Ako to vyzerá s kvalifikáciou na OH? Po sezóne sme tesne na 18. a 19. mieste

 

Každej krajine sa zaráta len dvanásť najlepších výsledkov z:

6 rýchlostných pretekov
1 vytrvalostných pretekov
3 pretekov štafiet
1 pretekov miešaných štafiet 2+2
1 pretekov miešaných štafiet 1+1;

a to z celej sezóny 20/21, ako aj prvých šiestich kôl SP pohára 21/22. Kvalifikácia sa teda ukončí po Ruhpoldingu 16. januára 2022.

 

Ak sa pozrieme na tieto kvalifikačné kritériá bližšie, logickou úvahou zistíme, že rátať sa bude zhruba tretina štartov, a len tie najlepšie. Veľa priemerných či podpriemerných pretekov bude teda irelevantných. V praxi to znamená, že pri tomto modeli je v individuálnych disciplínach lepšie dva štarty totálne pokaziť, ale v jednom masívne zabodovať s troma pretekármi. A s tým máme práve my najväčšie problémy. Ak sa už dopracujeme k lepšiemu výsledku, zvyčajne len u jedného pretekára, tí ďalší dvaja mu pomôžu len kozmeticky. To je to jediné, ako môžeme OH stratiť. Ak sa cez nás súperi pretlačia pár podarenými pretekmi.

 

 

Sestry Fialkové (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

 

 

Obom katagóriám sa rátajú pomerne slabé miešané štafety, kde máme rozhodne na viac ako 16. (veľký) a 18. (single) miesto. To by sme mali ešte vo dvoch mixoch budúcej sezóny skúsiť vylepšiť. Ženy sa aktuálne nachádzajú na 18. priečke. Prvú polovicu sezóny sa s mladými pretekárkami potácali presne na hranici Top 20, ale so zlepšujúcou sa formou Fialkových v závere sme sa predsa len odpútali na 318-bodový náskok pred 21. Južnou Kóreou. Ak nastúpia Fialky v budúcej zime zdravé a pripravené, nemal by s tým byť absolútne žiadny problém, predpokladáme ešte posun minimálne cez Japonky. Ráta sa nám tam teraz totiž viacero veľmi slabých šprintov a najlepšie vytrvalostné preteky sme tento rok mali v Anterselve (Horvátová 52., V. Machyniaková 70., Smerčiaková 90.), takže tu sa dá nájsť sto bodov ako nič. Rovnako sú tam štafety 15., 17. a 19., čo musíme vylepšiť.

 

 

 

 

U mužov je to tesnejšie. V záverečnej tretine kvalifikácie (za nami 25, pred nami zrejme 12 štartov) ešte potrebujeme dobré výsledky, lebo niektorí súperi nemali dobré sezóny, ale v predchádzajúcej zime nás napríklad zdolali, takže možno to bol výkyv aj kvôli covidu. Momentálne sme na 19. pozícii s náskokom 223 bodov na 21. Estóncov. No posledné slovo ešte určite nepovedali Poliaci a Japonci, u ktorých dôjde k veľmi zaujímavej situácii, a to takej, že jazdili veľmi dobre, a to len s dvoma pretekármi. Do budúcej zimy si vybojovali právo štartu s tromi, takže je predpoklad, že budú môcť skoro každý výsledok z tejto sezóny premazať lepším.

 

Našim sa rátajú slušné štafety 12., 13. a 16., takže aspoň tú šestnástku by mali skúsiť vytlačiť lepším výsledkom. No tam už asi veľa bodov nezískame. Priestor bude vo vytrvalostných pretekoch, hoci nie je jasné, či k dispozícii nebudú už len jediné v samom úvode sezóny. Tam máme len body za Hasilla 55., Šima 64. a Baloga 86. To by sme mali vylepšiť. Hlavne sa nám nesmú rátať umiestnenia pod 80. miestom. No a zo šprintov tam máme tri zápisy úrovne "ako-tak", ale aj tri, kde sme dopadli prakticky rovnako zle za 195, 199 a 200 bodov. Pre uvedenie do obrazu je to napríklad prvý šprint v Hochfilzene, kde sme dopadli Šima 59., Hasilla 61., Bartko 94. Hlavne to Šimonovo umiestnenie vyzerá hrozivo a o veľa sme tu prišli.

Naši sa určite pokúsia potrápiť Belgičanov a skúsiť ísť cez nich. Za nami sú na poslednej postuppovej priečke Lotyši, ktorí sa teraz boja, čo bude s Rastorgujevsom, ktorý má problémy s vysvetľovaním vymeškania dopingových kontrol. Ak by dostal trest, mali by vymaľované. Estónci i Poliaci dosiahli v minulej sezóne oveľa lepšie výsledky, takže niekde v nich to drieme. Poliaci majú navyše vynikajúcu mladú generáciu. O Japoncoch sme písali vyššie. Bude to ešte náročné.