Martin Otčenáš

V Östersunde zaznamenal 28. miesto v rýchlostných pretekoch a v Hochfilzene pridal ďalšie bodované umiestnenia - 37. a 36. Pripomíname, že v predchádzajúcich 44 individuálnych štartoch za sedem sezón v SP bodoval iba dvakrát, keď mu náramne vyšla Pokljuka 2014. Potom sa ale stroj zadrhol a kvôli príprave na vrcholy sezóny vynechal podujatia v Canmore a Presque Isle. Na IBU Cupe v Osrblí sa mu tiež nedarilo. Martin ale nechcel pripustiť, aby sa opakovala predchádzajúca sezóna, kde získal 21 bodov v decembri (teraz mal 22) a v zostávajúcej časti sezóny žiadne nepridal. V Ťumeni ešte bojoval s nepriazňou osudu neúspešne, hoci prvou lastovičkou už bol perfektný záver miešanej štafety, ale skoro všetko zlé pominulo na MS v Osle. 28-ročný biatlonista zaznamenal 25. a 28. miesto. Zlomovými boli možno zmeny nastavenia malokalibrovky, po ktorých začal perfektne strieľať ležky. Na šampionáte v individuálnych disciplínach neminul ani jeden terč, v Chanty-Mansijsku jeden. Blízko bol aj k účasti v pretekoch s masovým štartom na MS, ale pripravila ho o to jedna rana v rýchlostných pretekoch alebo zbabraná záverečná stojka vo vytrvalostných. Ukázal však, že sa vie presadiť aj na vrcholovom podujatí.

 

"Sezónu sme začali v Nórsku na ich majstrovstvách a na trati som sa cítil dobre. Bežecký výkon oproti minulej sezóne porástol, dalo sa s ním siahať na lepšie výsledky. Akurát vo vytrvalostných pretekoch som sa snažil menej naháňať sekundy na trati, aby neutekali minúty na strelnici. Snažil som sa sústrediť na streľbu. Štafety zase záviseli od poradia, kde sme sa nachádzali, či som ešte mal koho predbehnúť, alebo nie. Vo všetkých som jazdil posledný úsek," vravel nám k bežeckému výkonu Otčenáš, ktorý sa vďaka tomuto roku v historickej bilancii Slovákov posunul o šesť miest.

 

Pre Sanitru, no najmä samotného Otčenáša, bolo najväčšou výzvou posunúť sa v roky nepresnej streľbe (70,3 %; 69,8 %; 71,4 %; 69,5 %). Najmä v spomínanom závere sezóny sa to podarilo. Súhrnná štatistika 73,8 % Martina ešte neradí medzi najlepších strelcov, ale reprezentuje posun vpred a napríklad v najdôležitejších rýchlostných pretekoch bol na hranici 77 %. U tohto pretekára žijú oprávnené nádeje, že jeho forma sa bude naďalej zlepšovať a mohol by vrchol zažiť na OH v Pjongčangu.

 

Sám vie najlepšie, že streľbu musí pilovať ďalej a na túto tému sa rozhovoril: "Samozrejme. To bol kameň úrazu. Pracoval som na nej, myslím, dosť. Leto s novou pažbou nasvedčovalo tomu, že by to malo byť dobré. Ťažiskové sústredenia pred sezónou som absolvoval s lepšou bilanciou ako prvý trimester SP. Neviem či to bolo prílišné chcenie a tým prichádzal kŕč i nepresnosť. Po novom roku to úplne spadlo do nejakej stálej letargie, pracovať som neprestal, ale výsledky neprichádzali. Po Ruhpoldingu a Anterselve, kde som nebol v 100 % zdravotnom stave, som sa aspoň úspešne podieľal svojím výkonom v štafete, kde sme uspeli. Namiesto SP za oceánom sme dali prednosť príprave na ME a MS. Nebol som s ňou spokojný, cítil som sa veľmi unavený a aj psychicky. Vyvrcholením bol IBU Cup v Osrblí. Dopadol zle, až som mal strach ísť na ME. Tam našťastie vyšla mix štafeta veľmi dobre. Individuálne preteky zase opačne. S podobnými pocitmi ako z Osrblia som išiel z ME na MS. Tam zase dopadla mix štafeta veľmi zle, no v individuálnych pretekoch to nebol žiaden prepadák. Dokonca posledný terč v šprinte, keby padol, bol by slušný výsledok do 13. miesta. Do poslednej chvíle som bojoval o masový štart."

 

Ako teda hodnotí sezónu? "Viackrát som bodoval, nazbieral som dvakrát viac bodov ako minulý rok. Ak by sa mi viac darilo na strelnici, dá sa povedať, že v šprintoch by boli reálne umiestnenia od 10. do 18. miesta. Žiaľ, v biatlone sa na keby nehrá. Ozaj sa musím zamyslieť čo s mojou streľbou a výrazne na nej popracovať. Snažím sa stále, ale zatiaľ to nejde. Cením si najmä výsledky z ME - mix štafeta, 25. a 30. miesto na MS, siedme miesto v štafete z Antholzu, a, samozrejme, všetky bodované umiestnenia zo SP. Chcem sa poďakovať trénerovi a realizačnému tímu, kolegom z reprezentácie za podané výkony v štafete a taktiež za cenné body do hodnotenia národov, kde sme získali štyri miestenky na budúce MS."

 

 

Martin sa pod vedením Juraja Sanitru výrazne zlepšoval a konečne sa dostal na bodované pozície, hoci stále ho vedela potrápiť streľba. Tú pred sezónou 16/17 veľmi tvrdo piloval a štatisticky sa aj naozaj dostal k najlepším číslam, no neposunul sa až tak ako chcel. Stále ostal pod osemdesiatimi percentami, 76,4 % nie je vizitkou skvelého strelca. Veď v tejto štatistike bolo v tejto sezóne 102 lepších pretekárov vo svetovom pohári. Najväčším problémom boli u neho rýchlostné preteky, podobná pesnička ako u Kazára. Zostrelil v nich iba 64 z 90 terčov, a to je jednoducho málo, aby sa dalo vždy postúpiť do stíhačky, bodovať či pripraviť dobrú východiskovú pozíciu do stíhačky.

 

Aj v tejto sezóne predviedol tri svoje kedysi typické výbuchy, no už ich bolo oveľa menej ako v minulosti. Štyri chyby urobil v Oberhofe i Ruhpoldingu, v Östersunde mal problém so šošovkou a prišlo šesť chýb. To bol teda hlavný problém jeho neúčasti v stíhacích pretekoch, ku ktorému sa v závere sezóny pridala únava. Zaujímavosťou je, že streľbu v stoji vylepšil o mohutných desať percent a 75,5 % je jeho jasným kariérnym maximom. Žiaľ, streľba v ľahu šla o päť percent dolu. "Toto ma strašne mrzí, lebo som na streľbe veľa pracoval, veľmi sa na ňu zameral a v tréningoch mi to išlo, nebojím sa to povedať, výborne. Všetko bolo dobre nastavené, no nedokázal som si to vnútorné rozpoloženie preniesť do pretekov. Vyšlo mi pár štartov, štafety mi išli, určite som pomohol tímu až na dve výnimky, no celkovo to bolo zlé," začal Otčenáš.

 

 

Martin Otčenáš v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Nebola to ale iba zlá sezóna, na svetovom šampionáte sa dostal k 24. miestu v stíhacích pretekoch, kde urobil iba jedinú chybu a posunul sa tam zo 47. pozície. Ukázal, že to vie. Škoda, že nepridal viac takýchto výkonov. Bodoval iba dvakrát a dostal sa k 29 bodom, čo je zo 49 krok dozadu. Ak zamlčíme mix v Östersunde, opäť viackrát pomohol štafete, v Kontiolahti úplne čistou streľbou. "Vrcholy nedopadli najhoršie. Na MS som predviedol tú výbornú stíhačku. Taká sa mi ešte nikdy v živote nepodarila. A nebolo to zlé ani na ME. 13. a 19. miesto boli fajn. Taký európsky šampionát som ešte nezažil. Chýbala mi ale ešte tá jedna povestná rana, ktorú napríklad Tomáš v Hochfilzene zvládol. Ale v tej biede vďaka aj za tieto výsledky." Musí ho mrzieť pokles bežeckej formy. Už-už to vyzeralo, že sa v priemernej strate na desiatich kilometroch dostane pod minútu, no z hodnoty 1:05 vlani sa teraz vrátil k 1:20.

 

 

Martin Otčenáš v Ruhpoldingu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

 

 

Je už obohranou platňou, že Martinovi Otčenášovi sa roky nedarila streľba. Prvé štyri sezóny, v ktorých nastupoval v prvej lige, sa motal iba okolo 70 %. V sezóne 15/16 ale nastal zvrat a prišlo 73,8 %, vlani 76,4 % a tento rok už 79,7 %. Streľbu v ľahu dokonca dostal na perfektných 87 %. Z mužskej časti biatlonového spektra je to najpozitívnejšia štatistická správa sezóny. Žiaľ, nevyhol sa viacerým výbuchom na stojkách aj na dôležitých pretekoch. Zaujímavosťou je, že hoci Kuzminová, P. Fialková aj Kazár mali v konečnom rezumé mierne lepšiu streľbu, Martin ju najlepšie rozložil medzi preteky. Čo to znamená? V šprintoch bol raz čistý a až päťkrát urobil iba jednu chybu! K tomu sa iba priblížil Kubaliak s 1x 0+0 a 3x jednou chybou, ale ostatní sa mohli na to iba úctivo prizerať.

 

Najdôležitejšie je, čo z toho rezultovalo. Martin vyrovnal svoje kariérne maximum v pretekoch svetového pohára, keď v Anterselve skončil 21. Minul vtedy iba tretí terč. V Annecy zasa neskolil druhý a bol 29. Jedinú bilanciu 0+0 dosiahol na domácom IBU Cupe v Osrblí, kde skončil piaty. Paradoxne to ale neboli šprinty, ktoré výrazne zlepšil a priniesli mu až na jeden bodík všetky ostatné body v SP, ktoré by boli pre neho tie najpamätenejšie v tomto roku. Zaskvel sa piatym miestom na ME v Ridanne, keď vo vytrvalostných pretekoch neskolil iba trinásty a devätnásty terč. Vtedy dal do toho absolútne všetko. Siahal po medaile. Ostal bez nej, ale vybojoval si aspoň finančnú podporu do ďalších dvoch sezón. No a druhým veľkým momentom sezóny bola olympijská stíhačka, v ktorej sa z 52. pozície posunul na 27. pri tej už legendárnej bilancii 0+0+3+0, keď tretiu položku strieľal z prvého stavu, kde inak fúkalo. Bolo to niečo podobné ako vlani na MS v Hochfilzene. Tam skončil v šprinte 47. a v stíhačke sa posunul na 24. miesto. V Pjongčangu minul iba jediný terč v ľahu.

 

 

 

Vrátime sa ešte nakrátko k rýchlostným pretekom v rámci najvyššej ligy. Tam vlani trafil iba 64 z 90 terčov. Tento rok to bolo 65 z 80, teda to je o desať percentuálnych bodov lepšia bilancia. Strašiakom u Martina ale ostali strelecké výbuchy s tromi a viac minelami. Nebolo ich už veľa, ale výrazne mu pokazili olympiádu. Bavíme sa o dvoch v individuálnych disciplínach. V šprinte strieľal 0+4 a v stíhačke už spomínaných 0+0+3+0. No a raz vybuchol aj v štafete, bolo to v Ruhpoldingu a nestalo sa mu prvý raz, že po ležke šiel trestné kolo a následne mal stojku čistú. Nebyť týchto zlyhaní, sezóna by dopadla lepšie. Ale aj tak v nej vyrovnal maximum v najvyššej lige, dosiahol najlepší výsledok na ME a takmer aj IBU Cupe, kde mu vrchol ostal ešte v roku 2009, ale v Bansku vtedy bola konkurencia ani nie polovičná. Bol to rok s najvyšším počtom núl, presne takto strieľal 22-krát, a preto ho považujeme za Martinov najlepší.

 

Napriek tomu, že body aj štatistické ukazovatele vravia o Martinovej životnej sezóne, on sám to nepreceňuje: "Ja to tak celkom nevnímam, pretože som sa dosť trápil. Pomáhala mi manželka aj otec, no bolo to kadejaké. Nevyšiel mi vrchol sezóny. V šprinte na OH som sa odpálil. Stíhačka síce vyšla a posunul som sa na to 27. miesto, ale takéto umiestnenie nestačí na to, aby bol človek spokojný s vrcholom celého štvorročného cyklu. Vnímam, že som strieľal dosiaľ najlepšie a prišli aj výsledky, ale keď sa chce pretekár presadiť, musí niekoľkokrát zastrieľať 0+0. Mne sa to podarilo iba na IBU Cupe. To je jasný nedostatok tej sezóny,"  pripomenul Otčenáš. Martinovi záver OH a aj časť marca pokazili zdravotné problémy, inak by tá sezóna ešte mohla byť lepšia. "Lekárske zabezpečenie je veľkým slovenským nedostatkom. V Kórei mi bolo zle, prvé dni sme bývali vo veľmi prašnom prostredí, betón schol, pustila sa mi krv z nosa. Kvôli dopingovým pravidlám užívam lieky, ktoré síce pomáhajú, ale za cenu, že znižujú výkon, dostávam silné kŕče a tuhne mi organizmus. No a ten tlak telo tak preťažil, že vo vytrvalostných pretekoch vyplo. Musel som byť celý deň v nemocnici a nebolo mi všetko jedno. Tu je presne ten rozdiel medzi nami a vyspelými biatlonovými krajinami. Tí pretekári totiž dostanú terapeutickú výnimku a používajú oveľa lepšie lieky. Žiaľ, my sme tam, kde sme."

 

 

 

Ako finišman našich štafiet zažil trikrát veľké sklamanie, keď sa nedostal na svoj úsek. V Hochfilzene stiahli pred ním idúceho Šímu, v Pjongčangu Bartka a v toľko omieľanej olympijskej miešanej štafete sa už na trať nedostal ani Kazár, nieto ešte Otčenáš. Tréner ho pri poslednej štafete roka v Osle pre istotu prehodil na tretí úsek pred Bartka, no túto štafetu sme paradoxne dokončili. Martinovi chýbala vyslovene vydarená štafeta ako svojho času mix na ME v Ťumeni. V každej tohtosezónnej na svojom úseku stratil vyše minúty.

 

Martin ešte na záver chcel poďakovať svoje manželke Nataši za strelecký progres: "Veľmi chcem poďakovať svojej žene, že sa tak obetovala a snažila sa byť so mnou všade, kde to bolo možné. Pri nej som cítil veľkú istotu a nemusel som riešiť rôzne logistické a iné záležitosti. Sústredil som sa iba na výkon a mohol uspieť napríklad na ME a aj inde. Naučila ma veľa vecí o streľbe. Pomaličky to ladíme a kým to človek vypiluje, prejde veľa času. Nikdy som nemal pri sebe človeka, ktorému by na mne tak záležalo a bol taký trpezlivý. Aby som otcovi nekrivdil, tak aj jemu, samozrejme, ale v iných veciach. Roky som sa skoro pri každom štarte odstrelil, nemal som tú istotu, neveril si. Nataša je aj dobrým psychológom a vie dobre sledovať človeka."

 

Najviac bodov v tejto sezóne získal Martin Otčenáš, no bolo ich iba 33 a s tým rozhodne nebol spokojný. Po rokoch problémov so streľbou sa už vlani s pomocou manželky Natálie nadýchol k slušným výkonom v dôležitých šprintoch, kde bol raz bezchybný a v piatich prípadoch krúžil iba raz. Tento rok začal s nulou, pokračoval s jednou minelou, takže nič nenasvedčovalo negatívnym vyhliadkam. No už v Novom Meste pred Vianocami sa zadrhol a nepadalo to. Ušli mu aj niektoré stíhačky. Rovnako sezónu sprevádzali bežecké problémy v rôznych vlnách. Ak by sme sa pozreli na šprinty, v Pokljuke mal 89. bežecký čas, o týždeň neskôr v Hochfilzene už 40. O ďalších sedem dní 88. beh. Potom to ešte bol aj 42. bežák v Anterselve a na vrchole sezóny 77. Sú to obrovské výkyvy, ktoré žiadny z našich pretekárov nezaznamenal v takom meradle už roky.

 

 

Martin Otčenáš (© Igor Stančík / SZB)

 

 

Martin zažil tri dobré štarty. Hneď v prvom šprinte skolil všetkých desať terčov, no kvôli spomínanej hrôze na trati bol až 38. Ako to má vyzerať, ukázal v Hochfilzene, kde bol v šprinte 27. a stíhačke 32. Jasne to vyzeralo na životnú sezónu. No potom už prišiel iba jeden skvelý výkon, a to v Oberhofe, keď si v stíhacích pretekoch polepšil z 54. na 34. pozíciu. Pomýlil sa iba dvakrát. No to bol jeho posledný bodový zápis. Na MS obsadil 54., 51. a 56. miesto. V štafetách sa ani tento rok nevyhol trestnému kolu, našťastie iba jednému. Ideálne mu vyšla len jedna, hneď prvá, kde ani raz nedobíjal a rýchly bol aj na trati. Odkrútil si až sedem štadiet, spolu s Hasillom je to najviac zo Slovákov v tejto sezóne.

 

 

Martin Otčenáš (© Igor Stančík / SZB)

 

 

V streleckých štatistikách to bola veľmi zvláštna sezóna, pretože prišiel o parádnu ležkovú stabilitu, keď z 87,2 % padol na 77,4 %. No zasa v stoji to bolo u neho kariérne maximum so 77 %. Hlavne strata pohody na ležkách je nepríjemná. Martinovi po sezóne veľmi do reči nebolo. "Ťažko sa mi to hodnotí, z tejto sezóny si prakticky nič pozitívne neodnášam. To, čo bolo dobré alebo zlé a čo treba zmeniť, čo robiť a nerobiť, by bolo vhodné predebatovať a prejednať s ľuďmi, ktorí sú zodpovední - teda v tíme. Uvidíme, čo bude ďalej," krátko nám povedal popradský rodák.

 

 

Kariéra vyvrcholila úžasným dňom, ale aj pokračujúcim trápením na trati

 

Sezóna 2019/2020 pre neho dopadla lepšie ako tá predtým, no treba povedať, že všetko vyzeralo úplne zle, až prišiel vytúžený deň na MS, kde si vďaka dvom nulám vystrieľal životné trináste miesto. Na 15. február 2020 sa pripravil veľmi dobre. Nazbieral všetky fyzické aj psychické sily a bol to úplne iný Martin ako vo všetkých ostatných pretekoch. Začal rýchlo, no na rozdiel od ostatných pretekov tempo držal, veľmi ho motivovali obe strelecké položky a bolo mu jasné, že musí na tej trati dušu položiť. K 38. bežeckému času sa v celej sezóne ani len nepriblížil. No tento deň D mu vyšiel, ale vzhľadom na zdravotné problémy s chrbtom nerozhodol o tom, že zotrvá pri biatlone do olympiády 2022.

 

 

Martinov biatlonový príbeh v krátkom dokumente