Sumár sezóny 2016/17: Slovenská reprezentácia mužov

Muži boli vždy tak trochu v úzadí väčších ženských úspechov najprv na prelome storočia, ale aj po príchode Kuzminovej, do Top 10 prenikala tiež Gereková a začína Fialková. Výnimkou bol Pavol Hurajt, ktorý ťažil hlavne zo streľby, ku ktorej sa, žiaľ, posledné tri sezóny nikto nepriblížil. Vlaňajšok ale vyzeral pozitívne. Chlapi sa druhý rok pod Sanitrom zlepšovali. V presnosti streľby sa posunuli úplne všetci a dosť výrazne, takmer o päť percent. Na trati boli Otčenáš s Hasillom čoraz rýchlejší a Matej Kazár zažil výborný február, prvý raz si zapretekal v masovom štarte mimo OH. Pred sezónou 2016/17 sme sa mali na čo tešiť.

 

Žiaľ, ďalší progres sa už vo veľkom nekonal. Vymenil sa reprezentačný tréner, Milan Gašperčík nahradil Juraja Sanitru a musel mať zmiešané pocity. Kazár sa trápil na strelnici, získal veľmi málo bodov (19), aspoň Hasilla pokračoval v náraste bežeckého výkonu a dostal sa aj k jednému výbornému umiestneniu. Otčenáš bol ďaleko od spokojnosti, zhoršil sa najmä na trati. Pripravoval sa sám. Šíma sa mierne zlepšil, ale stále je inde ako ostatní a do SP sa pozrel už iba Kubaliak, ktorý tiež nemal dobrú sezónu. V štafetách sa naši do Top 10 nedostali. A hoci všetci štyria elitní muži zaznamenali sezónny výsledok na MS, v konečnom dôsledku bola táto sezóna mierne horšia ako minulá.

 

 

Michal Šíma - Tomáš Hasilla - Matej Kazár - Martin Otčenáš (© Ján Strásky)

 

 

"Splnili sme základné predsavzatia. Vybojovali sme miestenky na olympijské hry a každý zo skúsenejších a platených pretekárov sa dobre umiestnil na vrchole sezóny. 16., 24. a 29. miesto v Hochfilzene boli dobré, dvaja chlapi si urobili aj maximá. Rovnako sa dobre vyvíjala aj štafeta, kde sme sa dlho držali v desiatke, ale tesne to nevyšlo. Celkovo má ale sezóna viac negatív. Náznaky byť mohli, ale faktom je, že do desiatky sme sa v štafete ani raz nedostali, neostali sme medzi pätnástkou najlepších v rebríčku národov a mali sme viacero vyslovene zlých kôl SP ako Ruhpolding alebo hlavne záver ročníka. Boli sme na sinusoide, chýbala tomu stabilita a vyrovnanejšie výkony. A hoci je jasné, že nie vždy všetko pretekárovi sadne, mali tam byť ďalší, ktorí by to zalepili. Neteší ma to, predstavoval som si to inak, väčšie priblíženie sa k špičke," zhodnotil sezónu hlavný tréner reprezentačného tímu mužov Milan Gašperčík.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na Slovensku sme nikdy nemali mužov, ktorí by bežeckú stratu v rýchlostných pretekoch bežne stláčali pod minútu a mohli si dovoliť strieľať horšie a aj tak by sa dostali k výsledkom. Cesta vždy viedla iba cez presnú mušku a tá držala Pavla Hurajta aj napriek vyššiemu veku ešte konkurencie schopného. A hoci to už nebolo ideálne, aj v poslednej sezóne ešte štyrikrát bodoval. Menšou paralelou je Matej Kazár, ktorý musí raziť podobnú cestu. Onedlho bude mať 34 rokov a nie je preto vôbec prekvapením, že sa na trati mierne zhoršil - z manka 1:12 šiel na 1:20. Znepokojujúca je ale jeho strelecká forma, ktorú počas celej sezóny nenašiel a ako hovorí jedno z najväčších biatlonových klišé, keď sa darí na strelnici, lepšie to ide aj na trati.

 

"Prekvapila ma tá nevyrovnanosť v streľbe, odpálil sa z väčšiny šprintov. Nemal streleckú pohodu a mám v živej pamäti šprint na MS, kde to bola úplná katastrofa. Viackrát mal tiež smolu na vietor, necvakal dobre. Chýbal mu kľud, pokoj. Rovnako sa spomalil na trati, od Soči ide postupne dole. Bol to ústup z pozícií, zlá sezóna. Som ale presvedčený, že už takú zlú určite nezažije," začal rozprávanie o Matejovi Gašperčík, no nezabudol ho pochváliť za štafety: "Určite najviac sa mu darilo v tejto kolektívnej disciplíne. Ak by ostatní predvádzali také výkony ako on, mali by sme oveľa lepšie výsledky v štafetách. Tam si viac veril, na nič nečakal, riskoval a zvyčajne sa to vyplatilo." Tešil sa z toho aj Kazár: "V štafetách som veru ešte takú úspešnosť nemal. Bolo to aj tým kontaktom s ostatnými, lepšie sa mi bežalo aj strieľalo, keď som s ostatnými bojoval. Aj ten prvý úsek mi vyslovene sadol. Tam som sa našiel."

 

 

Matej Kazár v Oberhofe (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Celkovo však pochopiteľne nebol spokojný ani Matej: "Vzhľadom na ten obrovský objem, ktorý som natrénoval, som si myslel, že pôjdem hore. Na trati to ale bolo kolísavé, aj lepšie, aj horšie. Preto som sklamaný. Navyše, ku koncu sezóny to už bolo vyslovene zlé, dochádzali mi sily, odišla regenerácia. Nechcem veľmi rozoberať to, aké regeneračné možnosti majú pretekári v popredných krajinách. Čakal som, že kedy to už konečne vyjde na trati aj strelnici a bude z toho výsledok, ale nedočkal som sa. Skrátka, dal som do tréningu tento rok maximum a nepadlo to na úrodnú pôdu. Veľmi som tlačil na pílu. Zrejme sa musím zamerať na rýchlosť viac ako objem."

 

Z 83,9 % úspešnosti streľby klesol na 79,6 %. To ešte nie je číslo z tých vyslovene zlých, ale keďže sa mu darilo najmä v štafetách a aj dvoch vytrvalostných pretekoch (iba v nich bodoval), katastrofou je bilancia v rýchlostných a stíhacích, ktorá je najdôležitejšia. Tam mal iba 70 a 75 %. Kvôli tomu prišiel o všetky body, veď bol iba trikrát v stíhačke, pretože ani raz neurobil v šprinte menej ako dve chyby, trikrát úplne vybuchol so štyrmi alebo piatimi minelami. Vlani zo 187 bodov získal 135 práve z dvoch najčastejšie jazdiacich sa disciplín. Tento rok zaznamenal škaredú nulu, čo sa mu naposledy stalo sedem sezón dozadu. Menej ako 19 bodov dosiahol ešte v sezóne 2009/10.

 

 

Matej Kazár v Pokljuke (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Najlepší výsledok prišiel na svetovom šampionáte v Hochfilzene, kde vo vytrvalostných pretekoch urobil chybu iba pri prvom výstrele a 29. miestom zlomil dlhé čakanie na body ešte z 1. decembra. Inak už ale žiadny individuálny výsledok nestojí za špeciálny komentár. Jeho sezóna sa niesla aspoň na vlne pomoci štafetám, v Ruhpoldingu, Anterselve, Hochfilzene aj Pjongčangu podal veľmi solídne výkony. V mixe nastúpil iba jednom a zachraňoval tam Nasťu. Zaujímavosťou je, že sa mu akosi vyhýbajú klasické miešané štafety, v posledných dvoch sezónach SP nastúpil iba v jednej. Hasilla s Otčenášom v štyroch.

 

Ale nebolo všetko iba negatívne. Perfektne zvládol IBU pohár v Osrblí v úvode februára. Z tridsiatich rán minul iba jednu v stoji, chýbalo jej pár milimetrov. Desiate a šieste miesto mu urobili chuť pred MS. "Tieto dni boli super. Bol som doma, mal som čistú hlavu a cítil som sa výborne. Všetko vyzeralo nádejne, ale v Hochfilzene to znova nevyšlo." Väčšina pretekárov, s ktorými súperil v domácom stredisku sa objavili na záver sezóny aj vo svetovom pohári, no výrazne na nich nestačil.

 

 

Matej Kazár v Östersunde (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

U pretekára v Matejovom veku sú otázky k budúcnosti komplikované. Tréner verí, že bude pokračovať a dohodnú sa na pár zmenách. "Je to veľmi skúsený pretekár, preto ku každej zmene musíme pristupovať citlivo a chápem, že už by najradšej asi nič nemenil, ale v streľbe má podľa mňa prinízku polohu a má veľmi pomalé začiatky. Jeho teória, že sa v prvom kole pošetrí a dá tak na ležke nulu jednoducho tento rok nefungovala, aj keď, samozrejme, vždy je to kombinácia viacerých faktorov. Mal by začínať rýchlejšie. Verím, že nájdeme spoločnú reč a v pokoji sa dohodneme. Po tejto sezóne jednoducho nemá čo stratiť. Ako som povedal, horšie to už nebude," uzavrel tréner.

 

Kazár nám naznačil, že už rovnaký model ako tento rok absolvovať nechce. "Nechcem to príliš rozoberať verejne, pretože v prvom rade sa musím porozprávať s trénerom aj zamestnávateľom, ale nemám už 20 ani 30 rokov a v mojom živote je mimoriadne dôležitá rodina. Nechcem byť väčšinu roka preč. Rovnako nevidím reálne, aby som v olympijskej sezóne pri mojom veku absolvoval všetky kolá SP. Budem teda pokračovať, ak sa s kompetentnými dohodnem na individuálnejšom tréningovom pláne. Mám vyštudované trénerstvo, viem ako trénovať a nemám problém s tým, aby na to tréner dohliadal. Aj Paľo Hurajt takto fungoval. Chcem byť drvivú väčšinu prípravy na Slovensku. Nakoniec, ušetria sa aj financie, alebo môžu presunúť mladým."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Martin sa pod vedením Juraja Sanitru výrazne zlepšoval a konečne sa dostal na bodované pozície, hoci stále ho vedela potrápiť streľba. Tú pred touto sezónou veľmi tvrdo piloval a štatisticky sa aj naozaj dostal k najlepším číslam, no neposunul sa až tak ako chcel. Stále ostal pod osemdesiatimi percentami, 76,4 % nie je vizitkou skvelého strelca. Veď v tejto štatistike bolo v tejto sezóne 102 lepších pretekárov vo svetovom pohári. Najväčším problémom boli u neho rýchlostné preteky, podobná pesnička ako u Kazára. Zostrelil v nich iba 64 z 90 terčov, a to je jednoducho málo, aby sa dalo vždy postúpiť do stíhačky, bodovať či pripraviť dobrú východiskovú pozíciu do stíhačky.

 

Aj v tejto sezóne predviedol tri svoje kedysi typické výbuchy, no už ich bolo oveľa menej ako v minulosti. Štyri chyby urobil v Oberhofe i Ruhpoldingu, v Östersunde mal problém so šošovkou a prišlo šesť chýb. To bol teda hlavný problém jeho neúčasti v stíhacích pretekoch, ku ktorému sa v závere sezóny pridala únava. Zaujímavosťou je, že streľbu v stoji vylepšil o mohutných desať percent a 75,5 % je jeho jasným kariérnym maximom. Žiaľ, streľba v ľahu šla o päť percent dolu. "Toto ma strašne mrzí, lebo som na streľbe veľa pracoval, veľmi sa na ňu zameral a v tréningoch mi to išlo, nebojím sa to povedať, výborne. Všetko bolo dobre nastavené, no nedokázal som si to vnútorné rozpoloženie preniesť do pretekov. Vyšlo mi pár štartov, štafety mi išli, určite som pomohol tímu až na dve výnimky, no celkovo to bolo zlé," začal Otčenáš.

 

 

Martin Otčenáš v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Nebola to ale iba zlá sezóna, na svetovom šampionáte sa dostal k 24. miestu v stíhacích pretekoch, kde urobil iba jedinú chybu a posunul sa tam zo 47. pozície. Ukázal, že to vie. Škoda, že nepridal viac takýchto výkonov. Bodoval iba dvakrát a dostal sa k 29 bodom, čo je zo 49 krok dozadu. Ak zamlčíme mix v Östersunde, opäť viackrát pomohol štafete, v Kontiolahti úplne čistou streľbou. "Vrcholy nedopadli najhoršie. Na MS som predviedol tú výbornú stíhačku. Taká sa mi ešte nikdy v živote nepodarila. A nebolo to zlé ani na ME. 13. a 19. miesto boli fajn. Taký európsky šampionát som ešte nezažil. Chýbala mi ale ešte tá jedna povestná rana, ktorú napríklad Tomáš v Hochfilzene zvládol. Ale v tej biede vďaka aj za tieto výsledky." Musí ho mrzieť pokles bežeckej formy. Už-už to vyzeralo, že sa v priemernej strate na desiatich kilometroch dostane pod minútu, no z hodnoty 1:05 vlani sa teraz vrátil k 1:20.

 

Biatlonové kruhy vedeli, že popradský rodák nemá ideálny vzťah s trénerom Gašperčíkom a pripravoval sa vo svojej réžii. "Najťažšie prijal môj príchod do tímu. Keďže tam bolo aj obdobie bez trénera, pripravoval sa sám a keď uspel ziskom dvoch titulov na MS v letnom biatlone, utvrdil sa v tom, že chce takto pracovať ďalej a ísť si svojou cestou. Musíme sa dohodnúť, čo ďalej," priznal tréner. "Nefungovalo to počas sezóny dobre, nebola medzi nami vzájomná dôvera a dospeli sme až k tomu, že mi na nástrele iba ukázal tabuľku s ranami a nič nevravel. Musel som teda všetko vyhodnocovať sám, skoro akoby som nepatril do tímu. Takto to v SP a na MS nefunguje v žiadnom tíme a vieme, že nástrel je veľmi dôležitý. Rovnako ako komunikácia s trénerom. Preto uvažujem nad tým, čo ďalej. Neviem si predstaviť takto ďalej pracovať, neviem či to má zmysel. Veľmi ma mrzí táto situácia. Pokúsim sa ju riešiť, nemám už čo stratiť. Ďakujem zároveň Dukle za podporu, bez ktorej by sa biatlon u nás nedal robiť," povedal sklamaný Otčenáš, ktorého v blízkej budúcnosti čaká aj operácia očí, aby nemusel používať kontaktné šošovky.

 

 

Martin Otčenáš v Ruhpoldingu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Nám ako priaznivcom slovenského biatlonu neostáva nič iné, len veriť, že sa situácia v nasledujúcich mesiacoch upokojí, vyrieši a Kazár s Otčenášom potiahnu svoju snahu do olympijských hier, pretože ich absenciu by v tomto momente slovenský biatlon znášal veľmi ťažko a táto sezóna jasne ukázala, že mladí pretekári, aspoň zatiaľ, nedosahujú kvalitu, aby ich nahradili...

 

"Chcem, aby ešte odznelo poďakovanie autorovi tohto článku a portálu za jeho čas, ochotu a chuť, ktorú nám venoval a bol tu pre nás v dobrom aj zlom, keď sa nám nedarilo. Dostali sme priestor vyjadriť sa a fanúšikovia sa mohli dostať bližšie k tomuto športu. Som za to rád, hoci sa v poslednej dobe objavilo na internete množstvo "odborníkov", ktorí si nevedia predstaviť, čo je to profesionálny šport, ale ozvať sa v čase, keď nám to nejde, sa vedia," uzavrel Martin.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aspoň jeden z našich mužov mal lepší rok ako pred tým, dá sa nazvať aj životným bez toho, aby sme príliš polemizovali. Tomáš Hasilla sa posunul výsledkovo aj bežecky, iba v streľbe ostal tam, kde bol, hoci o pár viet si rozoberieme, prečo to nie je celkom pravda. Dostal sa ku kariérnemu maximu, keď mu iba druhýkrát v sezóne vyšiel šprint bez chyby a práve na svetovom šampionáte v Hochfilzene. Pridal tam lepší zo svojich bežeckých výkonov a zrodilo sa 16. miesto. Škoda, že v stíhačke vypadol mimo body.

 

Tých v tejto sezóne získal 49, teda toľko, koľko v prechádzajúcich sezónach nenazbieral dokopy. Samozrejme, 49 bodov ešte neoprávňuje pretekára skákať po plafón, je skôr predpokladom na pozitívne vyhliadky v budúcnosti. Koniec-koncov, na bodované pozície sa dostal iba štyrikrát, a to je stále málo. "Áno, na vyskakovanie dôvod nie je. Som rád, že sa posunul, ale stále mu na trati chýba tých 20-30 sekúnd, aby aj v prípade dvoch-troch chýb v šprinte ostal na bodoch a ak sa mu na strelnici zadarí, mohol atakovať vysoké miesta. Stačilo, že mu niečo nesadlo a aj on sa dostal mimo stíhačku, hoci našťastie sa mu to už často nestávalo," komentoval zverenca Gašperčík.

 

 

Tomáš Hasilla v NMNM (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Už sme v minulom týždni písali, že sa rodák z Brezna dostal do čela slovenskej štatistiky štartov v sezóne. V medzinárodnej konkurencii si zmeral sily až 28-krát. Vynechal síce SP v Oberhofe, ale absolvoval kompletný program ME v Poľsku a z našich mužov zaznamenal najviac účastí v stíhacích pretekoch SP - päť, Kazár s Otčenášom tam boli trikrát. Vysoký počet štartov na ňom zanechal stopu a v záverečnom trimestri už prišli horšie výsledky. Trénera ale hlavne mrzí stíhačka na MS. "Vyrážal na trať šestnásty, takže mal všetky predpoklady na to, aby pridal ďalší pekný výsledok, ale mám v živej pamäti, aký som bol nahnevaný na tú jednu položku, kde urobil tri chyby a vypadol z bodov. Nemalo by sa to stávať."

 

Popracoval hlavne na rýchlostných pretekoch, kde ho vlani najviac tlačila topánka, v stíhacích ale zlepšenú pozíciu nevyužil a v nich klesal, dostal sa iba k štyrom bodom. "Vieme, že pred rokom som sa do stíhačky dostal iba v Östersunde a tie dni, keď sa bežala stíhačka, boli deprimujúce. Celú prípravu som preto myslel na to, že musím zvládnuť šprint, lebo od neho sa všetko odvíja, na ňom stojí aj padá. Som rád, že som to zlepšil, no už v kontaktných pretekoch sa mi nedarilo na strelnici, púšťal som sa do o čosi rýchlejších položiek, aby mi súperi neušli, no robil som chyby. Najviac v štafete. Viaceré som pokazil a to ma na sezóne najviac mrzí." zhrnul Hasilla. Práve jeho zlé strelecké výkony v štafete mnohých prekvapili vrátane Gašperčíka: "Vôbec som nečakal, že si bude skoro v každom štarte koledovať o trestné kolo, ktoré si napokon aj v najmenej vhodnej chvíli v Kontiolahti, keď sme bol veľmi vysoko, odbehol. Musí prevziať zodpovednosť a už to nekaziť, v minulosti s tým nemal problém, tak hádam sa to vráti do starých koľají. Budeme sa o tom rozprávať, musí to zlomiť."

 

 

Tomáš Hasilla v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Z hľadiska bežeckej straty si Tomáš polepšil. V priemere sa posunul k ôsmim sekundám straty na jeden kilometer, čo pri rýchlostných pretekoch predstavuje 1:20. Dobehol oboch skúsenejších kolegov a hoci to stále nepatrí k špičke, zdá sa, že je na dobrej ceste. Sedí mu prístup trénera Gašperčíka, ktorý je známy tým, že od zverencov vyžaduje veľké objemy? "Myslím si, že áno. Mne to vyhovovalo. Zo 7300 natrénovaných kilometrov vlani v tréningu som sa v tejto sezóne dostal k 8700 km, čo je nezanedbateľný nárast. Cítil som, že som tempo dokázal ako-tak držať aj v poslednom kole, s čím som mal v minulosti veľké problémy, a z náročnej prípravy som ťažil až do Kontiolahti, kde už telo úplne odišlo aj kvôli tomu, že vo februári nebol čas na dotrénovanie. Na trénerových metódach sa mi páči aj to, že presne vieme niekoľko dní dopredu, čo budeme trénovať, teda viem, kedy môžem z organizmu dostať maximum, lebo nasledovať bude niečo jednoduchšie, alebo naopak, že sa musím trochu pošetriť, lebo popoludní alebo na druhý deň príde veľká záťaž."

 

Ako sa Tomáš pozerá na budúcu sezónu? "Je jasné, že všetko musíme stavať na Kóreu a budem chcieť ako vždy viac bodov i pekných umiestnení a takým osobným cieľom je, aby som sa dostal prvý raz do masového štartu v pretekoch SP, najlepšie na OH. Tento rok som videl, že sa to dá, resp. na MS som bol k tomu blízko, tak ja verím, že sa to podarí."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po odchode Miroslava Matiaška do biatlonového dôchodku sa Michal Šíma stal pevnou súčasťou tímu jazdiaceho svetové poháre. Až takou pevnou, že vynechal iba jedno kolo aj to zámerne, keďže sa počas Oberhofu spolu s Hasillom pripravoval na európsky šampionát. Pred sezónou nastúpil iba v dvanástich pretekoch najvyššej ligy, teraz k nim pridal veľkú porciu šestnástich štartov. Na dvoch svetových šampionátoch si pripísal iba po jednom, v Hochfilzene nás reprezentoval trikrát. Z tejto strany sa teda jeho sezóna dá zhodnotiť úspešne. Získal množstvo skúseností, ťažkých súťažných kilometrov, no je tu jedno ale, a to také, že sa ani v jednych individuálnych pretekoch nepresadil.

 

Michal nezaznamenal žiadny bod a mimo Majstrovstiev Slovenska si nezabehol ani stíhacie preteky, čo je obrovským nedostatkom. Až trikrát ho klasifikovali na trojcifernom mieste. O stíhačku bojoval srdnato, o čom svedčia jeho dva najlepšie výsledky - 63. a 62. miesto v Novom Meste, resp. Hochfilzene. Prvý raz mu chýbali štyri sekundy, druhý raz sekunda a pol. Najlepším výkonom sezóny teda raritne nebol individuálny štart, ale výkon zo štafety v Hochfilzene. "Áno, to bol najlepší deň sezóny. Bol som vtedy veľmi rád, že som to zvládol na strelnici bez dobíjania a prišiel do cieľa dvanásty, čo bol zároveň najlepší výsledok štafete v SP tento rok," zaspomínal si Michal.

 

 

Michal Šíma v Pjongčangu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

A ako predchádzajúce mesiace videl on zo svojho pohľadu? "Nebola to dobrá sezóna. Som veľmi rád, že som dostal šancu a prvýkrát šiel skoro celý program SP, čo nebolo jednoduché hlavne zo začiatku, kým som sa oťukal, že čo a ako tam funguje. No zlé je, že tam bolo dosť horších štartov. Snažil som sa na ne nemyslieť a zobrať si vždy niečo dobré z tých, v ktorých sa mi viac darilo. No najviac má mrzí, že sa mi ani raz nepodarilo prebojovať do stíhačky. Dvakrát som mal k tomu tak blízko... Už to nezmeníme. Chcem sa pozerať dopredu a vízia do ďalšej sezóny je jasná. Sú tam olympijské hry a urobím všetko pre to, aby som sa tam nominoval. Teraz si ešte musím troška oddýchnuť fyzicky aj psychicky a už sa teším na ďalšiu sezónu, ktorá verím, že bude lepšia ako táto."

 

Škoda, že mu nevyšiel ani európsky šampionát, kde sa tiež nedostal do Top 60, a podobne ako ostatní chlapi už výkonnostne odišiel v závere sezóny, keď skončil v Otepää iba dvakrát v šiestej desiatke, čo je na pravidelného účastníka SP v IBU Cupe veľmi málo. Oproti minulej sezóne sa mierne zlepšil po bežeckej stránke z 2:24 na 2:13, no to ešte na svet nestačí. "Michal sa do Östersundu dostal jasne cez nominačné preteky v Idre a v Novom Meste ukázal dobrý záchvev výkonnosti. S dvoma chybami sa veľmi tesne nedostal do stíhačky. Bohužiaľ, potom to už nezopakoval a v žiadnych individuálnych pretekoch sa mu nedarilo. Nemal som ho ale kým vymeniť počas sezóny, druhému Mišovi sa darilo ešte menej a kvótu mal aj Šimon, ale sústredil sa na svoje ME a MS. Ešte sa zmobilizoval v Hochfilzene, kde zvládol štafetu, ale v závere sezóny už ledva liezol a to mu pokazilo aj štatistiky. Nebolo to dobré. Nie sme kúzelníci, nepoznám recept na to, ako zo sezóny na sezónu pretekára zlepšiť o minútu, no budeme pracovať. Michal s ďalšími dvoma chalanmi zvedie súboj o olympiádu, tak verím, že aj vďaka tomu sa posunie dopredu," zhodnotil Šímu Gašperčík.

 

 

Michal Šíma v Duszniki-Zdrój (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Na podobnej úrovni bol so Šímom roky Michal Kubaliak. Tomu sa v tejto sezóne lepila smola na päty, a to aj doslova, keď mu úvod sezóny pokazili odtlaky z nových lyžiarok. V IBU Cupe začal slabo a nedostal sa z toho počas celej sezóny. Najpozitívnejším momentom bol štart v Oberhofe, kde dostal šancu a vybojoval si aj stíhacie preteky po 55. mieste aj s jednou chybičkou. Na druhý deň sa ale vytrápil a neposunul."Som rád za to jedno kolo aj stíhačku hoci som nemal ideálnu bežeckú formu. Aspoň do budúcna vidím, že sa to dá aj keď je to tam stále veľmi nabité. Získal som nové skúsenosti a bolo to veľké plus," spomína.

 

Vrcholom mali byť pre neho ME a Univerziáda, ale tesne pred šampionátom v Duszniki-Zdrój ochorel a tréner ho musel pre istotu z dejiska odviesť, aby nenakazil ostatných. Do Kazachstanu cestoval, ale nebol doliečený a frustrácia pokračovala aj v marci, keď sa znova k bodom nedostal. "Našli sa v posledných mesiacoch aj svetlé chvíľky, ale celkovo to bola zlá sezóna. Vôbec nie som spokojný, mrzí ma hlavne tá choroba, ktorá prišla pred vrcholom a nedokázal som sa z tých antibiotík dostať. Sprevádzali ma rôzne zdravotné problémy, dokonca aj pády. Ako pozitívum určite beriem úspešne zvládnuté strelecké položky za nulu, ktoré ma tiež dosť naučili a do budúcna viem, že sa to dá zvládnuť aj čisto."

 

 

Michal Kubaliak v Oberhofe (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Aj tréner Gašperčík bol sklamaný z Kubaliakovej sezóny: "Ja som Michala pred tým nepoznal, ale vyzeral dobre, v podstate obaja Michalovia boli na jeseň na rovnakej úrovni, tak som sa tešil, že pekne zabojujú o miesto, no potom prišla tá nešťastná odrenina, ktorá ho odstavila aj vlastnou blbosťou, vôbec mi o tom nepovedal. Začal tak v IBU Cupe, ale pretekal zle. Potom v Osrblí na Majstrovstvách SR bol stále o čosi horší ako Šíma, no šiel do Oberhofu, kde to bolo dobré, tak sme sa potešili. Rozhodnúť o sezóne mali ME, mohol ukázať, že na to má, ale ochorel. Škoda, určite mal naviac, musíme to z neho dostať, určite nelámeme palicu a teším sa na ďalšiu prácu s ním."

 

Samotný Kubaliak, ktorý v týchto týždňoch píše diplomovú prácu, teda končí štúdium učiteľstva telesnej výchovy, dúfa, že tiež zabojuje o miesto na olympijské hry, aj keď si uvedomuje, že to bude veľmi ťažké. Potrebuje sa vyhnúť problémom a snáď prídu aj body, aspoň v IBU pohári, keďže v tejto sezóne absolvoval jedenásť štartov nasucho, rovnako ako vlani. Jediných osem bodov v druhej lige získal ešte v decembri 2014.

 

 

Michal Kubaliak v Beitostolene (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Členom reprezentácie bol aj Ondrej Kosztolányi, ktorý pred rokom ukončil mládežnícku kariéru. Zachránil ju 14. miestom vo vytrvalostných pretekoch na ME v Pokljuke, no podstatnejšie bolo práve to, že získal finančné prostriedky na tohtoročnú prípravu. V nej mal ale kopec problémov a tak potom vyzerala aj sezóna, v ktorej sa k ničomu lepšiemu nedopracoval.

 

Nedostal sa do tej zlomovej štyridsiatky, šesťdesiatky iba raz, hoci ešte viackrát sa okolo nej pohyboval. Vlani si pripísal prvé štyri štarty v IBU pohári, v tejto sezóne pridal trinásť, čo nie je zanedbateľným posunom. Maximom ostalo 57. miesto zo šprintu v Obertilliachu. Atakoval ale aj druhú stovku. Horšia fyzická pripravenosť sa čakala, ale nie v mnohých prípadoch podpriemerná streľba. Rýchla a presná muška Ondreja v minulosti zdobila, no v tejto sezóne kopil chybu za chybou. Neupratal to v hlave.

 

 

Ondrej Kosztolányi v Duszniki-Zdrój (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

Samotný pretekár ani tréner preto nemali veľa pozitívnych slov na uplynulú sezónu. "Stále s ním bolo niečo zle, vyvrtol si členok v príprave, na Dachsteine skoro nič nenatrénoval. V Idre tesne pred sezónou bolo už na prvý pohľad jasné, že je za za ostatnými chalanmi. Prosto nemal v nohách toľko tréningových hodín a potom to tak v sezóne aj vyzeralo. S trénerom Šulejom to vzhľadom na to všetko aspoň ako tak pripravili na ME, kde sa snažil, ale odpálil úplne. Musí už byť zdravý a odtrénovať to, čo je potrebné. Chcem s ním rátať, potrebujeme jazdiť aj IBU poháre v čo najväčšom zložení a mať konkurencie schopných mladých pretekárov," zhrnul tréner.

 

Kosztolányi napriek všetkému ostáva odhodlaný. "Sezóna sa mi nevydarila, no napriek mojej letnej príprave ma aj mierne prekvapila. So streľbou absolútne nie som spokojný a som pripravený na tom tvrdo pracovať. Chcel by som hlavne prípravu absolvovať bez zranení. Z každej chyby sa človek vie poučiť a dúfam, že som si aj ja z tejto zmarenej sezóny niečo odniesol. Uvidíme ako sa to ďalej odzrkadlí."

 

 

Ondrej Kosztolányi v Duszniki-Zdrój (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Našťastie, sumár sezóny mužov môžeme ukončiť pozitívne. Šimon Bartko sa po dvoch hrôzostrašných rokoch na strelnici prebral a v závere juniorskej sezóny sa dostal k výsledkom. Na ME vybojoval v šprinte šestnáste, na MS trináste miesto, keď dokázal prvý raz po dvoch rokoch odísť zo strelnice iba s dvoma chybami. Toto ešte dokonca vylepšil v Otepää, kde urobil iba jednu chybu a 18. miesto v IBU Cupe ho oprávňuje pomýšľať na svetový pohár. Dôležité je, že napríklad v porovnaní s ostatnými našimi pretekármi v tomto veku preukazoval vysokú fyzickú výkonnosť. Druhý bežák na juniorských MS alebo dvadsiaty v IBU Cupe je veľmi dobrým základom do budúcnosti. Zaujímavosťou je, že zo šampionátov sa mu podľa neho pocitovo bežalo lepšie na Morave ako Horehroní, hoci lepšie časy mal práve doma.

 

"Bol to dobrý rok. V príprave som nemal žiadne problémy a hneď od prvého štartu v Beitostolene som cítil, že som na tom fyzicky dobre, takže som bol pozitívne naladený a konečne prišli aj výsledky. Ťažko povedať, ktorý z tých v druhej desiatke bol najcennejší. V IBU Cupe rád pretekám. Je tam dobrá konkurencia a viem sa tam dostať na body i pekné výsledky, a to je dobré," povedal nám po sezóne študent ekonomiky a manažmentu, ktorý teraz tiež zápasí s prácou, narozdiel od Michala bakalárskou.

 

 

Šimon Bartko v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

Jeho výkony boli chvályhodné aj kvôli tomu, že bol počas posledných mesiacov akýmsi pustovníkom a tréneri si ho prehadzovali ako horúci zemiak. Pracoval s Leščinským, tak krátko so Sanitrom, no tí odišli. Potom nad ním prevzal záštitu Gašperčík, následne počas sezóny Šulej a dva týždne pred MS šiel na neho aplikovať svoje metódy Kazár ako piaty tréner v poslednom období. To rozhodne nebolo pozitívnym elementom. Situácia by sa už ale mala zmeniť a pokračovať s Gašperčíkom, pri ktorom už zažil dobré leto, hoci počas sezóny dostal dve lekcie z pokory so svojimi menami Oberhof a Oslo. "Zmenili sme pár vecí  na streľbe a dobré bolo, že sa chytil už v úvode sezóny. Hneď bodoval, veľmi ho to povzbudilo a bol na pozitívnej vlne. Zvládol oba vrcholy ME aj MS a mal až excelentný záver v Otepää. Musím ho len pochváliť a teraz ho čaká ďalšia práca v tvrdej konkurencii s mužmi a pokúsime sa, aby streľba nebola o náhode," uzavrel rozprávanie o pretekároch hlavný tréner.

 

Mladý biatlonista vie, na čom musí pracovať. Už sa navyše "neskryje" v juniorskej kategórii. "Chcel by som sa naučiť strieľať viac núl. Niekedy, keď zvládam položku bez chyby, na jej konci vypadnem z koncentrácie a pokazím to. Tiež všetci vieme o mojej rýchlosti streľby, ktorá je nepostačujúca. Rád by som ustálil výsledky v IBU Cupe, aby som bodoval pravidelne. Chcel by som sa aj pozrieť do svetového pohára a byť platným členom A-čka," dúfa Bartko.

 

 

Šimon Bartko v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

Fotogaléria výsledkov Slovákov v SP, na ME a MS (chronologicky)

Aké má plány Milan Gašperčík v blízkej budúcnosti? "Bolo nám zo strany prezidenta SZB tlmočené, aby sme viac prípravy absolvovali v geografickej blízkosti žien, budeme teda o tom rokovať. Vlani sme prípravu zvolili veľmi dobre, všetci si pochvaľovali, takže veľmi predbežne by sme chceli cestovať do Val di Dentra, Otepää, Obertiliachu, Letohradu, na Dachstein a Idre, kde by sme znovu na konci novembra urobili nominačky. Zatiaľ je otázne, čo s MS na kolieskových lyžiach, ktoré by sa mali konať v Rusku. Ak sa tak stane, nebudeme mať financie na to, ak to preložia do bližšej destinácie, o čom sa šušká, tak to zrejme zaradíme do plánu. Chcem, aby sme aspoň zo začiatku pretekali vo formáte štyri plus štyri. Henrich Lonský nepreukázal výkonnosť, aby ďalej reprezentoval, takže rád by som na IBU pohároch dal priestor juniorovi Matejovi Balogovi. Samozrejme, okolnosti a financie môžu plány meniť. Verím, že olympijská sezóna bude úspešnejšia ako uplynulá. Urobíme všetko, aby to bolo tak."