Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
  • Ministerstvo Školstva
  • Viessmann
  • Železiarne Podbrezová
  • Dukla
  • Meopta
  • 4F
  • Uynsports
  • Uvex
  • WellnessInn
  • Jmmartin
  • Uniqino
  • Lapua
  • Bear
Sezóna 2021/2022
Ostersund
Hochfilzen
Annecy
Oberhof
Osrblie
Ruhpolding
Anterselva
ME juniorov
ME
OH Peking
MSJaK
Kontiolahti
Otepaa
Holmenkollen

Sumár sezóny 2021/2022: Slovenská reprezentácia žien

31.3.2022, 15:00 | Svetový pohár | Lukáš Timko
Slovenské ženy celú našu históriu v biatlone tvrdia muziku a v minulých sezónach to dohnali na úplný vrchol, keď sa ku koncu kariéry Nasti Kuzminovej už začala presadzovať Paulína Fialková, ktorá potom ostala stabilne vysoko a občas zažiarila už aj Ivona. Dievčatá nám robili veľkú radosť. Počítali sme pódiové umiestnenia, štafety v Top 6. Body na stovky. V kútiku duše kalkulovali s glóbusmi. 
Paulína Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)
Vlaňajšia sezóna však bola veľkou húsenkovou dráhou, so sestrami Fialkovými to pre covid šlo od desiatich k piatim a naopak. Ani jednej sa dlho nedarilo stabilizovať výkonnosť, množstvo pretekov vynechali a svetlé momenty prišli až v úplnom závere zimy. Jasnou úlohou teda bolo to, aby sa to konečne vrátilo do normálu a pozitívne signály zo záveru sezóny 20/21 zúžitkovali postupne preteky po pretekoch a hlavne na OH.
Bolo jasné, že sezóna už z pohľadu celej ženskej reprezentácie nebude taká zlá ako tá minulá, kde sme museli nasadiť aj pretekárky, ktoré nemali výkonnosť na Svetový pohár a vo všetkých výsledkoch aj rebríčkoch sme ledva hájili Top 20 v národoch pre účasť štafety na OH. V aktuálnej zime to už naše dievčatá vytiahli na 16. pozíciu a podarilo sa im vrátiť k počtu štyroch pretekárok v individuálnych pretekoch SP, ktoré budú môcť nasadiť v budúcom roku. Pre zaujímavosť si povedzme, že ako to vyzeralo s bodovými ziskami. S Nasťou sme v zime 18/19 získali ohromujúcich 1614 bodov, potom už bez nej sa Fialky postarali o 617, no vlani to bolo iba 176. Teraz Fialky znova pookriali na 472 bodov (vrátane OH), no isteže chceli dosiahnuť viac.
Tím sestier Fialkových (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)
Výsledky a špecifiká jednotlivých pretekárok si prejdeme nižšie. Pri pohľade na štafety zisťujeme, že zatiaľ čo minulú zimu sme dosiahli priemerné umiestnenie 18,8 s maximom 15. miestom, tento rok už nastúpili Fialkové vo všetkých štafetách a zlepšilo sa to na 16,6 za postupne tieto výsledky: 16., 17., 18., 19. a 13. miesto. Škvrnou je, že sme pre chorobu neobsadili hneď prvú štafetu sezóny a na OH dosiahli práve ten najhorší výsledok, ale zasa 13. miestom sme vytvorili nové pokuzminovské maximum. Hoci bez Rusiek, Bielorusiek a Ukrajiniek na štarte.
Najlepší spoločný deň v individuálnych pretekoch sme určite zažili ten posledný, kde sme mali viacnásobné zastúpenie, a to 19. marec, keď skončila v nórskej stíhačke Paulína tretia a Ivona 18. Úplne rovnaké to bolo vlani - najlepšie preteky boli posledné.
Najhorší bol zasa 2. december, keď sme mali v šprinte v Östersunde až bláznivé výsledky I. Fialková 75., M. Remeňová 82. a P. Fialková 100. Vôbec sté miesto Paulíny je jej najhorším výsledkom v celej kariére.
strelba zeny 20 21 final
beh zeny 20 21 final

Trnistý návrat Paulíny Fialkovej k špičke sa napokon podaril

Naša najskúsenejšia pretekárka už nešla do sezóny s takými obrovskými očakávaniami verejnosti a aj svojimi vlastnými ako pred pandémiou, kde atakovala najvyššie priečky celkového poradia a víťazstvo viselo vo vzduchu. Vlaňajšia problematická sezóna bola tvrdou ranou, no jej záver signalizoval, že by to mohlo byť dobré. V lete nemala vážnejšie problémy, a tak vybehla do sezóny s ambíciou tlačiť sa do Top 10 a uspieť na OH. No začiatok bol ako zo zlého sna. Kým vlani pre covid mala jedno 86. miesto, teraz pridala ešte šialenejšie 100., no i 82., zasa 86. či 90., a to ešte dokonca v Ruhpoldingu uprostred zimy.
Problémy s dostaním sa do stíhačky nikto nečakal a najhoršie bolo, že kým vlani bola príčina jasná, tento rok to bolo záhadné. Prakticky dva mesiace sezóny nemala bežeckú ani streleckú formu. Napokon sa ukázalo, že si to šetrila na olympiádu a záver sezóny, čo jej vyšlo náramne. Bola to tŕnistá cesta k vrcholu, ktorá sa síce podarila, ale zanechala šrámy v podobe nižšieho finálneho výsledku v poradí SP či menších prize money, ktoré získala.
fialkova 21 ivona hochfilzen pohlad
Paulína Fialková (© IBU/Manzoni)
V Anterselve veľmi zrazu zrýchlila na trati i začala byť presnejšia, dostala sa už blízko k Top 10, čo jej na OH definitívne vyšlo, hoci aj začiatok v Pekingu nebol dobrý. Získala dôležité 10. miesto v stíhačke, no a v záverečnom trimestri potom nazbierala drvivú väčšinu bodov, keď už bola najhoršie 22. ako v časoch jej najväčšej slávy. Bronzová priečka v holmenkollenskej stíhačke so štyrmi nulami, tak to bol veľký bonbónik. Štatistiky pri jej mene celkom neozrkadľujú jej výkonnosť, pretože v celosezónnom merítku potopili slabé výkony tie silné. Pozitívom bolo, že sa dostala aj ku skvelým behom s odstupom okolo pol minúty, kraľovala stíhačka v Kontiolahti s piatym bežákom (+12s). Štyri nuly v Osle sme už spomínali. To bol skvelé výkony!
Otázka budúcnosti je veľmi zapeklitá. Paulína sa isto teší aj na život po biatlone, posledné roky, keď neprežívala vydarené obdobia, na to určite myslela a pripravovala si ho. Možno bola v priebehu tejto sezóny rozhodnutá skončiť, no perfektný záver ju prinútil opäť o tom premýšľať. Príprava sa skladá z mnohých faktorov - od jej financovania, personálneho obsadenia tímu, platových podmienok, názorov jej snúbenca, sestry, rodičov, plánu sústredení, ktoré na Slovensku dokážete absolvovať len z malej časti. Je profesionálka a vie, že sa to nedá robiť na 80 %. To všetko si bude musieť počas apríla zvážiť, diskutovať s Duklou i zväzom a rozhodnúť sa. Úprimne veríme, že sestry Fialkové zatiaľ rozhodnuté nie sú. Že ich slovenský biatlon potrebuje je všetkým jasné.
paulina body 20 21
paulina sp 20 21
paulina strelba 20 21
Ivona Fialková vytúženú stabilitu nenašla, ale dostala sa k úžasnému behu
V úvodoch aj súhrnoch sezón už zo päť rokov píšeme o tom, že Ivone chýba stabilita a veľmi by ju chcela dosiahnuť. Žiaľ, opäť konštatujeme, že sa jej to nepodarilo. Paradoxne síce nepredviedla taký obrovský rozptyl výsledkov ako Paulína, ale množstvo pretekov pokazila. Typická bola výsledkami v piatej desiatke tesne za bodmi, dosiahla ich sedem. Veľkým problémom, ktorý tvrdo postihoval psychiku, bolo, že zvykla preteky dobre začínať, v ľahu mala tú svoju klasickú 77-percentnú úspešnosť, no prišla stojka, kde to vo väčšine prípadov pokazila, tam mala len 67 %. Nie je nič horšie ako keď z veľkej nádeje padnete na dno.
Boli však aj výnimky. V Annecy v stíhačke zrazu neminula ani jeden terč v stoji a s bilanciou 0+1+0+0 sa posunula zo 44. priečky na 16. Boli to prvé body sezóny a rovno takýto prienik vysoko. V druhej desiatke sa potom ešte objavila znova v stíhačke na záver roka v Osle, keď to dokonca vyzeralo na atak štyroch núl. 18. miesto bolo pekné. Zaujímavé je, že napriek veľkému "roller coasteru" získala až 99 bodov, čo je jej druhý najlepší sezónny súčet a aj rekordných 128 spred dvoch rokov musíme brať tak, že opäť väčšiu sezóny nebodovala, ale potom vyletela na MS, kde za dva štarty zhrabla 70 bodov.
Ivona Fialková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)
Najviac ju zdobili bežecké výkony. Napriek slabšiemu úvodu a aj chorobe po OH sa jej podarilo v štatistike bežeckej straty na 7,5 km skončiť na hranici 52 sekúnd, čo je jej kariérnym maximom. Behala s veľkou chuťou a patrila do širšej špičky. Dokonca na olympiáde sa jej podarila taká bláznivá vec, že v stíhačke bola tretia najrýchlejšia (+14s). To hovorí o masívnom potenciáli, no ako hovorí klasik, čo z toho ak odkrúžila sedem trestných kôl.
V otázke budúcnosti pre ňu platí to isté čo pre sestru, teda už to opakovať nebudeme. Dodáme len, že pri Ivone sa pridáva aj ten fakt, že aktuálne má stále iba 27 rokov a v takomto veku končiť kariéru, to by bolo na slovenské pomery bez väčšej konkurencie v tíme hrozivé. Ivonu veľmi potrebujeme a hoci sa to hovorí možno juniorom, stále vidíme, že je v nej obrovský potenciál, čo ten bežecký výkon jasne dokazuje a práve nasledujúci olympijský cyklus by pre ňu mohol byť zasľúbený. No musela by vážne zmeniť psychologickú prípravu. Všetci vrátane nej samotnej vedia, že vie strieľať v stoji. Obom "Fialkám" držíme palce v rozhodovaní sa a akokoľvek sa rozhodnú, bude to správne.
 
ivona body 20 21
ivona sp 20 21
ivona strelba 20 21
Nasledujú pasáže k nášej mladšej časti ženskej či juniorskej reprezentácie a keď sme rozmýšľali, v akom poradí dievčatá zoradiť, radšej sme to urobili podľa veku, nevzbudia sa tak žiadne vášne.
Veronika Machyniaková opäť neúspešne bojovala so zlepšením
Pre Veroniku to bol ďalší zlý biatlonový rok. Sužovaná bola rôznymi zdravotnými problémami a nedosahovala dostatočnú výkonnosť na to, aby sa tlačila do prvého tímu. Zatiaľ čo vo svojej debutovej sezóne štartovala v pretekoch SP 16x, vlani už len  13x a v tejto zime si zapísala iba štyri štarty, aj to prakticky iba pre nezaočkovanosť Remeňových. Cestovala na prvú olympiádu, kde jej to ale strelecky vôbec nevyšlo, takže bola bez šance. Nepotykala si s nepríjemnou strelnicou..
V IBU pohári, kde si zapísala až 17 štartov, jasne najviac zo Slovákov, sa dopracovala k 27. miestu v kvalifikácii superšprintu a ešte fajn pôsobilo aj 33. miesto z veľkého massu. V samom závere sezóny až tak nezaostávala, no, žiaľ, fyzická kondícia ju veľmi limitovala. Škoda, že iba tri šprinty strelecky vyčistila, aj to v prvej polovici sezóny, určite mala na viac aj strelecky. Bolo zjavné, že ju nepočúvala hlava. Ťažko povedať, či bude s biatlonom pokračovať, pretože príchodom mladších a výkonnejších krajaniek do tímu klesá jej hierarchická pozícia. Ak u nej po dvoch rokoch stagnácie nenastane zlepšenie, bude to problém.
Veronika Machyniaková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)
Henrieta Horvátová prežila sklamanie, chcela sa medzi ženami chytiť viac
Henrieta bola v sezóne 20/21 hierarchickou trojkou v našom tíme a odjazdila trinásť pretekov vo Svetovom pohári. V závere sa jej podarilo získať striebro na juniorských MS, a tak mala pred prvou čisto seniorskou sezónou logicky veľké očakávania, bola to predsa olympijská zima a keď už mala svoje maximum na 52. mieste, logicky sa k tomu chcela tlačiť. No na záverečnej príprave pred sezónou ochorela a vlieklo sa to s ňou veľmi dlho. Nie a nie dosiahnuť nejaký výsledok. Pred cestou do Pekingu stihla slušný IBU Cup v Osrblí, no bežecky výrazne zaostávala. Na samotnej OH dosiahla len 68. a 72. miesto, teda nebola medzi poslednými, no ani nemohla odchádzať spokojná.

Slabá forma ju pripravila o množstvo štartov v najvyššej lige, no v závere sezóny si ešte aspoň mohla schuti zapretekať na IBU pohári v Lenzerheide, kde bola trikrát 21. a raz 22. To boli naozaj slušné výsledky a vyrovnanosť. V IBU Cupe získala spolu 75 bodov. Celú sezónu ju zdobila pekná streľba, no predsa len jej tam ostávali nejaké tie jednotky a vie to aj lepšie. Snáď sa dostane pred nasledujúcou zimou do lepšej fyzickej kondície a keď bude cítiť lepšiu oporu v nohách, ešte sa aj zlepší na strelnici. Nepochybujeme, že by mohla atakovať až 90-percentnú hranicu a v takých prípadoch môže motyka pekne vystreliť. Určite jej len pomôže slušná konkurencia v našom tíme, kde máme veľa výkonnostne podobných pretekárok.
Henrieta Horvátová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)
Mária Remeňová s množstvom príležitostí v SP a zvládnutými MEJ
Už od decembra prenechala pozíciu "trojky" v ženskom tíme Horvátová Márii Remeňovej, ktorá absolvovala až šesť kôl Svetového pohára s jedenástimi štartami. Postupne sa prezentovala najlepšou bežeckou výkonnosťou spomedzi pretekárok mimo Fialiek, no aj keď nás zvykla podržať v štafetách, strelecky sa jej nedarili kľúčové šprinty. Nie žeby na nich vybuchovala, ale pri jej fyzickom zaostávaní za svetovou špičkou jednoducho musela strieľať bezchyby, aby sa jej podarilo dosiahnuť hmatateľný výsledok, a to sa jej nepodarilo ani raz. To na juniorku nie je prekvapujúce, ale skrátka chýbalo k tomu, aby sa tlačila k stíhačke. Napokon si ju v Kontiolahti zajazdila, no už bez množstva súperok po ruskej invázii na Ukrajinu.
Napriek tomu zo všetkých našich mladých pretekárok predvádzala celý rok najstabilnejšie výkony ako na trati tak aj na strelnici. Pamätné je jej 6. miesto na MEJ vo vytrvalostných pretekoch, či úžasný posun v stíhačke z 28. na 11. priečku. Aj na veľkých ME ešte dokázala zabodovať 34. a 36. miestom, aby následne na IBU pohári v NMNM nahodila 28. miesto v šprinte s dvoma chybami (ešte v plnej konkurencii). Mária teda prežila veľmi povzbudzujúci, kvalitný rok a keďže získala financie na prípravu z Top tímu, bude môcť absolvovať kvalitnú prípravu do prvej sezóny čisto medzi ženami, kde budú jasným cieľom stíhačky v pretekoch SP.
Mária Remeňová (© Björn Reichert/Bhoto.de)
Zuzana Remeňová sa z juniorskej kariéry odrazila parádne
Dvojička Márie Zuzana nemala až takú stabilnú zimu, zaznamenala v nej aj viacero slabých výkonov a výsledkov, ktoré sa u Márie nediali, ale za to sa jej podarilo perfektne presadiť na vrchole a ak by sme vzali do úvahy len najlepšie výsledky na MEJ aj IBU pohári, dopadla lepšie ako Mária. Netreba ich však porovnávať. Určite bude sama dlho spomínať na Pokljuku a juniorské ME, kde predviedla úžasné výkony - deviate, piate a desiate miesto. Zabúdať netreba ani na skvelé dva single mixy s Damiánom Cesnekom, kde boli na piatom aj šiestom mieste.
Zuzke sa síce potom na veľkých ME nedarilo, ale vo vytrvalostných pretekoch predviedla najlepší bežecký výkon kariéry, keď na 15 km dostala len dve minúty v 29. behu. Následne o týždeň na Morave už nebola taká rýchla, ale podarili sa jej streliť v šprinte dve nuly, jediný raz v sezóne. To ju katapultovalo na 11. miesto, čo je v pretekoch seniorského IBU pohára mimoriadne dobrý výsledok, ktorý Slovensko len tak nedosahuje. Dokonca bola vtedy štyri sekundy od šiestej priečky, a to pripomíname, že nemala ideálne bežecký deň a konkurencia ešte bola plná. Škoda, že v závere sezóny, keď už dostala konečne priestor aj vo SP, ju už nohy ani muška neposlúchali ideálne a výraznejšie sa nepresadila. Platí však to isté čo o sestre - o motiváciu núdzu mať nebude. Potenciál v nej jednoznačne je.
Zuzana Remeňová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)
Júlia Machyniaková sa rozlúčila s mládežníckou kariérou smutne
Na rozdiel od sestier Remeňových sa ich rovesníčke Júlii nepodarilo odraziť z juniorskej kategórie takým rezkým krokom. Keď na MSJ v Obertilliachu pred rokom vybojovala 22. miesto v šprinte s dvoma chybami, dobre vedela, že má na Top 10. No túžba ostala nenaplnená. Nebola ďaleko, veď na MSJ v Utahu bola v šprinte pätnásta a stíhačke štrnásta, čo boli krásne výsledky, no tá povestná jedna rana chýbala. Paradoxné je, že jej sa až trikrát v sezóne podarilo zastrieľať 0+0, žiadny iný Slovák to neurobil ani dvakrát. No neprišlo to na vrcholoch.
Suma-sumárum, za normálnych okolností slabého ročníka by sme takéto umiestnenia brali všetkými desiatimi, ale pri výkonoch Remeňových, Kapustovej a Borguľu ostali tak trochu v úzadí a finančné prostriedky nie sú nafukovacie. Julku viacero štartov veľmi mrzelo, či už MEJ v Pokljuke, kde mala problém s nadmorskou výškou, vo viacerých pretekoch fyzicky odpadala v záverečnom kole. Bola to zvláštna sezóna s pár výbuchmi, no i skvelou streľbou v rýchlom tempe. V našom ženskom tíme má svoje miesto a určite sa bude snažiť zvýšiť konkurenciu a zabojovať o SP v budúcom roku. Ak sa jej to nepodarí, bude zbierať ďalšie slušné výsledky v IC.
Júlia Machyniaková (© Björn Reichert/Bhoto.de)

Ema Kapustová využila prechodný rok na bežecké zlepšenie
U Emy sme po jej veľkom úspechu na dorasteneckých MS prognózovali výsledky v druhej a tretej desiatke juniorskej kategórie. Bol to prechodný rok smerom k jej fyzickému zosilneniu a dvom rokom, ktoré ešte len prídu a už sa od nej bude očakávať atak Top 10. Ema celú sezónu okrem jedného víkendu v Osrblí strávila v juniorskej časti podujatí, absolvovala kompletný program IBU. Dokonca sa so 181 bodmi umiestnila na 15. mieste v celkovom hodnotení juniorského IBU pohára, čo je veľká rarita - aby sme mali v mládežníckom biatone niekoho takto vysoko. Pre nedostatok pretekárov totiž nasadzujeme mladých aj do seniorských súťaží. MEJ aj MS.
Dá sa však povedať, že príprava Eme nešla dobre. Nebola až taká stabilná na strelnici a nedosahovala želané výsledky. Až v poslednom štarte pred MEJ strelila v šprinte konečne 0+0 a vyšvihla sa na 14. miesto. Na MEJ bola 23. v individuáli a keď zbabrala šprint so 47. miestom, stíhačka sa zdala byť stratená. No na nej šla parádne a posunula sa na 18. miesto. No a v Soldier Hollow napokon predviedla 15., 17. a 9. miesto. Ukázala, že na vrcholoch sezóny vie byť veľmi stabilná, prekonala trochu naše očakávania a videli sme, že v kontaktných stíhacích pretekoch (kde sa veľa strieľa, no kratšie beží) je mimoriadne silná. Čím sú kolá dlhšie, tým jej šance klesajú. No to je logické. Medzisezónne sa zlepšila a máme sa na čo tešiť v posledných dvoch rokoch mládežníckej kariéry.
Ema Kapustová (© Björn Reichert/Bhoto.de)
V dorasteneckej kategórii je ešte väčší odstup, no aj tam boli svetlé momenty
V juniorskej kategórii sa už v nasledujúcej sezóne ukáže problém s kvalitnými pretekárkami, koniec-koncov, on sa ukázal už na MSJaK, kde namiesto Remeňových nemal kto cestovať. Veronika Holmiková sa v prvej sezóne medzi juniorkami mimoriadne trápila a ďalšie dievčatá neboli. V ročníkoch 2001 a 2002 máme konkurencieschopnú iba Emu Kapustovú. Pribudnú k nej aspoň pretekárky 2003, teda Barbara Skačanová so Sárou Pacerovou, no ešte potrebujú aspoň jednu.
Barbara predvádzala od začiatku sezóny dobré výkony, šesťkrát bodovala v juniorskom IBU pohári. Držala ju streľba a kvalitné bolo 30. miesto v šprinte na MEJ, kde nastupovala v konkurencii junioriek. Na MS už medzi dorastom obsadila krásne 13. miesto vo vytrvalostnom štarte, v šprinte a stíhačke sa pohybovala okolo Top 20. Pekné výsledky, ale bude to chcieť zrýchliť na trati, medzi juniorkami to už bude mať veľmi ťažké.
Barbara Skačanová (© Björn Reichert/Bhoto.de)
Sáre sa v sezóne dlho nedarilo, nemala streleckú ani bežeckú formu, v každých pretekoch priemerne míňala štyri rany, čo je hrozne veľa. Nekvalifikovala sa ani na MEJ. Na MS už medzi dorastenkami "našla tie správne bežky" a veľmi dobre zrýchlila. Atakovala takmer až Top 10, no stále vedela vybuchnúť na strelnici, a to bol problém. Z MS si teda odniesla len 20. a 19. miesta, čo nie je zlé, no mala ďaleko na viac. Medzi rovesníčkami bola schopná zabehnúť 12. bežák. Aj ju bude čakať veľmi ťažký rok-dva, kým sa dostane i medzi juniorkami k takémuto behu, no ak by sa to podarilo, pre náš A-tím bude v budúcnosti veľmi zaujímavá.
V dorasteneckej kategórii ostane Kristína Makovínyová, ktorej nevyšiel úvod sezóny ani strelecky, no postupne sa dostala do svojej streleckej pohody a na MS bola 11., 17. a 30. Následne ešte na EYOFe brala 13. a 5. miesto. Ukázala tak, že zrýchlila na trati a v tejto kategórii je konkurencieschopná, no ešte to bude chcieť veľmi veľa tvrdej práce hlavne na trati, aby si otvorila šance na ešte vyššie priečky. Keďže ešte bude v doraste, na MS bude jej jasným cieľom Top 10, a to by sa jej malo podariť.
náš juniorský tím na MSJaK (© slovenský tím)
Od tejto sezóny sme v kútiku duše očkávali, že nám skúsi ukázať ešte nejaké dievčatá narodené v rokoch 2004 a 2005, ktoré by sa tlačili do reprezentácie. Dievčatám sa totiž podarilo vybojovať až sedem miesteniek do IBU pohára a v budúcej zime bude potrebné Kristínu doplniť ďalšími dvoma-troma pretekárkami. No nepodarilo sa to úplne podľa predstáv. Vyššie menované dorastenky boli jasne lepšie ako ďalších pár dievčat vo Viessmann pohári. Cez leto sa k nim pridajú zrejme niektoré dievčatá z ročníka 2006, tak hádam sa tam niekto dokáže skokovo zlepšiť a zaklope na reprezentačné dvere.
Aj ženskej časti reprezentácie ďakujeme za spoluprácu. Veríme, že v tejto zime získali mnoho skúseností, že ich niektoré sklamania neodradia a v ďalšej sezóne opäť, či ešte viac, potešia biatlonové Slovensko.
Publikovať budeme ešte poďakovanie. Profily reprezentantov a viaceré štatistiky ešte nie sú aktualizované. Budú postupne v priebehu apríla...
Vyberáme z nášho Youtube kanála
Slovenský biatlon na Facebooku
Sledujte nás aj na Instagrame
sledujte instagram
Inštitucionálny & Generálny & hlavný partner
logo ministerstvo skolstva
09122018172133 704464074
09122018172428 1377468692
Partneri
36
38
45
39
58
35
09122018172428 1377468692
35
35
35
35
35
35
35
35
Dodávatelia
46
47
48
49
50