V mnohých rebríčkoch určujúcich kvalitu života v jednotlivých krajinách sa najzápadnejšia krajina na Škandinávskom polostrove umiestňuje veľmi vysoko. Môže za to vysoká životná úroveň, štedrý sociálny systém, vysoká kvalita životného prostredia, ale tiež mentalita tamojších ľudí, ktorí sú skrátka v mnohých veciach úplne odlišní ako našinci. Akýmsi epicentrom tohto raja na zemi je nórske hlavné mesto Oslo. Názov mesta pochádza buď zo staronórskeho výrazu "ass lo" a v preklade znamená božia planina alebo z výrazu "Ansu lo", čo v preklade znamená planina nad ústim rieky. Tak či onak, oficiálne sa Oslo mohlo menovať mestom alebo skôr sídlom až od roku 1048, kedy ho oficiálne na tento štatút povýšil kráľ Herald III., teda nórsky kráľ, o ktorom potomkovia Vikingov vedia viac skôr z dávnych ság a povestí ako z vykopávok či spisov. Veľký rozmach zaznamenalo mesto v 19. storočí, kedy prevzalo najdôležitejšiu úlohu v štáte a nahradilo tak mesto Bergen.
Oslo má v súčasnosti asi 650-tisíc obyvateľov. Patrí však medzi najrýchlejšie rastúce mestá v Európe a už o pár rokov sa očakáva, že by malo pokoriť jeden milión obyvateľov. Samozrejme, z veľkej časti budú noví občania prisťahovalci. Už teraz títo obyvatelia tvoria viac ako 25% z celkového počtu a pochádzajú najmä z Pakistanu, Somálska, Srí Lanky, Iraku a Turecka, ale tiež z Poľska. Oslo je pochopiteľne nórskym centrom bankovníctva, obchodu, priemyslu, kultúry, ale aj športu. Udeľuje sa tu dokonca Nobelová cena za mier.
Zo športových areálov stoja za zmienku okrem toho biatlonového mnohé iné. Tak napríklad sa tu nachádza futbalový národný štadión. Volá sa Ullevaal Stadium a má kapacitu 28-tisíc divákov. Do budúcnosti sa plánuje rozšíriť o ďalších pár tisícok. Už beztak je to najväčší futbalový štadión v päťmiliónovej krajine. Na štadión majú pekné spomienky aj naši futbaloví reprezentanti. Na ME do devätnásť rokov ešte v roku 2002 získali na tomto trávniku výborné tretie miesto, keď v boji o bronz porazili Írsko 2:1. Reprezentačný dres si vtedy obliekali hráči ako Juraj Halenár, Marek Čech, Filip Šebo či Igor Žofčák. Okrem futbalu je v Osle zastúpený aj hokej. V roku 1999 sa tu konali dokonca MS. Vyhrali ich českí reprezentanti, ktorí začali cestu za zlatým hetrikom. Toto obdobie bolo pre našich západných susedov extrémne úspešné, medailu na vrcholnom podujatí získali vždy od roku 1996 do roku 2001. Naši chlapci tu skončili na siedmom mieste. Šampionát sa hral aj v hale Jordan Amfi, ktorú otvorili ešte v roku 1952. Teda presne v roku, kedy sa tu konali Zimné olympijské hry. Škandinávii bolo v tomto roku celkom rušno, na východe severského polostrova sa tiež uskutočnili olympijské hry v letom variante. Ich hostiteľským mestom boli fínske Helsinki.
Vďaka olympiáde sa tiež zrekonštruoval staručký štadión Bislett. Multifunkčná hala je dodnes označovaná za jeden z najkomplexnejších športových areálov na svete. Počas olympiády sa tu konali súťaže v rýchokorčuľovaní. V roku 1988 sa však jeho kariéra spojená s ľadom skončila a od tej doby patrí takmer výlučne atletike. Slovo výlučne preto, lebo štadión je domovským stánkom tiež nórskej reprezentácie v rugby. Neďaleko hlavného mesta sa nachádza aj dostihová dráha Bjerke Racetrack. Táto je považovaná za hlavné miesto nórskeho stávkovania. V roku 1993 sa v okolí Osla uskutočnil aj svetový šampionát v cestnej cyklistike, preteky s hromadným štartom vyhral (ne)legendárny? Lance Armstrong, ktorý sa vtedy prvý raz výrazne ukázal svetu.
| Pohľad zo skokanského mostíka Holmenkollbakken HS134 (© Jakub Leščinský) |
Holmenkollen patrí medzi významné miesta svetového športu. Špičkový areál, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti Osla, vytvára unikátnu kombináciu medzi hlavným mestom krajiny a športovou tradíciou. Pýchou Národnej arény Holmenkollen je legendárny skokanský mostík Holmenkollbakken (HS134), ale výborné podmienky sú pripravené aj pre klasických lyžiarov a biatlonistov. V roku 1952 sa tu odohrali zimné olympijské hry.
Na tomto štadióne sa každoročne uskutočňujú preteky svetového pohára (dokopy 24 ročníkov) a nórski priaznivci svojím hrdinom vždy pripravia výbornú atmosféru. Holmenkollen zorganizoval svetový šampionát štyrikrát. Pri tejto príležitosti v roku 1986 bol vybudovaný nový štadión a v sezóne 2000 zase pribudli nové administratívne budovy a tribúna. Najväčšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 2008-2010, keď bol úplne obmenený celý areál Národnej arény, vrátane skokanského mostíka a bežeckých tratí. Tá biatlonová aj po tomto zásahu patrí medzi najťažšie v celom svetovom pohári, k niekoľkým svižným stúpaniam bol ešte pridaný malý kopček, ktorý sa nachádza tesne pred strelnicou. Preteky prebiehajú v nadmorskej výške 325 metrov.
| Biatlonový areál v Holmenkollene (© Jakub Leščinský) |
Prvý svetový šampionát v roku 1986 ovládol Valerij Medvedtsev, ktorý získal dve zlaté medaily, pričom ruská reprezentácia bola najsilnejšia v obidvoch štafetách. O štyri roky neskôr sa tu prvý raz presadila nórska pretekárka, Anne Elvebakková bola najrýchlejšia v šprinte a nórskej reprezentácii pomohla získať striebornú medailu aj v štafete žien. V tom ročníku opäť jasne dominovali ruskí pretekári, ktorí vybojovali dokopy deväť medailí, z toho štyri zlaté. V roku 2000 na domácej pôde konečne dosiahli úspech aj nórski muži, Frode Andresen získal najcennejší kov v šprinte a mužská štafeta obsadila druhé miesto. Ešte lepšie sa predviedla Liv Grete Skjelbreidová, ktorá vybojovala dve zlaté medaily, a aj jej zásluhou sa domáci biatlonisti stali najúspešnejšou reprezentáciou. Vlani sa tu darilo najmä Francúzom na čele s Martinom Fourcadom a Marie Dorin-Habertovou, ktorí spolu získali až sedem najcennejších kovov. Presadili sa aj domáci, štafeta aj s Björndalenom či Johannes Thingnes Bö v masovom štarte.
Na túto arénu má výborné spomienky Nasťa Kuzminová, ktorá tu vyhrala tri preteky a ďalšie tri miesta pridala na pódiu. V roku 2011 bola najrýchlejšia v stíhačke a v sezóne 2014 takisto ovládla stíhačku a preteky s hromadným štartom. Soňa Mihoková obsadila v roku 1995 v individuálnych pretekoch tretiu priečku, v rovnakej disciplíne vybojovala Martina Halinárová na MS 2000 piate miesto. V tom istom roku dosiahol Marek Matiaško na MS siedmu pozíciu v individuálnych pretekoch, čo bol v jeho kariére druhý najlepší výsledok.
| Podujatia organizované v posledných dvanástich sezónach | ||||
| 2017/2018: 8. kolo Svetového pohára | 2011/2012: 7. kolo Svetového pohára | |||
| 2016/2017: 9. kolo Svetového pohára | 2010/2011: 9. kolo Svetového pohára | |||
| 2015/2016: Majstrovstvá sveta Elite | 2009/2010: 8. kolo Svetového pohára | |||
| 2014/2015: 8. kolo Svetového pohára | 2008/2009: žiadne podujatie | |||
| 2013/2014: 9. kolo Svetového pohára | 2007/2008: 9. kolo Svetového pohára | |||
| 2012/2013: 7. kolo Svetového pohára | 2006/2007: 8. kolo Svetového pohára | |||
| Najlepšie výsledky Slovákov (iba svetový pohár a MS) | ||||
| 1. Nasťa Kuzminová (PU, 2011) | 5. Martina Halinárová (MS, 1999) MS* | |||
| 1. Nasťa Kuzminová (PU, 2014) | 5. Martina Halinárová (IN, 2000) MS | |||
| 1. Nasťa Kuzminová (MS, 2014) | 6. Soňa Mihoková (PU, 2004) | |||
| 2. Nasťa Kuzminová (MS, 2013) | 6. Nasťa Kuzminová (SP, 2014) | |||
| 3. Soňa Mihoková (IN, 1995) | 7. Marek Matiaško (IN, 2000) MS | |||
| 3. Nasťa Kuzminová (SP, 2013) | 7. Nasťa Kuzminová (SP, 2012) | |||
| 3. Nasťa Kuzminová (PU, 2013) | 10. Martina Halinárová (PU, 2003) | |||
| 4. Nasťa Kuzminová (SP, 2011) | ||||
vysvetlivky: SP - šprint, PU - stíhacie preteky, IN - vytrvalostné p., MS - masový štart, RL - štafeta
