Viete si prestaviť odbehnúť desať kilometrov v intenzite zaťaženia na úrovni anaeróbneho až nad anaeróbneho prahu, čiže na strelnicu prichádzate s cca. 170-180 pulz.min-1 so zbraňou na chrbte, ktorá má hmotnosť minimálne 3,5 kg? Keď máte za sebou prvých 3,3 km, ktoré nie sú ani zďaleka po rovine, kolo odstrieľate položkou v ľahu, v druhom kole po ďalších 3,3 km v stoji, vždy päť rán na sklopné terče vo vzdialenosti 50 metrov. Malý detail - musíte sa trafiť do lôžkového terča s priemerom 4,5 cm a stojkového terča 11,5 cm v priemere za 25 sekúnd. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí to zvládnu na hranici 20 sekúnd. Bežíte ďalej, ďalšie kolo do cieľa v disciplíne rýchlostných pretekov (šprint). A to celé zvládnuté v priemere do 25 minút v tej istej intenzite zaťaženie ako na začiatku. Čo vy na to?
Ale nie o tomto som vlastne chcel. To som vám len chcel priblížiť menšie detaily. Dnes vám skúsim vysvetliť a premeniť to na drobné, čo všetko ešte stojí za tým, aby ste to takto rýchlo obišli. Zameriame sa dnes iba na zbraň. Všetko okolo nej, na začiatok z čoho sa biatlonová zbraň skladá.
Rozdelíme to na dve časti:
Prvá časť - hlaveň (lauf) - v nej sa nachádzajú komponenty: spúšť (kohútik), záver, diopter, tunel s muškou, komora pre náboj, zásobníková komora.
Druhá časť - pažba - vyrobená na mieru, poväčšine z dreva, no nájdu sa aj karbónové. Na nej sa nachádzajú: zásobníky, remeň s hákom pre ukotvenie zbrane pri streľbe v ľahu, nosné remene, diery na náhradne náboje, lícnica, háky pre ukotvenie v ramene, špeciálne madlo pre držanie zbrane v stoji. Ak máme tieto všetky komponenty, chýbajú nám už len náboje, a môžeme začať strieľať.
Prejdime teda na techniku. Ako zvládnuť zostreliť všetkých 5 terčov. Opíšeme si to rovno počas pretekov pre lepšiu predstavu.
Prichádzate na strelnicu, vyberiete si číslo stanovištia (stavu), z ktorého idete strieľať. Skontrolujete si poveternostné podmienky, na základe červených vlajok medzi palebnou čiarou a sklopnými terčmi. Ak je vietor iný, ako pri nástrele, musíte reagovať a precvaknúť mieridlá. To znamená, ak fúka z pravej strany doľava, musíte cvakať proti, čiže doprava. Napr. dva cvaky sú desatiny milimetrov. Následne na to pripínate kotviaci remeň o remeň, ktorý máte na paži v oblasti ramennej kosti, ľahnete si na podložku. Ak ste pravák, ľavá ruka podopiera zbraň, pravá ruka uchopí zbraň, a ukazovák položíte na spúšť. Je to individuálne, ale niektorí pretekári majú na spúšti maličkú vôľu, ktorú si máličko namačknú. Je to akýsi neaktívny chod spúšte. Až potom pretekár cíti podľa pravidiel stanovený minimálne 0,5 kg odpor na spúšti, ktorý musí (v tomto prípade aj vy) prekonať. Tým aktivujete úderník, ktorý narazí na náboj, zapáli kapsľu a vystreli náboj. Ak máte namačknuté, jedným okom pozeráte do dioprta, tým mierite, vyhľadáte mužku, v ktorej musíte presne vycentrovať terč vzdialený 50m od palebnej čiary. Po vymeraní spúšťate ranu, hneď na to prebíjate ďalší náboj a mierite. Ostrieľate päť rán, rýchlo sa postavíte, nahodíte zbraň na plecia a bežíte bez trestného kola na trať.
Odbehnete 3,3 km a prichádzate na streľbu v stoji. V podstate robíte tie isté úkony, okrem ukotvenia zbrane o remeň. Teraz máte zbraň uchopenú iba vami. Znova ľavá ruka podopiera zbraň, ale na inom mieste ako pri ležke. Je to v oblasti pod spúšťou, kde ma každý pretekár individuálne prispôsobený úchop na dlaň a prsty. Princíp spustenia rany je ten istý ako pri streľbe v ľahu. Výhodou je, že máte väčšie terče, ale nevýhodou zas je, že máte oveľa nestabilnejšiu zbraň.
Odstrieľaním piatich rán vyrážate do posledného kola, v ktorom bojujete a doháňate bežecké straty, alebo naopak víťazíte s veľkým náskokom ako Martin Fourcade ;)
Najčastejšie chyby, pre ktoré to občas nepadne, spôsobuje hlavne psychika. Preto je najdôležitejšia psychická pohoda a vyrovnanosť. Čo sa týka mechanických chýb, sú nimi zväčša chyby na základe zlého odhadnutia pri nastavení mieridiel proti vetru, veľakrát pretekár nedokáže odhadnúť aký silný vietor fúka, či je ako pri nástrele, alebo je silnejší/slabší, alebo sa otočí opačne. Čiže to sú príčiny zväčša stranových chýb.
Za nimi nasleduje zlá poloha. Občas sa stane, že si pretekár ani neuvedomí a ľahne si inak ako zvyčajne. V dôsledku toho nám poloha zmení výšku, a to už patrí k výškovým chybám. Stačí chvíľka nekoncentrovanosti a rana je takzvane utrhnutá.
Medzi ďalšie chyby patrí rýchle spustenie alebo nekontrolovaná práca ramena, na ktorom je ukotvená zbraň, zlý rytmus medzi ranami a viacero ďalších...
Pri streľbe má každý pretekár svoj individuálny overený rytmus. Napríklad medzi každou ranou dva nádychy, jeden celý výdych a druhý polovičný s domierením do terča. Môže sa však stať, že to urýchli a nedokončí vymeranie rany. Ale o týchto chybách a príkladoch by som tu mohol ešte dlho písať.
Každý pretekár je špecifický. Chyby treba hľadať a odstraňovať samostatne s pretekárom. Občas to je zložité, keď je od začiatku naučený na zlú techniku, ku ktorej sa uchýli len v prípade kedy je pod tlakom, počas súťaže napríklad. Ale na všetko sa dá nájsť ten správny kľuč.
Naučiť sa mechanicky správne strieľať nie je také ťažké. Ak sú na to vhodné podmienky, čas, a hlavne osoby, ktoré majú pretekára viesť, dá sa to zvládnuť. Horšie je to s hlavou. Pretekár môže na tréningoch strieľať nuly od rána do večera, ale ak sa počas pretekov nevie dať do stavu, že si sám navodí pocit pohody, že nejde o život, tak nech robí to čo počas tréningov, nech sa z toho teší a ono to vyjde, ťažko je cibriť techniku streľby. Nepomáha k tomu ani myšlienka kritiky. Nejdem obraňovať ani obviňovať nikoho. Vlastný názor si spraví každý sám. A keď ho už má, tak ho ťažko jeden článok presvedčí o inom.
 Fotogaléria k článku (© Jakub Leščinský) |
Ďakujem Vám za priazeň pri mojich blogoch z tejto sezóny. Možno nabudúce...
| všetky fotografie (© Jakub Leščinský) |
