Naša mužská reprezentácia v posledných rokoch prechádzala mnohými zmenami. Tréneri sa rýchlo striedali, postupne sa obmeňovalo aj zloženie tímu. Na OH v Pjongčangu 2018 štartovali pretekári, z ktorých už iba jediný ostal pri biatlone dodnes, no čo je horšie, spomedzi tých, ktorí sa predstavili na tohtoročnej OH v Pekingu, iba dvaja. Slovensko tak už v aktuálnej sezóne SP nepostaví štafetu.
| Šimon Bartko skončil s biatlonom (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Mužský tím sa po sezóne takmer celý rozpadol. Skončili Tomáš Hasilla, Šimon Bartko aj Matej Baloga. Teraz je už zbytočné lamentovať a rozoberať túto ságu. V krátkosti: Na VŠC Dukla ich bolo pre nedostatočné výsledky veľmi ťažké udržať a so Slovenským zväzom biatlonu sa nedohodli na podmienkach ďalšej spolupráce. Zväz si nemohol dovoliť ich platiť dostatočne na to, aby nemuseli pracovať ešte popri športovaní, a to by svetu konkurovať nemohli.
Ich odchodom sa otvoril priestor pre Tomáša Sklenárika a spolu s Michalom Šimom sú obaja profesionálnymi športovcami Dukly najmä vďaka šiestemu miestu miešanej štafety SP v Otepää (spolu s Fialkovými). Mali by mať preto isté financovanie na dve sezóny z VŠC, SZB aj nejaké menšie financie z Team SLOVENSKO. Uvidíme ako sa popasujú s faktom, že v tíme zmizla konkurencia, teda budú mať istý štart na pretekoch SP. Už ich budú motivovať čisto iba výsledky.
| Matej Baloga skončil s biatlonom (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Keďže ostali iba dvaja, nemá to ďaleko od myšlienky, že reprezentácia sa aktuálne nachádza v bode klinickej smrti. Nutne potrebujú dvoch kolegov, aby mohli jazdiť štafetu, inak to bude znamenať obrovské straty v rebríčku národov, o čom ešte budeme podrobne uvažovať neskôr.
Pozornosť tak bude smerovať na jediného juniora Damiána Cesneka, ktorý len veľmi tesne nemá splnenú kvótu na štart v pretekoch SP. Ak ju splní, bude môcť kedykoľvek naskočiť do najvyššej ligy. Aspoň si ju vyskúšať v nie dlhých pretekoch. Očakáva sa, že ak sa dostane do SP, bude špecialistom na single miešanú štafetu, ktorá sa jazdí na najkratšej trati, Damián je slušným strelcom a sedí mu aj výbušnosť na veľmi krátky čas. Zrejme by vytvoril partiu s niektorou z Remeňových.
| Damián Cesnek (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Mixy sa, našťastie, túto sezónu jazdia až po novom roku v Pokljuke, kde ale zrejme nebudú štartovať sestry Fialkové, takže ich zloženie nebude až také kľúčové, výsledok sa tam asi nezajazdí. Obsadiť by sme ich ale mali... Na účasť na MS je kvóta voľnejšia, tú už Cesnek spĺňa, teda naši tréneri Lukáš Daubner s Petrom Kazárom budú postavení pred otázku, či v Oberhofe zložia štafetu spolu s dnes už len nadšencom Matejom Kazárom. Existujú na to rôzne pohľady. My v redakcii si myslíme, že na MS by naša štafeta mala byť.
Okrem pretekárov skončil pri tíme i Tomáš Kos a hlavným trénerom aj pre chlapov už bol v príprave Lukáš Daubner, ktorý spolupracuje s Martinom Otčenášom. Ten kariéru ukončil pred dva a pol rokom. Jazdiť bude na IBU poháre, hoci nie je jasné, kto tam z chlapov vôbec bude štartovať. Začne teda Cesnek, potom sa uvidí. V najvyššej lige teda budú štartovať zatiaľ iba dvaja pretekári, čo bude výhodou pre servisný tím, ktorý sa im bude môcť detailnejšie venovať. Menovite Štefan Lichoň, Ondrej Benka-Rybár, Peter Golian a Adam Koštial.
| Návrat Martina Otčenáša k tímu (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Čo bude rozpad nášho tímu znamenať pre rebríček národov, ktorý určuje počet štartujúcich v najvyššej lige a nejaké tie financie pre SZB z IBU? Ak sa chceme vyhliadkovo vrátiť medzi biatlonovo významné krajiny, musíme byť aspoň na 23. priečke v rebríčku národov. To garantuje možnosť nastupovať s tromi pretekármi, a teda k nim pridáte ešte jedného do štafety a dá sa fungovať. Tak ako posledné sezóny.
To je však bez účasti v piatich alebo šiestich klasických štafetách absolútne na hrane, i to len vďaka vylúčeniu Ruska s Bieloruskom. Naše prepočty ukazujú, že by sme sa mali prepadnúť niekde na úroveň 22-25. miesta, kde by sme sa mali pohybovať s Japoncami, Moldavčanmi a Číňanmi. Japonci boli minulú zimu oveľa vyššie, ale skončili im dvaja pretekári, takže tiež majú problém. Čína je veľmi otázna. Hlbšie už nepadneme, pretože tam sú už len jednotlivci, ktorí štafety vôbec nezložia, zvyčajne ani tie miešané. Garantované budeme mať minimálne dve miesta, čo nám paradoxne sedí aj teraz, ale musíme v budúcnosti zapracovávať aj ďalšie talenty. Tiež dúfajme, že Šima so Sklenárikom zažijú vydarenejšiu sezónu.
Šima trochu zamrzol, chce to pod novými trénermi oživenie, hlavne na strelnici
Sklenárik chce pokračovať v sľubnom začiatku
Michal Šima dlho stagnoval, nevedel sa vymaniť zo slabších pozícií výsledkových listín. Nedarilo sa mu strelecky ani bežecky. Akoby mu nič nebolo dopriate. V sezóne 20/21 konečne pookrial. Bežecky znížil stratu pod dve minúty v šprinte a hlavne mu na strelnici začalo padať viac núl. Mal 84 % úspešnosť. Vďaka tomu získal svojich prvých 28 bodov. V minulej sezóne síce ešte mierne vylepšil bežecký výkon na nové maximum, ale zaznamenal strelecký regres na 79 %. Ten ho pripravil o body (získal iba štyri za jedno 37. miesto) i viacero stíhačiek. V tejto atraktívnej disciplíne sme ho videli iba žalostných dvakrát.
To sa musí zmeniť. Michal to vie a budeme zvedaví, ako sa na ňom prejaví zmena trénerov, keďže posledné roky sa pripravoval pod Tomášom Kosom a v aktuálnej príprave už počúval rady Daubnera so svojím bývalým repre kolegom Otčenášom. Nemá však za sebou ideálne mesiace. "Príprava neprebiehala úplne podľa mojich predstáv. Mal som blbý rok. Hneď na začiatku som mal covid a keď som sa už konečne ako tak rozbehol, tak mi museli vybrať znamienko na chodidle a nemohol som dva týždne chodiť. Ešte som potom raz ochorel, takže neodtrénoval som všetko čo som chcel a čo bolo treba. Som sám zvedavý ako bude prebiehať sezóna. Ale už sa teším na preteky a budem sa snažiť o čo najlepšie výsledky. Urobil som preto všetko, čo sa dalo, aj napriek tým obmedzeniam," vraví.
| Michal Šima (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Po skončení mládežníckej kariéry na jar minulého roka to s Tomášom Sklenárikom vyzeralo veľmi biedne. Kazil veľa položiek na strelnici a nedostal sa k hmatateľnému výsledku. Ak chcete byť profesionálnym pretekárom, potrebujete určité psychologicko-materiálne zázamie, s čím mal nemalé problémy, no zaťal sa a rozhodol sa investovať hrozne veľa síl do toho, aby si vo svojej prvej seniorskej sezóne vybojoval miesto na VŠC Dukla. To sa mu aj podarilo, čo je na slovenské pomery nevídané. Odrazil sa už výsledkami na letných MS v NMNM.
Iste, pomohol mu aj koniec kariéry niektorých kolegov, ale najmä predvádzal v sezóne na jeho pomery celkom vyrovnané výkony. Dostal sa dvakrát do Top 60 a bol silným želiezkom aj v štafetových skladačkách. Najpamätnejšie je 6. miesto so Šimom a Fialkovými v mixe v Otepää, čo bolo úžasným výsledkom po veľmi dobrom výkone a nádejou aj pre najbližšie MS v Oberhofe.
V aktuálnej sezóne bude jeho jasným cieľom posunúť bežeckú stratu v šprintoch pod dve minúty (vlani 2:10), úplne ideálne niekam k 1:45, hoci to bude mať proti stále sa zlepšujúcim profíkom z Nórska a Švédska veľmi ťažké. No a streleckú bilanciu dostať zo 78 % cez 80 %. Ak sa mu to podarí, určite prídu stíhačky a v prípade strieľajúcej motyky možno aj prvé body v kariére, čo by bolo v druhej sezóne medzi mužmi úžasné. Ani on však nemal ideálnu prípravu. "Jasným cieľ pre túto sezónu je stabilizovať výkony a častejšie sa pohybovať okolo stíhačky. Samozrejme, že by som chcel získať aj nejaké body, ale to by bol taký bonus. Mal som, žiaľ, v lete menší úraz, čo ma na pár týždňov úplne odstavilo od tréningov, takže verím, že ma to až tak zásadne neovplyvní. Uvidíme," vravel v našom profilovom rozhovore, ktorý si môžete prečítať tu.
| Tomáš Sklenárik (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Neistá budúcnosť nášho tímu
Ako je všeobecne známe a písali sme to aj vyššie, ako to bude vyzerať s našim tímom dlhobo, je veľmi otázne. Jedna generácia skončila a črtá sa, že v rebríčku národov dopadneme najhoršie za posledných 20 rokov. Treba však povedať, že biatlon sa globalizuje a súťaží v ňom čoraz viac pretekárov podľa čoraz prísnejších kritérií. Každopádne za Top 20 sme v rebríčku národov skončili naposledy v sezóne 1999/2000 na 22. priečke, a to bol vôbec prvý rok, kedy sa tento rebríček zostavoval. V 90-tych rokoch bolo bežné, že sme pravidelne nastupovali iba s dvoma mužmi, no práve od sezóny 00/01 to už bola vždy aspoň trojica. Túto zimu sa tak vrátime v čase.
Problémom je, že nemáme rýchle náhrady na doplnenie stavov. Jediným juniorským reprezentantom, ktorý sa aj pripravoval v tíme Daubnera s Otčenášom je Damián Cesnek, ktorý však nedosahuje požadovanú úroveň. Za všetko hovorí to, že nemá splnenú kvótu na účasť v pretekoch SP. Jeho problémom je rozloženie výkonu. Začína slušne, no potom začne s pribúdajúcimi kilometrami výrazne upadať. Preto "je použiteľný" hlavne na krátke disciplíny ako single miešaná štafeta či superšprinty. Jednoducho na čo najkratšie kolá. Ideálne iba 1500-metrové.
| Damián Cesnek (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Samozrejme, stále je iba juniorom a o dva roky mladší ako Sklenárik. Stále má šancu na posun a kvótu nemá splnenú len tesne. Chýbalo mu na ňu v jedných pretekoch IBU pohára iba sedem sekúnd. Ak zachová prirodzený progres a bude strieľať nuly, má aj on šancu na debut v najvyššej lige. Aby sme mohli skúsiť obsadiť miešané štafety a rovnako snáď aj veľkú na MS.
Veľkým talentom je bezosporu Jakub Borguľa, ktorý získal na dorasteneckých MS tri medaily. Je však ešte o tri roky mladší ako Cesnek, teda o päť ako Sklenárik, čo znamená, že kým sa postaví na štart pretekov SP prejde ešte veľa času. Ostáva dokonca ešte v kategórii kadetov. K jeho dôležitej role v elitnom biatlone má nakročené, ale nerieši akútny nedostatok pretekárov. Nutne potrebujeme ľudí z ročníkov 2000-2002, no jednoducho ich nemáme. Najbližšie dva roky zrejme nikto z tejto vekovej kategórie nevyskočí. 2004-2005 môžu byť dobré ročníky, ale jednoducho pre najbližšie sezóny primladé.
Suma-sumárum, najbližšie sezóny budú pravidelne jazdiť najvyššiu ligu iba Šima so Sklenárikom.
Držíme našej mužskej reprezentácii palce!
