Vlani naši muži zažili vydarený svetový šampionát, ale nevýraznú sezónu počas ktorej sa trápili a z väčšiny stredísk odchádzali bez bodov. V olympijskom roku je teda ich úloha jednoznačná, zlepšiť sa a nájsť vytúženú streleckú stabilitu. Čo preto naši muži robili sme sa pýtali reprezentačného trénera Milana Gašperčíka.
Čitatelia sa už čo-to o príprave dozvedeli z nášho preview sezóny, ale rozoberme si to podrobnejšie. Kde všade ste boli?
Príprava bola podobná ako vlani. Nemenili sme polohu väčšiny sústredení, pretože chlapi boli s nimi spokojní, takže sme nemali dôvod skúšať neznáme miesta. Spomeniem tie kľúčové, kde sme boli všetci ako reprezentácia. Začali sme s talianskym vysokohorským Val di Dentrom, kde sme boli tri týždne a na kolieskových lyžiach vyrážali na dlhšie aerobné tréningy v náročných kopcoch ako Passo dello Stelvio, Passo di Gavia a podobne. Sú tam dve strelnice. Bol to výborný začiatok spoločnej prípravy. Potom sme boli pred letnými MS v estónskom Otepää, ktoré už síce nie je vysoko nad morom, ale chalani spali v hypoxických izbách, kde sme simulovali výšku 1700 metrov. Na kvalitnej šesťkilometrovej dráhe sme našli výborné podmienky pre komplexný tréning. Nasledovali MS v Rusku, kde sa celkom darilo Hasillovi i Bartkovi vo svojej kategórii. Potom sme bez Kazára s Otčenášom dva týždne strávili v Jablonci. Tak sme mali pauzu, resp. individuálny tréning, kto čo potreboval. Chlapi využívali možnosti na Dukle, kryokomoru a podobne. Október sme strávili na Dachsteine, teda rakúskom ľadovci, kde sme už lyžovali. No a v novembri sme doladili prípravu vo švédskom Idre.
V tíme ste zažili pomerne dôležitú zmenu, keď Lukáša Daubnera na pozícii vášho asistenta nahradil Dušan Šimočko. Prečo k tomu došlo a ako sa vám s Dušanom pracuje?
Lukáš sa sám rozhodol, že už nechce pokračovať ako asistent a ostať iba pri servise. To sme teda rešpektovali a hľadali niekoho nového. Čo si budeme hovoriť, možností veľa nie je a Dušan z viacerých hľadísk vyhovoval. Myslím, že sa ho podarilo zaradiť aj na Duklu a môže sa tomu plne venovať. Musím povedať, že sa mi s ním pracuje veľmi dobre, o čosi lepšie ako s Lukášom. Dušo je šikovný mladý človek, špekuluje, vymýšľa. Zaradzuje rôzne nové prvky. Ja som spokojný. Tiež je dobré to, že zatiaľ čo vlani sme s Lukášom museli byť obaja na sveťákoch, s mladými na IBU pohároch ostal iba pán Šulej a prakticky sme ich ani nevideli. Dušan bude jazdiť a aj riadiť IBU Cupy, teda budeme mať pod drobnohľadom všetkých chalanov. Určite to bude lepšie.
Po vlaňajšej sezóne najskúsenejší muži Kazár s Otčenášom podmieňovali svoje pokračovanie v biatlone individuálnejšími podmienkami. Všetko teda dopadlo podľa ich predstáv?
Verím, že áno. Martin bol od nás viac odstrihnutý. Trénoval so svojou manželkou, sami si to skladali mimo družstva. Do toho som sa snažil nezasahovať. Samozrejme, ak boli s nami napríklad v Idre a chceli sme si zabehnúť modelové preteky alebo nejaké štafetky, tak s tým nemal problém a zúčastnil sa. A Matej mal prakticky iba ústupky rodinného charakteru, by som to nazval. Čiže trénoval to čo my, ale napríklad týždeň pred skončením sústredenia odišiel domov a podobne.
| Matej Kazár s Martinom Otčenášom (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk) |
Prejdime si postupne pretekárov. Vlani získal najviac bodov i dosiahol najlepšie umiestnenie Tomáš Hasilla, ako jediný sa hmatateľne posunul. Bude to pokračovať?
Všetci v to veríme. Tomáš je veľmi vnímavý a pracovitý. Snaží sa analyzovať množstvo detailov, je to taký výmyselník a niekedy reaguje prudko, ale hlavne, že to slúži na prospech veci. Postupne sa zlepšuje. Problém u nás v biatlone je, že môžete pracovať koľko chcete, ak pokazíte streľbu, takže dúfam, že mu to bude stabilne padať. Zatiaľ je to trošku ako na hojdačke, menil viacero nastavení na zbrani. V Idre sa trápil. Ale pamätám si, že vlani to bolo podobné a v decembri mu to celkom padalo.
Z našej komunikácie sme vycítili, že Matej Kazár je výborne naladený. Potešili ho preteky v lete, testy i strelecká pohoda v Idre. Ožije aj výsledkovo?
Áno, Maťo sa javí dobre. Dlho vravím, že náš tím už potrebuje konečne dobrého strelca / Hurajta, ktorý vie stabilne držať percentá a vie bodovať, minimálne byť stále v stíhačke. Hádam mu to sadne. Po Dachsteine si na zbrani dvíhal diopter a odvtedy mu to ide dobre. Je to veľmi rodinne založený človek, každý, kto ho pozná vie, ako prežíva odlúčenie a naozaj vidím zmenu, ako mu to ide na lyžiach aj strelnici, keď už ráta posledné tréningy do odchodu, alebo naopak, keď príde na sústredenie. Niekto možno nepochopí, že teraz pred Östersundom letel na tri dni domov a rovnako aj pred Hochfilzenom pôjde na dva dni pozrieť syna s manželkou, ale jednoznačne v tom vidíme prínos, takže je dobré, že sa k tomu pozitívne postavili aj na Dukle a zväze. Teším sa na Matejove výkony.
Martina Otčenáša teda vynecháme a ideme k dvojici Michalov. Šíma aj Kubaliak už dlhšie stagnujú, nepodaril sa im v minulej sezóne žiadny výsledok, zmení sa to?
Neostáva nám nič iné len v to veriť. Celú prípravu absolvovali, dostali od nás maximum čo bolo v našich silách a na trati a strelnici ukážu, či sa posunuli dopredu. V niektorých tréningoch sa držia so staršími bez problémov, ale v určitých chvíľach vidím, že sú odskočení. Je to tak a do určitej miery to takto aj ostane, teda výkonnostná medzera po tej staršej trojici bude ďalej, otázne len je aká veľká. Michal Šíma dostal vlani veľa príležitostí a už nie je žiadnym nováčikom. Mal by podávať stabilnejšie výkony. Musí sa dostávať do stíhačky, o tom nemôžeme diskutovať. V lete na MS šiel celkom dobre. U Michala Kubaliaka tiež uvidíme. Na niektorých tréningoch potešil, ale niekedy mu to nešlo. Škoda, že kvôli štátniciam nebol na letných MS. My sme sa snažili, aby boli plnohodnotnými členmi tímu, neboli v ničom ukrivdení. Teraz je to už na nich.
Inak, tu by som ešte povedal, že minulý rok sme robili v Idre nominačné preteky a štyria najlepší šli do Östersundu. Tentoraz som sa to rozhodol nerobiť. Traja starší v minulej sezóne bodovali v SP, boli na tom jasne lepšie, zbytočne by sme ich tu provizórne preháňali a mladí sa o to jedno miesto pobijú v ostrých pretekoch v Sjusjoene. Je to ideálna záležitosť. Potrebujem, aby boli pod určitým zdravým konkurenčným tlakom. Sám som zvedavý na výsledky prvého IBU pohára.
| Michal Šíma (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Fajn, odpovedali ste nám teraz už na jednu z ďalších otázok. Dokončme ešte pretekárov. Šiestym v partii je Šimon Bartko.
Šimon sa po fyzickej stránke javí veľmi dobre. Je mladý, posúva sa stále, tak dúfame, že to pretaví do výsledkov, lebo ako všetci vieme, u neho je problematická streľba. Stále je premenlivá, ale nedá sa porovnať s tým stavom, ktorý u neho bol, keď som do tímu prišiel. Šimon aj na tréningu urobil v položke občas štyri chyby. Toto sa už takmer vôbec nedeje. Vymenili sme mu zbraň, trénovali, zmenili pár vecí. Som presvedčený, že to bude lepšie.
Z týchto mladých bude musieť vždy jeden jazdiť štafetu, vrátane tej olympijskej, a určite nebudete mať ľahkú úlohu pri nominácii, aby do tej štafety sadol. Šíma bol vlani dosť pomalý a odbehol si aj dve kolá.
Veď práve. Nad tým sa trochu trápim, lebo na OH bude na mladých borcoch ešte väčší tlak a ťažko povedať, ktorý to zvládne najlepšie. Tam nesmie strelecky zaváhať. Uvidíme, snáď sa niekto z tej trojice počas sezóny vykryštalizuje ako vhodný adept vďaka ktorému v konečnom dôsledku budeme môcť atakovať Top 10. Ja verím, že na to máme. Asi sa dostaneme aj k plánu sezóny, tak potom poviem, čo chystám v tejto štafetovej súvislosti s Oberhofom.
Áno, zaiste. Dokončme ešte reprezentantov poslednou otázkou. Máte ich šesť, dvaja už asi dlho pretekať nebudú, určite poškuľujete po ďalších, mladých. Videli ste ich minimálne v Idre, kde s vami bolo osem chlapcov. Takže klasická otázka - Veľmi alebo len trochu zle to vyzerá s našim mužským biatlonom?
Musím povedať, že s mužským až tak zle nie. Sledujem mladých chalanov a takto pred sezónou som optimista, bodaj by som bol aj po nej. Mateja Balogu sme vzali na sústredenie do Otepää, bol s nami aj v Jablonci. Snažil som sa mu pomôcť. Ale nie je to len o ňom. Veľa na sebe teraz pracoval aj ďalší junior Lepeň. A Marek Matiaško do Idre vzal aj kadetov. Tam sa dobre javia napríklad Sklenárik s Ottingerom, ktorí by sa nemuseli stratiť bežecky a celkom dobre strieľajú. Majú ešte čas, málo pretekov za sebou, takže uvidíme ako zúžitkujú svoj potenciál. Opakujem, že som optimistom.
| Matej Baloga (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Poďme k tomu plánu sezóny. Opäť sa až na Vianoce preteká prakticky každý týždeň, máte v pláne niečo vynechať? Ako pristúpite k ME a kto sa postaví na štart januárového IBU Cupu v Osrblí? Črtá sa príležitosť pre tie nádeje, ktoré ste spomenuli, lebo v tom čase iný mládežnícky program nie je...
Takto. Úplný základ je, že chalani musia splniť kvóty a mať nejakú výkonnosť. Ak ju budú mať, budeme mať priestor na obmenu kádra pre svetové poháre, teda robiť to, čo vyspelé krajiny. Östersund pôjdu traja starší a najlepší zo Sjusjoenu. Štyria najlepší pôjdu aj Hochfilzen. Áno, viem o tom, že Martin Otčenáš si praje vynechanie tretieho kola v Annecy. V poriadku, ak budeme mať piateho konkurencieschopného biatlonistu, ktorý napríklad získa na IBU pohároch nejaké body a nebude ďaleko vzadu, tak pôjde do Francúzska. Martin dostane voľno. Tesne po Vianociach plánujeme, že Hasilla s Otčenášom vynechajú Oberhof. No a asi môj najodvážnejší plán je, že chcem v Oberhofe Kazára doplniť všetkými troma mladými a tam si ich poriadne prezriem. Pobežia štafetu a verím, že sa ukáže, ktorý bude vhodný na OH. Len opakujem, že musia v decembri splniť kvótu! Ruhpolding pôjdeme v plnom zložení. K Anterselve sa dostanem neskôr. Na OH odletíme v pätici a máme v pláne ísť so štyrmi pretekármi aj záverečný trimester.
IBU pohár v Osrblí. Zatiaľ to teda vyzerá tak, že by sa postavili na štart Hasilla s Otčenášom, alebo aspoň jeden z nich. A minimálne tie štyri miesta do šestky ostanú juniorom. Niektorí naši funkcionári tvrdia, že pre kadetov je takáto liga predčasná. Je to vec názoru. Ja som za to, aby tam jednoducho štartovali najlepší mladí pretekári a jeden či dva šprinty im nemôžu ublížiť. Verím, že tí štyria mladí získajú ohromné skúsenosti z porovnania sa s mužmi a budú mať motiváciu ďalej na sebe pracovať. Ale ja zostavu nebudem určovať. To si už zrežírujú iní. Aj na to sa teším, snáď sa mladí na domácej trati ukážu.
Majstrovstvá Európy v závere januára sú už takým hraničným termínom po náročnom druhom trimestri a tesne pred odletom na OH. Moja vízia je taká, že po Ruhpoldingu si všetci rozložíme depo v Obertilliachu, lebo potrebujeme záverečný blok prípravy pred OH. Traja starší sa len v deň pretekov presunú do neďalekej Anterselvy odpretekať šprint a dúfajme, že aj stíhačku. Šíma, Kubaliak ani Bartko Anterselvu nepôjdu, pretože chcem, aby šli kompletný program na hneď nasledujúcich ME. Starší budú ďalej v Obertilliachu a prídu do Ridnaunu iba na šprint, podľa výsledkov uvidíme čo so stíhačkou. Šprint by teda mali ísť všetci šiesti. Dúfame, že na ME si mladí zájdu dobré výsledky a prípadne sa im podarí splniť kritériá u zamestnávateľa. Samozrejme, bude to aj posledný súboj o OH, že kto bude teda v Pjongčangu súťažiť, kto ostane náhradníkom a kto zostane doma.
V nedeľu štartuje svetový pohár miešanými štafetami, kde budeme mať narozdiel od posledných dvoch rokov k dispozícii šesticu najsilnejších biatlonistov, takže viete už ako ich rozdelíte?
S Danielom Kuzminom sme sa už pred časom rozprávali, že by bolo dobré postaviť štvorčlenný mix v najsilnejšom zložení, pretože táto disciplína je olympijská a všetci veríme, že by sme v nej mohli mať opäť šancu. Navyše, už si ju neotestujeme. Za ženy nechcem hovoriť, ale u mňa je zložitou otázkou kto je najsilnejší. Ja mám troch skoro rovnakých pretekárov a sú to prvé preteky, takže neviem ich formu a nie som veštec, aby som vedel, ktorému práve ten deň sadne. Zatiaľ neviem koho postavím, rozhodne zdravotný stav a posledné tréningy. Naozaj by sme mohli mať šancu, no aj vlani sme nastupovali nabudení a skoro sme skončili poslední. Takže radšej nič nehovorím.
| Milan Gašperčík (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
Snáď nám to dvadsiate miesto už nehrozí, ženská časť bude úplne iná. Dôležitou otázkou je tá o cieľoch. Čaká Vás olympiáda, fanúšikovia zasa budú chcieť vidieť výsledky počas celej zimy.
Máme na Dukle i zväze určené ciele. V štafete by sme sa chceli umiestniť do desiateho miesta tak na OH ako aj v SP minimálne raz. Na OH majú chalani, tuším, cieľ do 20. miesta. Ja nehľadím iba na OH. Prial by som si, aby sme pravidelnejšie bodovali, v každom stredisku. Aby to nebolo ako na veľkej hojdačke, že pretekár získa nejaké body a potom sa dvakrát nedostane ani do stíhačky. Už veľmi dávno sme neboli všetci štyria v stíhačke, dokonca sme mávali problém dostať sa tam v trojici. To chceme zmeniť. Nie je nič horšie ako keď cestujete do strediska a potom v atraktívnej disciplíne stojíte. To veľmi ubíja. Všetci si želáme, aby sa nám darilo, lebo sme celý rok tvrdo pracovali, boli preč od rodín, ale to je náš údel. Šport je navyše často nevyspytateľný.
Na záver ešte pár ďalších tém. Biatlonisti nám vraveli o jesenných streleckých testoch na univerzite v Salzburgu, popíšte nám teda túto záležitosť...
Je to veľmi dôkladná analýza práce so zbraňou. Asi pred štyrmi rokmi som tam bol so ženami. Vlani som naskočil k reprezentácii neskôr, tak som tlačil na zväz, aby to tento rok zabezpečil, nie je to zadarmo, samozrejme. Som teda rád, že to vyšlo a boli tam teraz všetci. Asi taký najkľúčovejší parameter, ktorý to vyhodnotí a pretekári často robia chyby, je práca na spúšti. Napríklad u Hasillu sme boli nepríjemne prekvapení, že aj po toľkých rokoch pracuje so spúšťou dosť prudko a má sklon k strhávaniu rán. Snažíme sa to teda odstrániť, ale po tých desiatkach tisíc nábojoch sa nedajú len tak šmahom ruky meniť návyky. Každý s niečim bojuje a snaží sa to vylepšiť. Čo si pamätám, tak najlepšie tam obstáli Kazár a celkom slušne aj Šíma.
Ak chceme stíhať svetu, nebodaj ho dobiehať, musíme sa rok čo rok posúvať, ale vieme o slovenských finančných limitoch. Dlhodobo zápasíte s poddimenzovaným realizačným tímom atď. Bola teda táto predsezónna príprava kvalitnejšia ako predchádzajúce? Viete vymenovať dôvody?
Samozrejme, že nedokážeme zvýšiť rozpočet o desiatky percent. Snažíme sa vyťažiť z toho na čo máme absolútne maximum a posúvať sa v detailoch. Teraz sme sa rozprávali o tom Salzburgu. To je jeden z príkladov. Napríklad vo Val di Dentre sme si už nemuseli variť, ale bývali sme v hoteli. Zakúpili sa špeciálne lymfonohavice, ktoré slúžia ako čiastočná náhrada maséra. Šíma, Kubaliak aj Bartko dostali nové zbrane. Kupovali sa tiež rôzne gély. Na hotelových izbách majú ionizátory na vzduch i vodu. Prosto snažili sme sa načúvať a vyhovieť vrámci našich možností. Skladáme to po kúskoch. Tiež si povedzme pravdu, že hierarchia na Dukle je jasná - Kuzminovej tím, Fialkovej tím a na treťom mieste sú muži. Nechcem tým ale nič povedať, prosto je to tak na základe výsledkov a sme radi za tie záležitosti, v ktorých nám Dukla pomohla.
| Milan Gašperčík (© Matej Kazár) |
A ako je to teda s fyzioterapeutom, nebodaj lekárom? Dopočuli sme sa, že v Idre muži takéhoto základného človeka nemali, hoci v elitných reprezentáciách by sme ich hádam ani na jednej ruke nespočítali.
Je to obohratá platňa. Lekár s nami nevycestoval nikde a asi ani teraz v decembri nebude s nami na žiadnom kole SP. Konzultujeme iba na diaľku. Fyzioterapeuta sme mali vo Val di Dentre aj Otepää, ale na Dachsteine a v Idre už nie. Pomohli nám dievčatá, ktoré nám svojho vo voľných chvíľach požičali, ale už to, samozrejme, nebolo ono a ku kvalitnej masáži sa chalani dostali zo dvakrát do týždňa. Chvalabohu, že sme boli na tých sústredeniach spolu. Je to, samozrejme, tak, že Dukla má obmedzený počet ľudí a posiela ich tam, kde to je akútne. U nás to je skrátka tak. Nemôžeme sa porovnávať s poprednými reprezentáciami, ktoré majú svoje tímy lekárov, biochemikov a fyzioterapeutov. Vieme, že naši chlapi nie sú majstrami sveta a ak by boli, určite by dostali lepšiu podporu od Dukly či následne vyššieho zväzového rozpočtu, ale logicky je ťažké poraziť svet z našej aktuálnej pozície.
Športovým svetom hýbú ruské dopingové trampoty. Stále nie je rozhodnuté, či budú môcť aj biatlonisti štartovať pod piatimi kruhmi. Aký názor máte na túto záležitosť?
Proti dopingu sa ťažko bojuje, je to nešvár. Myslím si, že naozaj nemajú všetci čisté svedomie. Ale zasa všetkých Rusov zatratiť a hodiť do jedného vreca? Neviem. Nechcem sa Rusov zastávať, no naprieč krajinami sú pretekári so všelijakými terapeutickými výnimkami. Ťažko povedať, čo je správne. Osobne sa mi napríklad nepáči také to vehementné angažovanie sa niektorých športovcov k tejto téme. Namiesto toho, aby sa sústredili na svoj výkon či tréning rôznymi spôsobmi útočia na Rusov a pýtam sa, že na čo je to dobré, lebo sa len kazia vzťahy v neveľkej biatlonovej rodine. Nech sa zmení systém a keď niekoho chytia, nech mu dajú aj doživotný dištanc, ale súťažíme za daných pravidiel a žeby sa teraz nejaký pretekár pasoval do role arbitra, to sa mi zdá nevhodné. Navyše, nie len Rusov chytili v posledných rokoch. Verím, že kompetentným sa to podarí dať doporiadku, aby sme naozaj súťažili férovo.
Ďakujeme za rozhovor a trénerovi aj všetkým chlapom želáme úspešnú sezónu!
Podobný rozhovor s trénerkou žien Annou Murínovou zverejníme v piatok o 10:00...
