Veľký sumár: Dahlmeierovej šampionát vyšiel aj Slovákom, piati sa dostali do Top 30

Martin Fourcade na tlačovej konferencii (© Petr Slavík, Český biatlon)

Benedikt Doll miernym prekvapením na zlatom stupienku (© Petr Slavík, Český biatlon)

 

 

 

 

 

 

 

Slovenská reprezentácia sa po neuspokojivých výkonoch v priebehu sezóny dostala k métam, ktoré mnohí nečakali. Dokonca môžeme hovoriť o najlepšom šampionáte za posledné roky. Slováci nesklamali ani v jednej štafete (8. a 2x 12. miesto) a individuálne dosiahli 8., 10., 12., 13., 16., 22., 24., 27. aj 29. miesto, a to s piatimi rôznymi biatlonistami. Päť sa ich do Top 30 na jednom šampionáte nedostalo nikdy v našej histórii (najviac štyria), vždy to boli iba jednotlivci, ktorí sa presadili. Minulý rok sme dosiahli iba 23., 25. a 30. miesto. V neustále vyrovnanejšom a profesionálnejšom športe je to pre taký chudobný tím (vyjmúc Kuzminovú a čiastočne aj Fialkové, ktorých podmienky na prípravu svet pomaličky dobiehajú) veľmi dobrá vizitka, aj keď si môžu ľudia myslieť, že slniečkárime.

 

Stačí sa pozrieť na dva týždne starú aféru s kazašským tímom, ktorý mal v hoteli tesne pred MS raziu a zadržali im zdravotnícky materiál na dopingovej hrane, plus ďalší, ktorý našli vyhodený v kontajneri. Pointa je, že kazašský tím je z lekárskeho hľadiska a regenerácie pretekárov oveľa ďalej ako náš, a to je krajina na 16., resp. 11. mieste v rebríčku národov, teda taká, ktorá je na podobnej výkonnostnej úrovni ako Slováci. Ostatné krajiny vyššie v rebríčku sú na tom ešte lepšie a ich lekári používajú metódy či prípravky, o ktorých naši môžu len snívať. Nepohybujeme sa okolo profesionálneho športu prvý rok a vieme, že tak ako v mnohých profesionálnych športoch, aj tu je verejným tajomstvom, že lekári niektorých pretekárov z úplnej špičky sa vedia tak dokonale pohybovať na hrane, že dokážu vybaviť až dvojciferný počet lekárskych výnimiek na látky, ktoré pretekárom pomáhajú v regenerácii. V profesionálnom športe je to dnes aj o súboji pred samotným štartom a mnohí už vyrážajú na trať s nezanedbateľným hendikepom.

 

S výkonmi Slovákov bol spokojný aj prezident Slovenského zväzu biatlonu Tomáš Fusko: "Táto sezóna sa vyvíjala naozaj nepriaznivo a trápilo nás, že to množstvo úsilia, ktoré do toho dávali pretekári i tréneri vychádzalo často nazmar. Ale teraz môžem s čistým svedomím konštatovať, že na tento šampionát boli dobre pripravení a zvládli ho. S výsledkami sme spokojní, od Nasti a jej ôsmeho miesta až po Matejove 29. Musíme si uvedomiť, že každý jeden súťažný deň na MS nás niekto potešil a zaznamenal výsledok. Nemali sme jeden vyložene nevydarený deň, to ma veľmi teší. Tiež sme spokojní so štafetami. Sme jeden z mála, ak nie jediný, olympijský šport, ktorý dokáže na vrcholnom podujatí zostaviť ženskú i mužskú štafetu a tam v súboji so svetom vybojovať ôsme či dvanáste miesto. Teší ma, že sme sa oproti minulému roku posunuli, procesy smerom k olympiáde sú nastavené dobre a táto kvázi generálka na OH nám vyšla."

 

 

Michal Šíma s Matejom Kazárom (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

V miešanej štafete sme skončili na dvanástom mieste bez Kuzminovej a Kazára, slušne sa ukázali P. Fialková aj Otčenáš, ale desať dobíjaní bolo príliš na to, aby sme sa pozreli do najlepšej desiatky. V posledných rokoch si akoby vyberáme daň za to, že táto disciplína nám v minulosti šla na výbornú a kvarteto Gereková, Kuzminová, Kazár, Mi. Matiaško sa v roku 2012 dokázalo dostať na tretie miesto. Bolo to v Kontiolahti, kde o tri týždne nastúpime v tejto disciplíne znova a mali by sme mať k dispozícii to najlepšie, čo máme...

 

Zatiaľ čo u žien sme v ich štafete registrovali takmer na vlas rovnaké bežecký výkony všetkých úsekov, u mužov sa Šíma dostal na úroveň svojich predchodcov čistou streľbou. Je dobré, že všetci ôsmi zabrali práve na MS, potiahli tím, žiadny Černy Peter sa nenašiel. Nikto nesklamal a každý mohol mať po tejto disciplíne zo seba i tímu dobrý pocit.

 

Vyjadrenie trénerky Anny Murínovej k ženskej štafete (8. miesto)

"Hovorili sme o najlepšej desiatke, chceli sme už pokoriť túto hranicu. Ôsme miesto je ozaj krásne, hoci Paula s Nasťou nemali svoje dni, vieme, že by to dokázali zvládnuť aj lepšie. O to nás to môže viac tešiť s výhľadom do budúcnosti a olympijskej sezóny. Veľkým pozitívom je, že nás potiahli dievčatá od ktorých sa to trocha menej čakalo a tým si zlepšili náladu na záver MS. Ivku s Jankou musím len pochváliť. Tak to má vyzerať. Ale, samozrejme, Paula to nerozbehla zle. Ako vždy dobre zvládla ten úvodný okruh, predrala sa dopredu, ležka ok s jedným dobíjaním, ale stojka bola horšia, dve rany vytiahnuté hore aj kvôli nestabilnej podložke. Ona má polohu dosť naširoko a pri tom hustom snežení sa jej nohy šmýkali. Odmetačov kvôli televíznym kamerám sťahovali príliš skoro pred príjazdom pretekárok. Nasťa bojovala, ale jej tie podmienky nesedeli už vôbec, tiež po tej chorobe, bolo to trápenie, aj dobíjala, aj sme sa trošku prepadli na trati, hlavne v tom poslednom kole. Ivka je stále pretekárkou, u ktorej sa trošku bojím, ako to na strelnici dopadne, tlak tímového výsledku je vždy prítomný. A musím ju pochváliť, zvládla to dobre až na jednu záležitosť, a to, že pred ležkou neupravila mieridlá, hoci som to avizovala, ale nedala príkazom, takže je to trochu aj moja chyba. Prišli dve dobíjania. Ale stojka bola výborná. Bežecký výkon rovnako. Janka perfektne, vytiahla štafetu, dostala príkazom pokyn upraviť mieridlá, všetky rany padli. Domračevová ju nezdolala. Takže bol to pre nás vydarený deň, konečne sa na nás aj šťastie usmialo, dievčatá to povzbudilo, hoci tie preteky boli trochu zvláštne v tom ťažkom a pomalom snehu."

 

Vyjadrenie trénera Milana Gašperčíka k mužskej štafete (12. miesto)

"Osobne som veril, že dobehneme do desiateho miesta, od čoho nás delilo jedno dobre zabehnuté kolo, ale nemôžem povedať, že sme s dvanástym miestom nespokojní. Je to najlepší výsledok v tejto sezóne a prišiel na MS. Maťo Kazár sa tam na začiatku motal na konci štartového poľa, škoda týchto sekúnd. Konečná strata 39 sekúnd nebola zlá, takto si to povedzme, ale zasa s bilanciou 0+1 a 0+0 mohla byť nižšia. Ale dobre, tento úsek bol v poriadku. Aj s Martinom Otčenášom sme sa motali neďaleko toho desiateho miesta, tiež to nebol zlý úsek, tri dobíjania, to je také štandardné zdržanie na strelnici, ktoré neoprávňovalo na veľký posun, ale nehrozilo ani kolo. To ale hrozilo u Tomáša Hasillu. Nechať tri terče na ležke, to veru nie je dobré, už som sa obával, aby nezakrúžil. Našťastie to zvládol, ale aj na stojke dve dobíjania. To je strašne veľká časová strata, nemalo by sa to stávať. Zase otázka je, ako by to zvládol Michal Šíma, keby to Tomáš naopak vyčistil a boli by sme vysoko. Takto nebol až pod takým veľkým tlakom a zvládol to. Nemusel použiť žiadny náhradný náboj a ukázal aj skúsenejším, ako sa strieľajú štafety. Mal okolo seba silných pretekárov, bojoval, ale vedeli sme, že to lepšie nedopadne. Ale pochválil som ho. Dobre."

 

 

 

Za dva roky spolupráce s Annou Murínovou sme ešte nikdy trénerku nezažili v takej pozitívnej nálade a ako hovorí staré klišé, bol u nej cítiť spadnutý kameň zo srdca. "Nechcem sa príliš vracať k obdobiu pred šampionátom, ale cítila som, že mnoho ľudí nám neverí. Nemali sme dobrú sezónu. Aj v Osrblí sme mali ten menší problém s vedením, že sme Paulu nepostavili v stíhačke, ale ja som si hudla svoje, že ak nie je stopercentne v poriadku, musí sa šetriť, lebo MS sú prioritou číslo jeden a tam sa potrebuje presadiť. Som naozaj rada, že sa tak stalo, absolvovala všetky možné disciplíny, teda potrebovala obrovské množstvo síl na ten šampionát, najviac v živote. Aj preto bolo dobré, že v Osrblí nakoniec nešla a tu ukázala, že sa vie presadiť. Roky si prajeme, aby niekto postúpil do massu a vieme, aké ťažké je dostať sa tam, kde zvyčajne nevystrelíte iba jedným výsledkom, ale potrebujete ich viac a Paula bodovala vo všetkých pretekoch, nebola to žiadna náhoda, čo ukázala aj v samotných pretekoch krásnym desiatym miestom. Vždy je lepším zo zlých modelov ten, keď vám to celý rok nejde a presadíte sa na vrcholnom podujatí, akoby nám to malo ísť, mali by sme kopec bodov a sklamali na šampionáte. Takže berieme to," zhodnotila Paulínu aj šampionát.

 

 

 

 

 

Najlepší výsledok na MS ale zajazdila Anastasia Kuzminová. Múdro vedela, že dlho šetrila sily a najväčšie šance má v jej zlatej rýchlostnej disciplíne. Dala do nej absolútne všetko, hoci si uvedomovala, že ju to možno odpíše zo zvyšku šampionátu, čo sa aj čiastočne stalo, ale mala inú možnosť? Nemala a odmenou jej bol pohľad na výsledkovú lisinu a ôsme miesto. Mrzel ju šiesty terč, ktorý jej zhatil bronzovú radosť. Zvyšok šampionátu už dobrý nebol. Neustále kašľala, na trati sa čoraz viac trápila a nesedelo jej to už ani na strelnici, tak ako na každom vrcholnom podujatí jej výkonnostná krivka klesala. Stále to ešte udržala na výborné 13. miesto v stíhacích pretekoch, ktoré jej splnili menší sen, dovoliť si vynechať vytrvalostné. Bojovala aj v štafete a hromadnom štarte a hoci nič nepokazila, chcela určite viac. Vzhľadom na všetky okolnosti však musí byť spokojná.

 

Z Kuzminovej tímu sme sa rozprávali s Natáliou Prekopovou: "Myslím, že MS boli pre nás úspešné. Takmer od začiatku sezóny sprevádzalo Nasťu množstvo zdravotných problémov, čím vznikol obrovský tréningový deficit. Predsezónny cieľ - 10. miesto - bol zrazu trošku stresujúci, ale Nasťa je obrovský bojovník a my sme jej verili. Dokázala nazbierať všetky sily, koncentrovala sa a vybojovala krásne ôsme, za ktoré sme veľmi radi. Tá jedna netrafená rana, ktorou prišla o bronz, veľmi mrzí, ale taký je biatlon. Sama Nasťa vedela, že v stíhačke potrebuje vybieliť terče na posun vpred, ale s tromi trestnými a chýbajúcimi silami v závere klesla na 13. priečku. Zdravotne stále nebola 100% fit, rozhodla sa vynechať vytrvalostný, zregenerovať a čo najlepšie sa pripraviť na štafety a mass. A myslím že to bolo dobré, dievčatá predviedli veľmi pekné výkony, šieste miesto vôbec nebolo vzdialené, ale konečné ôsme je veľmi slušné. Škoda každého zdržania pri dobíjaní. V záverečných pretekoch s hromadným štartom Nasťa vedela, že v hre o dobrý výsledok môže pomýšľať len vtedy, keď nenavštívi trestné kolo, žiaľ, tréningový deficit sa prejavil aj tu. Každý biatlonista zažil, že keď sa trápi na trati, prejaví sa to aj na strelnici. Deň nesadol a štyri kolá boli príliš veľa. Čo už. Lepšie dni nás ešte stále čakajú."

 

Anastasiu teraz čakajú dva týždne voľna. Pokúsi sa doliečiť, zregenerovať a potom odcestuje na záverečné dve kolá SP. Pripravovať sa bude v domácich podmienkach - na Štrbskom plese či tradičnej kombinácii Králiky - Šachtičky - Skalka, podľa podmienok.

 

 

Anastasia Kuzminová v šprinte (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Kuzminová bola vždy veľkou pretekárkou, veď sa v budúcej sezóne pokúsi prekonať 4000-bodovú hranicu v pretekoch SP. O takejto méte môže zatiaľ Paulína Fialková iba snívať, ale druhý raz v kariére ukázala, že sa vie perfektne pripraviť na dva týždne. Všetci máme v živej pamäti vlaňajší Ruhpolding, ktorý sa veľmi podobal na uplynulé dni. Nie len umiestneniami, ale aj bežeckými výkonmi či tými na strelnici, hoci jej chýbala napríklad tá stopercentná bilancia na ležkách. 31. miesto v šprinte nebolo ideálne, ale kontaktné preteky jej naozaj idú a nemuseli sme sa báť. Dokázala to posunom na dvanáste miesto a veľkou chuťou na trati. Pätnásť kilometrov síce podľa očakávania nevyšlo až tak dobre, ale aj to 27. miesto bolo kľúčové pre masový štart. Tam znova ukázala to, čo vlani v Ruhpoldingu, že sa vedľa elitných pretekárok cíti poriadne nabudená a dokáže atakovať desiatku.

 

Spoločným menovateľom jej úspechu bola zvládnutá záverečná stojka na všetkých štyroch pretekoch, teda dobre si počínala v psychicky najťažších momentoch: "Pracujeme aj na psychike. Nepoviem nič nové, hlava je v športe veľmi dôležitá a často rozhoduje o úspechu a neúspechu. Netreba sa hlavne zľaknúť šance a často je to na poslednej stojke aj o situácii všetko alebo nič. Mne sa to tu našťastie podarilo zvládnuť," povedala nám na túto tému Paulína. Už v nedeľu sme rozoberali jej "zabijácky inštinkt" v poslednom kole. Keď vidí pred sebou pretekárku, vybičuje ju to k hraničnému výkonu. Pri každom veľkom výsledku sa jej v poslednom kole podarilo zdolať pár súperiek. Včera Chevalierovú s Vitozziovou, minulú nedeľu Runggaldierovú s Kuzminovou, vlani v masse (Ruhpolding - 14. miesto) Oberhoferovú, Puskarčikovú, Podčufarovovú a Hildebrandovú.

 

 

Paulína Fialková na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Včera dokázala zaznamenať dvanásty bežecký čas napriek tomu, že v štafete už vyzerala unavene a v tomto svetle asi všetci čakali o čosi horší výkon. "Spätne vidíme, že v štafete ten trošku horší výkon ako by som si predstavovala nebol ani tak odchádzajúcou formou, ale ťažkými podmienkami a únavou z vytrvalostných pretekov, kde som podala tiež dobrý výkon na trati. Program ale nepustil, štafeta prišla obdeň a hoci som ju odbehla na sto percent, nebol to ideál. Regenerácia ale pokračovala a po oveľa kratších pretekoch som sa ešte dala dokopy pred massom," zhrnula Fialková. Ani kondičný tréner Martin Bajčičák nevidel štafetu tragicky nepripúšťal fyzický odchod. "Ja som analyzoval tú štafetu a hoci to jej posledné kolo na oko vyzeralo na veľké trápenie, nestratila tam nejaký obrovský čas, sneh bol ťažký a kolá pred tým nestratila takmer nič. Nebol to zlý výkon. Veď stratila iba päťnásť sekúnd. Ale snažili sme sa aj následne pomôcť regenerácii a sobotňajší tréning vynechala. Šli sme sa iba popoludní vyjazdiť v okolí hotela úplne mimo toho kolotoča. A keď som v nedeľu ráno videl, že na trati je to taká stvrdnutá soľ a bude to sedieť rýchlostným pretekárkam, vedel som, že Paula podá veľmi dobrý výkon. Ona je aj geneticky rýchlostný typ. Takže aj na záver ju beh podržal a za to som veľmi rád. Desiate miesto je pre slovenského športovca v našich podmienkach na takomto podujatí parádnym výsledkom."

 

A ako hodnotí Fialková celý šampionát? "Priznám sa, že som si pred MS naozaj nemyslela, žeby som sa mohla pohybovať okolo desiatky. Chcem úprimne pochváliť všetkých ľudí, ktorí sa podieľali na mojej či našej príprave na tento šampionát, boli sme dobrou partiou, klapalo nám to a každý vo svojej oblasti podal maximálny výkon na čele s oboma trénermi. Teraz potrebujem podriadne zregenerovať, aby tie nasledujúce preteky za niečo stáli."

 

"Škoda toho decembra, lebo sestry Fialkové neboli v poriadku, dlho sa to preťahovalo, keďže boli stále na pretekoch. Až doma pred sviatkami sme ich mohli poslať na testy, tie neboli dobré a ťahalo sa to, dva týždne úplne stáli. Ja som ich ale hneď od začiatku povzbudzoval, že pokoj, máme čas. Pamätám si, ako som vyrátal, že máme na dobrú prípravu pred MS 40 dní a stále majú šancu absolvovať to na sto percent, Ivka aj ME. Som rád, že to vyšlo," pripomenul priebeh sezóny Bajčičák.

 

 

Paulína Fialková na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Janka Gereková na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

Ivona Fialková mala za úlohu presadiť sa na ME, čo sa jej 10. a 15. miestom slušne podarilo. Tu bola v pozícii čakateľky, či sa jej neuvoľní miesto v niektorých pretekoch. Stalo sa. "Nasťa jej ponúkla šancu na pätnástke a polovicu pretekov sa zdalo, že sa jej naozaj chytí a zažije životný deň, veď po prvej streľbe nebola ďaleko desiatky, vysoko sa držala aj po druhej, ale potom to pokazila a nechala si tú šancu ujsť, nie prvý raz. Na druhej ležke to boli jej dve chyby, vypadla z rytmu a potom sa to už viezlo. Dokonala to ďalšími dvomi minútami na záver. Škoda, mrzelo to aj mňa, veľmi by som jej dopriala výsledok," povedala trénerka.

 

 

Martin Bajčičák neskrýval sklamanie, že sa nedostala do súťaže prvý víkend: "Ivka dosiahla zo Slovákov najlepšie výsledky na ME, 10. a 15. miesto potvrdili ten jej potenciál. Škoda, že sa tu nemohla ukázať v šprinte a stíhačke, určite tam patrila. Žiaľ, vieme aké boli kritériá a hlavne počet miesteniek, že si dievčatá vlani nevybojovali právo štartu pre štyri. Som presvedčený, že už tam by sa ukázala v dobrom svetle, lepšom ako vo vytrvalostných pretekoch, ktoré jej nesedia, neboli nikdy pre ňu. Štafetu výborne podržala. Videl som ju tu dva týždne a vyzerala ozaj dobre, body určite prídu ešte v tejto sezóne."

 

 

Ivona Fialková počas tejto sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Nový tréner pri ženskom tíme absolvoval svoje prvé biatlonové MS. "Dlhé roky som bol v bežeckom lyžovaní a je to pre mňa príjemná zmena. Musím povedať, že sa mi páči tento šport, všetko okolo neho. Atmosféra na strelnici je úchvatná," dokončil Bajčičák, ktorý by už ostatné vzdialené kolá SP nemal osobne absolvovať s našim tímom, pochopiteľne najmä z finančných dôvodov.

 

Ženskú časť uzavrieme grafom bežeckej výkonnosti sestier Fialkových a Jany Gerekovej v aktuálnej sezóne. Niektorí fanúšikovia sa smiali z vyjadrení, že formu ladia na MS. Graf dokazuje, že sa oproti prvému trimestru výrazne zlepšili.

 

 

 

 

 

Najmä kvôli prvému trimestru stále veľmi negatívne vyznieva nasledujúci graf bežeckej výkonnosti našich žien v porovnaní s minulými sezónami, kde vidíme, že všetky išli dole. Každá však v druhom trimestri stratu znížila, teda graf pred sviatkami vyzeral ešte horšie.

 

 

 

 

 

 

Milan Gašperčík, tréner našich chlapov, celú sezónu avizoval, že náš chudobný tím oproti špičkovým jednoducho nemá biatlonistov, ktorí by mohli v každých, aj tých menej vydarených, pretekoch atakovať Top 20 či Top 30, ale máme troch na podobnej úrovni a keď sa vždy presadí aspoň jeden z nich, bude to v poriadku. Ani to sa ale od druhého po šieste kolo SP nedialo a konečne sa tak stalo až v Hochfilzene. Hasillovi vyšiel šprint, kde po dvoch nulách bral životné 16. miesto, na druhý deň sa na 24. pozíciu posunul Otčenáš, ktorý takto vysoko na MS nikdy nebol. No a vo vytrvalostných pretekoch sa na 29. miesto dostal Kazár. Ostatné štarty tí ďalší pokazili.

 

"Tak, tak. Konečne sme neodchádzali ani z jedných pretekov vyslovene sklamaní. Vždy mal niekto aj dobrú náladu. Po tých výsledkoch, ktoré sme v tejto sezóne predvádzali a sústavne sa trápili s bodovanou hranicou 40. miesta, chlapi sa v tých svojich dňoch cez ňu slušne dostali, hoci ani jeden výsledok sa nedá nazvať extrémne dobrým. Tomáš konečne potvrdil streleckú fazónu dvoma nulami. Martinov výkon v stíhačke bol perfektný, takmer dokonalý, keby padla ešte aj tá jedna rana. To isté Matej na strelnici vo vytrvalostných pretekoch, ale s tou streľbou mal byť niekde úplne inde. Tam všetci hrozne bežali, absolútne nám to nesadlo. Ja si každé preteky vyhodnocujem a po tomto rozpačitom výkone padla krivka strašne dole. Škoda tohto výpadku. Ale nepripúšťal som skleslú náladu, čakala nás štafeta a ja som veril, že to bude lepšie. A aj bolo, veď s takým behom ako vo štvrtok by sme sa na 12. miesto nedostali ani náhodou," začal našu debatu tréner.

 

"Ja som veril, že to prekliatie sa musí zlomiť a predsa pretekári, ktorí na to ozaj majú, nemôžu stále jazdiť mimo bodov. Len sa nám to nevedelo spojiť dohromady. Ako napríklad Maťo Kazár. Podľa môjho rozboru predviedol najlepší bežecký výkon sezóny v šprinte. Ale nebolo mu to na nič platné, lebo urobil tých ozrutných päť chýb. Náš problém je, že nemáme toľko pretekárov, aby sme ich točili a každý si mohol počas sezóny urobiť chvíľu voľna a potrénovať, alebo aby sa aspoň pripravovali dva a pol týždňa pred MS ako drvivá väčšina pretekárov. My sme šli v tom čase ME, lebo aj tam potrebujeme niečo zajazdiť, splniť kvóty od zamestnávateľa, aj kvôli financiám od IBU pomôcť rebríčku národov v IBU Cupe atď. Nemáme piateho až ôsmeho pretekára, ktorí by sa na ME vedeli pobiť o výsledok ako silnejšie tímy. Takže z toho sa nedá urobiť žiadny zázrak na MS. Ale aj napriek všetkému si myslím, že sa nám formu podarilo schopne naladiť na vrchol sezóny, nebyť tej pokazenej dvadsiatky, nebál by som sa to povedať aj ráznejšie," ukončil Gašperčík.

 

 

 

 

 

K najlepšiemu výsledku sa dopracoval Tomáš Hasilla. Po dlhšom čase vybielil všetky terče v šprinte. Nestalo sa tak prvý raz v kariére. V najvyššej lige už dvakrát bodoval s bilanciou desať z desiatich. Bral ale iba 31. a 35. miesta. Aj jemu sa podarilo slušne vyladiť formu a využil tiež zaváhania súperov. Do Top 20 sa nikdy nedostal, 11. februára 2017 sme mu tak zapísali životný výsledok - 16. miesto. V tom čase bol veľmi blízko hromadného štartu, ktorý doteraz šiel iba vlani na ME. Potreboval nepokaziť stíhačku a ako sa neskôr ukázalo, stačilo mu v nej 33. miesto, teda pád o 17 pozícií. Bohužiaľ, brezniansky rodák sa zosunul až o 27 pozícií. Nezvládol druhú ležku, kde urobil tri chyby. Tak ako mu stíhačky vlani vychádzali, tento rok až na Pokljuku nevychádzajú. O vytrvalostných pretekoch radšej pomlčíme.

 

"16. miesto je mojím maximom, takže ma to veľmi potešilo. Vnímam to tak, že sa dá pretekať s najlepšími, keď človeku sadne deň a potom cíti aj zadosťučinenie za tú celú robotu, ktorú robí. Ale mrzí ma, že to bol nevyrovnaný šampionát. Raz som bol hore, raz dolu a boli tam elementy, ktoré mi vyslovene nevyšli ako tretia položka v stíhačke a beh vo vytrvalostných pretekoch. Zmarilo to preteky s hromadným štartom. No a streľbu som nezvládol ani v štafete. Čiže ako som mohol byť po mixe a šprinte vysmiaty, tak ďalšie preteky neboli dobré," zhrnul Hasilla.

 

Tomáš je biatlonistom, ktorý oproti minulej sezóne urobil najväčší progres, stúpol v bežeckej aj streleckej štatistike a hoci sa ku konštantnosti výkonov z decembra zatiaľ nedostal, rýchlostné preteky na ME aj MS mu vyšli. V aktuálnej sezóne má 49 bodov, jeho doterajším maximom bolo 21. Chce stabilizovať najmä streľbu. "Áno, lebo už som viackrát ukázal, že na strelnici mi to sedí, v decembri som mal tých slušných 86 %, škoda, že som to neudržal a už to kleslo niekde k 80-tke, lebo výsledky mohli byť lepšie. Vidíme ako šiel Lowell Bailey. Nepatrí k najrýchlejším, ale všetko nuloval. Aj takto vedie cesta k úspechu," doplnil.

 

 

Tomáš Hasilla na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Na Holmenkollene sa vlani našim vôbec nedarilo. Najlepší výkon predviedol Martin Otčenáš 25. a 30. miestom v šprinte a stíhačke. Dokázal to prekonať perfektným výkonom v stíhačke so životnou streľbou a iba jedinou chybou pri 17. výstrele. posunul sa o 23 miest na 24. pozíciu. Predchádzala tomu ale zbabraný šprint: "Fakt ma najviac ma mrzí stojka v šprinte. Odpálil som sa dvoma ranami. Na žiadnej inej stojke na týchto MS som neurobil dve chyby, ani v štafete. Trikrát som dokonca chybu neurobil vôbec. Ale práve ako na potvoru som práve v najdôležitejšej disciplíne, ktorá predurčovala stíhacie preteky, netrafil dva terče a musel som vyrážať až zo 47. miesta, po ktorom sú nejaké pekné pozície v Top 20 nereálne, hoci ma už od toho veľa nedelilo. Ale to som predviedol najlepšie štvorpoložkové preteky života. Chválabohu za to. Nikdy som sa takto neposunul v stíhačke, takže na tento deň si určite v dobrom spomeniem."

 

Martin je známy tým, že sa nikdy nechce uspokojiť s výsledkami v tretej desiatke a myslí na vyššie pozície: "Vlani sme sa takto rozprávali o tom, že ma jedna rana delila od lepšieho výsledku, od massu, tak niečo podobné sa zopakovalo aj tu, na niečo zapamätateľnejšie som ešte tú jednu ranu potreboval dať. Vytrvalostné preteky nevyšli, to boli klasické podpriemerné preteky. Celkovo tento šampionát vzhľadom na vývoj sezóny dopadol tak charakteristicky, že keďže to bol vrchol, tak po tejto horšej sezóne to vyšlo na 24. miesto, ktoré je ale pre mňa najlepšie na MS, takže fajn, no jasné, že netrénujeme kvôli takýmto umiestneniam, musíme myslieť na vyššie méty."

 

U Martina je pozitívom, že nikdy nepatril medzi dobrých strelcov a hoci pred touto sezónou ohlásil tvrdú letnú prípravu a zlepšenie, v prvom trimestri sa mu to podarilo iba o pol percenta. Po druhom už ale môžeme konštatovať, že konečne porazil hranicu 75 % a na priamo na MS mal bilanciu 63/76, teda 82,9 %, a to už patrí medzi slušných strelcov. Snáď to Otčenáša povzbudí. Škoda, že mu to nejde lepšie na trati, v minulej sezóne bol o čosi rýchlejší.

 

 

Martin Otčenáš na MS (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Matej Kazár dostal v miešanej štafete voľno a ako prvý z našich mužov sa postavil na štart rýchlostných pretekov. Ale šampionát odštartoval tragicky. Štyri chyby na ležke už dlhé roky neurobil, doplatil aj na vietor a inú pozíciu slnka oproti nástrelu. "Veru, pre mňa šampionát začal tak ako som nečakal ani v najhoršom sne. Bol som výborne nabudený po tom Osrblí, na trati som sa dobre cítil, ale prišli štyri chyby na prvej ležke, to bolo strašne frustrujúce. Zlikvidovalo mi to okrem rýchlostného logicky aj stíhačku a už som mal iba jednu možnosť napraviť to - vo vytrvalostných pretekoch. Tam sa to čiastočne podarilo, hoci už bežecký výkon nebol dobrý. Podmienky boli ťažké, strata narastala, akoby mi chýbala sila v každom odraze a sekundičky sa zbierali v minúty. Mrzí ma to, lebo v Östersunde by som s jednou chybou skončil tuším aj štvrtý, takže tu to bol veľký rozdiel," okomentoval už aj svoj výkon a 29. miesto vo vytrvalostných pretekoch, kde zlepšil dojem úplne pokazdeného podujatia. Konečne bodoval, veď naposledy sa tak stalo 1. decembra, a to by sa takému skúsenému pretekárovi nemalo stávať. Musí prenikať na vyššie pozície častejšie.

 

Celkové hodnotenie? "Aj som spokojný, že konečne prišlo pekné miesto a body, aj trochu sklamaný, že som sa mal s tou streľbou vo štvrtok dostať vyššie. Potrápil som sa aj v štafete, na trati som tiež dostal väčšiu stratu na akú som bol zvyknutý, ale nebolo to vyslovene zlé. Spomenul som si trochu na šampionát pred štyrmi rokmi na Morave, kde sa mi výborne bežalo (v šprinte 8. bežecký čas, pozn. red.), ale výsledkovo to vyšlo iba na rovnaké 29. miesto, vyššie som nedosiahol. Zasa vlani som vôbec nebodoval na MS. Takže nebol to teraz najhorší šampionát, ale určite som chcel viac. Nepodarilo sa mi prosto skĺbiť dobrú streľbu s behom šprint - vytrvák, ale vymenil som tie výkony na trati aj strelnici."

 

 

Matej Kazár na IBU Cupe v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

Michal Šíma je v tejto sezóne akýmsi vrátnikom. Končíme ním naše sumáre, lebo sa stále nevie individuálne presadiť a nemá tak ani dôvod podrobne rozoberať svoje výkony. Vedel, že pri jeho bežeckej forme, skôr neforme, musí vo svojich vôbec prvých individuálnych vystúpeniach na MS zvládnuť streľbu a do stíhačky ho jednoducho dostane iba desať nábojov v čiernom. Keďže viacero súperov zaváhalo, mal k tomu blízko aj s jednou chybou, ale 1,4 sekundy ho napokon od nej delilo. Stále platí, že sa v tejto sezóne z piatich pokusov ani raz do stíhačky nedostal.

 

"Boli to moje prvé MS, na ktorých som šiel celý program a a práve tá rana v šprinte ma najviac mrzí, lebo tesne ušla stíhačka a bolo by to oveľa krajšie. Aspoň takto na záver MS som si vylepšil náladu výkonom v štafete. Som rád, že som to na strelnieci ustál a na trati udržal aspoň to 12. miesto," povedal nám 24-ročný biatlonista, ktorý sa v oboch dôležitých štatistikách - beh aj streľbe - medzisezónne zlepšil. Vidieť to môžete aj v grafoch a musí v tom pokračovať, pretože stále v ňom nemáme takého kvalitného pretekárka, ktorý by mohol atakovať bodovú hranicu.