Po dlhom pobyte v Ruhpoldingu je pripravená Anterselva, všetky Slovenky zrýchľujú

 

V itinerári piateho kola SP sa objavili vytrvalostné preteky a hromadný štart, ktoré boli doplnené o klasické štafety. Nahustený program bol skutočne vyčerpávajúci. Svedčia o tom dojazdy v mužských hromadných pretekoch, kde Martin Fourcade v záverečnom kole nedokázal zmazať 12-sekundové manko na Lessera, a v ženskej štafete to nebola schopná predviesť výborná bežkyňa Dahlmeierová, ktorá mala pred sebou len Pidhrušnú.

 

 

 

Francúzsky biatlonista však nemusí lamentovať nad spomínaným druhým miestom, pretože v sezóne zatiaľ nemá vyrovnaného konkurenta. Potvrdil to v individuálnych pretekoch. V náročných podmienkach a vo vyrovnanom súboji ukázal najlepšiu koncentráciu a vybojoval svoje piate víťazstvo v ročníku. Fourcade sa stále môže spoľahnúť na skvelú bežeckú formu. Na strelnici však nie je bezchybný, ale vždy urobí o tú jednu chybičku menej ako súperi. 

 

Víťazstvo v hromadnom štarte ukoristil Erik Lesser a ako jediný domáci pretekár v tomto kole potešil nemeckých fanúšikov na štadióne. Pre 28-ročného biatlonistu je to druhý triumf v kariére a vôbec prvé umiestnenie v Top 10 v tomto ročníku. Zaujímavosťou je, že Lesser sa dostal na preteky s hromadným štartom ako posledný pretekár, a to na úkor Mateja Kazára. Slovenskému pretekárovi sa vo vytrvalostných pretekoch vzpriečil náboj, ktorý musel manuálne dobiť. V opačnom prípade by sa na štarte objavil práve on. Situáciu rozoberáme podrobnejšie v slovenskej časti článku.

 

Dobrú formu si udržiava Simon Eder, ktorý sa na strelnici opäť predvádza rýchlopaľbou. Napriek spoľahlivej streľbe ho musí mrzieť úplne posledný terč vo vytrvalostných pretekoch, ktorý minul a ktorý ho pripravil o víťazstvo. Rakúsky pretekár v posledných siedmich pretekoch chýbal v najlepšej desiatke len raz. Momentálnu pohodu v rakúskej reprezentácii potvrdila aj bronzová priečka v mužskej štafete.

 

Tentoraz úspešný týždeň majú za sebou ruskí borci. Po nevydarenom ostatnom predstavení v Ruhpoldingu sa v obidvoch individuálnych disciplínach dostali na pódium. Najskôr sa to podarilo Antonovi Šipulinovi, ktorý vo vytrvalostných pretekoch poriadne pritlačil na konkurenciu, a v hromadnom štarte Garaničevovi, ktorému chýbal jediný presný výstrel, aby sa dostal na najvyššiu priečku. Aj z týchto výsledkov je vidno, že ruskí reprezentanti majú vysokú výkonnosť, len ju nedokážu aplikovať na každých pretekoch. Parádny výkon predviedli aj v štafete, v ktorej obsadili druhé miesto.

 

Zdá sa, že na nórskych biatlonistov začína doliehať ťarcha domáceho svetového šampionátu. Najvyrovnanejšie výkony stále predvádza Tarjei Bö, ale v tomto týždni sa ani raz nedostal do Top 10. Johannes Thinges Bö musí mať dobrý deň, aby sa presadil. Zdalo sa, že vo vytrvalostných pretekoch sa mu to podarí, ale záverečná streľba a tri chybné výstrely ho mátajú doteraz. Emil Hegle Svendsen naďalej hľadá formu, ale po Ruhpoldingu sa ďalej nedostal. Na lyžiach nie je rýchly, ani streľba nie je perfektná. A Björndalen prežil jeden z najhorších týždňov v kariére. Ešteže si napravili chuť víťazstvom v štafete, ktoré im šesť týždňov pred MS musí aspoň na chvíľu pozdvihnúť náladu.

 

Svoj vysoký štandard si udržiava Ondřej Moravec, ale v českej zostave sa uplynulý týždeň najviac hovorilo o Michalovi Krčmářovi. 24-ročný biatlonista obsadil desiate miesto vo vytrvalostných pretekoch a v hromadnom štarte finišoval na piatej priečke, čo sú jednoznačne najlepšie výsledky v jeho kariére.

 

 

 

 

 

V ženskej časti štartového poľa zo svojich pozícii neustupuje Gabriela Soukalová. V Ruhpoldingu dokázala vyhrať hromadný štart, vo vytrvalostných pretekoch obsadila tretiu priečku. Z jej výkonov cítiť veľkú pohodu, v týchto náročných disciplínach minula len jeden terč. Česká pretekárka nepoľavuje ani v bežeckých výkonoch, ktorými patrí medzi najrýchlejšie biatlonistky, preto momentálne nenájdeme na trati kvalitnejšiu pretekárku.

 

Dorothea Wiererová predviedla vo vytrvalostných pretekoch bezchybný výkon, podobne ako v Östersunde, a vybojovala druhé víťazstvo v sezóne v individuálnych disciplínach. V pretekoch s hromadným štartom potom obsadila ôsme miesto, čo je v silnej konkurencii stále dobrý výsledok, ale aj na tomto príklade môžeme vidieť, že jedine Soukalová dokáže zopakovať parádny výkon deň čo deň, týždeň čo týždeň.

 

V nemeckom tíme sa tentoraz najlepšie predviedla Franziska Hildebrandová, ktorá získala v pretekoch s hromadným štartom druhé miesto. V celkovom poradí SP jej patrí tretia priečka, hneď za ňou je Laura Dahlmeierová. 23-ročná biatlonistka doplatila v tomto týždni na slabšiu streľbu, zakaždým minula o jeden terč viac ako súperky, preto prerušila svoju sériu, keď triumfovala v každom kole SP, v ktorom štartovala.

 

Tiril Eckhoffová mala namierené k parádnemu výsledku vo vytrvalostných pretekoch, ale tri chyby na záverečnej streleckej položke nedali zabudnúť na jej predchádzajúce výsledky na strelnici. V hromadnom štarte potom potvrdila, že výkonnostne nie je na tom vôbec zle, ale chýba jej väčšia pohoda na strelnici.

 

Mnohé pretekárky zápasili s únavou. Kaisa Mäkäräinenová ani nenastúpila na preteky s hromadným štartom, Marie Dorin-Habertová sa v obidvoch disciplínach pohybovala na konci Top 10. Svoju úlohu to mohlo zohrať aj v štafete, kde najmä nemecké pretekárky veľmi zle strieľali. Aj tak však dostali šancu bojovať o celkový triumf, ale ten si postrážila ukrajinská zostava, ktorá bola na strelnici najlepšia. Tretie miesto obsadili talianske biatlonistky, tým štafety v tomto roku idú.

 

Počas tejto disciplíny sme videli aj zaujímavý moment, keď Nadežda Pisarevová doslova zostala stáť na trati, hoci bieloruský tím v tom čase viedol štafetu. Z tábora bieloruskej reprezentácie prišli informácie, že Pisarevová bola v predchádzajúcich dňoch chorá, v Ruhpoldingu absolvovala len dvoje preteky. A na najťažšom kopci na trati dostala v štafete kŕče do stehna.   

 

 

 

 

Videosumár 5. kola Svetového pohára (v angličtine)

 

 

 

 

Po víkende snov, keď sa Paulína Fialková prvý raz v kariére dostala na malé pódium a vyskúšala si aj preteky s masovým štartom, pokles výkonnosti neprišiel. V piatom kole Svetového pohára dokázala siahnuť na siedme miesto vo vytrvalostných pretekoch. Pomýlila sa iba raz a napriek takej dlhej trati i jej nevyhovujúcej snehovej podložke dokázala zaznamenať 14. najrýchlejší bežecký čas. V pretekoch s masovým štartom sa jej nevydarila druhá ležka a konečných päť chýb ju odsunulo na 25. miesto. Ešte na druhý deň sa dokázala dať dokopy a nebyť veľmi tesnej poslednej rany na ležke, mohla odovzdávať po prvom úseku štafety ako prvá.

 

Obdivuhodné je tiež to, že rodáčka z Brezna dokázala vo väčšine dlhých pretekov tempo gradovať a v posledných dvoch kolách súperky predbiehať. V bežeckom výkone sa tak v týchto momentoch dokázala dostať do desiatky najlepších pretekárok.

 

 

 

Trénerky Anny Murínovej sme sa na úvod nášho rozhovoru opýtali, kde sa vzal hlavne jej bežecký vzostup oproti decembru (môžete ho vidieť aj nižšie v grafe). "Už pred sezónou som vravela, že príprava v Ťumeni bola veľmi ťažká a bude chvíľu trvať, kým prinesie svoje ovocie. De facto išli dievčatá do sezóny unavené a v rýchlom slede pretekov už veľký manevrovací priestor na tréning nemáte. Teraz sa už naberaním súťažných kilometrov preteky po pretekoch zlepšujú a najmä Paulína je typ pretekárky, ktorá potrebuje pretekať a takto chytať formu."

 

23-ročná biatlonistka počas desiatich dní odjazdila šesť pretekov v celkovej dĺžke 64,5 kilometra. Takúto porciu súťažných kilometrov v tak krátkom čase nikdy pred tým nezažila. V bohatom programe majstrovstiev sveta sa v takomto časovom horizonte môže maximálne odjazdiť 57 kilometrov (OH 51 km), no samotná Fialková vždy v minimálne dvoch disciplínach chýbala. Trénerky sme sa pýtali, aká je to teda záťaž na organizmus: "No obrovská. Telo predsa len nie je špongia. V nedeľu ráno pred štafetami, keď prišla za mnou, vyzerala strašne unavená. Bála som sa, aby to ešte zvládla a prípadne organizmus v tomto stave neskolila choroba. Našťastie, v pondelok sa cítila fajn, takže sme to snáď zažehnali." Pozitívne myslenie trénerky však nasledujúce desiatky hodín nepotvrdili a Paulína Fialková kvôli chorobe šprint a logicky ani stíhačku v Anterselve neabsolvuje. V prípade štafety padne rozhodnutie zrejme v sobotu.

 

Ako teda bojovala s únavou? Videli sme, že viaceré popredné pretekárky kvôli vyčerpaniu štafetu v Ruhpoldingu vynechali. "Recept na únavu má, samozrejme, množstvo ingrediencií, mimoriadne dôležitý je pitný režim. V tejto sezóne máme Enervit i ďalšie doplnky. Musíte veľa piť, lebo keď zakysličujete organizmus a pijete málo, únava ostáva v tele. Musíte ju vyplaviť. Dievčatá tiež regenerovali vďaka masérovi, ktorého nám na tieto dva týždne poskytla Dukla. Večer sa chodia vyklusať, čo je tiež bič na únavu," vravela nám deviata žena rýchlostných pretekov na OH v Nagane.

 

Pozitívom je, že nie len Paulína, ale aj ostatné pretekárky sa preteky po pretekoch zlepšujú v bežeckých výkonoch a zatiaľ sa zdá, že forma rastie. Kým v decembri bol priemerný bežecký výkon Slovenky až v siedmej desiatke, vo vytrvalostných pretekoch v Ruhpoldingu už na 38. mieste.

 

 

 

Všetky štyri Slovenky vedia, že na základe bežeckého výkonu sa v Anterselve môžu dostať na body. K tomu však budú potrebovať presnú streľbu, no v minulom týždni Poliakovej ani I. Fialkovej na strelnici karta nešla. "Vo vytrvalostných pretekoch Terka rozmýšľala nad výsledkom. Videla šancu na body, ktoré sa jej podarili dosiahnuť v Östersunde. Toto by ale športovec nemal robiť. Musíte bežať uvoľnene, lebo keď veľmi chcete, prichádzajú chyby. Streľba na silu rozhodne čistá nebude. V štafete to už bolo lepšie," tvrdí Murínová. Ivona má chronický problém s posledným terčom na stojke. V tomto ročníku SP sa jej ho podarilo zdolať až siedmym nábojom! Trénerky sme sa tak trochu naivne pýtali, či dokážu na týchto nedostatkoch pracovať aj počas sezóny a v rýchlom slede pretekov. "Veľmi obmedzene. Zlozvyky biatlonistu sa najlepšie odstraňujú úplne na začiatku letnej prípravy, keď pretekár môže ľahšie zabudnúť na chyby z minulosti. Aby bol pretekár v sezóne na strelnici úspešný, musí vypnúť hlavu, aby nad ničím nerozmýšľal, odstrieľal bez stresu v rytme, všetko automaticky. My, samozrejme, vieme, kde robí Ivka v stoji chybu - pri dýchaní a odpaľovaní, ale ťažko jej to budete prízvukovať, keď cesta k čistej položke vedie cez "vypnutú hlavu". Pracujeme na tom pri tréningu, ale na pretekoch si podvedomie aj tak skĺzne do tej svojej nesprávnej koľaje. S tým bojujú všetci biatlonisti, Ivka je mladá, vyformujeme ju."

 

Súrodenecký fenomén je vo svete športu zvyčajne veľmi prospešný. Zdá sa, že Ivona rastie aj výsledkami Paulíny. "Určite. Teraz bývajú spolu, sú veľmi pozitívne naladené a zdravá súrodenecká rivalita je vždy na prospech veci. Ivona by sa určite veľmi chcela dostať na úroveň Paulíny, ale to ešte chvíľu potrvá. Staršia sestra jej v tom bude určite pomáhať, lebo si zároveň veľmi prajú. V celom kolektíve je výborná atmosféra, dievčatá sa vedia porozprávať, nezávidia si. Závisť a dusno v kolektíve nikdy nerobí dobrotu. Sme veľmi šťastní, že tento rok je nálada u mužov i žien ideálna."

 

Zdá sa, že Janka Gereková s Paulínou Fialkovou sú strelecky vyrovnané. Druhá menovaná sa mohla pochváliť sériou 49 zostrelených terčov pri streľbe v ľahu, čo len dokumentuje staré športové klišé, že keď sa darí, tak sa darí. Všetci biatlonisti vo svetovom pohári strieľať vedia a ak nerozhoduje vietor, je to aktuálna mentálna dispozícia.

 

Do Anterselvy, samozrejme, odcestovala rovnaká zostava a základ úspešného týždňa sa bude snažiť položiť v šprinte, ktorý determinuje stíhacie preteky. Všetci dúfajú, že je čas, aby do tejto disciplíny už konečne postúpili všetky pretekárky, čo sa ešte v aktuálnej sezóne nestalo. V štafete opäť príde čas na boj o Top 10.

 

Štvorica Prekopová, Chrapánová, Majdišová, Hôrčiková bude štartovať v IBU Cupe. Martina Chrapánová vynechala posledné kolo kvôli viróze a horúčkam.

 

Po tomto víkende bude čakať všetkých reprezentantov cesta domov a u viacerých zaslúženný oddych. Za more na 7. a 8. kolo SP by mala vycestovať zostava Gereková - Prekopová - Chrapánová - Majdišová. Sestry Fialkové i Teréziu Poliakovú budete môcť vidieť 13. a 14. februára na IBU Cupe v Osrblí. Prečo má trénerka takéto zámery sa dozviete v nasledujúcich článkoch, keďže v tomto takáto široká téma nemá dostatočný priestor.

 

 

Paulína Fialková v úspešnom šprinte na Univerziáde v Osrblí (© Simona Ivančáková)

 

 

 

Kvalifikovať sa do massu cez jeden štart je veľmi zaujímavá záležitosť a minulý týždeň sa vôbec prvý raz stalo, že sa päť vyvolených do neho dostalo cez vytrvalostné preteky. Pred tým to boli vždy rýchlostné preteky. Preto sa viac ako inokedy otvorila šanca pretekárom, ktorí sú bežecky slabší, ale vedia odstrieľať perfektne. Ku všetkému sa pridali ešte aj náročné poveternostné podmienky, ktoré zvýhodnili neskôr štartujúcich, a zrazu mali reálnu šancu na elitnú disciplínu aj dvaja naši muži. Žiaľ, prenikla im medzi prsty.

 

Matej Kazár prišiel o masák veľmi nezvyčajným spôsobom. Na druhej streleckej položke sa mu stala vec, ktorá postihne pretekára raz za sezónu. Po prvom výstrele sa mu vzpriečil náboj, ktorý vytriasol tak, že mu padol do ruky. Následne ho musel zasunúť medzi náhradné, vrátiť sa k streľbe na ďalšie tri terče a pred posledným výstrelom musel náboj manuálne dobiť ako v štafete. Pýtali sme sa Kazára, koľko sekúnd ho toto celé stálo. Povedal nám, že zhruba dvanásť. Na posledného postupujúceho Erika Lessera stratil v cieli osem sekúnd. Nemecký pretekár mu tak môže poďakovať nie len za postup, ale nepriamo aj víťazstvo v pretekoch s hromadným štartom.

 

Miroslava Matiaška zasa delilo od Top 15 pár milimetrov. Netrafil posledný terč. "Dával som veľký pozor na každú ranu poslednej položky, ale musel som v milisekunde nejako poľaviť z koncentrácie a rana šla do strany. Strašne ma to mrzí," sypal si popol na hlavu najskúsenejší slovenský biatlonista.

 

Kazár skončil dvadsiaty v piatom najlepšom životnom výkone, Matiaško bral napokon 35. pozíciu. Prvý raz v sezóne dokázal bodovať, vôbec prvýkrát v živote počas sezóny nepárny/párny rok. Miroslav sa špecializuje na najdlhšiu disciplínu, štyri najlepšie kariérne výsledky dosiahol na 20-kilometrovej trati a vie sa na ňu výborne pripraviť. Reprezentačného trénera Juraja Sanitru sme sa preto opýtali, prečo sa tak nedeje v ostatných disciplínach: "Miro je veľmi skúsený pretekár a jeho tréning bol dlhodobo vytrvalostne ladený - na dlhé trate, kde sa najlepšie cíti. Snažím sa v ňom oživiť viac dynamiky, aby dokázal takto zajazdiť aj v kratších disciplínach, ale potom má toho veľa a cíti sa unavený. Uvidíme, ak sa to nepodarí, budem sa na neho spoliehať v dlhších disciplínach, kde sa mladí ešte viac trápia."

 

Martinovi Otčenášovi a Tomášovi Hasillovi sa vo vytrvalostných pretekoch absolútne nedarilo, zaznamenali až päť, resp. sedem chýb a Tomáš v hustom snežení stratil obrovské množstvo času. Naďalej teda platí, že najmä v prípade Otčenáša je úspech na spadnutie, ale zatiaľ stále neprišiel. "Určite, zlom príde jedným výsledkom, u Maťa to všetko stojí a padá na psychike. Trénovali sme streľbu, zmenili viaceré veci, na tréningoch aj nástrele nerobí žiadne chyby, ale príde súťaž a nie a nie sa vyrovnať najlepším na strelnici. Musí mať táto jeho záležitosť dobrý koniec. Som o tom presvedčený. Vieme, že sa snaží zo všetkých síl," tvrdil nám Sanitra a doplnil názor na Hasillu: "Tomášova výkonnosť na trati i strelnici veľmi kolíše, raz zájde dobre, potom mu preteky totálne nevyjdú. Snažíme sa to riešiť, ale zatiaľ nám to nevychádza. Po Anterselve bude mať dlhšie pretekové voľno a budeme s ním pracovať, aby vrchol formy prišiel na ME a MS."

 

V štafete sa už-už zdalo, že by naši mohli dosiahnuť veľmi pekný výsledok na hranici najlepšej desiatky. Všetko mal v rukách finišman Otčenáš a ak by zopakoval bilanciu 10 z 10 z Hochfilzenu (ale hoci aj 2-3 dobité náboje), mohol preťať pásku vysoko, no na stojke jeden terč neskolil a zamieril na trestné kolo. Skončil na 15. mieste. "Skúšali sme nové zloženie štafety. Myslím si, že Maťo Kazár to rozbehol veľmi dobre, Miro s Tomášom tiež v poriadku, ale Maťo Otčenáš nezvládol poslednú streľbu a prišli sme o pekný výsledok, ktorý tým svojim dobrým bežeckým výkonom mal nadosah. Takže štafeta bola menším sklamaním, ale ideme ďalej a už tento týždeň budeme chcieť potvrdiť, že forma nám smerom k vrcholom sezóny stúpa," povedal nám tréner.

 

 

Matej Kazár v Östersunde (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Pred týždňom sme písali, že dvojica Kazár - Otčenáš, ku ktorej sa už medzičasom pridali aj Šíma s Kubaliakom, na preteky 5. a 6. kola SP dochádza. Spolu s juniormi a kadetmi sa pripravujú vo vyššej nadmorskej výške obľúbeného rakúskeho strediska Obertilliach. Juraja Sanitru sme požiadali o komplexné vysvetlenie tohto ťahu: "Tento tréningový pobyt má strategický charakter a zámer. Chlapcov čaká turné v Kanade a Amerike, takže potrebujú teraz trénovať viac ako tí, ktorých po Anterselve čaká dlhšia pauza a ostávajú doma. Tí budú ladiť formu na ME a MS hlavne v tom čase, u Kazára s Matiaškom sme to začali skôr. V Rakúsku majú chlapi tréningový plán i môjho asistenta Jakuba Leščinského. Zatiaľ som spokojný, keď sa s nimi rozprávam, veľmi si to pochvaľujú, nemajú nariadené, kedy presne tréning začína, kedy končí ako tu v strediskách SP. Nadmorská výška slúži ako dobíjanie bateriek, takže zbierajú sily, ktoré následne využijú."

 

Sanitru dopĺňa Kazár: "Trénerovu myšlienku s tréningovým kempom v Obertilliachu hodnotím veľmi pozitívne, bol to dobrý ťah. Žiadne oficiálne tréningy v organizátormi stanovenom čase či tlačenica, alebo akýkoľvek stres. Niekedy vám nesedí čas, ktorý zvolia organizátori. Tu si naplánujeme čo potrebujeme, máme tu kondičného trénera, ktorý s nami pracuje. Robíme systematicky v stálom režime. Som presvedčený, že nám to pomohlo už v Ruhpoldingu a Anterselva je navyše iba 60 kilometrov odtiaľto, takže v dejisku budeme ešte skôr ako v Ruhpoldingu."

 

 

 

"V Anterselve sa vždy mojim zverencom darilo. Či už ženskej reprezentácii alebo Nasti Kuzminovej. Tieto trate sú viac bežecké, technickejšie, veľkú rolu zohrá nadmorská výška. Je tu aj pomerne ťažká strelnica s ťažkým príchodom. Očakávam, že Matej s Mirom sa ideálne adaptujú na 1600 m.n.m., u ostatných uvidíme. Budú to mať rovnaké ako konkurencia. Zvyčajne sa z takéhoto plného tréningu nenastupuje na preteky, takže v Anterselve na Mateja s Mirom nebude vyvíjaný žiadny tlak. Sám som zvedavý, ako sa to prejaví. Sme na všetko pripravení a veríme vo výsledky, ktoré nás povzbudia do ďalšieho priebehu sezóny smerom k jej vrcholom," uzavrel náš rozhovor Juraj Sanitra. Do piatkových rýchlostných pretekov nastúpi štvorica z Ruhpoldingu Kazár, Matiaško, Otčenáš, Hasilla. Tréner sa na konci týždňa rozhodne, či dostane šancu v štafete Michal Šíma, ktorý potrebuje dotrénovať po zdravotných problémoch.

 

Najlepšiu náladu má logicky Matej Kazár: "Povzbudilo ma 20. miesto z vytrvalostných pretekov a dúfam, že mám stabilizovanú streľbu. Ležka v štafete nebola odrazom streleckej formy. V Anterselve sa mi zvykne dobre behávať, ak sa mi bude dariť aj tentoraz a spojím to s dobrou streľbou, verím v dobré výsledky. 20. miesto je v mojich silách, ale na strelnici si nemôžem dovoliť chyby. Musím sa chytiť v šprinte dvoma nulami, lebo to bude zároveň štartová čiara stíhačky."

 

Tak ako naznačil Juraj Sanitra, v talianskom stredisku sa Slovákom darí. Dosiahli sme tu až trinásť umiestnení v Top 5 a postarali sa o to Kuzminová (4x), Mihoková (2x), Murínová, Gereková i Hurajt. Ženská štafeta tu bola raz tretia, dvakrát štvrtá a raz piata. Vlani tu Gereková štvrtým miestom v šprinte dosiahla životný výsledok.