Sumár sezóny 2017/18: Slovenská reprezentácia žien

 

Naše ženy vlani zažili sezónu plnú obrovských kontrastov. Kuzminová bola 6. aj 78., P. Fialková 5. aj 92., Gereková 25. aj 86., I. Fialková 17. aj 93., Poliaková 4. v IBU Cupe aj 97. v SP. Tento rok to už také kontrastné nebolo. Po ukončení kariéry Janky Gerekovej sa už táto sezóna vyznačovala tým, že sme v ženskom tíme nemali konkurenciu a až v piatich kolách SP sme nenaplnili kvótu štyroch štartujúcich pretekárok. Opäť naše dievčatá vynechali aj dve štafety a budúcnosť je neistá. V tomto čase pred rokom sme však boli presvedčení, že Kuzminová po Ťumeni ukončí kariéru. Tak sa však nestane a problém sa ešte o jeden rok oddiali. Anastasia prežila sezónu snov. Bola pre ňu najúspešnejšou v kariére. Vyhrala šesťkrát, z toho raz na OH. Lámala svoje osobné rekordy a na trati bola zo všetkých biatlonistiek najrýchlejšia. Sestry Fialkové sa opäť časť sezóny trápili, ale obe posunuli kariérne maximá a dostali sa k vyššiemu množstvu bodov. Paulína sa presadila vo viacerých strediskách a aj na vrchole sezóny, Ivona v poslednom trimestri. Terézia Poliaková zažila ďalšiu zlú sezónu, ale v najdôležitejšej chvíli tím podržala.

 

 

 

 

Po záverečnom trimestri si hlavná trénerka Anna Murínová poriadne vydýchla, podobne ako vlani sa v decembri i januári našli slabšie chvíľky, keď sa dievčatám okrem Nasti nedarilo. Našťastie, Paulíne vyšla olympiáda i Ťumeň a Ivone zasa Kontiolahti a Oslo. "Po dvoch rokoch v Ťumeni sme sa rozhodli zmeniť dejisko poslednej prípravy pred sezónou a Idre dopadlo skvelo, bol to veľmi dobrý základ a konečne sme nešli do sezóny chorí. Nabehli sme do sezóny vo veľkom štýle, mix štafeta, Paula piata, potom Nasťa začala vyhrávať, ale u Paulíny akoby sme urazili štastenu a všetky ostatné dievčatá okrem Nasti sa trápili. Občas boli nejaké výnimky, ale nebolo to ideálne. Nasťa začala potom vážne bojovať o veľký glóbus, a to bolo niečo pre nás nové, zaujímavé. Hrdá som na výkon všetkych štyroch báb v olympijskej štafete, ktorá bola jedným z najkrajších momentov sezóny. No a Fialky potom zabrali v závere a Ivona sa konečne vymanila z tých streleckých problémov. Škoda, že Terka zahviezdila iba raz, no aspoň že v tom správnom momente."

 

Konečne sme už nemuseli s napätím sledovať boje v rebríčku národov o pätnáste či sedemnáste miesto, kde bola čiara účasti štyroch pretekárok na MS aj SP, ale obsadili sme trinástu pozíciu, ktorá je slušným zrkadlom nášho ženského biatlonu, no predsa len je to potemkinovská dedina, pretože ďalších pretekárok niet a teda reálne ani nie je pre koho to vyjazdievať a postupne budeme veriť, že viac priestoru v kalendári dostane štafeta miešaná, kde by sme mali mať ešte dlhodobo šancu prekvapiť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Od návratu Anastasie Kuzminovej si verejnosť veľa sľubovala. Pred pauzou jazdila výborne, v Soči získala druhé olympijské zlato a v Osle sa rozlúčila dvomi víťazstvami. Nasledovala materská dovolenka, dlhšia ako u ostatných pretekárok, takže jej návrat nebol jednoduchý. Vlani musela takmer všade cestovať s dcérou Olíviou a dostávať sa do tempa. Skolilo ju viacero chorôb, alebo jedna dlho pretrvávajúca. Nevyzeralo to ideálne, no ľudia v jej tíme stále upozorňovali na to, že nič sa nedeje a ladíme formu na OH.

 

Spätná analýza toho, čo sa v predchádzajúcich mesiacoch udialo, v nás vyvoláva otázku, čo si Kuzminovej tím myslel pred sezónou. V medailový útok v Pjongčangu rozhodne verili, o tom pochyboval málokto. Boju o veľký krištáľový glóbus ale zrejme nie. Nevynechala by hneď v Östersunde vytrvalostné preteky. Už v novembri ale avizovali, že Nasťa plánuje štartovať vo všetkých kolách SP vrátane Oberhofu, čo mnohých, aj zainteresovaných, prekvapilo. Očakávalo sa menej štartov a postupný nábeh formy. Daniel Kuzmin ju ale nastavil na perfektnú úroveň hneď od začiatku a po vysokých priečkach už potom šli ako hladné supy.

 

 

 

Maximom Kuzminovej bolo doteraz 769 bodov v sezóne 2012/13, teraz to ale vykopla na obrovských 1020. My našim pretekárom v kariérnej bilancii rátame vždy všetky body, keďže tri olympiády sa v minulosti oficiálne započítavali. Vyhrala až šesť pretekov, čo u nej nemá obdoby. Veď v celej doterajšej kariére vyhrala sedemkrát. V tejto zime sa to dostalo na neuveriteľnú úroveň, že keď jej vyšla streľba, okamžite šla na prvé alebo druhé miesto. Všetko začalo v Östersunde štvrtým miestom v miešanej štafete, ktorej bola súčasťou a veľmi dobre sa naladila, hneď v úvode sezóny uverila nie len sebe, ale aj tímu okolo nej. Potom prišlo pätnáste miesto v šprinte. Už dobre bežala, ale v stoji minula dva terče. S nulou by bola druhá. Ako sa neskôr ukázalo, v stíhačke prišiel jej charakteristický problém, keď sa odpálila na jednej ležke. Urobila štyri chyby a padla na 36. miesto, ktoré sa jej napokon v súboji s Mäkäräinenovou vyškrtlo. Potom už prišli hviezdne momenty. V Hochfilzene bola v šprinte druhá, no iba preto, že urobila chybu v ľahu a Domračeová nie. V stíhačke jej už Nasťa šancu nemala. Dosiahla svoju najlepšiu streľbu v štvorpoložkových pretekoch, keď minula iba piaty terč. To potom zopakovala už iba v zlatom olympijskom masse. V Annecy sa jediný raz v sezóne smiala z bilancie 0+0 a vyhrala najväčším rozdielom za dlhé roky, až o 34 sekúnd nad Dahlmeierovou aj napriek tomu, že ani Nemka sa nepomýlila. Tam súperky prvý raz absolútne zničila. V stíhačke ale prišiel jej druhý ležkový výbuch, keď minula trikrát hneď na úvod a hoci už potom strieľala dobre, Dahlmeierovú nedobehla a brala druhú pozíciu. V následnom masse prišli dve chyby na úvodnej položke a veľmi ťažko sa z toho dostávalo. Celkovo so štyrmi bola štvrtá.

 

Pred sviatkami prišlo slávne vyhlásenie, že by mala vo forme mierne poľaviť, aby jej ostali sily na OH a zdalo sa, že to jej tím robí cez Vianoce v Pokljuke, kde mala ľahšie tréningy vo výbornej nálade. Prvý raz v živote sviatkovala na čele poradia SP. Hneď po novom roku ale prišiel šprint v Oberhofe, kde minula terč v ľahu, ale znova bezkonkurencčne bežala a druhú Mäkäräinenovú zdolala v novom rekorde 35,4 sek. Súperky neničila iba na trati, ale aj strelnici, kde pálila suverénne rýchlo. V stíhačke predviedla jazdu a lá Fourcade, celé preteky jazdila sama a nikoho ani na strelnici nestretla, pretože začala čistou položkou a potom už mala taký náskok, že ani dve chyby ju mrzieť nemuseli. Vyhrala s najväčším rozdielom v živote, až o 64 sekúnd a šla pokojne, veď mala až ôsmy bežák. V Ruhpoldingu nastúpila na prvé vytrvalostné preteky od OH v Soči a ked minula prvé dva terče, bola na chvoste priebežného poradia. Potom už ale chybovala iba raz a vytiahala to na deviatu pozíciu. Bola to jedna z najčistejších pätnástok histórie, tri minúty boli veľkým zásekom. V následnej štafete Slovenkám veľmi pomohla, no v masovom štarte urobila až šesť chýb a skončila v tretej desiatke. Anterselva jej tiež nevychádzala ideálne, zdalo sa akoby jej dochádzal strelecký dych, psychika bola veľmi ťažkú skúšaná, začala si uvedomovať boj o glúbusy a už sa nevedela dočkať OH. Každý by v takejto form chcel už rýchlo na vrchol sezóny. V šprinte urobila tri chyby a skončila osemnásta. V stíhacích si polepšila na jedenástu priečku. Posledný súťažný deň pred vrcholom a dlhšou pauzou ešte zozbierala posledné zvyšky síl a zabojovala s Domračevovou a Mäkäräinenovou v masovom štarte. Aj napriek trom chybám skončila druhá.

 

 

 

Pred olympiádou poriadne vypla, doladila všetko potrebné, prestala myslieť na glóbusový kolotoč aj žlté či červené čísla a koncetrovala sa na to, prečo sa aj po druhej materskej dovolenke vrátila k svojmu povolaniu. Do Kórei pricestovala perfektne bežecky pripravená. Najrýchlejšia bola vo všetkých štartoch. Zbabrala ale dôležité rýchlostné preteky, kde bola pod veľkým tlakom obhajoby dvoch zlatých medailí. Fúkal silný vietor a minula hneď prvý terč, potom sa nanovo koncentrovala, no nepadol jej ešte štvrtý a na stojke zasa posledný, pred ktorým zaváhala. Bolo z toho trináste miesto s mankom 53 sekúnd, no mrzela ju aj neobvykle dlhá streľba až za 1:23, reálne tam stratila jedho trestné kolo. V stíhacích pretekoch sa čistou prvou ležkou hneď dostala do boja o medaily a po jednej chybičke na druhej ležke vyrážala s Dahlmeierovou bojovať o zlato. Stojky jej ale nevyšli, minula trikrát a uspokojila sa so striebornou medailou. Bol to jej štvrtý kovový zápis na najväčšej športovej akcii. Vo vytrvalostných pretekoch zdolala na trati súperky s najvyšším rozdielom za posledné roky až o 46,5 sekundy. Minula ale deviaty a štrnásty terč, a to ju opäť stálo najcennejší kov, ku ktorému sa dostalo veľké prekvepenie v podobe Öbergovej. Najväčšie Nastine chvíle prišli v pretekoch s hromadným štartom, v ktorých neútočila iba na tretie zlato kariéry, ale aj na kariérny zlom 20/20. Aj napriek tomu, že váhala pred posledným výstrelom a minula ho o centimeter a pol na päť hodín, so slovenskou vlajkou v rukách si prišla po to najcennejšie, čo je v športe možné. Kórejskú misiu ukončila psychicky náročnou mix štafetou, kde ju stiahli z trate, no veľmi dobre pomohla klasickej štafete, kde nás posunula na čelo, no v stoji jej veľmi fúkalo a nevyhla sa trestnému kolu.

 

Po dvojtýždňovej pauze sa odhodlala na záverečný trimester, no po pricestovaní do Kontiolahti, kde na ňu zo všadiaľ pozerali Mäkäräinenovej plagáty, na ňu doľahla záťaž v podobe otázok, čo teda bude s celkovým víťazstvom v SP a prišli chyby na strelnici. V rýchlostných pretekoch sa jej pred ležkou oproti nástrelu mierne zmenil vietor, no necvakla a prvé dve rany šli mimo. Následne ešte aj dve v stoji a bola až tridsiata. Našťastie sa z toho nekvalifikovalo do stíhačky. Preniesla si to aj do single mix štafety, kde už príliš nechcela štartovať, ale jej tím sa dal obmekčiť vedením SZB a päťkrát dobíjala aj s trestným kolom. Tak prišiel ešte masový štart a tam ďalších šesť chýb a šestnáste miesto. Fínsko jej vôbec nevyšlo. Na Holmankollen však mala krásne spomienky. Tesne pred druhou veľkou pauzou tu dvakrát zvíťazila a už vtedy bola superrýchla na trati. Žlté číslo stratila, a tak bola úplne ako vymenená. Okamžite prišlo víťazstvo hoci urobila jednu chybu a šesť súperok za ňou nie. V stíhačke ale doplatila na streľbu, ani štyri minely by ju víťazstvo nestáli, no Domračevová urobila iba dve. Štafetu sme ale nepostavili, a tak si ušetrila sily na Ťumeň. V rodisku sa však vrátila pod obrovský tlak, znova si obliekla žlto-červené čislo a prišli tri chyby, ktoré na 7500 metroch nedokázala kompenzovať na vyššie ako dvanáste miesto. Zisk malého glóbusu sprevádzal zvláštny pocit. Zle vyznievala aj strata 1:05 pred stíhačkou. Tam sa opäť vzopäla a bola jasne najrýchlejšia, no urobila štyri chybičky a polepšila si na šiestu pozíciu. Do vitríny doplnila aj druhú trofej, no stále bola v napätí, čo bude s tou najdôležitejšou. No a na masový štart si spomíname všetci veľmi dobre. Zvyčajne by jej tri chyby stačili na pódium, no vo štvrtom a najmä piatom kole už odpadávala od vyčerpania. Minula posledný terč a jedenáste miesto jej napokon o tri body na Mäkäräinenovú v konečnom súčte nestačilo. Bolo to pre ňu veľké sklamanie, s manželom odmietli aj štáb RTVS, ktorý kvôli nej za Ural cestoval.

 

 

 

Kuzminovci zrejme pred sezónou na takéto obrovské úspechy nemysleli, no keď už bol blízko ten najväčší a pripravili ich oň absolútne detaily, zavládlo veľké sklamanie. Vedia, že už tak blízko asi nebudú. Nasťa ešte v piatok v jednom z rozhovorov naznačila, že si glóbusy váži zhruba tak ako olympijské zlato, lebo sú dôsledkom celosezónnej práce nie vydareného výkonu v jeden daný deň (čo bol najmä prípad Vancouveru a Soči, kde ani nepatrila do úzkeho okruhu favoritiek). Je teda možné, že veľký glóbus by nadradili až nad zlato a keď o to prídete, veľmi vás to bolí. Poteší ich ale 140-tisíc eur pred zdanením, ktoré im cinknú na účet od IBU za výsledky v tejto sezóne.

 

Aj napriek všetkému to s odstupom času určite budú hodnotiť pozitívne. Bola to sezóna snov. Zažila v nej množstvo nových vecí. Viedla poradie SP, vyhrávala ďaleko viac ako v minulosti, bola najrýchlejšia na trati, získala dva glóbusy a na OH šla v pozícii najväčšej favoritky. To je vo veľkom kontraste s minulosťou. Veď pred Vancouverom bola v hodnotení SP až na 28. mieste. Pred Soči to bola jedenásta pozícia. Aj napriek veľkému tlaku, mediálnej pozornosti a očakávaniam zvládla Olympijské hry výborne, stala sa našou najúspešnejšou olympioničkou histórie a tretí raz určite aj športovkyňou roka. Na OH má skvelú bilanciu, veď bola doteraz osemkrát v Top 10, z toho šesťkrát prvá alebo druhá. Mrzieť ju môže hlúpe pravidlo o nerátaní OH do poradia SP (kde Kaisa vyhorela), čo jednak ničí relevantnosť historických štatistík, deformuje celú sezónu a vytvára iba chaos, pretože Salt Lake City, Turín aj Vancouver boli regulárnou súčasťou hodnotenia. Argument o nespravodlivosti, pretože kľúč štartu na OH je iný ako v SP, ktorý bol prezentovaný (radšej nepovieme kým a kde, možno sme zle rozumeli), je absolútnym nezmyslom, pretože potom by sa nemal rátať ani svetový šampionát, kde tiež nastupujú iba štyria pretekári za danú krajinu a kľúč je predsa ešte ťažší, pretože čiara štyroch štartujúcich nie je za dvadsiatym ale pätnástym miestom. Všetky pravidlá sú inak rovnaké, disciplíny tiež. IBU by si to pod novým prezidentom mala upratať.

 

 

 

Na krátky komentár ku Kuzminovej sme sa pýtali reprezentačnej trénerky Anny Murínovej: "Nasťa sa po materských povinnostiach rozbiehala pomaly. Nemohla nabehnúť do tréningov naplno, najprv kojila Olíviu, potom s ňou často cestovala a bolo to pre ňu limitujúce. Bol to ale dobrý kompromis. Nabiehala do toho pozvoľna a bola aj starostlivou matkou. V tejto sezóne už urobila všetko pre výsledky. Organizmus naplno zaťažila, deti ostali doma a príprava sa niesla už v stopercentnom duchu, neriešila rôzne rušivé vplyvy. Tešíme sa z jej výsledkov, pretože hoci sa pripravuje so svojim tímom, preteká za Slovensko, za Duklu i zväz a v našich štafetách hoci ľudia na prvý pohľad vidia tú odlišnú sponzorskú zmluvu v inej kombinéze. Ale mikrotímy tu vždy boli. Počas sezóny už nebola vážnejšie chorá, poučili sa z minulosti a všetko zvládli výborne. Určite im pomohla aj prítomnosť Terky Poliakovej, ktorá bola pre ňu oživením a vytvorila dobrú pohodu. Bola jednoznačne najlepšou pretekárkou sezóny. Prehrala o tri body, lebo vytvrdla v poslednom kole? To by nemalo zatieniť jej skvelú sezónu. Uzatvárala ju pod obrovským tlakom v rodisku. Ja si pamätám ako sme súťažili v Osrblí a nebolo nič ťažšie ako štartovať doma, kde poznáte ľudí a rozptyľuje vás množstvo faktorov. V hre nervov napokon tesne ťahala za kratší koniec. Patrí jej ale veľká poklona za vynikajúcu zimu."

 

Pripájame aj slová jej bývalého trénera a v súčasnosti kouča mužského ukrajinského tímu Juraja Sanitru, ktoré napísal pre denník Šport: "Kuzminová dozrela nielen športovo, ale aj osobnostne. Dokázala sa zbaviť nedostatkov, ktoré mala. Najmä psychickej nestability pri streľbe. Podstatnú úlohu hral aj fakt, že počas celej zimy nemala fyzické výkyvy. Od decembra až do marca bola v behu najrýchlejšia. To bol základ jej úspechu. Tvrdím, že tréner musí vynakladať energiu do športovcov, ktorým verí, že raz sa to prejaví. A ja som v roku 2008, keď Nasťa prišla z Ruska na Slovensko s „nálepkou“, že z nej nikdy nebude strelkyňa, veril, že to zvládne. Napokon to dokázala predovšetkým vďaka tvrdej cieľavedomej práci, učila sa prehrávať, pričom sa z prehier vedela poučiť. Následné víťazstvá ju posúvali nahor a dnes môžeme hovoriť o nej ako o špičkovej športovkyni svetového formátu, ktorá urobila ohromnú reklamu pre našu krajinu. Samozrejme, že nikdy by to nedokázala, keby všetko nerobila na sto percent. Nasťa je náročná na seba, ale aj na svoje okolie, vrátane trénerov a servismenov."

 

 

Anastasia Kuzminová v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Je neuveriteľné, že sa jej k 1020 bodom a šiestim víťazstvám podarilo dostať s tými streleckými percentami, ktoré mala. Zatiaľ čo Fourcade, Dahlmeierová či svojho času Koukalová mali a majú štatistiky presnosti streľby na úrovni deväťdesiatich percentuálnych bodov, Nasťa sa v tejto sezóne dostala iba k 81,1 % (o tri percentá menej ako Mäkäräinenová), čo nebolo ani jej kariérnym maximom. To je až nepochopiteľný fakt. Presne 79 pretekárok strieľalo lepšie. To svedčí o jej úžasnom bežeckom výkone, ktorý mala bezkonkurenčný. Ďalšou z mnohých zaujímavostí je, že ani raz v sezóne pred ňou neskončila pretekárka s vyšším počtom trestných kôl / minút. To všetko je famózne. Z hľadiska slovenských historických štatistík je zasa zaujímavé to, že hoci jasne kraľuje vo všetkých ukazovateľoch, v počte štartov v SP+MS+OH je až na ôsmej pozícii. Má ich 212, Halinárová až 288 hoci ona vo svojich sezónach oveľa menej štartov, nejazdili sa ani preteky s hromadným štartom a pod.

 

Oficiálne informácie síce chýbajú, ale biatlonové prostredie vie, že Nasťa by mala pokračovať v kariére aj v nasledujúcej sezóne. Zatiaľ je otázne, či skúsi znova zabojovať o glóbusy, alebo sa pripraví najmä na svetový šampionát vo Švédsku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vlani sme použili rovnaký medzititulok, takže je zjavné, že Terézia Poliaková pokračuje na nešťastnej vlne neúspechu a dokonca ju prehĺbila. Bohužiaľ, už dva roky sa nedostala do stíhacích pretekov v pretekoch SP, a to je skľučujúce. Treba však povedať, že tento rok k nim nemala ani len blízko. Zo štyroch šprintov v najvyššej lige skončila najlepšie na osemdesiatej pozícii. Už nedostala toľko priestoru ako v minulosti, štartovala iba na štyroch kolách plus olympiáde. Najlepší výkon jednoznačne predviedla v olympijskej štafete 22. februára, keď vo svojom treťom úseku strieľala dvakrát 0+1 a klesla iba z tretej na piatu pozíciu. Vo svojom úseku na čelo stratila iba 2,9 sekundy. Bol to jej najdôležitejší štart v roku. Vedela o ňom dlho dopredu, pripravila sa a dala zo seba všetko. To je jednoznačné pozitívum. "Som rada za tú štafetu. Bol to jediný svetlý bod sezóny. Obávala som sa, aby som to babám nepokazila. Nakoniec nám to super vyšlo. Má to asi niečo do seba, keď od trénera celú sezónu počúvate, že sa máte koncentrovať na OH a tam štafetu. Aspoň tak som to celému tímu vrátila, výsledkom!"

 

Sezóna však bola plná streleckých výbuchov najmä v stoji. Ak k tomu pridáme slabší beh, je to veľmi bolestivé. Začala dvomi šprintami v Sjusjoene, ale tie absolútne pokazila. Sezónne maximum v SP zajazdila hneď vo vytrvalostných pretekoch vo Švédsku, kde minula trikrát a brala 67. pozíciu. Už tam dostala na trati hrozivých 4:44 a hoci v šprinte minula iba raz skončila až osemdesiata. To pôsobilo frustrujúco a v Hochfilzene nechala v šprinte otrasných sedem chýb. Štafetu pokazila tak, že Nasťa sa už na posledný úsek nedostala. Hlavu si šla vyvetrať na dva IBU poháre. V Obertilliachu sa ale prekvapujúco nedostala na body a bolo to zlé. V Osrblí síce predviedla najlepší individuálny výkon sezóny, keď aj s dvoma minelami skončila 31., no do najvyššej ligy sa vrátila 82. miestom, tak prišlo ešte 96. a s tým šla na OH. Tam trafila iba polovicu terčov, vo vytrvalostných pretekoch dokonca skončila posledná. Našťastie prišla štafeta, ktorú sme spomínali. No a v závere roka si pripísala ešte pekné umiestnenia, no v slabej konkurencii. V Chanty-Mansijsku bola 16. a 15.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Paulína Fialková má už dávno za sebou dobu, keď mohla výborným výsledkom prekvapiť. Dostala sa do širšej svetovej špičky a celý tím okolo nej dúfal, že už to určite aspoň raz vytlačí na pódium, viackrát pridá to malé, presadí sa na OH a skončí veľmi dobre aj v celkovom hodnotení SP. Niečo sa podarilo, niečo nie. Nutné je poznamenať, že vlani ju prenasledovali rôzne patálie najmä zdravotného charakteru a naštartovala sa až štafetou v Anterselve. Potom ale prišla smršť výsledkov po ktorých sme vypočítali, že v mesiacoch február a marec 2017 bola jednástou najlepšou ženou v hodnotení SP. Kto čakal pokračovanie tohto trendu ostal sklamaný. Predsa len, na to by potrebovala získať v sezóne okolo 550 bodov a dosiahla ich 340 (aj s OH) a nezmestila sa do Top 30 poradia SP. Opäť totiž nebolo všetko ideálne.

 

Paulína odštartovala sezónu v Östersudne ako zo sna. Vo svojom úseku miešanej štafety bola najrýchlejšia na trati, no trikrát dobíjala, ale odovzdávala so stratou iba siedmich sekúnd na čelo. Vzápätí prišli tie vytrvalostné preteky, kde minula iba šestnásty terč a aj vďaka desiatemu bežeckému času skončila piata. Vyrovnala tak svoje kariérne maximum. Potom ale prišlo vytriezvenie, keď v šprinte urobila štyri chyby a padla tesne za Top 60. Prišla aj o stíhačku a to boli veľké bodové aj psychologické straty. Stalo sa jej to iba raz v sezóne. V Hochfilzene prišli na pretras zdravotné problémy a po zlom šprinte musela vzdať stíhačku. V Annecy už bola opäť rýchla, ale ešte minula dvakrát, a tak skončila "až" osemnásta. V následnej stíhačke sa kvôli druhej ležke s tromi minelami odpálila od massu. V prvom trimestri sa ukázalo, že zjavne má na to, ale až na úvod jej stále niečo nevyšlo a výsledky unikali. Oberhof plánovane vynechala, doliečila menšie šrámy, podstúpila operáciu zápästia, dotrénovala a prišiel Ruhpolding, kde boli iba vytrvalostné preteky a masový štart. Keďže jej prvé vyšlo iba na 37. pozíciu, druhé sa nekonalo. Zlom preto prišiel opäť až v Anterselve. V šprinte minula iba jeden terč a stačilo jej to na trinástu pozíciu. V stíhačkách nemala až taký ideálny rok ako vlani, mierne si pohoršila. Potom ale prišiel výborný masový štart, kde brala trinástu pozíciu. Minula iba raz a skončila by aj vyššie, ale to boli tie preteky, kde Kuzminová v prvom okruhu tak natiahla štartové pole, že pretekárky štartujúce vzadu dostali pol minúty. Tak si odskočila na ME, kde v šprinte vybuchla štyrmi chybami, ale v tamojšej konkurencii perfektne bežala, a tak sa v stíhačke posunula o 26 pozícií na štvrtú. Minula iba raz.

 

 

 

Príbeh ZOH v Pjongčangu poznáme. Paulína ich odštartovala jedenástym miestom v šprinte, kde zvládla psychologicky náročnú streľbu v stoji. Veternú stíhačku následne pokazila a urobila až osem chýb. Také niečo sa jej nestalo tri roky. 15. február 2018 bol dňom D. Vo vytrvalostných pretekoch síce minula tretí terč, ale všetky ostatné sklopila. Dostala zo seba absolútne všetko. Mala siedmy najlepší bežecký čas, čo sa jej dovtedy a zatiaľ ani potom nikdy nepodarilo. Po tomto piatom mieste už bolo všetko ďalšie iba bonusom. Je normálne, že pretekárovi nevyjde všetko a hoci v masovom štarte nesklamala, nedostala sa k výraznejšiemu výsledku. Potom prišla nešťastná miešaná štafeta, o ktorej sa veľa diskutovalo, no a svoju druhú olympiádu ukončila ďalším skvelým štafetovým výkonom, keď dobíjala iba raz a odovzdávala Nasti tretia. Potom prišiel útlm. V Kontiolahti ešte bola veľmi rýchla a opäť skvelo zvládla štafetu, tentoraz miešanú (dokonca odovzdávala na čele), ale v šprinte sa odstrelila štyrmi chybami v stoji. V Osle zasa mala slabšiu bežeckú chvíľu a pridala iba dva body. No takto sa so sezónou rozlúčiť nechcela, zmobilizovala všetky posledné sily (to sa stalo aj vlani v Osle, kde bola 3x v Top 20) a famózne zvládla Ťumeň, na ktorý mala veľmi dobré spomienky z ME. V šprinte sa napriek dvom chybám dostala k pätnástemu miestu, ktoré o dve pozície vylepšila v stíhačke a sezónu zaklincovala druhou pozíciou v masovom štarte, kde minula iba druhý terč a záverečné tri položky mala bezchybné. Bolo to jej prvé pódium. Konečným rezultátom bolo 32. miesto poradia SP so ziskom 247 bodov. Spolu s OH dosiahla spomínaných 340.

 

"Bola to sezóna plná pádov i vzostupov. Nie som po nej smutná ani prehnane veselá. Najviac asi cítim motiváciu a povzbudenie z tejto zimy. Ukázala mi, že moje sny nie sú až také nereálne a keď sa tvrdo maká, dajú sa splniť, alebo priblížiť sa k nim tak, že už iba šťastie rozhodne, na ktorú stranu sa prikloní. Hoci sa sezóna nevyvíjala najlepšie ako mohla, vždy sme vraveli, že máme pred sebou jediný vrchol. Som presvedčená, že som šla výborne pripravená na OH a podarili sa tam veľké výsledky. Samozrejme, piate miesto už nie je ďaleko od medaily, takže určitým spôsobom to bude škrieť, ale musíme byť vďační za to, čo bolo. Ak by som neochorela, šprint by určite dopadol lepšie, ale už na to nemyslím. Po návrate domov z OH som bola z niektorých vecí rozčarovaná a psychicky unavená som neurobila výsledky na severe Európy, ale potom som to ešte vykopla na záver. Veľká zásluha na tom celom patrí celému tímu, ktorý bol počas roka odhodlaný, vytrvalý aj obetavý a všetci sme videli rovnaký cieľ. Ďakujem im za to a chcem veriť, že to, čo sa podarilo, bude pre nás všetkých veľkou motiváciou," opísala sezónu Paulína.

 

 

 

Fialková v tejto sezóne dospela k zaujímavým míľnikom. Ako šiesta slovenská biatlonistka histórie sa dostala na pódium. Pripomeňme si, že Kuzminová má 32 takýchto zápisov, Halinárová päť, Hurajt tri, Mihoková dva a Murínová jeden. Vzhľadom na to, že posledná menovaná bola "iba" tretia, Paulína už svoju trénerku prekonala. Medzi tri najlepšie sa napríklad nikdy nepozrela štvrtá najlepšia pretekárka našej histórie Gereková. Navyše, na vrchole-vrcholov pod piatimi kruhmi lepšiu ako piatu pozíciu dosiahli iba Kuzminová, Hurajt a Mihoková. V historickom rebríčku Slovákov predbehla Ma. Matiaška s Kazárom a je na siedmej pozícii. Nasleduje Hurajt, ktorý ale ešte v budúcej sezóne zrejme odolá. Treba tiež povedať, že staršia Fialková má našliapnuté na skvelú kariéru. Ako ste si možno všimli, my vedieme aj dôležitú štatistiku počtu získaných bodov oproti štartom v najvyššej lige. Paulína sa za 86 individuálnych pretekov dostala k 901 bodom, čo predstavuje hodnotu 10,5 bodu na jeden štart. Keďže ju brzdia slabšie prvé roky, je vysoký predpoklad, že v priebehu budúcej sezóne prekoná Halinárovej hodnotu 11,8 a vykročí za pozíciou druhej najlepšej slovenskej biatlonistky našej histórie. Všetko tomu nasvedčuje, a to je akýsi odkaz pre sponzorov, ak to náhodou niektorí čitajú a nevedia celkom odhadnúť Fialkovej marketingovú hodnotu. Samozrejme, v bodoch má ešte na najdlhšie pretekajúcu Slovenku obrovský deficit cez 1800 bodov.

 

Pre Paulínu to bola veľmi dôležitá sezóna, pretože definitívne prenikla na najvyššie pozície, byť raz na veľkom a dvakrát malo pódiu nie je náhoda. Stále jej však ostali pootvorené dvierka na absolútny vrchol, veď túto zimu nezaznamenala čisté preteky - štvorpoložkové a dokonca ani dvojpoložkové. Spomínané tri výsledky sa zrodili po bilancii 19/20. Dva najväčšie výsledky kariéry dosiahla po chybe na úvodnej položke a následne troch čistých. Znamená to, že ak prídu aj čisté štarty, bude sa dať útočiť na zlaté pozície. Rovnako treba poznamenať, že sa zbavila nepríjemného tieňa OH v Soči, kde dopadla veľmi zle a k doterajším dvom slabým štartom pod piatimi kruhmi pridala plných šesť, z toho päť skvelých a jeden motivujúci.

 

 

 

Vlani ju brzdili nezvládnuté rýchlostné preteky, dosiahla v nich iba 76,3 % úspešnosť streľby. Žiaľ, tento rok to bolo ešte horšie. V ôsmich šprintoch minula až dvadsať rán, keď urobila jednu, dve, tri aj štyri chyby dvakrát v sezóne. To je iba 75 %. To je na pretekárku bojujúcu o najvyššie priečky veľký hendikep a zdroj nízkych štartových pozícií v stíhacích pretekoch a zároveň nie je ani dobrým základom pre mass. Skoncentrovať sa ale vedela v masových štartoch aj vytrvalostných pretekoch, kde bilanciu vytlačila vysoko. Tentoraz ale nežiarila v stíhacích a do zbierky nedodala žiadne pamätné posuny. Ak nerátame ME v Ridanne, výraznejšie si pozíciu vylepšila iba v Osle, aj to z 52. na 39. Ridanna však bola dôležitým psychologickým momentom, že nesmie na seba tak tlačiť (šprint) a ak sa úplne uvoľní (stíhačka), otvoria sa jej veľké výsledky. To zúžitkovala na OH. "Šprinty boli v tejto zime veľmi smolné. Všade fúkalo, to som ešte nezažila. Veľa toho bolo o šťastí, veľa sa cvakalo, párkrát som to neodhadla. Stalo sa aj, že mi úplne zmzli ruky a ani som nevedela o rane. Mnohé boli veľmi tesné, som presvedčená, že to bolo aj nábojmi, ktoré nemáme také kvalitné a silné ako svet," vymenúva.

 

O Paulíne sme, samozrejme, diskutovali aj s Annou Murínovou: "Vyzerá to ako vyhováranie sa, ale v tejto sezóne mala obrovské množstvo hrán. Šťastie viackrát vyslovene nebolo na našej strane. Celú sezónu sme ležky strieľali v strede strelnice, kde je vietor najhorší. Popredné krajiny majú veľkú výhodu strieľať na kraji pri tých valoch. Ale gro je o hlave. Keď viem X-krát zastrieľať 19/20, nemám prečo na druhý deň spraviť štyri či päť chýb. Paula v Östersunde skoro vyhrala, zistila, že sa tam dá dostať a už si myslela, že takto sa bude dať jazdiť stále. Lenže na seba vytvorila veľký tlak, uriekli sme to a ostali smutní. Mala skvelé, ale aj zlé momenty. Chýba nám športový psychológ, ktorý by bol prítomný s nami na pretekoch. Ja som to neštudovala, ja môžem na základe svojich skúseností vytvárať atmosféru v tíme, ale profesionál je profesionál," povedala nám Murínová.

 

 

Celkovo v presnosti streľby mierne klesla z 81,4 % na 80,9 %, a to mala v zime 15/16 82,5 %! Ako je teda možné, že sa dostala k daným výsledkom a mala životnú sezónu? Odpoveď sa schováva vo výkone na trati. Tam sa kontinuálne zlepšuje. Priemerný "nákup" na 7,5 kilometra znížila z 58 na 44 sekúnd. Dvakrát bola blízko k polminúte. S tým sa dá útočiť na najvyššie priečky. "Je to výsledkom systematickej práce s Martinom Bajčičákom. Mám už zároveň aj ten najlepší vek. Snažíme sa krok po kroku dostávať k špičke. Vidíme, že trend je dobrý, takže to je zároveň motivujúce. Nedajú sa už teraz robiť radikálne skoky, ale uvidíme kam ma pustia moje fyzické možnosti a ako ma poznáte, ja mám méty len tie najvyššie. Určite verím, že sa budem posúvať aj ďalej."

 

Kde vidí Paulína rezervy a čo sa pokúsi v tíme riešiť? "Je viacero malých záležitostí, ktoré postupne riešime, ale také dve väčšie, ktoré by som teraz mohla spomenúť, sú, že chcela by som zo svojich sponzorských peňazí zaplatiť dobrého lekára, ktorý by s nami absolvoval záverečnú časť prípravy. To súrne potrebujeme. Otázka ešte je, kto to bude atď., máme na to určitý čas. No a po tom množstve hrán sme už naozaj stratili trpezlivosť a chceme lepšie šarže nábojov, ktoré používajú tie najlepšie krajiny. Snažíme sa to cez známosti všelijako vybaviť, nie je to jednoduché. Musíme bezpodmienečne strieľať s lepšími."

 

Trénerka stále pripomína psychickú stránku: "Musí akoby menej chcieť, brať to športovo, netlačiť, ale užívať si biatlon. Je čoraz viac mediálne známa, snaží sa získať čo najviac sponzorov. To je skvelé, ale mám svoj osobný pocit, že niekedy osobné veci či sponzorov rieši až príliš. Viem, je to pre ňu i nás nová situácia, mala by si určiť priority a ostať nad vecou. Je to motivujúce, ale trochu aj na škodu, lebo hlava uvažuje aj nad sponzormi a kadečím. Ale to tak v dnešnej dobe majú všetci špičkoví pretekári."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Alžbeta Majdišová je veľmi smutným príbehom nášho biatlonu. Už siedmy rok nastupovala v medzinárodných pretekoch ako naša reprezentantka, no stále sa nedostala k výraznejšiemu výsledku. Dlhodobo jej to nejde na trati, kde nestíha konkurencii a dostáva tam príliš veľké straty, ktoré ju nútia veľmi presne strieľať, aby mohla pomýšľať nad akýmkoľvek lepším výsledkom. Táto sezóna bola pre ňu najúspešnejšia, veď v IBU pohári nazbierala 57 bodov v štyroch rôznych kolách, a to sa jej predtým nepodarilo ani dokopy, ale nemá výkonnosť na účasť vo svetovom pohári. Veď od novembra do februára nedokázala ani raz splniť kvótu na najvyššiu ligu. Podarilo sa jej to až v Uvate pri nižšej konkurencii po dvoch nulách. Hoci už má na svojom konte dva štarty v pretekoch SP, je to ešte zo sezóny 2015/16.

 

 

 

Túto zimu dostala príležitosť v devätnástich štartoch, s Dušanom Šimočkom a Jánom Šulejom cestovala na všetkých osem kôl IBU pohára, kde sme sa zúčastnili a usilovne zbierala body do rebríčka národov. Mala viacero svetlých chvíľ. V Lenzerheide s Michalom Kubaliakom vybojovali dvanáste miesto v single mixe, ktoré bolo pri 28-člennej konkurencii slušné. V Obertilliachu zabodovala 38. meistom po vydarených vytrvalostných pretekoch iba s dvomi chybami. Domáce Osrblie jej nevyšlo, tam nemala šancu ani s jednou chybou v šprinte. Potom ale prišiel jej životný výsledok. V Arberi trafila 19 z 20 terčov vo vytrvalostných pretekoch a vystrelila na 25. pozíciu. Vo zvýšenej konkurencii ME nemala šancu. No a v ruských slabo obsadených štartoch bodovala vždy a maximum zlepšila na 22. miesto v superšprinte.

 

Jej dlhodobým problémom je slabšia fyzická pripravenosť, veď v Uvate s 0+0 skončila desiata od konca. Ťahá sa to s ňou naprieč trénermi, pod ktorými jazdila. Zdá sa, že jej nedokázali pomôcť ani Pavol Kobela a Daniel Kuzmin, ktorý ju ale nemal na zodpovednosti iba mohla vidieť jeho metódy. Bude teda otázne, či sa ešte aj po tejto zime nad ňou nebude lámať povestná palica. "Pravdupovediac neviem čo s ňou. Betka je v ťažkej situácii a je teraz na nej a zväze, aby sa dohodli, či ju ešte podporia alebo nie. Vieme aký je stav v našom biatlone, potrebujeme každú pretekárku, no aj ona sa musí pozrieť do zrkadla a povedať si, či chce pokračovať, alebo si život zariadiť ináč. Mám taký pocit, že už doštudovala. Je mladá a verím, že by sa vedela zaradiť do života. Ale ťažko povedať, v apríli budú pohovory, zhodnotenia. Na zväze sa bude voliť prezident atď., takže možno sa bude ešte na to čakať. V prípade Betky je to asi otvorené," myslí si reprezentačná trénerka.

 

 

 

 

Rovnako ako staršia zo sesterského dua, aj Ivona Fialková prežila svoju najlepšiu zimu. Bola podobná ako rok predtým. Tiež začala slabšími výsledkami a nedarilo sa jej, ale dokázala všetko v samom závere zvrátiť a odísť na leto spokojná. Začala zlými streleckými výkonmi. Výborne vyzerali úvodné vytrvalostné preteky, kde perfektne bežala a mala bilanciu 0+1+0, no na poslednej stojke to neudržala a tromi trestnými minútami sa zrazila mimo body. Nadosah mala neuveriteľný jednociferný výsledok. To ju trochu vyviedlo z miery a v šprinte urobila v stoji ďalšie tri chyby. V Hochfilzene sa zasa odpálila tromi minelami na ležke. Trošku paradoxne ale ustála stíhačku, keď sa jej podarilo chybovať iba trikrát a posunula sa zo 60. na 44. priečku. Vo veternej štafete ale zlyhala a hneď bolo po dobrej nálade. V Annecy prišli ďalšie problémy na stojke. Vo všetkých šprintoch prvého trimestra urobila štyri chyby. Po pauze prišli na rad vytrvalostné preteky v Ruhpoldingu a tam sa opäť odstrelila. "Bolo to pre mňa veľké sklamanie, pretože Ivka mala v tréningoch oveľa vyššiu úspešnosť na hranici 85 %, nepredvádzala žiadne výbuchy. No keď si obliekla štartové číslo, prichádzala nervozita a chyby. Uvedomovala si, že sa zrýchlila na trati a má na to, no zväzovalo ju to," komentovala túto časť sezóny Murínová.

 

 

 

Karta sa však začala obracať v Anterselve. Výborne bežala a prvých osem terčov rýchlostných pretekov zostrelila, no prišli psychologicky ťažké posledné dva a ostali stáť. Vytlačila z toho aspoň prvé štyri body. V stíhačke ale dostala celý okruh. Naladiť sa šla do Ridanny na ME, kde znova v šprinte minula dve rany a bola desiata, no zasa prišla zbabraná stíhačka. Veľký tlak i vietor sa na OH podpísali pod veľmi zlými výsledkami. V šprinte netrafila až polovicu terčov a vo vytrvalostných šesť. Rovnako ako pred rokom na MS v Hochfilzene ale prišiel zlom v Pjongčangu v štafete. Skvelým výkonom podporila piatu pozíciu a na tento deň budú určite v rodine dlho spomínať. Poriadne sa otriasla i namotivovala a do Kontiolahti cestovala s tým, že už to vyjde aj v tom nešťastnom šprinte. Stalo sa. Minula iba raz a kariérne maximum zo 17. posunula na 14. pozíciu. Znova dobre bežala. Podčiarkla to aj v miešanej štafete, ktorá jej vyšla skvelo a prvý raz v živote preberala a dokonca aj odovzdávala na prvej pozícii. Na to bude tiež spomínať... Dostala sa do prvého masového štartu, no na tretí pretekársky deň za sebou jej odišiel chrbát a krúžila deväťkrát. Spoznala aj pocit byť posledná. Hodila to ale za hlavu a o štyri dni sa prvý raz v kariére radovala zo skóre 0+0. Obsadila životnú deviatu pozíciu. V stíhacích pretekoch ju ale úplne seklo a zo šiestej pozície po dvoch ležkách padla siedmimi chybami mimo body. V Ťumeni jej telo vypovedalo službu úplne a na štart stíhačky nenastúpila. "Je to veľmi silná bolesť v dolnej časti krížov, ktorá mi znemožňuje zaujať stojkovú polohu, ktorú roky trénujem. Musím sa postaviť inak, a to je pri tom množstve detailov, ktoré rozhodujú, veľký problém. Teraz je čas na to, aby som podstúpila dôkladnejšie vyšetrenia a uvidíme."

 

Ako hodnotí Ivona sezónu? "Bola to určite moja najťažšia sezóna, olympijský rok je výnimočný a ja som doteraz o tom iba počúvala, až teraz som si to mohla zažiť na vlastnej koži a bolo to fascinujúce. Makali sme všetci na 110 %, tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som celkom pedant, beriem všetko veľmi vážne a s trénermi, fyzioterapeutom aj všetkými ľuďmi sme do toho šli v plnom nasadení. Vykľula sa z toho najúspešnejšia, ale aj zvláštna sezóna. Poučili sme sa z minulosti a vyhli chorobám. Zaočkovali sme sa a oslabili vonkajšie vplyvy. Ak ale športovec dá do toho všetko, môže sa niečo stať. Prihlásil sa o slovo chrbát. Na konci sezóny už nevedel zo dňa na deň zregenerovať. Pozrieme sa na to. Sezóna ako taká nevyšla celá, veď veľa pretekov sa mi nepodarilo. Mám rezervy v streľbe, vieme o nich, ale vyzdvihla by som tri momenty, ktoré som si z tejto zimy vzala a chcem na ne spomínať. Prvým je tá olympijská štafeta, ktorá mne aj celému tímu vyšla a veľmi sme sa tešili, bol to skvelý pocit, niečo wow, úžasné. Potom bol masový štart v Kontiolahti, bol to splnený sen dostať sa do tejto disciplíny. No a tretím boli tie dve nuly a deviate miesto v Osle, to bolo krásne. Z tohoto budem určite čerpať psychické i fyzické sily v ďalšom období."

 

 

 

Ivone sa tak ako v celej doterajšej kariére nedarilo na strelnici. Bilancia 72,7 % nie je dostačujúca pre pravidelné body. Z rôznych dôvodov predviedla veľa výbuchov, boli tam položky za tri aj štyri chyby. Toto na širšiu svetovú špičku nevyzerá. S trénerkou budú musieť na tom poriadne popracovať. Nech im je príkladom záver sezóny, ktorý už bol dobrý, no i ten ovplyvnil chrbát. "Ivka po tých slabších individuálnych výkonoch na OH do seba vstúpila a keď videla, ako perfektne zvládla Paula prvý štafetový úsek na OH, zaťala sa, že ona to nepokazí. Uverila v úspech a dotiahla nás k nemu. Bol to obrovský psychologický zlom. Spadol z nej tlak a začala nulovať. Škoda, že sa jej ohlásil ten chrbát, ale konečne začala ukazovať to čo na tréningoch. Veľmi ma potešilo, že sme mohli sezónu takto úspešne ukončiť a namotivovať sa do ďalšej práce," verí Murínová.

 

Najlepšie vyznel jej bežecký progres. Z priemernej straty 1:14 to vytiahla až na 56 sekúnd. Šprint v Kontiolahti dokonca vytiahla až na 45,7 sekundy. Nebolo to ale jej maximum, to ostáva na hodnote 38 sekúnd z vlaňajšieho Osla. Bežekcé výkony ale optimalizovala a prakticky kedykoľvek, aj keď má zlý deň, dokáže v prípade dobrej streľby útočiť na výsledok. To je veľmi pozitívny signál. "Ivka má momentálne ešte lepšiu šancu rásť ako Paula, pretože je mladšia a Martin Bajčičák má myšlienky, ako ju ďalej posúvať. Má vynikajúci fyzický fond a stále tam nechajme aj to slovo potenciál. Na úroveň Pauly má určite. Vieme, že jej slabinou je ešte aj pomalšia streľba, ale stále tvrdím to isté, že sa musí najprv triafať. Zbytočne sa tu budeme handrkovať o dve sekundy, keď nebude nulovať," doplnila trénerka.

 

 

 

Sama Ivona sa nerada porovnáva so sestrou, už sa dostali do štádia kariéry, v ktorom ide najmä o porovnanie so svetom, no hoci je na tom bežecky prakticky zhodne so sestrou v jej veku, horšie je to v streľbe, ktorú ešte zďaleka nemá stabilizovanú. Tiež treba podotknúť, že zatiaľ čo Paulína má už 901 bodov a bilanciu 10,5 bodu na jeden štart, Ivona je iba na hranici 119 bodov, a to je 2,8 bodu na preteky. Pred dvoma rokmi mala už sestra 5,8.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dlhodobo upozorňujeme na problém nášho ženského biatlonu v nedostatku konkurencieschopných mladých pretekárok a pýtali sme sa tiež trénerky ako to bude vyzerať v ďalšom období, pretože už čochvíľa nebudeme mať koho postaviť do štafety. Pred sezónou boli so sestrami Fialkovými na troch sústredeniach sestry Machyniakové, ale mali ešte horšiu sezónu ako rok predtým. "Je to veľmi smutná téma pre náš biatlon. Áno, boli Machyniakové s nami a snažili sme sa im pomôcť, motivovať ich a aj Martin im dal pár cenných rád, ale poviem to na rovinu. Ich fyzická výkonnosť je úplne niekde inde ako Fialiek, alebo ktorejkoľvek pretekárky, ktorú som za tie roky mala možnosť trénovať, samozrejme, myslím v tom ich veku. My sme šli s dievčatami na MS alebo ME s medailovými ambíciami a bolo jedno či Prekopová, Chrapánová alebo Fialková. Dnešné juniorky a kadetky strácajú na trati minúty a minúty len na rovesníčky. Ešte chlapci tam mali Balogu, či Sklenárika, ktorí, keď im všetko sadne, dokážu udržať krok, ale u dievčat je to veľmi zlé. Ostáva nám len dúfať, že sa dievčatám podarí zrýchliť na trati, ale adeptku na svetový pohár jednoducho nevidím. Budem veľmi rada ak niektorí z mládežníckych trénerov za mnou príde a povie, že by rád prišiel s dievčatami na nejaké naše sústredenie, aby videli svoje vzory. V poriadku, budem za. Ale nech je tam ich tréner a zostavuje im tréningy. Nebudeme to robiť my s Martinom. Je tam obrovská priepasť a takáto skupina sa strašne zle riadi. Tréning je diametrálne odlišný. Žiaľ, Machyniakové to nezvládli. Veľmi chceli byť ako Fialky a snažili sa. Boli sme radi. Pôsobili tak, že im to nerobí problém hoci mali aj ľahšie prvky. Ale ukázalo sa, že boli asi premotivované a organizmus ich v sezóne dobehol," ukončila náš rozhovor Anna Murínová.