Severské krajiny ovládli ME, Šima sa medziročne zlepšil, Fialková chcela viac

 

Minulý týždeň prebehol otvorený európsky šampionát v bieloruskom Minsku. Na okruhu v Raubiči sa rozdalo osem zlatých medailí. Najaktívnejším zberačmi boli reprezentanti Švédska, ktorí si domov odniesli šesť cenných kovov, tri boli zlaté. Darilo sa aj ruským a nórskym športovcom, obe krajiny si na konto pripísali zhodne päť metálov. S prázdnymi rukami nezostalo ani ďalších päť tímov, vidieť bolo aj domácich.

 

 

Videosumár ME (v angličtine)

 

 

Šampionát záležitosťou jedného muža 

 

Rolu najväčšej hviezdy zastával už pred začiatkom ME Tarjei Bö. Víťaz veľkého krištáľového glóbusu za sezónu 2010/11 chcel v Bielorusku nájsť potrebnú pohodu a vieru v seba samého. Základný cieľ, ktorý si dal, splnil do bodky. Bö na okruhu v Raubiči dominoval, hlavne jeho beh budil veľký rešpekt. Každý svoj štart dokázal premeniť na medailu. Ešte v úvodnom individuále z toho zlato nebolo, pretože na poslednej položke dvakrát zaváhal, ale od tohto momentu si európsky šampionát totálne podmanil. Šprint a stíhačku ovládol suverénnym spôsobom a stal sa kráľom celého šampionátu.

 

Slabší okamih Böa vo vytrvalostných pretekoch využil Krasimir Anev. Bulharsky biatlonista je špecialista na európske šampionáty a svoju špecializáciu potvrdil tiež v Minsku. Krasimir do Bieloruska cestoval s tajným prianím, získať zlato, ktoré v jeho bohatej zbierke chýbalo. Anev sa k nemu prehrýzol, pretože dokázal vo svoj prospech využiť ťažké podmienky na trati. Potom, keď sa počasie upokojilo, už miešať kartami v popredí nedokázal. Možno prišlo aj nejaké uspokojenie, pretože Anevovi v šprinte a stíhačke neslúžili nielen ruky, ale aj nohy.

 

Veľmi úspešný šampionát má sa sebou tiež Jesper Nelin, ktorý však nastúpil len v šprinte a single mixe. V oboch prípadoch z toho bolo striebro, v oboch prípadoch sa mu darilo najmä v streleckej časti. Dve medaily si domov odniesol ešte Dmitrij Malyško, po jednej získali Matvej Jelisejev, Haavard Bogetveit a Endre Strömsheim. Všetci štyria však v Bielorusku podávali veľmi nevyrovnané výkony, najmä spomenutí Nóri mali problémy v konzistentnosti. Z Nemecka a Francúzska veľa radostných výkrikov nebolo počuť. Len Matthias Dorfer a Aristide Begue potešili, posledný menovaný vydoloval bronz zo štafetových pretekov.

 

 

Tarjei Bö (© Igor Stančík / SZB)

 

 

 

V ženskej časti si švédske devy urobili z európskeho šampionátu vlastnú ligu. Pomyselnú korunku kráľovnej starého kontinentu získala Hanna Öbergová, ktorá síce dva zlatá nevydolovala, ale aj na jej krku cinkali dva metále. Hanna sa v Raubiči dostala do dobrej bežeckej formy, výborne jej fungovali nohy. Naopak, v Bielorusku jej trošku viazla streľba. Ak na niečo Öbergová prišla v poslednom týždni, tak určite to, že do MS musí popracovať na svojej muške. Hannin okamih slávy prišiel už vo vytrvalostných pretekoch, kde aj napriek trom hrúbkam vyskackala na najvyšší stupienok. V šprinte ju dve chyby odsunuli na tretie miesto.

 

Švédsky tábor potešila aj druhá ich hviezdička. Mona Brorssonová na ME prežila dva svetlé momenty. Jeden prišiel v rýchlostných pretekoch, kedy Monin bič plieskal na všetky strany. Jej súperky sa pred ňou museli pokloniť, pretože Brorssonová sa správala ako uzurpátorka. Nielenže nenechala visieť ani jeden terč, ale aj na trati bola najrýchlejšia. Druhýkrát Mona zasvietila v klasickom mixe, bola to ona, ktorá vrátila Švédsko do boja o medailu. Brorssonová si tak zaspomínala na európsky šampionát z Nového Města, kde vyhrala stíhacie preteky. Vtedy však na ME nebola taká silná konkurencia.

 

Menoslov víťaziek neobsahoval len švédske mená. Hegemóniu severskej krajiny prerušila Jekaterina Jurlovová – Prechtová, ktorá v stíhačke využila absenciu oboch vyššie spomenutých žien. Ruská biatlonistka v záverečnom vystúpení nechala prehovoriť svoje veľké skúsenosti a šikovné ruky. Celkovo sa jej v Minsku darilo na výbornú, okrem zlata získala aj striebro. Dva cenné kovy do vitríny pridali ešte Irina Kryukovová a Nadine Horchlerová. Bieloruska sa na domácej pôde prezentovala sympaticky a určite si zlepšila náladu, z ktorej bude chcieť ťažiť na svetovom šampionáte. Po jednej medaile vybojovali Júlia Žuravoková a to v individuále, Lou Jeanmonnotová, Hanna Solaová, Janina Hettichová a Dzinara Alimbekavová v štafetách. V ženskej časti tak len jedna veľmoc zostala bez metálu, Nórsko.

 

 

Hanna Öbergová (© Igor Stančík / SZB)

 

 

 

Slováci mali na ME chudobnú trojčlennú zostavu. Bolo to tým, že MS považujú za absolútny vrchol, šampionát bol pomerne ďaleko a nemáme ani pretekárov takého druhého sledu. Už o rok pribudnú "do košiara" pre takýto typ podujatia Baloga, Machyniaková i Smerčiaková, takže by sa to malo oživiť. Dokonca by možno o rok mohli dostať šancu aj niektorí juniori, no teraz to bolo logisticky nezvládnuteľné. Do Minska cestovala iba trojica Ivona Fialková, Michal Šima a Šimon Bartko.

 

Najviac sa logicky očakávalo od mladšej zo sestier Fialkových. Už na posledných dvoch šampionátoch mala bežecké časy v úplnej špičke tejto konkurencie a dosiahla dve desiate miesta. Tiež si chcela zapretekať, pretože pred MS by to bola obrovská medzera bez štartu dlhá šesť týždňov. No nedarilo sa jej podľa predstáv. Začalo to veľmi sľubne, keď vo vytrvalostných pretekoch so skóre 1+2+0 bojovala o desiatku, ale na záver prišlo päť chýb a logicky koniec nádejám. Bolo to iba 52. miesto. V šprinte bolo jasné, že ju bude chrbát lepšie poslúchať, trať je kratšia. Opäť bola konkurencieschopná na trati, ale zabrzdili ju tri chyby 1+2 a do stíhačky musela vybiehať až z 29. pozície. Tam sa to ešte pokúsila zvrátiť a po úvodnej nule už mierila vysoko, ale prišli ďalšie strelecké krízy, keď na druhej ležke minula dva a potom prvej stojke až tri terče. To ju "zabilo" a strašne klesla až ku bodovanej hranici. V poslednom kole síce na to dupla a ukázala, že je veľkou pretekárkou. Vytiahla to o šesť miest na 32. pozíciu. Mala celkovo štvrtý najrýchlejší bežecký čas. Streleckú formu ale jednoducho v Minsku nemala. 29. miesto ako to najlepšie je pod jej možnosťami. S takýmto výsledkom ako najlepším by nejasala ani na nabitejších MS, hoci by to bol už veľmi pekný výkon. V tejto sezóne je to jej boj s chrbtom na pokračovanie. Snáď sa v Östersunde neozve až tak výrazne a s prispením šťastia aj psychickej pohody Ivona ukáže svoju silu.

 

 

Ivona Fialková (© Igor Stančík / SZB)

 

 

Michal Šima prežíval jedno sklamanie za druhým. V posledných sezónach sa mu nedarilo ani na jednom fóre vrátane ME. Dokonca v celej vlaňajšej sezóne IBU pohára nebodoval. Nešlo mu to na trati ani strelnici. K výsledkom bol veľmi ďaleko. Aj keď to tak na začiatku sezóny nevyzeralo, zdá sa, že pod Danielom Kuzminom ožíva a ešte taký decembrový či januárový Michal by tieto výsledky v Minsku bral všetkými desiatimi. Ukázal stabilitu svojej výkonnosti, keď bodoval vo všetkých štartoch. Najlepšie mu vyšli vytrvalostné preteky, kde sa trikrát pomýlil, ale vypracoval to na 22. pozíciu. Najhorší deň na trati mal v šprinte, kde s jednou chybou obsadil 40. miesto, no opäť ožil v stíhačke, kde mu to veľmi pekne šlo na trati a urobil iba tri chyby, posunul sa na 31. pozíciu hoci v cieľovej rovinke prehral boj s dvoma súpermi. Celkovo mal na ME streleckú bilanciu 43/50, teda 86 %. Získal tridsať bodov. Kariérny progres je u neho zjavný a je určite pripravený na slušný rozbeh našej štafety na MS. Pre neho je smolou, že zrejme nenastúpi v žiadnych iných pretekoch vo Švédsku. No zrejme si cez ME vybojoval účasť na poslednom kole SP v Osle, kde v šprinte dostane šancu zabojovať o druhú stíhačku sezóny.

 

Šimon Bartko sa v úvode sezóny parádne rozbehol a z našich chlapov bol dokonca tesne najrýchlejší. Pokračovalo ale jeho strelecké trápenie. Keď sa už trochu v januári zlepšil na strelnici, ochorel a akoby všetko túto zimu šlo proti nemu. Vo februrári bol fyzicky veľmi slabý a hoci dúfal, že sa to až tak neprejaví na jeho výkone, každý meter na trati ho veľmi bolel a strácal obrovské množstvo času. To ho aj psychicky zlomilo a na strelnici to nebolo o nič lepšie. Vo vytrvalostných pretekoch urobil osem a rýchlostných štyri chyby. Bolo z toho iba 83. a 86. miesto. Túto sezónu bude musieť hodiť za hlavu. Určite chcel pre šprint na MS vytlačiť z našej trojky niekoho staršieho, no nevyšlo mu to. Určite by si veľmi prial, aby ešte dostal priestor v nejakých pretekoch tejto sezóny. Na MS ani Oslo to nevyzerá, takže by mohol zamieriť na IBU Cup do Martellu, ktorý sa však koná počas MS. Snáď ho Daniel Kuzmin pustí do Talianska, aby si ešte zapretekal v dvoch šprintoch. Ak by bol už zdravý, mohol by si aspoň trochu zlepšiť náladu pred letnou prípravou.