Šprint v Soldier Hollow: Sklenárikovi konečne vyšla streľba, no zo stíhačky ho vyradilo posledné kolo

Dnes sa Nóri odpaľovali a šlo sa aj v netypicky teplých podmienkach vo vysokej nadmorskej výške, teda pretekárov trápilo veľké sucho a lapanie po dychu. Bežecky s tým aj niektorí favoriti mali problémy, a tak dostali šancu prekvapujúce mená. Dlho to vyzeralo tak, že vyhrá Emilien Jacquelin, ktorý mal najrýchlejší beh na úrovni JT Böa a neskutočnú streľbu iba za 44 sekúnd, len dôležitými chybyčkami krásy boli dve trestné kolá po stojke, ktoré napokon priniesli triumf jeho bezchybného krajana Erica Perrota. Po dlhých nórskych dominanciach sme dnes zrazu prežili až dvojnásobnú francúzsku radosť.

Až tretia pozícia pripadla Nórovi, no tomu najprekvapujúcejšiemu. Získal ju až predpredposledný pretekár na štarte John Olav Botn, ktorý až šokujúco odstrieľal čisto a ak by štartoval v prvej alebo druhej skupine tak ako jeho kolegovia, asi by vyhral. Rozbitá trať ho ale odsunula na tú bronzovú priečku, kde si už pol hodiny myslel, že sa postaví Sturla Laegreid s bilanciou 0+1. Bol to najvyrovnanejší šprint sezóny. Do minúty straty na víťaza sa zmestilo až 18 pretekárov.

Perličkou je neuveriteľná chyba Quentina Fillona Mailleta, ktorý by bol bojoval o triumf a dokonca je isté, že by bolo celé pódium francúzske, no po stojke neodbehol trestné kolo, za čo dostal dvojminútovú penalizáciu. Musel to byť nejaký blok v hlave a opätovné neskontrolovanie si terča. Pri sklápajúcich terčoch značky Kurvinen sa občas stane, že sa terč trafený kalibrom na 5-7 hodín sklopí pomaly a človek si to v návale laktátu nevšimne v tom okamihu (preto si to treba pre istotu skontrolovať), ale v Soldier Hollow je Hora2000, ktorá sa vždy zasúva rovnako.

Stále píšeme o tom, že treba vydržať a bude lepšie aj v našom veľkom biatlone, nie len tom juniorskom. Rastie nám pomaličky generácia, ktorá sa nebude v pretekoch SP len tak plápolať, no treba ešte vydržať. Zatiaľ čo u žien to začne byť naozaj zaujímavé už o rok, u mužov to bude ešte dlhší proces. Teraz sme sa prišli ešte do USA a Kanady "vytrápiť" s dvojicou Tomáš Sklenárik - Damián Cesnek. Ich spoločným menovateľom bolo, že nevedeli im v tejto sezóne vyjsť žiadne preteky. Tak ako sa Zuzane Remeňovej podarilo vystreliť v Osle, u našich chlalanov na to márne čakáme celú zimu.

Dnes sme dúfali, že sa hlavne Tomášovi už podarí zastrieľať tak, aby mal šancu na stíhacie preteky. Aby sme necestovali do Spojených štátov len na jeden štart. Tiež sme boli zvedaví, ako si podarí s tou nadmorskou výškou, ktorá tu bola zásadným faktorom a naše ženy úplne pohoreli. Nepomohlo mu ani to, že bolo slnečno a veľmi teplo, až takmer desať stupňov, teda trať sa hrozne rozbíjala a Tomáš šiel až s číslom 61. Damián mal dokonca až 99.

Tomášov bežecký výkon často vieme predvídať už podľa prvého medzičasu. Keď na ňom hodil 39. čas, tušili sme, že bude dobre. Klasicky pred strelnicou výraznejšie vypustil, no 53. čas prvého kola bol dobrý. Dostal len 33 sekúnd. A keď po pomalšej, ale presnej ležke mu patrilo 26. miesto, mal šancu na životný výsledok. Konečne nepochoval nádeje už pri prvej streľbe. V druhom kole klesol jeho beh s odstupom 49 sekúnd (71. čas) a na stojke to celkom udržal. Minul prostrednú ranu, no na jeho pomery to dnes s 0+1 bola perfektná streľba. Znamenalo to 39. miesto a obrovskú šancu na stíhačku. Žiaľ, v poslednom kole ho zrejme tá nadmorská výška totálne vypla. Niečo takéto sme u neho ešte nezažili. Padal dozadu každým metrom a po 92. behu záverečného kola (+65s) klesol na konečné 63. miesto (+2:20). Strašná škoda. Necelé štyri sekundy ho delili od tak vytúženej stíhačky. Namiesto toho zavládlo ďalšie sklamanie.

Damián Cesnek sa bežecky zvykol radiť do poslednej desiatky, tak sme dúfali, či nenastane nejaký americký zvrat, no najmä, že si aj postráži položky tak ako sa to podarilo Tomášovi. No vydal sa cestou našich žien. Po 89. behu prvého kola prišli dve chyby v ľahu. Napriek tomu v druhom kole celkom žil pri 77. čase, no aký-taký výsledok odmietol troma minelami pri posledných troch výstreloch. To znamenalo len tesný boj v poslednom kole o predposledné miesto s ruským Juhokórejčanom Starodubetsom a ešte aj ten tesne prehral. Skončil teda na 100. pozícii (+4:47).

Bohužiaľ, Slováci cestovali do Soldier Hollow iba pre jeden štart. Písali sme o vystrelenej motyke ako sa to podarilo Zuzane pred týždňom. Tomáš bol k tomu blízučko, no jeho organizmus nezvládol posledné kolo a opäť ostalo len veľké sklamanie, ktoré ho demotivuje vôbec ďalej biatlon robiť, hoci v určitých častiach sezóny ukázal pekné bežecké zlepšenie, no nikdy k tomu nepridal streľbu. Práve dnes sa mu to podarilo, no nebolo to na nič platné. Túto zimu ešte na stíhačku taká malá strata ako 2:16 ani raz nebola potrebná. Presahovala sa aj trojminútová hranica.

Damián mal rovnako šancu len s nulami, ale tie mu absolútne nepadajú. Ďalej platí, že je typom pretekára pre najkratšie výbušné disciplíny. Žiaľ, je to u našich mužov také to čakanie na Borguľu... Teraz si ešte počkáme do budúceho piatka na posledný šprint sezóny v Canmore, kde budeme znova dúfať, že sa tá stíhačka už podarí.

Vyjadrenie Tomáša Sklenárika (63. miesto)

„Fakt veľká škoda. Mrzia ma tie preteky, lebo bol som blízko prvej stíhačky. Konečne som sa trafil, ale ten beh nebola žiadna sláva. Chcel som aj kvôli tej výške začať opatrnejšie, ale nevyšlo mi to dobre. Ten záver bol strašne ťažký.“