,4 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
142/199 | spolu v stoji: 71,3 % | 75,6 % | 62,5 % | 80,0 % | - | 58,6 % |
2012/2013 | ||||||
69,8 % | spolu v ľahu: 78,1 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
104/149 | spolu v stoji: 61,8 % | 66,0 % | 70,0 % | 65,0 % | - | 76,9 % |
2010/2011 | ||||||
70,3 % | spolu v ľahu: 73,3 % | šprint | stíhačka | vytrval. | masák | štafeta |
85/121 | spolu v stoji: 67,2 % | 83,3 % | 80,0 % | 72,5 % | - | 48,4 % |
v ostatných sezónach málo odstrieľaných pretekov |
Martin Otčenáš a jeho strelecký čas v SP vrátane MS (mimo štafiet) | ||
2015/2016: 29,7 sek. | 2014/2015: 28,0 sek. | 2013/2014: 30,0 sek. |
2012/2013: 32,1 sek. | 2011/2012: 33,0 sek. |
Bežecká forma Martina Otčenáša v SP (Ø časová strata na najrých. bežca na 10 km) | |||
2019/2020: 1:59 | 2018/2019: 1:34 | 2017/2018: 1:28 | 2016/2017: 1:20 |
2015/2016: 1:05 | 2014/2015: 1:28 | 2013/2014: 2:04 | 2012/2013: 1:18 |
2011/2012: 2:32 | 2010/2011: 2:24 | 2009/2010: 2:00 | 2008/2009: 2:54 |