Mária Remeňová: Aj neúčasť na MS dokáže pomôcť v kariére (profil)

Mária Remeňová sa spolu so svojou dvojičkou Zuzanou narodila 27. júla 2000 v Dolnom Kubíne. Vyrástli v oravskej obci Hruštín, ktorá je na svoje rodáčky mimoriadne hrdá a dodnes ich podporuje, dokonca aj sponzorsky. Majú tiež početný fanklub a rozpoznávajú ich ľudia zo širšieho okolia, čo pre biatlon ako menší šport nie je úplne typické.

Zvláštny je už aj samotný fakt, že Oravčanky začali robiť tento šport, ktorého centrum je na Horehroní a drvivá väčšina našich reprezentatnov pochádza práve z Horehronia, alebo vedľajších regiónov. "K biatlonu som sa dostala vďaka pani učiteľke telesnej výchovy na základnej škole. Vybrala nás na okresné preteky cezpoľného behu. Preteky som vyhrala, a tam za mňou prišiel aj tréner a oslovil ma či, by sme nechceli začať robiť biatlon," spomína Mária. "Mala som vtedy 11 rokov a bolo to v biatlonovom klube Breza. Biatlon ma hlavne oslovil tým, že nikdy na štarte neviem ako skončím, je tam veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledok. Viac ako v iných športoch."

Má pravdu. Množstvo športov zameraných na čistý výkon je oveľa predvídateľnejších ako biatlon, okruh favoritov je oveľa užší, povestná motyka nevie vystreliť až tak ako v biatlone, kde streľba určí, či vyhráte, alebo budete aj sedemdesiaty. Mária sa vymyká z tradičnejšeho názorového prúdu, že detí baví najmä streľba, už menej bežecká časť. "Veru, je to u mňa naopak, viac ma baví behať, streľbu mám tiež rada, ale nie až tak ako beh. (smiech)."

Bolo to medzi sestrami vždy vyrovnané, alebo niektorá bola v rôznych činnostiach lepšia, teda druhá sa chcela za ňou potiahnuť? "Myslím si, že sme ozaj boli vyrovnané. Len s tým rozdielom, že mňa to vždy predsa len ešte trošku viac ťahalo k tomu športovaniu. Skončil sa tréning a ja som išla ešte niečo robiť. A keď sa nad tým zamyslím, som možno viac súťaživejšia ako sestra. Ale čo sa týka nejakého výkonu alebo výsledkov, boli sme ozaj už od detstva vyrovnané," vraví Mária.

Na Orave to teda bol Klub biatlonu Breza, kde pôsobila štyri roky. "Potom sme sa spolu so sestrou rozhodli, že naše kroky povedú ďalej za biatlonom. Rozhodli sme sa ísť študovať na súkromné športové gymnázium do Podbrezovej a s tým prejsť aj do biatlonového oddielu športového klubu Podbrezová, kde bol trénerom Peter Kazár, ktorý nás pripravuje dodnes."

V medzinárodnom biatlone Mária debutovala v sezóne 17/18. Prvé MS jej ako kadetke príliš nevyšli, nestrieľala dobre. Len o chlp sa dostala do stíhačky. Tam ale zaznamenala obrovský posun z 57. na 27. miesto. "Musím povedať, že ozaj tieto stíhacie preteky mi utkveli v hlave. Bola som šťastná, že som sa dokázala posunúť o tridsať miest. Povzbudilo ma to do ďalšej práce, pracovať na sebe ešte viac. Ukázalo to, že mám na to."

Ďalšie roky boli ťažké najmä kvôli nevyspytateľnej streľbe, ktorá často bránila dobrým výsledkom. Bežecky bola väčšinou pripravená dobre, ale pre trestné kolá a minúty chýbal hmatateľnejší výsledok. Dokonca to vyvrcholilo pred dvoma rokmi, keď sa na IBU pohári v Osrblí, ktorý bol zároveň nominačnými pretekmi na juniorské MS, odstrelila a ani nedostala medzi kvarteto nominovaných. Pritom mala takú bežeckú formu, že mohla útočiť aj na Top 10.

Keďže sme ale mali málo pretekárok, paradoxne vďaka tomu počas šampionátu debutovala v pretekoch Svetového pohára - v marci 2021. "Deň nominácie bol plný sklamania, frustrácie a plaču. Bolo to ťažké hodiť za hlavu a ísť ďalej. Ale časom som zistila a stále sa mi to utvrdzuje, že všetko sa deje pre niečo. Neviem ako by som tam dopadla, ale je jasné, že by som nezažila tú premiéru na SP, ktorá bola pre mňa naozaj veľkou motiváciou a splnením sna."

V najdôležitejšej poslednej juniorskej sezóne 21/22 poriadne zamakala v príprave na všetkom a zlepšila aj toľko problematickú streľbu. Keďže pre nezaočkovanosť nemohla cestovať na MS, teda napokon vynechala až dvoje, potrebovala všetko staviť na januárové juniorské Majstrovstvá Európy v Pokljuke. Zvládla to doslova bravúrne, keď si šiestym miestom vyjazdila miesto na VŠC Dukla, podporu od Team SLOVENSKO a vo všeobecnosti zabezpečila biatlonovú budúcnosť, čo je v prvých rokoch medzi elitnými ženami veľmi dôležité.

Muselo to byť veľké zadosťučinenie... "Na ME, som prišla zo SP, kde je tá úroveň vysoká. Vedela som, že môžem urobiť dobrý výsledok, a o to viac som sa tešila, keď sa nám to poradilo obidvom. Nebolo to zadosťučinenie, ale výsledok práce, ktorú sme odviedli za celé tie predchádzajúce roky," s odstupom necelého roka hodnotí Mária Remeňová. Tú šiestu priečku získala vo vytrvalostných pretekoch, kde iba raz minula, čo bolo na jej dovtedajšie pomery v štvorpoložkových pretekoch vec nevídaná. Škoda, že sa odpálila v šprinte (28.), lebo v stíhačke perfektne bežala a posunula sa až na 11. miesto. Zabodovala potom ešte aj na seniorských ME v Arberi, maximum vo veľkom IBU pohári stanovila na 28. miesto a vo SP sa premiérovo dostala do stíhačky 59. miestom v Kontiolahti. Prežila tak sezónu, ktorá ju poriadne nakopla do ďalšej roboty.

Jej ďalším cieľom je dlhodobá prítomnosť vo SP, teda aby nevypadla z nominácie, a tiež kontinuálne zlepšovanie behu i streľby, aby sa čoraz častejšie dostávala do stíhacích pretekov, kde chce zbierať ďalšie a ďalšie skúsenosti, aby mohla postupne začať myslieť aj na bodované pozície, ktoré sú ešte v prvých sezónach pre väčšinu pretekárov z menších krajín science-fiction. Verí, že ju čaká debut na seniorských MS v Oberhofe, kde by chcela isto ísť čo najviac štartov.

Mária mala veľmi zaujímavý rok, ktorý okorenilo niečo netradičné. "V príprave sme odrobili sme veľa dobrej práce, vďaka, ktorej sa môžeme znovu posunúť ďalej. Dala som si ale aj „pauzu“ a odišla na dva mesiace do Martina na základný vojenský výcvik. Samozrejme, aj tam som trénovala, vždy keď mi to bolo umožňované. Vojenský výcvik som absolvovala kvôli tomu, aby som mohla mať vojenské miesto vo VŠC Dukla Banská Bystrica. Bolo to veľmi zaujímavé a som vďačná za túto možnosť."

Sesterský duel Remeňových

A ako relaxuje Mária? "Svoj voľný čas rada trávim s rodinou, a keď nie som doma, čítam knihy, počúvam hudbu. Rada sa tiež učím rôzne nové veci zo všetkých oblastí. Rada sa i prechádzam a ako športovkyňa milujem akékoľvek športové aktivity (smiech)."