Štvrtá najúspešnejšia biatlonistka našej histórie, členka Naganskej štafety aj pretekárka, ktorá sa osemkrát dostala do Top 10 na OH, MS či v SP. V minulosti ako osobná trénerka spolupracovala takmer so všetkými súčasnými reprezentantkami. Aj preto, hoci na najvyššej úrovni zažíva premiéru, zverenkyne ju dokonale poznajú, a to má pomôcť k ich napredovaniu. Anna Murínová v rozhovore pre Biatlon-Info.sk.
Máte za sebou skvelú kariéru s mnohými individuálnymi aj štafetovými úspechmi. Je to už ale deväť rokov odkedy ste prestali súťažiť. Našich čitateľov, ktorí doteraz nemali všetky informácie o slovenskom biatlone, by určite zaujímalo, čo ste v tomto čase robili, kde sa pohybovali.
V roku 2006 som skončila svoju športovú kariéru a rozmýšľala som, čo ďalej. Pôvodne som sa chcela úplne odtrhnúť od biatlonu, že dosť bolo športovania a celkovo tohto životného režimu. Pocity sa ale vyvíjali a potom som si povedala, že zasa by nebolo dobré úplne všetko zahodiť a nevyužiť svoju prax i skúsenosti. Na SZB som si dala žiadosť na post trénerky a prijali ma. Dali mi skupinku dievčat, s ktorými som začala pracovať. Boli to prvým rokom dorastenky Terka Poliaková, Lucka Šímová, Maťka Darmová. Potom sa pridávali ostatné, prakticky všetky dievčatá, ktoré teraz tvoria reprezentáciu. Samozrejme, až na Janku Gerekovú, ktorá bola staršia. A dievčatá postupne rástli až do žien. Keď začali jazdiť svetové poháre som ja šla na vysokú školu, takže som s nimi bola menej, ale stále sme tréningy konzultovali. Bola som takou externou súčasťou tímu.
Je teda výhodou, že prichádza na post hlavnej trénerky človek, ktorého zverenci prakticky dokonale poznajú? Posledné roky sa im to možno trošku plietlo. Váš systém osobnej trénerky a systém trénera reprezentácie.
Myslím si, že áno. Nie je časté, že športovec vydrží s rovnakým trénerom zo osem-desať rokov, takže ja verím, že akási zohratosť prinesie úspechy. Pretekárky vedia, čo od nich chcem. Navyše, nikto nikomu nič nezávidí, aspoň zatiaľ, teda kolektív je zdravý. Zo skúseností z našich čias viem, aké boli vzťahy a som rada, že dnes je to na oveľa lepšie.
Dá sa povedať, že si Vás pretekárky tak trochu vydupali? S predchádzajúcimi trénermi neboli spokojné.
Takto by som to nepovedala. Je to nejaký vývoj udalostí. Je pravda, že s rakúskym trénerom a potom ani Pavlom Kobelom si nesadli, boli tam nejaké nezrovnalosti. Ale ja som študovala. Teraz som skončila, dostala ponuku na hlavného trénera a som tu.
Je to pre Vás teda návrat do svetového pohára po deviatich rokoch, alebo ste už ako trénerka nejaké podujatia absolvovali? Vraveli ste, že ste stále s dievčatami pracovala.
Na pretekoch SP som od roku 2006 nebola. Bola som na niektorých B-čkových výjazdoch, teda Európskych pohároch - IBU Cupoch.
| Anna Murínová pred sezónou 2015/2016 (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk) |
V tíme spolupracujete s Danielom Kuzminom, ktorý je uvedený ako Váš asistent. Aká je jeho úloha, čo do tímu priniesol? Doteraz pôsobil pri Nasti, zdá sa nám, že táto úloha mu akosi prischla v čase, keď jeho manželka nesúťaží.
Daniel je kondičným trénerom a určite má podiel na vývoji aj úspechu dievčat. Všetci si to zatiaľ pochvaľujeme. Dievčatá sú spokojné. Tréning sa ubral trošku iným smerom, ale nenastali nejaké veľké zmeny. Určite sa skvalitnil a myslím si, že by sa to malo odraziť aj v sezóne.
Prejdeme si jednotlivé pretekárky. Najskúsenejšou je Janka Gereková. Vlani dosiahla životné výsledky, najviac bodov v SP, ale poškuľovala už nad koncom kariéry.
Myslím si, že vlani sa jej darilo preto, lebo prestala riešiť výsledky. Nie žeby nemala motiváciu, ale jednoducho na ňu nikto netlačil, išla si v kľudnejšom režime. O to ju ten biatlon viac bavil. Nebolo to o tom, že musím. Chceme a veľmi si želáme, aby to takto pokračovalo. Tento rok sme si dali za cieľ skončiť do šiesteho miesta na ME, takže či to bude Janka alebo niekto iný, dúfame, že cieľ splníme.
Janka tento rok zvolila individuálnu prípravu s osobným trénerom, dokonca bola s mužmi v Nórsku. V čom by sme mali hľadať výhody takejto prípravy?
Áno, Janka sa pripravovala viac-menej sama, potom si v novembri zvolila Sjusjoen. Dajú sa tréningy zladiť aj s mužmi, urobiť si nejaké štafety, hry. Potom nehrozí nejaká tá "ponorka" v kolektíve. Chcela zmeniť štýl prípravy, ona musí posúdiť, či to bolo správne. My sme jej kvôli tomu žiadne prieky nerobili. Samozrejme, nepredstavujte si to tak, že trénovala s mužmi ich objemy, chcela sa im vyrovnať alebo niečo také. Išlo aj o logistické výhody, pretože tam bol k dispozícii masér, fyzioterapeut atď. Keby nemala byť v Ťumeni ani Sjusjoene, ale ešte niekde inde, stálo by to veľa peňazí.
Terézia Poliaková zažila výborný vstup medzi kadetky, potom sa ale roky trápila, na rozdiel od rovesníčok sa dostala do svetového pohára veľmi neskoro, ale podarilo sa a odvtedy sa zlepšuje. Vlani bol jej progres najväčší v porovnaní s ostatnými dievčatami. Čím to je? Bude to pokračovať?
S Terkou som začala spolupracovať hneď od toho roku 2006. Bola najlepšia z tých dievčat. Chodila na všetky preteky, veľa sme si od nej sľubovali. Teraz s odstupom času vidíme, že sa jej v tom mladom veku naložilo viac ako malo. Prišiel útlm, cítila sa unavená. Potom si nanešťastie alebo možno aj našťastie zlomila kľúčnu kosť. Poriadne si oddýchla a veľmi jej to prospelo. Telo sa akoby zobudilo a forma začala stúpať hore. Terézia vie čo chce, má svoj cieľ, a to je pri športovcovi veľmi dôležité.
| Terézia Poliaková počas včerajších vytrvalostných pretekov (© Jakub Leščinský) |
Natália Prekopová zažíva trošku opačný trend. Najlepšie roky zažila ako kadetka, rýchlo debutovala v SP, ale výkonnosť, bohužiaľ, šla dole.
Áno, Natália bola tiež veľkým talentom, veď mala aj medailu z MS. Len ako vravíte, veľmi rýchlo sa dostala do svetového pohára. Ona fakticky preskočila kategóriu junioriek a hneď jazdila so ženami najvyššiu ligu. Nechcem teraz menovať trénera, ktorý ju k sebe do tímu vzal, ale viditeľne jej to ublížilo. Zbytočne sa niečo uponáhľalo a Natálka na to doplatila. Chceme od detí v každom veku výsledky a niekedy je to jednoducho na škodu. Teréziu sme dokázali cez tú kľúčnu kosť nakopnúť, ale Natália je teraz už v inom veku a trápi sa asi tri roky.
To bude asi aj tým, aký stav v ženskej reprezentácii bol. Koľko konkurencie schopných pretekárok bolo k dispozícii. Po odchode Vás a Soni Mihokovej nastala taká diera, čo jasne ukazuje aj pozícia v Nations cupe, že keď niekto videl perspektívnu juniorku, hneď ju tam potreboval.
Určite. Je to o základni. Tých dievčat máme tak málo, že ich prakticky nemôžeme obmieňať, preťažujeme ich. Chceme, aby sme boli vysoko v hodnotení národov, v štafetách i všade, ale nemôžeme k tomu pristupovať tak, že nám tie decká budú behať rok a skončia. To je predsa práca na viac rokov. Keď sa nájde zlatý stred, môžeme budovať reálny tím, bude v ňom viac dievčat, lepšia konkurencia. Samozrejme, mládežnícka základňa je malá, ale to je celá jedna veľká téma.
Áno, venovať sa tomu môžeme neskôr. Z troch dievčat roka 1989 sa ako posledná narodila Martina Chrapánová. Roky je na akejsi svojej rovnakej úrovni. Nezlepšuje sa ani nezhoršuje. Asi budete súhlasiť, že na 51 individuálnych štartov v SP je deväť bodov veľmi málo.
Martina naozaj nedosiahla žiadny výraznejší výsledok, bodov má málo. Veľmi často má problémy s holennou kosťou, ktorá jej nedovolí trénovať. Tie výpadky sa potom veľmi kruto ukazujú. Tri roky po sebe mala problém s holeňami, keď začala lyžovať, dostala zápal.
A tento rok?
Zatiaľ je to v poriadku, dúfajme, že to takto ostane. Snažili sme sa tomu vždy predísť a skúšali nové veci. Tento rok sme tréning kombinovali s klasikou, čo je trochu iný pohyb a domnievame sa, že to pomohlo a holene neboli tak preťažené ako keď stále lyžujete.
Paulína Fialková vstúpila na najvyššiu scénu veľmi pekne. Už v druhej sezóne dokázala skončiť na desiatom mieste, ale vlani bežecký prepad, strelecká nevyrovnanosť. Áno, sústredila sa na univerziádu, tá jej v konkurencii krajín východného bloku vyšla, ale ako otočiť trend vo svetovom pohári?
U takýchto mladých pretekárok je nevyrovnanosť typická. Je ťažké sa na všetko sústrediť. Jednotlivé kolá svetového pohára nasledujú hneď po sebe, je tam veľa pretekov. Treba zariskovať, postaviť tréningový plán na jeden vrchol sezóny, aby ten vyšiel, lebo my, aby sme dostali potrebné financie a pretekár mohol na ďalší rok jazdiť, musíme argumentovať výsledkami atď. Verím, že sa Paulína ukáže.
| Paulína Fialková na strelnici (© HAMÉ, Vladimír Veverka) |
Mladšia zo sestier Fialkových absolvovala až päť mládežníckych svetových šampionátov, ale progres sa tiež akoby zastavil. V tejto sezóne sa už navyše nemôže "schovať" za juniorský vek.
Ivku sme zatiaľ iba skúšali v pretekoch svetového pohára. Z toho by som veľa nevyvodzovala. Je ešte mladá, formovateľná. Musí sa hlavne vyrovnať v hlave, pretože v streľbe má väčšie nedostatky. Nesmie riešiť neúspech a ono to pôjde. Treba si za každých okolností veriť.
K dispozícii máte v tejto sezóne šesť dievčat, ktoré už absolvovali preteky v SP a sú teda členkami Á-čka. Miestenky ale máte všade iba štyri, takže budete ich rotovať? Máte na to kritériá?
Samozrejme, budeme zostavu obmieňať. Kritéria máme jasne stanovené a žiadna pretekárka nemá vyárendované miesto. Ak zaváha, v ďalšom kole ju bude pripravená nahradiť iná.
Sú to kritériá, ktoré môžeme aj sami vyčítať - napríklad z výsledkov - prípadne sú niekde zverejnené? Alebo sú to len Vaše interné a poznáte ich iba vo vnútri tímu?
Sú interné, určite ich nebudeme vešať na webovú stránku. Každý tréner si zvolí svoje, predloží ich trénersko-metodickej komisii a musí ich schváliť. Čiže to nie je len niečo, čo si ja napíšem a raz dodržím, inokedy nie. Je to pred sezónou jasne dané.
Za spomínanou šesticou je, zdá sa, výkonnostná diera, ale budú ešte ďalšie pretekárky k dispozícii na IBU Cupy? Tiež ich máte na starosti Vy?
Do B-tímu je zaradená ešte Betka Majdišová a Andrea Horčíková. Tiež spadajú pod ženskú časť reprezentácie. Sme v kontakte, samozrejme, keď sme s Á-čkom v zahraničí, tak komunikujeme hlavne prostredníctvom emailov. Dievčatá boli vrámci prípravy na Beitostolene. Na Európske poháre budú chodiť pod patronátom pána trénera Šuleja. Čiže tieto dve plus dve z Á-čkovej šestice. Ak by sa vrátila Nasťa Kuzminová, tieto počty by sa upravili, ale či sa tak stane ešte v tejto sezóne nechávame plne na nej, nemá cenu teraz špekulovať.
Vlani sa ženám nedarilo v štafetách, raz sa dostali na chvost Top 10, ale inak to bolo rozpačité, sem-tam niektorá pretekárka vybuchla. Vyvrcholilo to na MS 19. miestom, teda u našich žien najhorším v histórii svetových šampionátov. Ako sa dá na tom zapracovať? Zodpovednosť je iste trochu väčšia.
V štafete žiadna pretekárka nebeží iba za seba, ale za celý tím. Je tam väčší tlak a stres. Vlani sa nám ale dobre podarilo rozbiehať štafety, čo je základ. Keď ju zle rozbehnete, potom sú celé preteky zlé. Myslím si, že sme našli dobrú voľbu pre prvý úsek a potom to už je potrebné iba dobre zložiť, aby to malo hlavu aj pätu. Nemôžete to dať hocijako, lebo nie každý sa hodí na daný úsek. (podľa vlaňajšej sezóny sa dá dedukovať, že rozbiehať štafety bude Paulína Fialková, pozn. red.)
| Janka Gereková v štafete počas MS v Ruhpoldingu 2012 (© biathlon-ruhpolding.de) |
Mrzí Vás trochu vlaňajšie 11. miesto v Pohári národov? Predsa len, s Rakúšankami to bolo tesné. Stačilo pár lepších výsledkov a mohli ste v tejto sezóne postaviť päť pretekárok v SP. Zlomíte to tento rok?
Určite nemrzí. 11. miesto bolo pekné umiestnenie, bol to posun, nie pokles. Ak by sa nám to podarilo uržať, boli by sme radi.
Spomínali ste hlavný cieľ, a to 6. miesto na ME v Ťumeni. Verejnosť ale sleduje hlavne svetový pohár a MS. Aké sú Vaše ciele na najvyššom fóre?
Samozrejme zlepšiť štafetové umiestnenia. Janke prajem pódium, ktoré už mala párkrát blízko a tiež zotrvanie v tej úplnej svetovej špičke. No a mladé dievčatá musia pravidelne bodovať. Dva-trikrát v sezóne je veľmi málo. Určite by bola celá práca veselšia, ak by bodov pribúdalo. Hlavne nesmú podliezať ten úplne základný cieľ dostať sa do stíhacích pretekov, lebo je hlúpe cestovať niekam niekedy kvôli jednému štartu. To sa nesmie stávať.
Ešte otázka k európskemu šampionátu v rodisku Nasti Kuzminovej. Pôjdete tam v úplne najsilnejšej zostave?
Áno, takto to zatiaľ plánujeme, v najlepšej zostave. Aj kvôli ME sme boli trénovať v Ťumeni. Máme to preštudované. Chceme, aby tam mali dievčatá najlepšiu formu a cítili sa isté, vyrovnané. Potom sa bude môcť dostaviť výsledok.
Áno, takto to zatiaľ plánujeme, v najlepšej zostave. Aj kvôli ME sme boli trénovať v Ťumeni. Máme to preštudované. Chceme, aby tam mali dievčatá najlepšiu formu a cítili sa isté, vyrovnané. Potom sa bude môcť dostaviť výsledok.
Tesne pred ME sa konajú kanadské a americké kolá SP. Znamená to, že tam vôbec nepoletíte, alebo aké varianty zvažujete?
Nechcem teraz hovoriť o nejakej definitíve, lebo ešte nie je. Rozhodne tam nebudeme posielať B-tím, že kto sa zvýši a nepôjde na ME, pretože to by bol príliš veľký luxus. Nebude tam niekto cestovať, iba aby sa naplnili kvóty. Aspoň dve pretekárky by sme tam chceli mať, ale záleží to od mnohých faktorov, aká bude situácia v SP, či budú všetci zdravotne v poriadku, otázka financií, zladenie sa s mužmi, či budeme štartovať aspoň v mix štafete atď. atď. V Presque Isle bude dokonca klasická štafeta, to je asi úplne najhoršie. Rozhodne nám to robí vrásky, lebo môže nám tam ujsť veľa bodov v hodnotení národov a aj tých klasických. Predsa len, ak by tam viac krajín poslalo menej pretekárov, mohla by sa otvoriť cesta k väčšej bodovej žatve a pekným výsledkom. Škoda, že je to tak ďaleko.
Trénerke ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v sezóne!
Súvisiace články:
