Sumár sezóny 2021/2022: Slovenská reprezentácia žien

Paulína Fialková (© IBU/Manzoni)

Ivona Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

Pre Veroniku to bol ďalší zlý biatlonový rok. Sužovaná bola rôznymi zdravotnými problémami a nedosahovala dostatočnú výkonnosť na to, aby sa tlačila do prvého tímu. Zatiaľ čo vo svojej debutovej sezóne štartovala v pretekoch SP 16x, vlani už len  13x a v tejto zime si zapísala iba štyri štarty, aj to prakticky iba pre nezaočkovanosť Remeňových. Cestovala na prvú olympiádu, kde jej to ale strelecky vôbec nevyšlo, takže bola bez šance. Nepotykala si s nepríjemnou strelnicou..

V IBU pohári, kde si zapísala až 17 štartov, jasne najviac zo Slovákov, sa dopracovala k 27. miestu v kvalifikácii superšprintu a ešte fajn pôsobilo aj 33. miesto z veľkého massu. V samom závere sezóny až tak nezaostávala, no, žiaľ, fyzická kondícia ju veľmi limitovala. Škoda, že iba tri šprinty strelecky vyčistila, aj to v prvej polovici sezóny, určite mala na viac aj strelecky. Bolo zjavné, že ju nepočúvala hlava. Ťažko povedať, či bude s biatlonom pokračovať, pretože príchodom mladších a výkonnejších krajaniek do tímu klesá jej hierarchická pozícia. Ak u nej po dvoch rokoch stagnácie nenastane zlepšenie, bude to problém.

Henrieta bola v sezóne 20/21 hierarchickou trojkou v našom tíme a odjazdila trinásť pretekov vo Svetovom pohári. V závere sa jej podarilo získať striebro na juniorských MS, a tak mala pred prvou čisto seniorskou sezónou logicky veľké očakávania, bola to predsa olympijská zima a keď už mala svoje maximum na 52. mieste, logicky sa k tomu chcela tlačiť. No na záverečnej príprave pred sezónou ochorela a vlieklo sa to s ňou veľmi dlho. Nie a nie dosiahnuť nejaký výsledok. Pred cestou do Pekingu stihla slušný IBU Cup v Osrblí, no bežecky výrazne zaostávala. Na samotnej OH dosiahla len 68. a 72. miesto, teda nebola medzi poslednými, no ani nemohla odchádzať spokojná.

Slabá forma ju pripravila o množstvo štartov v najvyššej lige, no v závere sezóny si ešte aspoň mohla schuti zapretekať na IBU pohári v Lenzerheide, kde bola trikrát 21. a raz 22. To boli naozaj slušné výsledky a vyrovnanosť. V IBU Cupe získala spolu 75 bodov. Celú sezónu ju zdobila pekná streľba, no predsa len jej tam ostávali nejaké tie jednotky a vie to aj lepšie. Snáď sa dostane pred nasledujúcou zimou do lepšej fyzickej kondície a keď bude cítiť lepšiu oporu v nohách, ešte sa aj zlepší na strelnici. Nepochybujeme, že by mohla atakovať až 90-percentnú hranicu a v takých prípadoch môže motyka pekne vystreliť. Určite jej len pomôže slušná konkurencia v našom tíme, kde máme veľa výkonnostne podobných pretekárok.

Už od decembra prenechala pozíciu "trojky" v ženskom tíme Horvátová Márii Remeňovej, ktorá absolvovala až šesť kôl Svetového pohára s jedenástimi štartami. Postupne sa prezentovala najlepšou bežeckou výkonnosťou spomedzi pretekárok mimo Fialiek, no aj keď nás zvykla podržať v štafetách, strelecky sa jej nedarili kľúčové šprinty. Nie žeby na nich vybuchovala, ale pri jej fyzickom zaostávaní za svetovou špičkou jednoducho musela strieľať bezchyby, aby sa jej podarilo dosiahnuť hmatateľný výsledok, a to sa jej nepodarilo ani raz. To na juniorku nie je prekvapujúce, ale skrátka chýbalo k tomu, aby sa tlačila k stíhačke. Napokon si ju v Kontiolahti zajazdila, no už bez množstva súperok po ruskej invázii na Ukrajinu.

Napriek tomu zo všetkých našich mladých pretekárok predvádzala celý rok najstabilnejšie výkony ako na trati tak aj na strelnici. Pamätné je jej 6. miesto na MEJ vo vytrvalostných pretekoch, či úžasný posun v stíhačke z 28. na 11. priečku. Aj na veľkých ME ešte dokázala zabodovať 34. a 36. miestom, aby následne na IBU pohári v NMNM nahodila 28. miesto v šprinte s dvoma chybami (ešte v plnej konkurencii). Mária teda prežila veľmi povzbudzujúci, kvalitný rok a keďže získala financie na prípravu z Top tímu, bude môcť absolvovať kvalitnú prípravu do prvej sezóny čisto medzi ženami, kde budú jasným cieľom stíhačky v pretekoch SP.

Dvojička Márie Zuzana nemala až takú stabilnú zimu, zaznamenala v nej aj viacero slabých výkonov a výsledkov, ktoré sa u Márie nediali, ale za to sa jej podarilo perfektne presadiť na vrchole a ak by sme vzali do úvahy len najlepšie výsledky na MEJ aj IBU pohári, dopadla lepšie ako Mária. Netreba ich však porovnávať. Určite bude sama dlho spomínať na Pokljuku a juniorské ME, kde predviedla úžasné výkony - deviate, piate a desiate miesto. Zabúdať netreba ani na skvelé dva single mixy s Damiánom Cesnekom, kde boli na piatom aj šiestom mieste.

Zuzke sa síce potom na veľkých ME nedarilo, ale vo vytrvalostných pretekoch predviedla najlepší bežecký výkon kariéry, keď na 15 km dostala len dve minúty v 29. behu. Následne o týždeň na Morave už nebola taká rýchla, ale podarili sa jej streliť v šprinte dve nuly, jediný raz v sezóne. To ju katapultovalo na 11. miesto, čo je v pretekoch seniorského IBU pohára mimoriadne dobrý výsledok, ktorý Slovensko len tak nedosahuje. Dokonca bola vtedy štyri sekundy od šiestej priečky, a to pripomíname, že nemala ideálne bežecký deň a konkurencia ešte bola plná. Škoda, že v závere sezóny, keď už dostala konečne priestor aj vo SP, ju už nohy ani muška neposlúchali ideálne a výraznejšie sa nepresadila. Platí však to isté čo o sestre - o motiváciu núdzu mať nebude. Potenciál v nej jednoznačne je.

Na rozdiel od sestier Remeňových sa ich rovesníčke Júlii nepodarilo odraziť z juniorskej kategórie takým rezkým krokom. Keď na MSJ v Obertilliachu pred rokom vybojovala 22. miesto v šprinte s dvoma chybami, dobre vedela, že má na Top 10. No túžba ostala nenaplnená. Nebola ďaleko, veď na MSJ v Utahu bola v šprinte pätnásta a stíhačke štrnásta, čo boli krásne výsledky, no tá povestná jedna rana chýbala. Paradoxné je, že jej sa až trikrát v sezóne podarilo zastrieľať 0+0, žiadny iný Slovák to neurobil ani dvakrát. No neprišlo to na vrcholoch.

Suma-sumárum, za normálnych okolností slabého ročníka by sme takéto umiestnenia brali všetkými desiatimi, ale pri výkonoch Remeňových, Kapustovej a Borguľu ostali tak trochu v úzadí a finančné prostriedky nie sú nafukovacie. Julku viacero štartov veľmi mrzelo, či už MEJ v Pokljuke, kde mala problém s nadmorskou výškou, vo viacerých pretekoch fyzicky odpadala v záverečnom kole. Bola to zvláštna sezóna s pár výbuchmi, no i skvelou streľbou v rýchlom tempe. V našom ženskom tíme má svoje miesto a určite sa bude snažiť zvýšiť konkurenciu a zabojovať o SP v budúcom roku. Ak sa jej to nepodarí, bude zbierať ďalšie slušné výsledky v IC.

Ema Kapustová využila prechodný rok na bežecké zlepšenie

U Emy sme po jej veľkom úspechu na dorasteneckých MS prognózovali výsledky v druhej a tretej desiatke juniorskej kategórie. Bol to prechodný rok smerom k jej fyzickému zosilneniu a dvom rokom, ktoré ešte len prídu a už sa od nej bude očakávať atak Top 10. Ema celú sezónu okrem jedného víkendu v Osrblí strávila v juniorskej časti podujatí, absolvovala kompletný program IBU. Dokonca sa so 181 bodmi umiestnila na 15. mieste v celkovom hodnotení juniorského IBU pohára, čo je veľká rarita - aby sme mali v mládežníckom biatone niekoho takto vysoko. Pre nedostatok pretekárov totiž nasadzujeme mladých aj do seniorských súťaží. MEJ aj MS.

Dá sa však povedať, že príprava Eme nešla dobre. Nebola až taká stabilná na strelnici a nedosahovala želané výsledky. Až v poslednom štarte pred MEJ strelila v šprinte konečne 0+0 a vyšvihla sa na 14. miesto. Na MEJ bola 23. v individuáli a keď zbabrala šprint so 47. miestom, stíhačka sa zdala byť stratená. No na nej šla parádne a posunula sa na 18. miesto. No a v Soldier Hollow napokon predviedla 15., 17. a 9. miesto. Ukázala, že na vrcholoch sezóny vie byť veľmi stabilná, prekonala trochu naše očakávania a videli sme, že v kontaktných stíhacích pretekoch (kde sa veľa strieľa, no kratšie beží) je mimoriadne silná. Čím sú kolá dlhšie, tým jej šance klesajú. No to je logické. Medzisezónne sa zlepšila a máme sa na čo tešiť v posledných dvoch rokoch mládežníckej kariéry.

V juniorskej kategórii sa už v nasledujúcej sezóne ukáže problém s kvalitnými pretekárkami, koniec-koncov, on sa ukázal už na MSJaK, kde namiesto Remeňových nemal kto cestovať. Veronika Holmiková sa v prvej sezóne medzi juniorkami mimoriadne trápila a ďalšie dievčatá neboli. V ročníkoch 2001 a 2002 máme konkurencieschopnú iba Emu Kapustovú. Pribudnú k nej aspoň pretekárky 2003, teda Barbara Skačanová so Sárou Pacerovou, no ešte potrebujú aspoň jednu.

Barbara predvádzala od začiatku sezóny dobré výkony, šesťkrát bodovala v juniorskom IBU pohári. Držala ju streľba a kvalitné bolo 30. miesto v šprinte na MEJ, kde nastupovala v konkurencii junioriek. Na MS už medzi dorastom obsadila krásne 13. miesto vo vytrvalostnom štarte, v šprinte a stíhačke sa pohybovala okolo Top 20. Pekné výsledky, ale bude to chcieť zrýchliť na trati, medzi juniorkami to už bude mať veľmi ťažké.

Sáre sa v sezóne dlho nedarilo, nemala streleckú ani bežeckú formu, v každých pretekoch priemerne míňala štyri rany, čo je hrozne veľa. Nekvalifikovala sa ani na MEJ. Na MS už medzi dorastenkami "našla tie správne bežky" a veľmi dobre zrýchlila. Atakovala takmer až Top 10, no stále vedela vybuchnúť na strelnici, a to bol problém. Z MS si teda odniesla len 20. a 19. miesta, čo nie je zlé, no mala ďaleko na viac. Medzi rovesníčkami bola schopná zabehnúť 12. bežák. Aj ju bude čakať veľmi ťažký rok-dva, kým sa dostane i medzi juniorkami k takémuto behu, no ak by sa to podarilo, pre náš A-tím bude v budúcnosti veľmi zaujímavá.

V dorasteneckej kategórii ostane Kristína Makovínyová, ktorej nevyšiel úvod sezóny ani strelecky, no postupne sa dostala do svojej streleckej pohody a na MS bola 11., 17. a 30. Následne ešte na EYOFe brala 13. a 5. miesto. Ukázala tak, že zrýchlila na trati a v tejto kategórii je konkurencieschopná, no ešte to bude chcieť veľmi veľa tvrdej práce hlavne na trati, aby si otvorila šance na ešte vyššie priečky. Keďže ešte bude v doraste, na MS bude jej jasným cieľom Top 10, a to by sa jej malo podariť.

Od tejto sezóny sme v kútiku duše očkávali, že nám skúsi ukázať ešte nejaké dievčatá narodené v rokoch 2004 a 2005, ktoré by sa tlačili do reprezentácie. Dievčatám sa totiž podarilo vybojovať až sedem miesteniek do IBU pohára a v budúcej zime bude potrebné Kristínu doplniť ďalšími dvoma-troma pretekárkami. No nepodarilo sa to úplne podľa predstáv. Vyššie menované dorastenky boli jasne lepšie ako ďalších pár dievčat vo Viessmann pohári. Cez leto sa k nim pridajú zrejme niektoré dievčatá z ročníka 2006, tak hádam sa tam niekto dokáže skokovo zlepšiť a zaklope na reprezentačné dvere.