Muži boli vždy v úzadí väčších ženských úspechov najprv na prelome storočia, ale aj po príchode Kuzminovej. Do Top 10 prenikala tiež Gereková, potom o najvyššie priečky bojovala Paulína Bátovská Fialková a nedávno skončená sezóna sa točila najmä okolo Emy Kapustovej. Výnimkou bol len Pavol Hurajt, ktorý ťažil hlavne zo streľby, ku ktorej sa, žiaľ, nikto nikdy nepriblížil a jeho úspechy už začínajú mať veľmi dlhú bradu. Po stávke na mládež musíme toto obdobie prežiť.
Tomáš Sklenárik (© Soňa Niková) |
Keď pred dvoma rokmi kompetentní hľadali odpoveď na ťažkú otázku, koľko investovať do mládeže a do akej miery ešte držať Bartka s Balogom, strany sa nedohodli a nastal koniec kariéry vtedy 26-ročného Bartka a 25-ročného Balogu. Financie sa teda ešte vo väčšej miere presunuli k mládeži, s tým, že muži už nebudú bojovať v národoch o 17. miesto, ale zopár sezón si udržia tri miestenky, kým nová generácia dorastie.
Tento plán sa ale rozpadol pre chorobu Tomáša Sklenárika. Po prvom trimestri vlaňajšej sezóny musel profesionálne súťaženie prerušiť a osamotený Michal Šima s pár záskokmi dalších mladých, či naopak veteránov, nedokázal udržať 23. pozíciu v národoch, čo znamenalo, že sme vypadli na dve miesta. Zároveň si prežil takmer celú zimu doslova ako sám vojak v poli, čo celú doterajšiu kariéru charakterizovanú konkurenciou v tíme nezažil. Aj keď získal 31 bodov v silnej mužskej konkurencii, úplne logicky postrádal motiváciu a po desiatich rokoch cestovania poškuľoval po usadení sa doma. Nad novými životnými výzvami. Počas jari a leta si to definitívne rozmyslel a rozhodol sa skončiť aj on.
Michal Šima (© Igor Stančík) |
No a počas prípravy na novú sezónu 23/24 sa už uzdravený Tomáš Sklenárik dostal do veľmi podobného syndrómu osamelého vlka, ktorý sa síce dostal do svorky s dievčatami u Martina Otčenáša, ale predsa len to nie je ono. Jedným z dôležitých faktorov úspechu špičkových reprezentácií je aj vnútorná konkurencia, ktorá pretekárov ženie vpred. Tiež tvoria partiu. Či už priamo na súťažiach, ale aj bežne na tréningu. Nemal sa s kým porovnávať na trati, ale ani s kým pozrieť film, tráviť čas či zažartovať na hotelovej izbe.
Je to jeden z dôvodov, prečo neprežil dobrú sezónu. Síce sa k nemu v decembri pridal Damián Cesnek, no neboli spolu všade a Damiána pripravoval Lukáš Daubner, teda iný tréner, s inými metódami. Damián má aj inú povahu ako Tomáš.
Damián Cesnek a Tomáš Sklenárik (© Igor Stančík) |
Sklenárik prežil slabú sezónu. Neprešiel cez základnú poučku, že potrebujete skombinovať streľbu s behom. Keď bežal, nestrieľal a keď konečne zvládol šprint len s jednou chybou, skončil až 63., lebo v Soldier Hollow mal príliš pomalé nohy. Absolútne sa mu nedarilo v šprintoch na strelnici, kde musel bežať aj štyri trestné kolá, čo ho psychicky ruinovalo. Skvelo rozbehnuté mal vytrvalostné preteky na MS, kde bol po prvej polovici strelieb sedemnásty, no potom to úplne pokazil. Mal tu 55. bežák, teda v strede poľa.
Najlepší výkon v najvyššej lige podal na svojom druhom úseku single miešanej štafety v NMNM, kde neminul ani raz a na vedúceho Fillona Mailleta stratil len osem sekúnd. Všetko v SP/MS bolo akoby čiastkové. Viackrát bol blízko k tomu, aby parádne vystrelil skvelým výsledkom, ale nevyšlo to ani raz. Najlepším výsledkom tak bolo len 27. miesto z domácich ME v Osrblí. Aj to vo vytrvaláku strieľal 1+2+0+1.
Tomáš potrebuje menší mentálny reset, trénovať s nejakými parťákmi (snáď sa niečo črtá, hoci na reálnu konkurenciu si musí ešte počkať) a také to klišovité prelomenie ľadov - chytenie sa. Kľúčom bude streľba, beh sa potom pridá. Ten je nádejný. No 72,5 % úspešnosť streľby v SP je žalostná. Umiestnil sa až na 134. mieste. Iba ôsmi pretekári pravidelne jazdiaci SP skončili za ním. Keby sa vrátil hoci len k 79 % z predchádzajúcej zimy, už by sa iste dostal do tej vytúženej stíhačky, ktorá mu tak uniká.
Tomáš Sklenárik (© Igor Stančík) |
Našim druhým mohykánom bol Damián Cesnek, ktorý po splnení kvóty v úvode decembra nabehol do Svetového pohára, kde odjazdil 12 pretekov. Jeho prvé skusy s najelitnejším biatlonom boli typicky nováčikovské. Nevedel sa dostať cez 90. miesto a napokon bolo jeho maximom iba 86. Žiaľ, bežal veľmi zle - opäť tak ako v sezónach predtým, teda po slušnom štarte prišli problémy v strede a slimačie tempo v závere. Súvisí to aj s rôznymi menšími zdravotnými problémami, ktoré sa u neho pospájali počas zimy. Aspoň v poslednom štarte v Canmore bežecky porazil 15 súperov. Treba sa od toho odraziť. Platí, že je dobre použiteľný pre krátke disciplíny ako miešané štafety, najmä single. No aj on musí výrazne posunúť streľbu zo 73 %.
Bolo by dobré, ak by v budúcej sezóne s Damiánom o štart v SP súperili viacerí naši juniori, aby sa ukázala tá konkurencia a rozhodne sme nastupovali minimálne vo všetkých mixoch, raz-dvakrát isto aj vo veľkej štafete. Jakubovi Borguľovi sa budeme venovať v samostatnom texte neskôr. Spolu s ním by mohli zabojovať o "sveťák" ročníky 2003 a 2004, teda Matej Badáň, ktorý si to už vyskúšal na MS (kde nedopadol horšie ako Cesnek) a musí mať iste novú veľkú motiváciu na sebe makať. Rovnako Šimon Adamov, ktorý vhupol do medzinárodného biatlonu ako ešte nikto z našich. Už v druhých pretekoch života v juniorskom IBU pohári bral štvrté miesto. Úplný nonsens. Spoločným problémom je ale streľba, ktorú chlapci musia zlepšiť.
Matej Badáň (© Igor Stančík) |
V tomto veku máme ešte Benjamína Belicaja a Sebastiána Ilavského, ktorí však bežecky zaostávali na vyššie menovaných pretekárov, hoci strieľali lepšie. Do juniorskej kategórie prejde Martin Maťko, ktorý tiež šiel svoju prvú medzinárodnú sezónu a slušne sa chytil. V jeho ročníku sú aj ďalší pretekári, teda u juniorov budeme mať konkurenciu ako ešte nikdy. Bude veľmi náročné vôbec dostať sa na IBU preteky, o čo bude reálne bojovať približne desať pretekárov, preto je žiadúce, aby niektorí jazdili aj mužské súťaže. V doraste zaujali výkonnostné posuny Michala Adamova aj Markusa Sklenárika, teda je na čom stavať.
Na záver si ešte povedzme, kto má kvótu na účasť v pretekoch SP - niečo, čo sme v uplynulej zime často riešili - že s ňou sú problémy a nemáme koho postaviť - Tomáš Sklenárik, Damián Cesnek, Jakub Borguľa, Matej Badáň a stále ešte aj Matej Kazár. Je teda možné vyskladať štafetu.
Damián Cesnek (© Igor Stančík) |
Vedenie zväzu sa spolu s trénermi musí dohodnúť, akú stratégiu zvolí smerom k účasti na OH 2026. Či naši skúsia mimoriadne ťažký boj o Top 20 v národoch a štyri miesta, aby o dva roky v Anterselve štartovala pod piatimi kruhmi aj štafeta, čo by ale znamenalo nasadzovanie celú budúcu zimu toho najlepšieho v SP vrátane Borguľu + obsadenie všetkých štafiet. Alebo sa tento boj vzdá a vyhodnotia reálne výkonnostné, finančné i vekové možnosti tak, že pretekári sa budú zameriavať na osobné výsledky, tj. kvalifikáciu cez divokú kartu, kde by sme mohli získať dve personalizované miestenky. O tieto miesta sa začne bojovať v polovici budúcej sezóny a kvalifikácia sa uzavrie až mesiac pred olympiádou.
Ako to vyzerá s našimi šancami v tomto prípade kvalifikácie cez divokú kartu? IBU ešte oficiálne nezverejnila systém, ale podľa našich informácií budú rozhodovať IBU kvalifikačné body pre 12 najlepších pretekárov. Namodelovali sme si to a zistili, že ak by sa brali body za sezónu 23/24, Tomášovi Sklenárikovi patrilo 9. miesto, teda miesto by získal, Damián Cesnek bol 14. najlepší, takže on už nie.