Aktuálne podujatia
Slovenskí fanúšikovia sa právom tešili na sezónu 24/25 v podaní našich žien. Hlavným lákadlom nebol iba návrat Paulíny Bátovskej Fialkovej po materskej pauze, ale aj pokračovanie Anastasije Kuzminovej, ktorú čakala prvá kompletná sezóna po šiestich rokoch, či výkony Emy Kapustovej, od ktorej sa veľa čakalo po jej poslednej juniorskej zime.
Minulú zimu bola naša ženská reprezentácia v problémoch po ukončení kariéry Ivony Fialkovej a pri materskej dovolenke jej sestry Paulíny. V tíme sme mali iba tri ženy: sestry Remeňové a Júliu Machyniakovú. V prvej polovici sezóny im musela vypomáhať dosluhujúca juniorka Ema Kapustová a od konca januára Kuzminová, ktorá sa odhodlala po piatich rokoch vrátiť do súťažného kolotoča. Pre naše pretekárky bolo aj tak veľmi náročné udržať štyri miestenky a aj kvôli chorobám či iným problémom sa im to tesne nepodarilo a skončili na 18. priečke v rebríčku národov.
Hlavným cieľom sezóny 24/25 bolo vrátiť sa do Top 17 v tomto hodnotení, čo rozhodne bolo v našich silách. Úvod zimy bol trochu rozpačitý a pohybovali sme sa na hranici troch a štyroch miesteniek, no najmä silné štafety od januára, keď sa do najvyššej ligy pripojila už aj Nasťa, nám zaistili množstvo bodov, vďaka ktorým sme skončili na celkovej 14. pozícii. Tá je najvyššia od 12. miesta zo sezóny 18/19. Okrem štyroch miesteniek do SP nám zabezpečuje aj výhodu nástrelu na ležkových stavoch v prvom trimestri nasledujúcej sezóny. V rebríčku ženských štafiet sme obsadili 13. priečku. Mohli sme byť aj vyššie, keby sa do tohoto poradia počítali aj preteky na MS.
Práve ženské štafety boli jedným z highlightov celej sezóny, pretože pri skvelom šiestom mieste na MS v Lenzerheide a siedmej priečke v Ruhpoldingu podali všetky štyri členky štafety výborné výkony. V budúcej sezóne by mohlo byť našim odvážnym cieľom pravideľne sa umiestňovať v prvej desiatke. Spomínané dva výsledky nebude ľahké zopakovať, no určite je v silách našich reprezentantiek aj prekonať ich. Veď na MS sme poslednú streľbu strieľali vedľa napokon bronzovej Švédky.
Veľký posun sme zaznamenali najmä v rebríčku národov IBU pohára, ktorý síce nie je až taký podstatný, ale odráža kvalitu a šírku základní jednotlivých krajín. Naše ženy, za ktoré v tejto zime súťažili najmä Júlia Machyniaková, Zuzana Remeňová či Sára Pacerová, sa medziročne posunuli z priemerného 22. miesta na veľmi solídne trináste a rovnako rozšírili miestenky z troch na štyri.
Negatívom bolo, že v SP bodovali iba naše dve najskúsenejšie pretekárky - Paulína a Nasťa. Do Top 40 nakukla aj Ema Kapustová, no stalo sa tak iba v jediných pretekoch na MS, odkiaľ sa body do celkového poradia nerátajú. Ema, ale aj sestry Remeňové mierne zaostali za svojimi očakávaniami, minimálne čo sa týka výkonov v individuálnych pretekoch v najvyššej lige. Ema s Máriou ukázali viaceré svetlé momenty v spomínaných štafetách, Zuzana v IBU pohári.
Paulína Bátovská Fialková
Sezónu Paulíny sme už zväčša sumarizovali po jej záverečných pretekoch na Holmenkollene, keď si pripísala druhé umiestnenie v Top 6 za sebou. Po návrate z materskej prestávky dokázala celú sezónu podávať fantastické bežecké výkony, ktoré sa dajú hodnotiť ako najlepšie v kariére, čo je naozaj obdivuhodné. Síce bojovala celú zimu so streleckými problémami, no trikrát sa dostala do najlepšej šestky, v posledných pretekoch pred Vianocami a v dvoch posledných pretekoch celej sezóny. To je aj znakom jej veľkej bojovnosti a vytrvalosti; dokázala podať tak kvalitné výkony aj pri únave po veľkom množstve odjazdených pretekov.
Všetky spomínané výsledky zároveň prišli v kontaktných pretekoch, kde sa musela predierať zo zadných pozícii na štarte. Všetkým musí byť jasné, že stíhačky a preteky s hromadným štartom má oveľa radšej, na trati je v nich dravá a predbieha jednu súperku za druhou. Hoci aj v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch podávala dobré bežecké časy, často v druhej desiatke, v kontaktných pretekoch pravidelne patrila medzi úplne najrýchlejšie.
Paulína ukončila sezónu so streleckou bilanciou 80 % v oboch streleckých polohách, čo nie je žiadna katastrofa, no ani pri jej výbornej fyzickej pripravenosti sa s takými číslami veľké výsledky pravidelne robiť nedajú. Dve zo svojich top výsledkov však dokázala dosiahnúť aj s tromi minelami, teda priemernou streľbou. Najväčším kameňom úrazu boli u nej spomínané šprinty či individuály, kde mala streľbu ešte o niečo horšiu a v dôsledku toho mala zlé štartové pozície do stíhacích pretekov, alebo sa vôbec nekvalifikovala do masákov.
Spolu s bežeckým trénerom Martinom Bajčičákom avizovali už pred sezónou, že ich hlavným cieľom sú Olympijské hry 2026 v Anterselve, na ktoré je celá príprava smerovaná. Aj podľa ich slov by mala byť fyzicky ešte lepšie pripravená, no čaká ju náročná drina. Hoci jej nevyšli MS v Lenzerheide, o motiváciu má rozhodne postarané a do letnej prípravy pôjde po výbornom závere sezóny s veľkou chuťou. Veľmi dobre vie, na čom môže stavať a čo musí ešte zlepšiť.
Anastasija Kuzmina
Počas celej sezóny sa nenašla pretekárka v najvyššej lige, ktorá by bola staršia ako Nasťa. Jej bežecké kvality sú však nesporné a priemerná strata +0:40 na najlepšiu bežkyňu v rýchlostných pretekoch je obdivuhodná. Stále dokáže konkurovať pretekárkam zo širšej svetovej špičky a to mala tú smolu, že táto zima bola nad mieru teplá. Náročné snehové podmienky a mäkké trate znevýhodňovali jej vysokú postavu a silový prejav na lyžiach. Často začínala preteky veľmi rýchlo, no v závere jej už dochádzali sily. Oproti minulej sezóne však spravila veľký skok a sme zvedaví, či dokáže posunúť svoju výkonnosť ešte o niečo vyššie, ale aj jej udržanie môže priniesť skvelé výsledky.
Podobne ako po celú kariéru mala väčšie problémy so streľbou. Zimu začala strelecky veľmi biedne na IBU pohári v nórskom Geile, ale postupne to dokázala viac zastabilizovať. 75-percentná úspešnosť je v poriadku, hoci sama dúfala v lepšie čísla. Často nechávala na strelnici visieť jeden terč, teda postrádala nuly, bez ktorých sa v svetovej konkurencii súťaží veľmi ťažko. Zatiaľ čo Kapustová v sezóne zaznamenala 32 čistých položiek a Bátovská 22, Nasťa iba 14.
Nasťa nastúpila na preteky SP až na začiatku januára a až do konca zimy podávala konzistentné výkony. Vždy sa umiestnila medzi tridsiatym a šesťdesiatym miestom, dostala sa teda do všetkých piatich stíhacích pretekov, o ktoré bojovala. Veľmi ju však mrzelo, že nenakukla aspoň raz do Top 30. Najväčšiu šancu mala v jej najsilnejšej disciplíne - šprinte, no žiadny z individuálnych štartov jej strelecky nevyšiel tak, aby mohla byť naozaj spokojná. Naopak, výborné výkony dokázala podávať najmä v štafetách, kde jej to zvyklo aj lepšie strieľať. Ak sa nič nepredvídané nestane, mali by sme budúci rok vidieť najlepšiu biatlonistku našej histórie už na jej štvrtých ZOH.
Ema Kapustová
Bolo jasné, že táto sezóna bude pre Emu veľmi náročná, pretože fanúšikovia, ale aj ona sama mala veľké očakávania. Pozitívom bolo, že veľkú časť pozornosti preberala vracajúca sa Paulína či Nasťa, no všetci dobre vieme, že ony nebudú pretekať večne. V lete mala zdravotné problémy, ktoré ovplyvnili jej prípravu a prejavili sa na slabších bežeckých výkonoch najmä v prvej polovici zimy. Streľba bola u nej stále na vysokej úrovni, hoci nebola na strelnici až taká istá ako v jej poslednej juniorskej sezóne. Bola však jasne najpresnejšia zo všetkých Slovákov v medzinárodných súťažiach a z pretekárok, ktoré v SP sklopili aspoň sto terčov, bola štrnásta najlepšia.
Úvod zimy bol pre Emu bolestivý, pretože sa jej nedarilo nadviazať na výborné výsledky z predošlej sezóny. Napríklad v šprinte v Hochfilzene vyčistila všetky terče, no na trati zaostala o vyše tri minúty a skončila na 79. mieste. Bolo to pre ňu náročné na psychiku k čomu sa pridali aj problémy s technikou behu. Pred Vianocami uprednostnila IBU pohár v Obertilliachu na úkor SP v Annecy. Vyzeralo to tak, že sa postupne chytá, v štafete v Ruhpoldingu podala parádny výkon, no následne prišla zlá Anterselva a ME v Martelli.
Ema sa však dokázala z neúspechov otriasť a na svojich premiérových MS v Lenzerheide sa ukázala najlepšie ako v danom momente mohla. Príležitosť štartu dostala vo vytrvalostných pretekoch, kde s jedinou chybou obsadila 34. pozíciu a následne opäť parádne rozbehla štafetu, v ktorej Slovensko bralo skvelé šieste miesto. Zastrieľala vtedy fenomenálne, veď obe položky vybavila za 41 sekúnd v historickom slovenskom rekorde. V Novom Meste na Morave ju však opäť postihli zdravotné problémy, pre ktoré musela predčasne ukončiť sezónu, ktorá bola strastiplná. Boli to však pre ňu dôležité skúsenosti a sme si istí, že sa vráti silnejšia.
Mária Remeňová
Mária zaznamenala v tejto sezóne svoje najlepšie strelecké čísla, keď sa po prvý raz v kariére dostala nad hranicu 80 %. Z grafu bežeckej straty je síce vidieť, že progres zaznamenáva aj na trati, no medziročné posuny sú iba nepatrné. Žiaľ, nedokázala tieto zlepšenia pretaviť do individuálnych výsledkov, v SP sa dokonca nedostala ani do Top 60, čo nie je dobrý pohľad. Minulý rok sme v sumári napísali: Je veľmi bolestné sledovať, že Mária má už 35 individuálnych štartov v najvyššej lige bez zisku bodu. V celej našej histórii nie je biatlonista, ktorý by dostal príležitosť vo väčšom množstve pretekov, hoci ani raz nebol v Top 40.
Toto tvrdenie platí aj dnes, hoci v tejto zime dostala "iba" sedem šancí v individuálnych pretekoch, čo bolo spôsobené najmä obmedzením troch miesteniek pre Slovenky. Bojovala teda o svoje miesto najmä s Emou a sestrou Zuzanou. Na druhú stranu, Mária bola skvelou tímovou hráčkou a neraz kľúčovou postavou v našich štafetách, finišovala v Ruhpoldingu aj v Lenzerheide. V najvyššej lige absolvovala o tri štafetové preteky viac ako individuálne, čo je absolútny unikát. Nastúpila vo všetkých šiestich ženských štafetách (+ na ME) a v štyroch zmiešaných, vrátane dvojštartu v Pokljuke, ktorým veľmi pomohla našemu tímu v boji o 14. miesto v rebríčku národov. Dalo sa na ňu spoľahnúť. Veríme, že sa jej v budúcej sezóne podarí preniesť lepšie výkony aj do individuálnych štartov.
Zuzana Remeňová
Zuzana zažila výrazne odlišnú sezónu ako sestra. Spoločne s Máriou začínali v SP, no úvodný trimester sezóny jej vôbec nevyšiel. Na trati to nebolo ideálne, no najmä sa trápila na strelnici, konkrétne v ľahu. V januári sa presunula na IBU pohár, kde dokázala pretekať bez väčšieho tlaku a hneď dokázala podať výrazne lepšie výkony. V dvoch šprintoch v Arberi obsadila desiate a devätnáste miesto. Domáci tlak v Osrblí však nezvládla najlepšie a nevyšli jej ani ME v Martelli.
Vďaka dobrým výsledkom z Arberu dostala Zuzana šancu ukázať sa v rýchlostných pretekoch na MS v Lenzerheide, no tri chyby boli na dobrý výsledok priveľa a aby toho nebolo málo, nepríjemne spadla v zjazde v záverečnom okruhu. O pár týždňov neskôr sa vrátila na dvojkole IBU pohára v Otepää, kde opäť ožila a zapísala si dokonca životné výsledky. V rýchlostných pretekoch brala siedmu a o týždeň neskôr v skrátených vytrvalostných pretekoch ôsmu priečku. Jednoznačne si ukázala, že na to má, no musí popracovať na zvládaní tlaku z väčších pretekov, pretože ten jej často zväzuje ruky. Veľmi prepadli jej strelecké čísla.
Júlia Machyniaková
Celú sezónu odjazdila v druhej biatlonovej lige Júlia, ktorá bola na všetkých podujatiach vrátane ME, hoci na IBU pohári v Ridnaune napokon neštartovala, pretože v dejisku ochorela. Zdravotne patálie ju limitovali neraz a celá zima bola v jej prípade v znamení bežeckého trápenia. Sama nevedela presne pomenovať hlavnú príčinu, jednoducho jej to nešlo. Čiastočne si to dokázala vynahradiť silnou streľbou na úrovni 84 %, dokonca v Otepää zaznamenala fantastickú sériu 40 trafených výstrelov v rade. Na body sa prebojovala celkovo deväťkrát a pripísala si aj kariérne maximum - 22. miesto v stíhacích pretekoch v Estónsku po štyroch nulách. Na tom treba stavať a bežecký progres postupne príde.
Juniorky a dorastenky
Našou najskúsenejšou mládežníckou pretekárkou bola Sára Pacerová. Išlo o jej poslednú juniorskú sezónu a preto boli jej prirodzeným cieľom juniorské vrcholy MEJ v Altenbergu a MSJ v Östersunde, kde chcela nazrieť do najlepšej desiatky. Úvod sezóny mala pomerne rozpačitý, trápila sa strelecky. Životný výkon však dokázala podať v domácom prostredí na IBU pohári v Osrblí v rýchlostných pretekoch, kde po prvý raz v kariére trafila všetky terče a skončila siedma. Na MEJ mala šancu na Top 10, no nakoniec jej tesne ušla pri jedenástej pozícii v masse. Na MSJ už však podobný útok nezopakovala, pretože pred šampionátom bola dvakrát chorá, čo sa výrazne podpísalo pod jej bežeckú formu. Mala však viacero pozitívnych momentov, od ktorých sa môže odraziť. Je na dobrej ceste a možno už budúcu zimu nakukne do SP.
Našou vôbec najstabilnejšou pretekárkou sezóny bola Tamara Molentová. Strelecky zvykne byť spoľahlivá, hoci občas ešte pomalá. Má aj slušný bežecký potenciál, čo preukázala výborným tretím miestom zo šprintu na juniorskom IBU pohári v Gomse. Hneď na druhý deň však v pretekoch s hromadným štartom nepríjemne spadla, čo spôsobilo, že sa v januári bežecky hľadala. MSJ vo Švédsku však zvládla slušne, výborne šla najmä na prvých úsekoch štafiet. Budúca zima bude jej poslednou juniorskou, no bude mať o to väčšiu šancu uspieť, že na konci tejto ukončili mládežnícku kariéru rovno dva ročníky.
Vlastnú sekciu si zaslúži aj dorastenka Michaela Straková, ktorá absolvovala sezónu so zlomenou kostičkou v ruke. Už v decembri ukazovala výbornú bežeckú pripravenosť, ale aj zlepšenú streľbu. Na juniorskom IBU Cupe v Ridnaun skončila v šprinte jedenásta aj s dvomi chybami. Následne v januári obsadila slušné 28. miesto v rovnakej disciplíne na seniorskom IBU pohári v Osrblí. MEJ jej strelecky nevyšli, no o to lepšie dopadol EYOF v Bakuriani, kde podala dva životné výkony, ktoré boli ocenené dvomi zlatými medailami a titulom najlepšej športovkyne celého podujatia. Skvelú fazónu už však nemohla zúžitkovať na MS, pretože tesne pred šampionátom ochorela. Je však našou veľkou nádejou a v dorasteneckej kategórii bude súťažiť ešte aj o rok.
U ďalších členiek reprezentácie ako Veronika Michalechová, Alžbeta Garguláková, Rebeka Tóthová, Ema Zvarová či Lea Meszárosová prevládali skôr tie horšie momenty nad lepšími, no veríme, že ešte nepovedali svoje posledné slovo. Na medzinárodných pretekoch sa objavilo dokopy až 15 mien, pričom potenciál ukázali napríklad debutantky Lucia Vorková, Adéla Liptaiová či Dominika Patrášová.
