Slovenské ženy celú našu biatlonovú históriu tvrdia muziku a aj v sezóne 23/24 boli lepšie ako muži, no od toho najlepšieho, čo sme v minulosti zažili, sme ostali veľmi vzdialení. V našom tíme prebieha výmena generácií a bez sestier Fialkových to nebolo ono. V nasledujúcich zimách by sa to ale malo postupne zlepšovať, svedčia o tom všetky ukazovatele.
| Kuzminová s M. Remeňovou (© Soňa Niková) |
Po sezóne 22/23 ukončila kariéru Ivona Fialková, ktorá bojovala s množstvom zdravotných problémov, no a jej sestra Paulína šla z pozície druhej najúspešnejšej slovenskej pretekárky histórie na materskú dovolenku. Bolo zrejmé, že v tak malej krajine dôjde k problémom v A-tíme pre Svetové poháre. Vo väčšine ostatných olympijských športov by to slovenská reprezentácia ani nerozchodila. My sme pretekárky nasadzovali, no chýbali nám lepšie výsledky. Absencia Fialkových prišla akoby o jednu sezónu skôr než mala, aby sme to menej pocítili.
Výsledkom bolo, že sme mali problémy s tým, aby naše dievčatá nastupovali vždy v plnom zložení, v závere zimy sme mali aj problémy s kvótou a všetko sa to spojilo do nešťastného rezultátu v podobe neudržania štyroch miest v najvyššej lige, keďže sme skončili na 18. priečke v hodnotení národov. Teraz to vyzerá vyzerá až tragikomicky, keďže po sezóne vydala IBU kvalifikačný status pre nasledujúcu zimu a tam vidíme, že kvótu na štart v pretekoch SP má aktuálne už splnenú desať aktívnych pretekárok, čo je slovenské historické maximum.
| Sára Pacerová a Alžbeta Garguláková (© Igor Stančík) |
Napriek tomu, že naša štafeta bola trikrát v sezóne najmladšia na štarte, podarili sa nám veľmi pekné výsledky - dvakrát trináste a raz štrnáste miesto. Najmä v Östersunde bolo kvarteto Mária Remeňová, Zuzana Remeňová, Ema Kapustová a Júlia Machyniaková neďaleko 12. priečky a iba minútu za desiatou. Práve Top 10 by mala byť našim prirodzeným cieľom v nasledujúcom období.
Nazbierali sme len 50 bodov, čo je veľmi podobné ako v sezónach 06/07 a 07/08, keď sme rovnako prechádzali výmenou generácií - po Halinárovej, Mihokovej, Murínovej pred Kuzminovou s Gerekovou. Vtedy to bolo 78, resp. 75 bodov. Potom prišlo päť sezón kontinuálneho progresu a body sme rátali na stovky. Neskôr s Fialkovou bolo maximom až 1614 v jednej zime. Že ideme dobrým smerom hovorí aj to, že aj tých 50 bodov získali mladučké pretekárky - Zuzana Remeňová a juniorka Ema Kapustová, od ktorých sa už bude čakať čoraz viac.
Výsledky a špecifiká jednotlivých pretekárok si prejdeme nižšie. Rovnako ako u chlapcov sme vynechali Borguľu, tak aj u dievčat líderku našej novej generácie Emu Kapustovú, ktorá dostane priestor samostatne aj so špeciálnym rozhovorom.
Remeňové s dobrým úvodom zimy, ale vrcholy nevyšli
Ani Júlia Machyniaková nemala dobrú zimu
Sestry Remeňové mali počas svojej prvej sezóny medzi ženami možnosť učiť sa popri Fialkových a čo nevyšlo, nebolo zásadne vidieť. No keď "Fialky" zmizli, prirodzene sa od nich očakávala pozícia líderiek tímu, ktoré už budeme pravidelne vídavať v stíhačkách a vďaka postupnému progresu na trati i strelnici začnú sem-tam bodovať. Zo začiatku to tak aj vyzeralo.
Obe sme mali v stíhačke v úvodnom kole SP v Östersunde a Zuzana sa už dostala blízko k bodom na 44. pozíciu. V Hochfilzene bola opäť v Top 60 Mária a pozitívom bolo, že bežáky držala okolo 60. miesta, teda neprenikala do šesťdesiatky len vďaka streľbe. Lenzerheide ale obe vynechali z dôvodu prípravy na vrcholy. No počas sviatkov ochoreli a začalo sa to bortiť. Bežáky padli dolu a ani s jednou chybou sa do Top 60 nedostali. Mária ešte mala výbornú oberhofskú štafetu, ale individuálne už nevyšlo nič.
| Zuzana Remeňová (© Igor Stančík) |
Veľkým sklamaním boli domáce ME, kde bolo maximom Márie 50. miesto a pre Zuzanu 51. pozícia. Nedarilo sa im na strelnici, ale prekvapujúco ani v behu, kde december ukazoval progres. No v šprinte na ME šli len na úrovni juniorky Pacerovej. Mária mala veľké problémy aj v mixe, kde sme mali šancu na Top 6. V nezávidenia hodnej pozícii potom šli na MS na Moravu, kde to opäť nevyšlo. Mária tam mala len dobrý mix 2+2.
Chcelo to už reset a Zuzane sa počas týždňa a pol bez pretekania podaril. Na Holmenkollene prežila životný deň - 29. február, na ktorý iste nezabudne. Vo vytrvalostných pretekoch zaznamenala 22. miesto po jedinej chybičke. Konečne jej to sadlo, mala aj svoj dosiaľ najlepší 58. beh, čo len ukázalo, že keď sa pretekár cíti dobre, vyjdú mu obe zložky výkonu. Bol to obrovský kameň, ktorý jej padol zo srdca a veľmi dobre potom zvládla aj svoj úsek v miešanej štafete. Žiaľ, v zámorí sa to vrátilo do starých koľají a dopadla zle.
| Zuzana Remeňová (© Igor Stančík) |
Mária sa nechytila, dokonca sa u nej prehlbovala veľmi smutná kríza. Robila hrozne veľa chýb a napriek slušnému prvému trimestru jej úspešnosť streľby v SP padla až na 71,5 %, s čím sa, samozrejme, nedá súťažiť o slušné umiestnenia. Po sezóne priznala prechod ťažkým psychickým obdobím. Určite sa v tom vŕtať nebudeme, no je kľúčové, aby Mária a tím okolo nej vyhodnotil, čo sa stalo a zjednal nápravu, čo sa ľahko píše, ťažšie realizuje. Aby sme sa mohli v nasledujúcej zime tešiť na tie veselé a zlepšujúce sa Remienky, na aké sme boli zvyknutí. Slovenský biatlon ich potrebuje a aj ony mu majú čo dať.
Je veľmi bolestné sledovať, že Mária má už 35 individuálnych štartov v najvyššej lige bez zisku bodu. V celej našej histórii nie je biatlonista, ktorý by dostal príležitosť vo väčšom množstve pretekov, hoci ani raz nebol v Top 40. Zuzane sa podarilo zabodovať pri 22. štarte.
| Mária Remeňová (© Igor Stančík) |
Mladšia zo sesterského dua Machyniakových je rovnaký ročník ako Remeňové, takže aj od nej už potrebujeme výsledky. Na rozdiel od nich nie je zamestnaná na VŠC Dukla ako profesionálny športovec, no nemôže mať preto nižšie ciele. Minulú sezónu ukončila predčasne po ťažkom páde a museli jej operovať rameno, čo ju úplne vyradilo z jarnej prípravy. Preto bolo cítiť, že celú zimu fyzicky zaostávala. Škoda ale, že to nevedela vytiahnuť aspoň cez výbornú streľbu. Sezónu ukončila s bilanciou 77,9 %, čo nie je tragédia, ale ak sa chcete pravidelne presadzovať, musíte mať aspoň 85 %. Napríklad v predchádzajúcej zime mala v IBU pohári presne 90-percentnú úspešnosť.
Ani jej sa nepodarilo dobre zajazdiť ME. Spoločným faktorom k priemernej streľbe bol aj bežecký výkon, ktorý nevedela dostať napríklad na úroveň Emy Kapustovej, hoci spolu trénujú a podľa všetkého nemá horšie fyzické parametre. Konečne jej to vyšlo na MS vo vytrvalostných pretekoch, kde konečne zdolala na trati 21 súperiek a keď k tomu pridala solídnu streľbu, bolo z toho 53. miesto. Škoda, že na to nenadviazala v závere zimy, pretože po Anterselve nemala vyjazdenú kvótu. Rozlúčila sa 27. a 25. miestom v IBU pohári. Rovnako ako u Remeňových treba niečo zmeniť, vytrvať a pokračovať hlavne vo fyzickom progrese, ktorý nejaký je, no musí ho ukázať viac.
| Júlia Machyniaková (© Soňa Niková) |
Fanúšikovia sa veľmi tešili na návrat Nasti Kuzminovej, ktorá si po piatich rokoch vyskúšala opäť veľký biatlon. Pri svojej rozlúčke v marci 2019 patrila medzi najrýchlejšie pretekárky sveta, no potvrdilo sa, že roky sa nedajú zastaviť. Navyše, vhupla do toho bez šance rozpretekať sa a dopadlo to tak, že bojovala iba o Top 60. Najprv na domácich ME a potom aj na MS. Bolo cítiť, že to vie dobre rozbehnúť, ale čím dlhšia trať, tým viac spomaľovala a nepridala k tomu nuly na strelnici.
Návrat tak dopadol rozpačito, no Kuzminovci si povedali, že toto nebol reálny potenciál Nasti a bude bojovať ďalej - teda v nasledujúcej zime sa už dokáže pripraviť na vrcholy lepšie. Rozpreteká viac, absolvuje niektoré kolá SP, ale aj IBU pohárov a uvidíme, ako dopadne. Celkovo sa v našom tíme pre budúcu zimu s troma miestenkami v SP črtá veľmi zaujímavá konkurencia. Dievčatá budú musieť o miesto poriadne bojovať, na čo sme v posledných rokoch neboli zvyknutí. To nášmu biatlonu len pomôže.
| Nasťa Kuzminová (© Igor Stančík) |
V mládeži blikajú viaceré svetielka, nasledujúce dve zimy dostali na pokojný rozvoj
Vypadnutie na tri miesta v SP, výborný debut Kapustovej, návrat Kuzminovej a možný comeback Bátovskej Fialkovej vytvorili zhruba dvojročný priestor pre ostatné naše talentované pretekárky, ktoré na rozdiel od chlapcov juniorov absolútne nemusia riešiť Svetový pohár a môžu sa v pokoji pripravovať v mládežníckom biatlone. Maximálne sa môžu sem-tam objaviť na veľkom IBU Cupe, ideálne doma v Osrblí.
Ukázuje sa nám množstvo dievčat, ktoré bojujú vo Vízii 2030, teda budú nás chcieť hrdo reprezentovať na olympiáde o šesť rokov. Po vlaňajšej slabej sezóne ukázala Sára Pacerová obrovský progres, no rýchle nohy ju akosi zviazali a nedokázala ukázať strelecký posun. Práve spomínaný "čas" ešte ona má a bude ho potrebovať využiť na to, aby zo svojich výkonov odstránila rôzne vady a neskôr sa pobila o miesto v A-tíme. Spoluprácu s Otčenášom si tiež pochvaľuje. Aj keď jej ešte vrcholy nevyšli, že je na dobrej ceste videla zreteľne. O motivácii niet pochýb.
| Sára Pacerová s Martinom Otčenášom (© Igor Stančík) |
Kristína Makovínyová tiež ukazovala výborný posun v prvej juniorskej sezóne a práve ona je pretekárkou, ktorá mala po Eme Kapustovej najlepšiu streľbu v medzinárodnom biatlone - 201/237, teda 84,8 %. Rezultátom boli viaceré pekné umiestnenia i konečné 18. miesto v celkovom hodnotení juniorského IBU pohára, čo je na slovenské pomery výborné. Škoda, že jej vo vytrvalostných pretekoch na MEJ necelých 20 sekúnd chýbalo na Top 10. Mala tam štyri nuly. Problémom bolo, že kolegyne z reprezentácie jej bežecky ušli. Stojí teda teraz na takom pomedzí, že čo s tým.
Z dorasteniek sa opäť celú zimu výborne ukazovala Tamara Molentová, ktorá zaujala skvelým behom už vo vlaňajšej prvej medzinárodnej sezóne. Treba povedať, že v tejto sa posunula, no nie až tak zásadne ako niektoré iné krajanky, no šla z vysokého štandardu, takže to bolo fajn. Škoda, že jej to nevychádzalo na strelnici. V každých pretekoch jej niečo nesadlo. K Top 10 bola opäť veľmi blizučko, aj to dobre vedela a akoby sa toho zľakla. Spoločnou diagnózou drvivej väčšiny mladých pretekárov je, že nevedia strieľať nuly, stále im na tej položke niečo ujde. Tamara je v tomto unikát. Vo všetkých individuálnych pretekoch tejto sezóny mala aspoň jednu nulu a v štvorpoložkových (až na jednu výnimku) dokonca dve nuly. Čiže stieľať jednoznačne vie. Aj ona má ešte čas s tým pracovať. Určite celú budúcu zimu strávi na juniorských pretekoch.
| Tamara Molentová (© Igor Stančík) |
Potenciál naznačili aj ďalšie pretekárky - Alžbeta Garguláková sa potrebuje strelecky stabilizovať, Michaela Straková si vybrala ešte nováčikovskú daň s niektorými problémami, ale potenciál je veľmi veľký. Veronika Michalechová bola blízko k úspechu vo vytrvalostných pretekoch na MS, ešte slabšie beží, no môže vystužiť konkurenciu. Veronika Šteczová výborne strieľala, ale fyzicky najmä ku koncu sezóny odišla.
V juniorských IBU pohároch nastúpili aj ďalšie pretekárky - Lea Meszárosová, Rebeka Tóthová, Ema Zvarová, Lucia Leštáková a Nina Škarvadová. Nikdy v histórii slovenského biatlonu nesúťažilo na mládežníckych pretekoch IBU v zahraniční v jednej sezóne 13 rôznych dievčat. Veríme, že to viaceré budú brať ako veľkú motiváciu a možno z týchto menej známych mien niektoré budúcu zimu vyskočí.
