Júlia Machyniaková
Narodená: 10. júna 2000 v Brezne
Narodená: 10. júna 2000 v Brezne
Prvý klub: KB Osrblie
Prvý tréner: Miroslav Danove (+ Ľubomír Machyniak)
Aktuálny klub: Otchenash Team
Aktuálny tréner: Martin Otčenáš
Aktuálny klub: Otchenash Team
Aktuálny tréner: Martin Otčenáš
Obľúbené strediská: Ruhpolding (Nemecko), Anterselva (Taliansko)
Záľuby: čítanie, varenie, pečenie, štúdium
Účastníčka SP od: 2020
Účasť na MS: 2023 (Oberhof)
Účasť na OH: -
Počet získaných bodov v SP: 0
Náš historický rebríček Slovákov: 52. miesto
| Najlepšie výsledky Júlie Machyniakovej na svetovej úrovni | streľba | |||||||||||
| 83. miesto | SP |  |
Oberhof | šprint | 14. januára 2021 | 0 | + | 0 | ||||
| 95. miesto | MS | |
Oberhof | šprint | 10. februára 2023 | 1 | + | 2 | ||||
| Najlepšie výsledky Júlie Machyniakovej na európskej úrovni | streľba | |||||||||||
| 26. miesto | IC |  |
Osrblie | šprint | 7. januára 2023 | 0 | + | 1 | ||||
| 28. miesto | IC |  |
Ridnaun Val Ridanna | šprint | 15. decembra 2022 | 0 | + | 1 | ||||
| 29. miesto | IC |  |
Idre | vytrval. | 3. decembra 2022 | 0 | + | 2 | + | 0 | + | 0 |
| Najlepšie výsledky Júlie Machyniakovej v štafetách | streľba | |||||||||||
| 14. miesto | SP | |
Ruhpolding | štafeta | 14. januára 2023 | 0 | + | 0 | 0 | + | 2 | |
| 17. miesto | SP | |
Ruhpolding | štafeta | 14. januára 2022 | 0 | + | 0 | 0 | + | 3 | |
| 19. miesto | SP | |
Anterselva | štafeta | 24. januára 2021 | 0 | + | 2 | 0 | + | 1 | |
| Najlepšie výsledky Júlie Machyniakovej v mládežníckej kariére | streľba | |||||||||||
| 14. miesto | MS |  |
Soldier Hollow | stíhačka | MS junioriek 2022 | 1 | + | 0 | + | 0 | + | 1 |
| 15. miesto | MS | |
Soldier Hollow | šprint | MS junioriek 2022 | 0 | + | 1 | ||||
| 16. miesto | ICJ | |
Martell Val Martello | šprint | IC junioriek 2019 | 0 | + | 1 | ||||
| Kariéra Júlie Machyniakovej (individuálne štarty) | Machyniakovej celková bilancia | |||
| 22/23: | Majstrovstvá sveta (1 preteky) | Top 40: | OH 0x, MS 0x, SP 0x | |
| Svetový pohár (1 podujatie / 0 pretekov) | OH: | 0 individ. pretekov na OH | ||
| Majstrovstvá Európy (2 preteky) | MS: | 1 individ. preteky na MS | ||
| IBU Cup (3 podujatia / 9 pretekov) | (2023) | |||
| 21/22: | Svetový pohár (1 podujatie / 0 pretekov) | SP: | 1 indiv. preteky v SP | |
| IBU Cup (4 podujatia / 9 pretekov) | (20/21) | |||
| Majstrovstvá sveta juniorov (3 preteky) | IC+ME: | 23 pretekov v IBU Cupe | ||
| Majstrovstvá Európy juniorov (2 preteky) | PRETEKY | 2 individuálne štarty | ||
| 20/21: | Svetový pohár (3 podujatia / 1 preteky) | SPOLU:* | 7 štartov so štafetami | |
| Majstrovstvá Európy (2 preteky) | BODY: | 0 reálnych bodov | ||
| IBU Cup (2 podujatia / 5 pretekov) | SP+MS+OH | 0 našich bodov | ||
| Majstrovstvá sveta juniorov (3 preteky) | náš historický rebríček: 52. miesto | |||
| 19/20: | IBU Cup (1 podujatia / 2 preteky) | Ø ZISK: | 0,0 bodu / jeden štart | |
| Majstrovstvá sveta juniorov (3 preteky) | * iba preteky SP, MS a OH bez ME a IC | |||
| Majstrovstvá Európy juniorov (1 preteky) | posledná úprava: po sezóne 2022/2023 | |||
| Juniorský IBU Cup (3 pod. / 6 pretekov) | ||||
| 18/19: | Juniorský IBU Cup (2 pod. / 4 preteky) | |||
| 17/18: | Juniorský IBU Cup (2 pod. / 4 preteky) | |||
| 16/17: | Majstrovstvá sveta kadetov (2 preteky) | |||
Júlia ako reprezentantka druhej generácie Machyniakovcov v SP
V histórii nášho biatlonu bolo už viacero súrodeneckých dvojíc, ktoré nás reprezentovali v najvyššej lige - čo to boli Matiaškovci, Hasillovci, Kazárovci, sestry Fialkové, alebo najnovšie dvojičky Remeňové. Veronika a Júlia Machyniakové sa však stali prvými pretekárkami histórie samostatného Slovenska, ktoré vstúpili do najvyššej ligy po svojom rodičovi. Júlia a aj jej staršia sestra totiž kráčajú po šľapajách svojho otca Ľubomíra.
Ten je v súčasnosti viceprezidentom Slovenského zväzu biatlonu pre mládež, ale v tejto súvislosti je dôležitejšia jeho športová kariéra. V našich historických štatistikách mu evidujeme 58 štartov v pretekoch svetového pohára, deväť na MS a dve na OH v Nagane. Bol najlepším Slovákom spomedzi mužov v 90-tych rokoch. Za jeho najvýznamnejší úspech sa považuje 8. miesto v rámci SP vo vytrvalostných pretekoch vo švédskom Östersunde z roku 1997, kde mu mimoriadne vyšla streľba iba s jednou chybou. K Top 10 sa dostal ešte jedným 11. miestom v Osrblí. Počas kariéry získal 33 bodov, ale po prerátaní na súčasné bodovanie by ich získal 89.
Vnímala vôbec Júlia jeho kariéru, teda z rozprávania, či prípadne si pozrel jeho výsledky? "Ako deti sme to neriešili vôbec. Pozadie sme poznali, rozprával nám rôzne zážitky, ale väčšinou o výjazdoch a kolektíve, nie o výsledkoch, ktoré dosiahol. Z jeho rozprávania viem o niektorých štartoch, na ktoré určite spomína s miernou ťarchou. Jasné, že sa cez to už preniesol, ale myslím, že ak si na to niekedy teraz spomenie, určite ho to zamrzí. No so sestrou sme si nikdy neotvorili datacenter a štatistiky, žeby sme pozerali, koľko dosiahol bodov vo SP (úsmev)."
| Ľubomír s Veronikou Machyniakovou (© archív V.M.) |
Začiatky a mládežnícka kariéra
Júlia Machyniaková sa narodila 10. júna miléniového roku 2000 v Brezne a vyrastala v Hronci, ktorý stále považuje za svoj pravý domov. Biatlonu sa začala venovať veľmi skoro práve vďaka rodinným väzbám i o tri roky staršej sestre. Biatlonoví priaznivci vedia, že Hronec je susednou obcou Osrblia, teda nemala to ďaleko na naše Národné biatlonové centrum. "Keď sa ma niekto opýta ako dlho sa venujem biatlonu, odpovedám, že stále (smiech). Neviem presne ani opísať, kedy presne som začala. Viem, že rôznych pretekov som sa zúčastňovala už ako malé dieťa."
Začínala v klube KB Osrblie, kde bol trénerom práve jej otec, hoci ju mal na starosti iba v začiatkoch a potom už to boli iní tréneri. "Zima bola obdobím, na ktoré sme sa celý rok tešili. Vtedy vždy veľa nasnežilo a bola to naozaj zábava. Musím povedať, že síce to môže pôsobiť akoby to mal byť môj "životný údel" vzhľadom na zázemie, nikdy som nebola tlačená do biatlonu. Vždy to bola veľká zábava. Mala som celý čas pred sebou vzor a mala to šťastie, že som bola vždy podporovaná rodičmi, teda mala vytvorené podmienky na to, aby som si mohla zvoliť práve túto cestu." V klube ju viedli tréneri Miroslavom Danove (pod jeho vedením sme boli fantastická partia detí a neskôr mládeže, mám na to krásne spomienky), neskôr Michal Mojžiš a napokon Ján Šulej. Neskôr na VŠC Dukla je už pod taktovkou Lukáša Daubnera.
| Júlia Machyniaková (© archív JM) |
Väčšinu detí baví najprv hlavne streľba a z namáhavej fyzickej aktivity nadšené nie sú. Bolo to tak aj u Júlie? "Určite (úsmev). Vo väčšine prípadov sa asi opakuje zabenutý scenár - deti skúsia biatlonový tréning a prídu domov nadšené, lebo streľba je super. Postupne sa však začnú tréningy na naberanie a rozvíjanie fyzickej kondície, a to už taká sranda pre väčšinu nie je. Ale ja som nemala jednu aktivitu radšej než druhú. Vždy ma to bavilo tak, ako to je v komplexnosti. Myslím si, že ako dieťa som bola naozaj fyzicky zdatná, vzhľadom na kopec aktivít aj mimo biatlonové tréningy - aktivity v rámci školy či s rodičmi, vždy nás viedli k aktívnemu tráveniu voľného času, veľa času sme trávili pri turistike a podobne. Preto bolo možno pre mňa prirodzené absolvovať aj namáhavejšie tréningy bez toho, aby ma to odradilo."
Veľký vzor mala určite aj v staršej sestre Veronike, ku ktorej sa chcela dotiahnuť a sekundovať jej, čo je pre mladého športovca veľmi prospešné. Vidieť niekoho logicky lepšieho a staršieho denno-denne. Júlia to ale nepreceňuje. "Myslím si, že mám v sebe prirodzený chtíč, teda nikdy to nebolo spojené s doťahovaním na sestru. Určite pre mňa bolo super, že bola staršia a veľa vecí absolvovala skôr ako ja a preto bola vždy ochotná mi poradiť, pokiaľ som sa dostala do situácií, ktoré ona už dobre poznala. Na druhú stranu, odkukať od nej nejaké "grify" by bolo naozaj náročné - to preto, že ona bola vždy viac menej flegmatik. Proste človek, čo na to má nejaký cit a ide mu to ľahšie ako iným, pokiaľ hovoríme napríklad o streľbe."
 Duel sestier Machyniakových |
Práve v streľbe bola Veronika celú kariéru mimoriadne dobrá, čo sa Júlii dlho nedarilo a dá sa povedať, že stále nie je na tej úrovni. "Ja si na sebe vždy všímam veľa nedostatkov, potom sa neviem uvoľniť, hnevám sa na seba ak mi niečo nejde, a to je niekedy na škodu. Veronika tomu vždy nechávala väčšiu voľnosť a netrápila sa zbytočne vecami, ako ja. Čo sa týka životného nadhľadu bola vždy pár krokov predo mnou (úsmev)."
Prvé medzinárodné skúsenosti a dorastenecká kariéra
Júlia debutovala v medzinárodnom biatlone na domácich MS kadetov v roku 2017, ktoré boli do Osrblia preložené na poslednú chvíľu. Domáce trate ale pre ňu nepriniesli nádejnejší výsledok. "Určite som rada, že som tam štartovala, aj keď som ešte v tej konkurencii nemala úplne čo ukázať. Ale niekde začat treba, nie? Pre mladého športovca je každý štart mimoriadne prospešný."
Viacerí mladí pretekári prežívajú veľké rozdiely vo výkonnosti - raz idú skvelo, inokedy slabo. Raz strieľajú presne, inokedy krúžia až sa im hlava točí. U Júlie to bolo inak - o veľmi postupnom systematickom zlepšovaní. Na jej veľkú škodu sa preto nemala čoho chytiť - nejakého výsledku, od ktorého by sa odrazila. "S mojimi dorasteneckými rokmi v biatlone sa mi spájajú naozaj zmiešané pocity a spomienky, bývala som v tom období veľmi smutná. Ako dieťa som športovala, všetko bolo fajn a neriešila som čo keby to bolo niekedy inak. Postupne sa mi však čoraz častejšie stávalo, že som po pretekoch zostávala veľmi sklamaná, lebo som so sebou bývala nespokojná a veľa situácií som začala zle znášať," priznáva mladá pretekárka niečo, čo možno zažíva množstvo športovcov.
| Júlia Machyniaková (© archív JM) |
"Nikdy som však nemala problém s tréningom, a aj toho bolo niekedy už asi príliš. Na to, že vlastne o nič nešlo som veci okolo športu brala veľmi vážne a čím ďalej tým menej mi to išlo a sama som sa cítila demotivovaná. Ruka v ruke s tým následne súviseli aj isté zdravotné problémy. Bolo to pre mňa celkovo ťažké obdobie, keď mi šport niekedy nespôsoboval až tak veľa radosti. Rozličné faktory u mňa zapôsobili naozaj zle, najmä na psychickú stránku. Potom postupne však prišlo pár vhodných impulzov a síce veľmi pomaly, začala som sa do toho dostávať. Alebo stále dostávam (úsmev)."
Keďže nezískavala veľké výsledky, za cieľ mala postupným zlepšovaním ukončiť mládežnícku kariéru v Top 10 na MS. To sa jej napokon v minulej sezóne tesne nepodarilo. "Nikdy som nebola športovcom, ktorý by to neskúšal znovu a znovu. Niekedy mám pocit, že sa zlepšujem len o milimetre. Pre niekoho je to možno málo, ale pre mňa je akýkoľvek viditeľný progres dôležitý. To, že sa mi za posledné roky nepodarilo prepracovať do Top 10 na MSJ ma síce veľmi mrzelo, ale myslím, že už je to bezpečne za mnou. Síce ma nezdobí skvelý juniorský výsledok, ale to nevadí. Bolo to pre mňa sklamaním, pretože som si bola vedomá, že som na to naozaj mala. Ale hodila som to za hlavu a posunula sa ďalej."
| Júlia Machyniaková (© Björn Reichert/Bhoto.de) |
Prienik do druhej desiatky a hodenie do vody Svetového pohára
K psychickej pohode Julke nepomohlo určite ani to, že v predminulej sezóne (januári 2021) sa zčista-jasna ocitla vo Svetovom pohári, na ktorý tak ako kedysi svoje prvé MS ešte výkonnostne nemala. Pre covid vypadli sestry Fialkové a mladučká pretekárka sa nemohla venovať príprave na svoje vrcholy, ale nastúpila na štyri preteky v najvyššej lige - tri štafety a jedny rýchlostné preteky, kde ale neminula a obsadila 83. miesto, čo na debut vôbec nie je katastrofou. No v štafetách sa jej stalo aj to, že bola dobehnutá o kolo.
"Nehodnotím to spätne ako totálnu chybu, ale bolo jasné, že to ešte nie je pre mňa. Jasné, že každý z nás chce zažiť a vidieť, ako to funguje na SP. Za takýchto okolností to však nie je práve úplne motivujúce - nehovorím, že mi to ublížilo, bola to pre mňa ďalšia cenná skúsenosť. Určite som rada, že som mohla do kolotoča nahliadnuť, aj keď za takých podmienok. Čiastočne to motivujúce byť môže, pretože som si mohla všimnúť iných ako pristupujú ku športu a niečomu sa naučiť. Na druhú stranu, s mojimi vtedajšími schopnosťami som mohla robiť maximum a proste som na to ešte nemala - a brať to s nadhľadom bez toho, aby sa človek necítil demotivovaný pri tom, aký rozdiel môže vidieť medzi sebou a súčasnou spičkou, je tiež náročné..."
| Júlia Machyniaková (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
V posledných dvoch mládežníckych sezónach už prišli pekné výsledky. Na juniorských MS v Obertilliachu skončila v šprinte na 21. priečke aj napriek dvom chybám a v Soldier Hollow ju už jeden výstrel a desať sekúnd delili od toľko vytúženého cieľa. Bola pätnásta a v stíhačke sa potom posunula na štrnástu priečku. Okrem toho dosiahla viacero výsledkov okolo 20. miesta aj v juniorskom IBU pohári a v tom veľkom sa jej podarilo viackrát atakovať body na 40. priečke. Jej maximom sú vydarené vytrvalostné preteky na veľkých ME v Dusznikách 2021, keď skončila na 34. priečke.
Júliu v posledných rokoch zdobí skvelá streľba v stoji - ak je psychicky v pohode a sedí jej daná strelnica. Dokáže strieľať v stoji na úrovni 20-22 sekúnd, čo je absolútna svetová špička aj v rámci SP. "Úspech a neúspech oddeľuje veľmi tenká čiara a to isté platí aj o rýchlej a presnej streľbe. Ja viem, že to takto dokážem spraviť, ale niekedy to proste nejde - je to hlavne o sebavedomí a sebadôvere. A tá dokáže padnúť neprimerane rýchlo k tomu, ako dlho a svedomito ju človek musí budovať. To rovnako súvisí s tým, ako som vravela skôr, že niekedy príliš veci analyzujem a pritom by bolo najlepšie nechať ich plynúť a robiť to tak, ako som zvyknutá, lebo tak je to správne. Streľba je o maličkostiach a o cite. Rovnako sa nedá strieľať len skvele a z času na čas to proste nevyjde. Pokiaľ sa to u mňa však všetko zíde a nebudem sama sebe hádzať polená pod nohy, myslím si, že presnú a rýchlu streľbu dokážem predviesť."
| Júlia Machyniaková a jej pamätná streľba |
V sezóne 22/23 šla stabilne v IBU pohári, ale nevyšli jej vrcholy
Na rozdiel od sestier Remeňových sa ich rovesníčke Júlii nepodarilo odraziť z juniorskej kategórie takým rezkým krokom, keďže sa tesne nedostala do Top 10 na MSJ alebo MEJ. No na biatlon i navzdory menším financiám nezanevrela a snažila sa medzi ženami presadiť tiež. V IBU pohári jej to celkom šlo. Ťažila z niečoho, na čo sa väčšina našich pretekárov spoľahnúť nemohla, a to presnej streľby. V ľahu dosiahla až 92-percentné skóre, v stoji to bolo 83. Celkový priemer 87,5 %. Čo by za to niekto iný dal...
Vyplynulo z toho prekonanie kariérneho maxima a výsledky ako 29., 28., 36., 26. S trénerom sa dohodli, že sa nebude snažiť počas sezóny dostať do tímu pre SP, ale zameria sa na európsky šampionát. Ten jej ale vôbec nevyšiel. Dokonca s bilanciou 0+0 brala v šprinte len 63. miesto. Problémom bola bežecká výkonnosť. Špeciálne odpadávanie v záveroch, keď v poslednom kole dokázala stratiť toľko času, čo za dve predchádzajúce kolá dokopy. V úvode sezóny sa jej to nedialo, no vo vyšších výškach či dlhých pretekoch to mala problém udýchať. Hrozná škoda toho. Je dôležité si vyhodnotiť príčiny a skúsiť sa im vyvarovať. Jednoducho to znie, ťažšie realizuje.
K tomu sa pridalo ešte aj zranenie na MS a predčasný koniec sezóny. Suma-sumárum, Julka sa už potrebuje fyzicky posunúť, aby zvýšila konkurenciu v našom tíme. Tá zdravá je vždy na prospech veci. Streľbu už pekne ladí.
| Júlia Machyniaková a jej malorážka (© Igor Stančík / Slovenský biatlon) |
Život mimo biatlonu - záľuby, štúdium
Mladšia zo sesterského dua už šesť rokov býva v Banskej Bystrici so sestrou Veronikou, ktorá po predminulej sezóne ukončila kariéru. Je to pre ňu logické, pretože trénuje so skupinou Martina Otčenáša na Dukle a okolí, využíva banskobystrickú infraštruktúru. V Bystrici chodila aj na gymnázium a teraz na univerzitu. Študuje na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. Aktuálne je v 2. ročníku magisterského štúdia. Vraví, že je náročné športovať aj študovať, ale oboje ju baví.
"Ak sa v lete či na jeseň ocitneme na pár dní doma, snažím sa v čo najväčšej miere akumulovať energiu na ďalšie tréningové bloky. Vtedy sa snažím byť aspoň chvíľu doma s najbližšími. Inak moje hobby zahŕňajú čítanie - obľubujem náučnú literatúru, nie fikciu. Veľa času trávim v kuchyni a pokiaľ mám naozaj nejaký voľný čas, rada ho trávim aktívne a s blízkymi ľuďmi. To je zároveň aj čas, kedy si dokážem oddýchnuť a načerpať energiu."
