Sumár sezóny mužov: konkurencia v tíme sa výrazne zvýšila, juniori sa drali dopredu

Posledné dve sezóny v SP boli pre našich mužov veľmi biedne. Po olympijskej zime 21/22 ukončili kariéru Tomáš Hasilla, Šimon Bartko aj Matej Baloga, o rok neskôr aj Michal Šima. V najvyššej lige tak zostal iba stále mladý Tomáš Sklenárik a s ním Damián Cesnek, ktorý práve prechádzal z juniorskej kategórie medzi mužov. V niektorých pretekoch ich dopĺňal aj veterán Matej Kazár. Ešte začiatkom roku 2020 sme mali kvótu pre štart štyroch pretekárov v individuálnych disciplínach, no po sezóne 22/23 padli naši muži na historické minimum v rebríčku národov - 24. miesto, ktoré znamenalo iba dve miestenky.

Oveľa pozitívnejšie boli výsledky chlapcov v juniorských a dorasteneckých kategóriach. Ústrednou postavou bol Jakub Borguľa, ktorý získal na MS kadetov dokopy štyri medaily. Tento rok prvý raz nakukol do najvyššej biatlonovej ligy a spolu s ním aj Šimon Adamov a nový člen našej reprezentácie Artur Ischakov. Pre všetkých troch išlo o poslednú juniorskú sezónu, teda zameriavali sa najmä na juniorské vrcholy, no dokopy zaznamenali až dvanásť individuálnych štartov. Sklenárik s Cesnekom ich mali šestnásť.

Našim mužom sa podarilo bez problémov vrátiť do Top 23, teda na pozície, ktoré zabezpečujú štart troch pretekárov v SP. To je pre nás veľmi dôležité, pretože máme aktuálne početný a vyrovnaný tím mladých pretekárov. Ak sme v tejto sezóne chceli postaviť mužskú štafetu, dvaja pretekári museli cestovať do dejiska iba kvôli jedinému štartu. Takmer v každých pretekoch štafiet bola tá naša najmladšia na štarte, no napríklad v Kontiolahti Slováci obsadili solídne sedemnáste miesto z 22 krajín. V individuálnych štartoch sa často prestriedavali na základe aktuálnej formy, zdravotného stavu, či programu juniorských vrcholov.

V IBU pohári, kde za náš tím štartovali najmä juniori Šimon Adamov, Maxim Mejtský, Martin Maťko alebo Matej Badáň sa naši muži, podobne ako ženy, výrazne posunuli zo slabej 22. priečky v rebríčku národov na peknú štrnástu, ktorá dovoľuje štart štyroch pretekárov v druhej lige, čo zrejme aj párkrát využijeme. Výnimkou je domáce podujatie v Osrblí, kde môžeme ako hostiteľská krajina postaviť až šiestich biatlonistov.

Druhýkrát v kariére vstupoval Tomáš do zimy ako naša mužská jednotka a najskúsenejší pretekár, hoci má stále iba 25 rokov. Vedel však, že miesto v tíme pri dvoch miestenkách a príchode juniorov do SP už nemá zaručené a bude si ho musieť zaslúžiť. Tesne pred začiatkom zimy ho potrápili zdravotné problémy v dôsledku čoho dostali v prvých dvoch šprintoch sezóny prednosť iní pretekári. V prvom trimestri nastúpil okrem troch štafiet iba v skrátených vytrvalostných pretekoch v Kontiolahti a rýchlostných pretekoch v Annecy, kde strieľal slušne s dvomi, resp. jednou chybou. Bežecky to však nebolo dobré a zapísal si tak umiestnenia iba v siedmej desiatke.

Začiatok januára ukázal náznaky zrýchlenia na trati, no naopak strelecky mu to až tak nešlo. Zlom prišiel v Anterselve, kde zašiel životný šprint s dvomi nulami, ktoré mu stačili na prvé dva body v kariére za 39. miesto. Zároveň si vybojoval svoju prvú účasť v stíhacích pretekoch a hoci aj v nich strieľal veľmi dobre, na trati už výrazne zaostal. O týždeň štartoval v inom talianskom stredisku na ME v Martelli, kde sa snažil zúžitkovať skvelú streleckú fazónu. Vo vytrvalostných pretekoch minul jediný terč, no bežecky bol opäť veľmi nevýrazný a stačilo mu to "iba" na 27. miesto. Zrejme už vtedy nebol zdravotne v poriadku, pretože pred ďalšími pretekmi ochorel.

Na MS nešiel v ideálnom fyzickom ani psychickom rozpoložení a okrem dobrého výkonu v úvodnom mixe mu šampionát vôbec nevyšiel. V záverečnom trimestri už absolvoval iba šprint v NMNM, kde strieľal veľmi zle a zmiešanú štafetu v Pokljuke, kde sa aspoň opäť ukázal v lepšom svetle a udržal našu pozíciu.

Tomáš rozhodne nemohol byť spokojný s touto zimou. Istú časť sezóny bol strelecky silný, veril si, no akonáhle stratil istotu, už to nebolo dobré. Zlepšenie v tejto štatistike od minulej sezóny je však značné. Horšie je to s jeho behom. Pohľad na jeho graf bežeckých strát je bolestivý - po dvoch rokoch mierneho zlepšenia prišiel výrazný regres, čo však môžeme pripísať aj zmene prípravy, ktorú absolvoval pod bežeckým trénerom Martinom Bajčičákom. Ten avizoval, že je časté, ak sa nové metódy negatívne prejavia na bežeckých výkonoch pretekára v prvom roku. Zlepšenie by sa malo výraznejšie prejaviť až v následujúcej sezóne, čo veríme, že bude aj prípad Tomáša.

Okrem Sklenárika bol jediný vekom muž v našom tíme už iba Damián. V minulej zime absolvoval prakticky celú sezónu v SP, no bolo to pre neho veľmi náročné, pretože tradične patril medzi úplne najpomalších pretekárov a často končil až za deväťdesiatym miestom. To musel zmeniť, pretože najmä on bol pod tlakom mladších kolegov z tímu, ktorí chceli získať miesto pre seba.

Začiatok zimy nebol z jeho strany zlý, no dieru do sveta neurobil aj pre pomalý beh. Nedostával až toľko individuálnych štartov ako by si prial a absolvoval najmä štafety. Klasické mužské zvládol strelecky slušne, no naopak v troch single-mixoch, ktoré mu bežecky celkom sedia, musel viackrát krúžiť. V polovici sezóny však bolo u neho bádať aj zlepšenie na trati, vo vysokopoložených alpských strediskách mu to chutilo a podával životné bežáky. Veď v rýchlostných pretekoch v Anterselve bežecky porazil trinástich pretekárov, na MS v Lenzerheide dokonca 22. V tých druhých zdolal Sklenárika s Ischakovom pomerne výrazne, a to bol krátko pred MS chorý.

Nebolo mu to však nič platné, pretože takmer vždy nezvládol záver pretekov. Damián zvykne začínať rýchlo a v kombinácii s ležkami, ktoré má na slušnej úrovni, sa viackrát držal na oveľa vyšších priečkach ako sú jeho kariérne maximá v oboch ligách. Problémom bola pre neho najmä záverečná položka v stoji, kde zvyčajne urobil aj viac ako dve chyby. Navyše mu už v poslednom kole dochádzavali sily. Napriek tomu boli jeho výsledky celkovo lepšie ako v predchádzajúcich sezónach. Zistil, že je na dobrej ceste a má aj na výrazne lepšie umiestnenia, no čaká ho ešte veľa práce. Pre zvýšenie konkurencie v našom tíme presne takého pretekára potrebujeme.

Jakub debutoval v najvyššej lige už na prvom podujatí tejto sezóny vo fínskom Kontiolahti. Prvé dva štafetové štarty ustál bez väčších problémov a hneď v prvej individuálnej disciplíne dokonca útočil na body. V skrátených vytrvalostných pretekoch skončil na 46. mieste s dvomi chybami, ktoré urobil až na záverečnej položke. Pridal ešte aj 58. priečku v šprinte s jednou minelou. Svoj debut teda zvládol výborne, hoci on sám videl na svojich výkonoch značné rezervy.

Veľmi rýchlo však prišla pre Jakuba stopka. V Hochfilzene mu vôbec nevyšli rýchlostné preteky, v ktorých nebol zdravotne v poriadku. Problémy následne prerástli do vážnejšieho ochorenia, ktoré ho odstavilo od pretekania a plnohodnotného tréningu na dlhšiu dobu. S trénermi sa rozhodol vynechať aj prvé januárové kolo SP v Oberhofe a vytrvalostné preteky v Ruhpoldingu. Tam absolvoval iba štafetu a následne sa presunul na svoj prvý vrchol sezóny do iného nemeckého strediska, Altenbergu.

MEJ neboli pre neho ideálne, hoci bežecky bol dobre pripravený. Trápil sa najmä strelecky a v šprinte, podobne ako ostatní Slováci, doplatil na nové pravidlo o vyberaní lyží. Vyšla mu až posledná disciplína - preteky s hromadným štartom, kde spravil na strelnici iba dve chyby a skončil na štvrtom mieste. O dva týždne neskôr ho mal čakať debut na seniorských MS v Lenzerheide, lenže po príchode do dejiska opäť ochorel a postavil sa iba na štart posledných dvoch disciplín - single mixu a mužskej štafety.

Horšie bolo, že Jakub ochorel pred jeho hlavným vrcholom zimy, juniorskými MS vo Švédsku. Hneď na úvod vo vytrvalostných pretekoch obsadil výborné deviate miesto, no s jedinou chybou by mal v lepšej bežeckej forme určite na viac. K fantastickému výkonu sa však vybičoval v šprinte, kde sklopil všetkých desať terčov a bral striebro aj zásluhou silného záverečného kola. Po šampionáte sa predstavil aj na IBU pohári v Otepää, kde mu individuálne štarty príliš nevyšli, no šiel parádne v mixe, ktorý získal šieste miesto. Zaslúžene cestoval aj na záverečné kolo SP v Osle, kde po 59. pozícii v šprinte absolvoval aj svoju prvú stíhačku v najvyššej lige. Aj keď mu nevyšlo všetko podľa predstáv, Jakub určite môže byť so sezónou spokojný a motivovaný do ďalšej práce.

Vôbec prvú sezónu v medzinárodnej konkurencii absolvoval nový člen slovenského tímu Artur. Jeho začiatok bol veľmi rozpačitý, pretože hneď po prvých pretekoch kariéry na IBU pohári v Idre spadol a zlomil si ruku. Zo súťažného kolotoča vypadol skoro na mesiac a pol a určite sa jeho zranenie výrazne podpísalo aj pod jeho výkony počas zvyšku sezóny. V spomínaných pretekoch v Idre a na januárovom podujatí v Arberi si pripísal 42., 51. a 49. miesto. Už jeho štvrtý štart kariéry bol v najvyššej lige, keď štartoval vo veľkej miešanej štafete v Oberhofe. Debut zvládol obstojne.

Vôbec sa nezľakol svojich prvých vytrvalostných pretekov na 20 km v Ruhpoldingu, kde bral 65. miesto s jedinou chybou. Bežecky však za svetovou konkurenciou ešte značne zaostával. Na MEJ sa mu podarilo zopakovať výkon v rovnakej disciplíne na 15 km, ktorý znamenal veľkú medailovú radosť v podobe bronzu. Ani on sa však nevyhol chorobe, skúsil aspoň štart v šprinte, no s bezchybnou streľbou skončil "iba" dvadsiaty. Na premiérových seniorských MS musel zaskakovať za chorého Jakuba a štartoval v dvoch štafetách, šprinte aj individuáli. Nestrieľal zle, ale na trati sa prejavovala absencia tréningu i pobytu v nadmorskej výške.

Po bronze z MEJ mohol ísť na MSJ bez tlaku. Bežecky to už bolo o niečo lepšie, no stále nie ideálne. Nie všetky štarty mu vyšli strelecky, často strhával niektorú z rán. No v šprinte bral solídne jedenáste miesto s jednou chybou a v štafete juniorov nás držal po úvodnom úseku na druhej pozícii. Na rozdiel od Jakuba nešiel do Otepää, ale na SP do Pokljuky. Práve tam sa mu bežalo najlepšie z celej zimy, v skrátených vytrvalostných pretekoch porazil bežecky takmer štyridsať pretekárov. Žiaľ, zradila ho streľba v ľahu, rovnako ako v záverečnom štarte sezóny v Osle. Počas zimy však nabral množstvo cenných skúseností a určite neukázal jeho plný potenciál.

Najstarší z trojice bratov Adamovcov Šimon odštartoval sezónu na IBU pohároch v Škandinávii. Neraz tam zaujal vynikajúcimi bežeckými výkonmi, najmä vo vytrvalostných pretekoch v Geile, kde zaznamenal neuveriteľný deviaty bežecký čas. So štyrmi chybami bral 22. priečku. Okamžite si tak vybojoval aj miestenku do SP a debutoval už v šprinte v Hochfilzene. Na predvianočnom kole v Annecy porazil v rýchlostných pretekoch na trati 26 pretekárov, no pre slabšiu streľbu z toho bolo iba 87. miesto.

Strelecky však bol zlý najmä január po chorobe, preto nedosiahol výsledky na domácom IBU pohári v Osrblí, ani na MEJ v Altenbergu, kde to už nebolo dobré ani na lyžiach. V závere sezóny už márne hľadal bežeckú formu z jej začiatku, čo bol scénar podobný jeho minulej zime. Lepšie sa mu však podarilo zastrieľať aspoň v dvoch posledných šprintoch sezóny, na MSJ v Östersunde a na IBU pohári v Otepää, kde bral veľmi solídne 29. a 33. miesto, v oboch prípadoch s dvomi minelami. Výborne zvládol juniorskú štafetu vo Švédsku, kde potreboval jediné dobíjanie a prispel k finálnej siedmej priečke. Nebola to pre Šimona ideálna zima, no potenciál je značný a má stále veľa priestoru na zlepšenie. Pamätný individuál v Geile ukázal jeho neskutočné možnosti...

Okrem vyššie spomínaných pretekárov štartoval v tejto sezóne v najvyššej lige aj Matej Badáň, hoci stalo sa tak iba v štafete v Kontiolahti, kde ho stiahli z trate po streľbe v ľahu. Nedosahoval však úroveň našich najlepších juniorov, do najvyššej ligy sa už nepozrel a rovnako sa ani nekvalifikoval na MEJ ani MSJ. Štartoval na decembrových juniorských IBU pohároch a na domácom IBU Cupe v Osrblí, no bez výraznejšieho výsledku. Presadil sa až v závere sezóny v Otepää, kde prekvapil pekným 26. miestom v rýchlostných pretekoch. Snáď na to dokáže nadviazať.

Veľa potenciálu v svojej prvej juniorskej zime ukázal Martin Maťko. V decembri zaznamenal na juniorskom IBU Cupe v Gomse životný výsledok, keď v náročnom šprinte skončil piaty aj so štyrmi minelami. Absolvoval všetky juniorské podujatia aj tri kolá IBU pohára. V polovici sezóny prišiel mierny výkonnostný útlm, nevyrovnaný bol najmä na strelnici. Opäť sa však dokázal chytiť v závere sezóny, keď bral dvadsiatu pozíciu s jednou chybou na MSJ a v rovnakej disciplíne s identickou streľbou obsadil o týždeň neskôr na IBU pohári v Otepää 21. priečku, ktorá znamenala jeho prvé body medzi seniormi. Výborný výkon podal aj v svojom poslednom štarte sezóny - veľkej miešanej štafete, v ktorej Slovensko bralo spomínané šieste miesto.

Dorastenec Michal Adamov zajazdil výborne na oboch juniorských IBU pohároch, ktorých sa zúčastnil. Ani raz nevypadol z Top 30 v šiestich pretekoch, pričom si pripísal 13. či 16. miesto v rýchlostných pretekoch aj pri štyroch, resp. troch chybách. Bežecky na tom bol na svoj vek skvelo, pravidelne sa umiestňoval v štatistikách do 15. miesta aj medzi staršími juniormi. Obrovským problémom však bola streľba, ktorá mu nevyšla najmä na vrcholoch. Veď na MEJ a MSK spravil v rýchlostných pretekoch až po šesť chýb a to už bolo jednoducho priveľa. Na tejto zložke výkonu bude musieť v budúcnosti pracovať.

O rok mladší Markus Sklenárik bude kadetom narozdiel od Michala ešte jednu zimu. V tejto sezóne zaznamenal výrazný bežecký posun, s ktorým však prišlo aj značné zhoršenie streleckej úspešnosti. Pripísal si však životné výsledky v juniorskom IBU pohári: 11., 15. či 19. miesto. Zúčastnil sa až troch vrcholov: MEJ v Altenbergu, EYOFu v Bakuriani a MSK v Östersunde. Najväčšie šance mal na EYOFe, no nevyšiel mu podľa predstáv. Na MSK bola jeho najlepším výsledkom 13. priečka zo šprintu s dvomi minelami a výborný výkon podal aj v štafete kadetov, keď ako rozbiehač predával na druhom mieste.

Dobrý medziročný posun v bežeckej stope zaznamenal aj junior Maxim Mejtský, ktorý absolvoval až päť kôl IBU pohára, teda získal množstvo skúseností. Tiež ho však často zrážala nevyrovnaná streľba. Bola to náročná sezóna pre Benjamína Belicaja, Sebastiána Ilavského či Martina Cienika, ktorým sa nepodarilo výraznejšie zaujať a nedostali šancu ani na jednom z juniorských vrcholov, pretože náš chlapčenský tím bol v tejto sezóne extrémne nabitý. Najväčším objavom bol určite mladučký dorastenec Oliver Gajdošovci, ktorý zaujal bežeckými výkonmi na kadetských MS.