Tomáš Hasilla

Tomáš Hasilla sa biatlonu aktívne venuje od ôsmich rokov po vzore dvoch starších súrodencov, ktorí ho brávali na trate v Osrblí už ako šesťročného. „Odmalička som sa motal okolo biatlonu. Lyžovať som sa naučil skôr ako bicyklovať,“ poznamenal Hasilla, ktorého už v žiackom veku očarila atmosféra veľkých biatlonových pretekov. V tomto období mohol v Osrblí naživo sledovať najväčšie svetové esá v rámci bojov o Svetový pohár. „Bola to pre mňa veľká motivácia, rád som sledoval moje vzory v akcii.“ Mladý biatlonový reprezentant s nadšením spomína na žiacke ročníky, na dobrú tréningovú partiu a mnohé úspechy vo farbách KB Osrblie v letnom i zimnom biatlone. „Tréningy boli v tomto období viac-menej formou hier. Občas sme si zahrali futbal s jednou lyžou, radi sme vymýšľali, vyrábali skoky a podobne. Keď mali v areáli v Osrblí sústredenia reprezentačné družstvá, vždy sme od nich všetko odkukávali.“ Najväčším mládežníckym úspechom Hasillu je víťazstvo na Pretekoch olympijských nádejí v Osrblí. „Bol to môj prvý väčší úspech v konkurencií asi 60 pretekárov môjho ročníka najmä z krajín Vyšehradskej štvorky.“

V kadetskej a juniorskej kategórii zaznamenal rodák z Brezna ďalšie pozoruhodné výsledky vrátane 10. priečky z vytrvalostných pretekov na juniorských MS vo Švédsku v roku 2010 a rovnaké umiestnenie na MS juniorov v letnom biatlone v Novom Meste na Morave. Táto olympijská sezóna bola pre Tomáša veľmi dôležitá, keďže dostal príležitosť pripravovať sa spoločne s Pavlom Hurajtom, ktorý následne vo Vancouveri získal bronz a ďalšie umiestnenia v Top 10. „Počas prípravy nášho tímu na OH som sa veľa naučil. Vyskúšal som si profesionálny režim. Z úspechov Hurajta som mal obrovskú radosť, ukázalo sa, že keď človek tvrdo maká, môže to dosiahnuť aj z našich skromných podmienok. To mi dalo motiváciu do ďalších sezón.“

Medzi juniormi patril Hasilla do širšej svetovej špičky, kvalitné boli najmä jeho bežecké časy, viackrát pokazil dobre rozbehnuté preteky nevydarenou streľbou. V rámci okruhu IBU Cupu a kontinentálnych majstrovstiev až na jednu výnimku nezaznamenal výraznejší výsledok. „V týchto kategóriách som si uvedomil na akej úrovni je svetový biatlon, a kde sme my. Zistil som, že podstatná pre úspech je vyrovnaná streľba.“ Ukážkovo mu vyšla v „individuále“ na ME v bulharskom Bansku vo februári 2013. Zo štyroch streleckých položiek netrafil iba jeden terč, čo ho aj vďaka slušnému behu vyšvihlo na piatu priečku iba jedenásť sekúnd od medaily.

Tomáš Hasilla (© HAMÉ, Vladimír Veverka)

Prvý štart vo Svetovom pohári prišiel od úvodu sezóny 2012/13 vo švédskom Östersunde, kde slovenský mladík skončil 88. v individuálnych pretekoch na 20 km, keď netrafil sedem terčov. V následnom šprinte a stíhacích pretekoch už nervozita poľavila a mieril omnoho lepšie. Skončil 47. resp. 48., v oboch prípadoch bol dokonca najlepší zo všetkých Slovákov. Po slušnom štarte mu ale podujatia na prelome rokov v Hochfilzene, Pokljuke, Oberhofe a Soči nevyšli podľa plánov - opäť bola na vine pokazená streľba i stále najhorší beh spomedzi Slovákov, typické nováčikovské dane. „Svetové poháre sú určite veľký rozdiel oproti IBU Cupu. Ohúrila ma skvelá atmosféra v dejiskách, napr. v Oberhofe príde vždy, aj v zlom počas, viac ako 30-tisíc ľudí.“ Opísal nám prvé skúsenosti so SP Tomáš Hasilla.

Pozitívom bola aspoň hochfilzenska štafeta, kde s Hurajtom, Kazárom a Mi. Matiaškom obsadili siedme miesto, čo bolo vyrovnaním slovenského mužského rekordu z Oberhofu 2009. Práve nad Hasillom visela najväčšia hrozba trestného kola, no stojku s troma dobíjanými nábojmi napokon ustál. Mimochodom, v sezóne 2012/13 obsadila mužská štafeta historicky najvyššie miesto vo Svetovom pohári - 9. miesto.

Tomáš Hasilla v Östersunde (© Jakub Leščinský)

V príprave na tento ročník pozbieral 2. a 7. miesto na MS v letnom biatlone v Taliansku. Úvod sezóny ho opäť zastihol v slušnej forme, keď z troch absolvovaných disciplín v Östersunde skončil najvyššie 43. v šprinte, ktorý mal vynikajúco rozbehnutý, no o body a umiestnenie možno v top 20 prišiel dvomi minutými ranami na stojke. V každom prípade už tu cítil vôňu bodov. O týždeň neskôr v Hochfilzene predviedol výborné stíhacie preteky iba s dvoma minelami, no o štyri miesta mu opäť ušli body, pretože v rýchlostných pretekoch obsadil až 57. miesto, takže mal veľmi zlú štartovú pozíciu.

Zatiaľ kariérne maximum dosiahol v 3. kole a francúzskom Annecy - Le Grand Bornand. Tentoraz v 10-kilometrovom šprinte predviedol bezchybný strelecký výkon a skončil 31. pred menami ako Hurajt, Soukup, Peiffer, Beatrix či Simon Fourcade. Pred odchodom na OH nesklamal ani v Oberhofe, kde 39. miestom bodoval taktiež v šprinte. V oboch stíhačkách ale zo slušných priečok vypadol. Po OH (nižšie) prišli ďalšie výsledky okolo magického 40. miesta, najvyššie v Pokljuke 34. a 37. „Sezónu hodnotím celkom dobre. Získal som prvé body v kariére, stále som sa motal okolo bodovaných pozícií, škoda niektorých smolných pretekov, kde som mohol zastrieľať lepšie. Pozitívum vidím hlavne v zlepšení bežeckých časov, každým rokom sa mi darí o čosi sa priblížiť špičke.“ V predminulej sezóne to potvrdili aj štatistiky. Na desiatich kilometroch síce stále strácal na najrýchlejšieho bežca v priemere minútu a pol, ale už bol druhým najrýchlejším Slovákom. Rovnako mu patrila druhá priečka aj v streleckej štatistike. Terč zostrelil v 79 % prípadov a pochvalu si zaslúžil za streľbu v ľahu s 87 percentami, čím sa zaradil do svetovej špičky. Stojka a beh tam ale nepatrili.

Tomáš Hasilla v Pokljuke (© Jakub Leščinský)

Pred svojou prvou Olympiádou cítil dobrú formu, čo sa však nepotvrdilo na úvodných šprintérskych pretekoch, kde po dvoch chybách na prvej streľbe dokázal vybojovať iba 64. miesto, ktoré na stíhačku nestačilo. V ďalších dňoch sa zlepšil, individuálne preteky na 20 km v areáli zimných športov Laura odštartoval 82. v poradí, čo znamenalo boj s rozbitou traťou, no napokon z toho bolo slušné 42. miesto a len dva nezostrelené terče. „Atmosféru OH som príliš nevnímal, pohyboval som sa len na ubytovni a biatlonovom štadióne. Organizácia bola na špičkovej úrovni, veľký divácky a mediálny záujem,“ spomína. Za najlepšie preteky Olympijských hier považuje Hasilla štafetu. Na trať vybehol druhý v poradí za Hurajtom, ktorý sa po bezchybnej streľbe pohyboval v prvej skupinke. Tomáš takisto výborne strieľal, trafil deväť z desiatich, miestami bežal na treťom mieste. „V štafete mi sadla streľba a celkovo som sa cítil dobre, veľká škoda, že v závere môjho úseku ma predbehla skupinka s viacerými favoritmi.“ Bežecky to nebolo ono u nikoho z našich a napokon prišla štafeta do cieľa dvanásta, keď si dal posledný Kazár ešte aj trestné kolo.

Otvorenie sezóny v Östersunde prinieslo 40. miesto v individuálnych pretekoch, 44. v šprinte a 52. v stíhačke. Následné pokazené šprinty v Hochfilzene (88.) a Pokljuke (81.) predznamenali nevydarený ročník. „Problém bol najmä v tom, že som stagnoval v behu. Veľa pretekárov zo stredu štartového poľa sa dostalo na moju úroveň a celkovo sa to vyrovnalo. Od 20. do 70. priečky bol často len 50-sekundový rozostup. Kto chyboval na strelnici, mohol to už len ťažko dobehnúť na trati,“ vysvetľuje mladý pretekár, ktorý v ďalšej časti sezóny zaznamenal ďalšie nepresvedčivé výkony v šprintoch Oberhof (57.), Ruhpoldig (93.), Anterselva (40.), Nové Mesto (70.), Holmenkolen (58.), a podobne to dopadlo aj v závere sezóny na MS vo Fínsku (75.). „Kazil som prvé streľby, čím som sa neraz odpísal hneď v úvode,“ doplnil Hasilla, ktorý sa kvalifikoval iba do troch stíhačiek, a to je žalostne málo. Úspešnosť pri ležke mu oproti minulému roku klesla o sedem percent a aj v behu zaostal v priemere o 21 sekúnd viac ako v predchádzajúcej sezóne.

Chuť si čiastočne napravil aspoň na ME v estónskom Otepää, kde síce opäť zašiel podpriemerný šprint s finišom na 59. mieste, ale v stíhacích pretekoch sa vzorne podľa názvu disciplíny posúval dopredu a do cieľa dorazil ako pätnásty.

Tomáš Hasilla v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

Tomáš Hasilla sa posunul výsledkovo aj bežecky, iba v streľbe ostal tam, kde bol, hoci o pár viet si rozoberieme, prečo to nie je celkom pravda. Dostal sa ku kariérnemu maximu, keď mu iba druhýkrát v sezóne vyšiel šprint bez chyby a práve na svetovom šampionáte v Hochfilzene. Pridal tam lepší zo svojich bežeckých výkonov a zrodilo sa 16. miesto. Škoda, že v stíhačke vypadol mimo body.

Tomáš Hasilla v Kórei (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)