Sumár mládeže: Výsledky juniorov a kadetov naznačili, kam smeruje náš biatlon

- inzercia -

- inzercia -

 

O šesť bodovaných výsledkov sa postarala kadetka Ema Kapustová (2002), ktorá sa dvakrát dostala do Top 10. Na ZOH mládeže v Lausanne aj ICJ v Arbri. Druhý rok po sebe predviedla veľmi vyrovnané výkony na MS. Drží ju dobrá streľba, v kombinácii 0+0 vie vystreliť vysoko. Tiež pekne rýchlo strieľa. Na jej vek má veľmi dobre zvládnutú streľbu, no ešte netrénuje náročné dlhé trate a tam za svetom dosť zaostáva. Aj tie dva perfektné výsledky pochádzajú z najkratších tratí aké sa v biatlone jazdia - dorasteneckého šprintu a superšprintu. Ema bezosporu je našim talentom, ale svetový pohár je strašne ďaleko.

 

Sedem bodovaných pretekov, najviac, zaznamenala Zuzana Remeňová (2000), ktorá prežila slušnú sezónu, no mala počas nej aj menšie zdravotné problémy a keby neprišiel IBU Cup v Arberi, nemohla by byť spokojná. Prechod do juniorskej kategórie ale zvládla. K 11. a 16. miestu vo veľmi slušnej konkurencii jej pomohla rýchla a dobrá streľba. Tá ju zdobí vo väčšine pretekov, no aj u nej platí, že bežecky to nie je ideálne. Boli svetlé momenty, no ešte má dva roky na popracovanie.

 

 

 

Na tretie miesto vyskočila mladučká Barbara Skačanová (2003), ktorá štartovala len v jednych pretekoch na ZOH mládeže. Vzhľadom na svoj vek 36. miestom potešila. No na zvyšok YOG ochorela a vo Viessmann pohári počas zimy osilnivé výsledky neboli, takže ešte si u Barbary počkáme, či sa dostane do reprezentácie v nasledujúcich sezónach.

 

Do veľkého biatlonu najvýraznejšie prenikla Henrieta Horvátová (1999), aj preto necestovala na tri rôzne podujatia a výsledkov má menej. Nič iné sa nedá čakať ani v ďalšej zime, keďže je najstaršia aj najskúsenejšia. Výborne jej vyšiel šprint na ICJ v Pokljuke, kde sa vďaka čistej streľbe prepracovala k 13. miestu. Na veľkom IBU Cupe v Osrblí dokonca zaznamenala životný výsledok, keď sa v skrátených vytrvalostných pretekoch dopracovala na 22. pozíciu (0+0+0+1). Z mladých reprezentantov je teda "najďalej", taktiež vyniká stabilnou streľbou, no logicky by mala byť na to najlepšie aj bežecky, čo je stále u nej problémom. Nevytŕča z radu vyrovnaných slovenských junioriek a v Novom Meste pocítila, ako sa ešte musí zlepšiť. Chcelo by to profesionálnejšiu prípravu. No či na to budú peniaze...

 

 

 

Kompletnú juniorskú sezónu a aj IBU Cup v Osrblí ako jediná z dievčat absolvovala Mária Remeňová (2000). Dosiahla aj šesť bodovaných výsledkov. Maximom bola 17. priečka v Martelli, a to dokonca s bilanciou 1+1. Aj 27. z vytrvalostných pretekov na MS sa dá považovať za životnú. Veľmi dobre zvládla prechod do prestížnejšej juniorskej kategórie. Prakticky u nej nenastal žiadny pokles výsledkov a treba povedať, že ukázala aj svetlé momenty na trati. Tam často býva mierne rýchlejšia ako sestra a určité typy snehov vie ozaj dobre zvládať. Rozhodne je rýchlejšia ako v tomto veku bola Veronika Machyniaková. U Márie ostáva problémom streľba, kde to ešte vie pokaziť. No je na dobrej ceste.

 

Júlia Machyniaková (2000) začala veľmi dobre. V úvode sezóny bolo cítiť, že mala lepšiu prípravu ako minulé roky a v Martelli bola po jednej chybe v šprinte šestnásta. Následná stíhačka jej priniesla osemnáste miesto. Zdalo sa, že dokonca bežecky vôbec nie je ďaleko za staršou sestrou. No vrcholy MS a ME jej vôbec nevyšli. Aj keď dokázala streliť, bola pomalá na trati. V Hochfilzene už nebola zdravotne fit. Štyrikrát bodovala a aj ona prežila prvú sezónu v nabitejšej juniorskej kategórii, no potenciál má určite vyšší, čo ukázal ten Martell. Snáď o rok.

 

 

Júlia Machyniaková (© Igor Stančík)

 

 

Až po šiestich dievčatách prichádza na rad Tomáš Sklenárik (1999) ako prvý z juniorov a tam už ten priemerný výsledok výrazne klesá. Škoda, že chlapci neudržali dobrý dojem z minulého roka. Veď do tejto sezóny sme vstupovali so siedmimi mužmi, ktorí mali splnenú kvótu do pretekov SP a na MS juniorská štafeta vybojovala desiate miesto, hoci tri úseky sme bojovali o Top 5. No Tomáš mal ešte pred sezónou zdravotné problémy, mal slabý organizmus a bežecké výkony sa veľmi prepadli. Aj sám už vravel, že tento rok len musí hodiť za hlavu a šanca ešte príde v budúcej zime, keďže ešte ostáva juniorom.

 

Viac sa čakalo aj od Lukáša Ottingera (1999). Že to vie ukázal v Arbri, kde vystrelil na desiate miesto. Ale všetky ostatné výsledky boli sklamaním. Vlaňajšia prvá sezóna medzi juniormi vzbudzovala veľké nádeje, no v tejto to skrátka nevyšlo. Chvalabohu za to desiate miesto, ktoré mu ukázalo, že má na to. Možno ešte v Osrblí na IBU Cupe šiel ozaj dobre, kde uchmatol aj jeden bod. Svetlé momenty teda boli dva. Aj v jeho prípade platí, že dostane možnosť na reparát o rok.

 

 

Lukáš Ottinger (© Igor Stančík)

 

 

Na dorasteneckých vrcholoch dostala šancu Sára Pacerová (2003). Len prvú zimu nosila malokalibrovku na chrbte a už prešla sitom slovenských kadetiek. Skúsila si medzinárodné preteky. Nedopadla zle. Umiestňovala sa v strede poľa. Nedá sa čakať, že sa o rok so Skačanovou dostanú až k nejakým juniorským pretekom. Snáď sa im podarí tlačiť k Top 20 v dorasteneckej kategórii. Hlavne beh, beh musia trénovať...

 

Slabší rok má za sebou Barbora Horniaková (2001), od ktorej sa čakalo, že v poslednom roku dorasteneckej kariéry zabojuje o naozaj vysoké priečky práve vďaka veľmi dobrému behu. No celý rok sa jej tak ako už býva zvykom vôbec nedarila streľba a potápala jej výsledky. Nekvalifikovala sa na viacero podujatí a fanúšikom ostáva dúfať, že to ešte v ďalších rokoch skúsi. Bežecky je zhruba na úrovni ostatných junioriek. Niekedy aj lepšie. Stále platí klišé, že ak vám to ide na trati, môže motyka vystreliť. Sama to už aj pozná z 13. februára 2019, všakže.

 

 

Barbora Horniaková (© Igor Stančík)

 

 

Zvláštnym prípadom je Lucia Michaličková (1999), ktorá súťažila len druhý rok a prvý raz sa dostala na medzinárodné podujatia. Nemôže sa oprieť prakticky o žiadne výsledky, hoci potenciál je zjavný a medziročný posun obrovský. Platí u nej, že na trati sa dokáže prinútiť k veľmi schopnému výkonu a práve preto ju treba ďalej viesť. Stále vybuchuje na strelnici, ale aj to postupne zlepšuje a vzhľadom na minimum skúseností to vôbec nie je zlé. Ak by vo všetkých zložkách výkonu zopakovala taký progres ako urobila medzi 18/19 a 19/20, už by to znamenalo zaujímavé veci.

 

Spomedzi dorastencov predviedol najstabilnejšie výkony Matej Gregor (2002) a aspoň to 46. miesto zo šprintu v Lausanne vyzeralo uchopiteľne, ale inak nič zaujímavejšie nepredviedol. Výrazne ho sťahoval slabý bežecký výkon. Svetová konkurencia je, žiaľ, inde.

 

 

Matej Gregor (© Ján Melicher)

 

 

Veľmi sa snažil aj Samuel Hubač (1999), naša juniorská trojka. Najmä jeho výkon z veľkého IBU pohára na domácej trati bol povzbudzujúci. No problémom bolo, že aj keď sa vedelo, že bežecky nemá na najlepších, v dôležitých pretekoch sa nevedel ani trafiť. Veľmi ho stiahla dole psychika, hoci veľakrát ukázal, že je veľmi dobrý strelec. Aj on ešte má rok na to, aby už predvádzal stabilné výkony na strelnici a môže tak bodovať na juniorských pretekoch.

 

Ostatní mladí pretekári obsadzovali veľmi nízke pozície. Najmä kategória dorastencov bola už druhý rok našim veľkým prepadákom. Aj keď tam máme dve desiatky pretekárov, ktorí sa vedia pekne "mastiť" na Viessmann pohári, za svetom výrazne zaostávame. Aj keď nechceme maľovať čerta na stenu, tam to vyzerá na úplne stratenú generáciu 2000-2002. Veľmi nepríjemné.