ANTHOLZ-ANTERSELVASüdtirol Arena Alto Adige
výška: 1 634 m.n.m.; kapacita štadióna: 13 000
MS: 5x ('75, '83, '95, '07, '20); svetový pohár: 42x
| Biatlonový areál v Anterselve (© Petr Slavík / Český biatlon) |
| Podujatia organizované v poslednom období | |
| 25/26 | Zimné olympijské hry 2026 |
| 24/25 | 6. kolo Svetového pohára |
| 23/24 | 6. kolo Svetového pohára |
| 22/23 | 6. kolo Svetového pohára |
| 21/22 | 6. kolo Svetového pohára |
| 20/21 | 6. kolo Svetového pohára |
| 19/20 | Majstrovstvá sveta 2020 |
| 18/19 | 6. kolo Svetového pohára |
| 17/18 | 6. kolo Svetového pohára |
| 16/17 | 6. kolo Svetového pohára |
| 15/16 | 6. kolo Svetového pohára |
| Najlepšie výsledky Slovákov (iba SP a MS) | |
| víťazstvo | Anastasia Kuzminová (2013, šprint) |
| 2. miesto | Anastasia Kuzminová (2011, šprint) |
| 2. miesto | Anastasia Kuzminová (2012, masák) |
| 2. miesto | Anastasia Kuzminová (2018, masák) |
| 3. miesto | Anna Murínová (2004, vytrval.) |
| 3. miesto | štafeta žien (2002) |
| 4. miesto | Soňa Mihoková (1995, šprint) |
| 4. miesto | štafeta žien (1995) |
| 4. miesto | Soňa Mihoková (2000, šprint) |
| 4. miesto | štafeta žien (2000) |
| 4. miesto | Anastasia Kuzminová (2011, masák) |
| 4. miesto | Jana Daubnerová (2015, šprint) |
| 5. miesto | Pavol Hurajt (2010, vytrval.) |
| 5. miesto | Anastasia Kuzminová (2019, stíhačka) |
| 5. miesto | štafeta žien (2003) |
| 6. miesto | Martin Halinárová (1994, vytrval.) |
Talianska dedinka Rasun-Anterselva alebo nemecky Rasen-Antholz, ktorá má približne tritisíc obyvateľov sa nachádza v údolí s názvom Antholz. Na severe hraničí s iným údolím, tentokrát s väčším a pravdepodobne aj známejším a síce s údolím Pustertal. Správnym centrom tohto územia je mesto Bruneck, o ktorom môžeme napísať to, že má viac ako 15-tisíc obyvateľov narodil sa tu Christof Innerhofer, ktorého pozná každý fanúšik alpského lyžovania.
Ale späť k údoliu Antholz. To z väčšej časti obkolesuje pohorie Hohe Tauren, ktoré názvom náramne pripomína naše Tatry. Z tohto pohoria vypichneme jeho časti Rieserferner a Villgratner Berge, ktoré údolie obkolesujú priamo. Veľké časti z týchto pohorí patria do národného parku Rieseferner-Ahrn, ktorý Taliani založili v roku 1988. Štíty ako napríklad Hochgall, Wildgall či Ohrenspitzen sú vyhľadávané horolezcami pre ich strmosť a krásny výhľad. Okrem horolezcov tu nájdeme veľa turistov, ktorí si vychutnávajú jedinečné alpské scenérie.
Veľmi známe nie len v národnom parku, ale v aj samotnom údolí a dokonca aj v dedinke Anterselva je jazero s rovnakým názvom. Opäť tiež s nemeckým ekvivalentom Antholzer See. Je položené v nadmorskej výške približne 1640 metrov nad morom, rozloha činí 44 hektárov a maximálna hĺbka je 38 metrov. O vzniku jazera sa povráva jedna povesť. Žil raz jeden žobrák, ktorý prišiel na miesto, kde boli tri farmy. Boli bohaté a ich obyvateľom nič nechýbalo. Žobrák však nemal čo do úst, a tak prosil o peniaze, aby sa mohol najesť. Obyvatelia si ale zatvrdili srdcia a žobráka poslali preč. Legenda hovorí, že ich žobrák preklial a o pár dní začala na mieste vyvierať voda. Obrovské množstvo vody, ktoré farmy zatopilo. Tak vzniklo jazero Anterselva.
Samotná dedinka je známa už z doby železnej. Žili tu praobyvatelia a "vyznávači" Hallstattskej kultúry. V 15. storočí pred Kristom obsadili územie vojská rímskeho impéria a v15. storočí už nášho letopočtu zase Habsburgovci. Správne územie Južné Tirolsko, kde sa dedina nachádza hraničí s Rakúskom. A to má svoje následky. Podľa údajov z roku 2011 drvivá väčšina obyvateľov hovorí po nemecky. Práve preto sme viackrát písali aj nemecký variant talianskeho názvu. Južné Tirolsko teda leží na severe Talianska. V súčasnosti má asi 511-tisíc obyvateľov a hlavným mestom je 106-tisícové Bolzano. Medzi partnerské mestá Bolzana, ktoré mimochodom viackrát navštívil aj dalajláma je napríklad maďarský Šopron.
Biatlonový areál za svoju slávu vďačí miestnemu podnikateľovi, ktorý z maličkej dedinky vybudoval veľké biatlonové stredisko. Paul Zingerle postavil v tomto prostredí niekoľko hotelov a v roku 1970 pritiahol pozornosť talianskeho národného tímu, ktorému tu postupne vybudoval výborné podmienky pre biatlon, ktorý sa v tom čase začal rozvíjať.
Jeho nasadenie priviezlo do Anterselvy majstrovstvá sveta už v roku 1975 a o tri roky neskôr sa areál dostal do premiérového ročníka svetového pohára. Z toho dôvodu patrí spoločne s Ruhpoldingom medzi rekordérov v počte účastí SP (32-krát) a svetového šampionátu, ktorý sa tu organizoval štyri razy. V sezóne 1983 pribudla na prírodnom štadióne štýlová budova, ktorá sa stala základom športových a turistických udalostí. Trasa je rýchla, bez väčších stúpaní, preto vyhovuje dobým lyžiarom.
Prvú zlatú medailu v talianskom stredisku vybojoval fínsky pretekár Heikki Ikola, druhú disciplínu ovládol Nikolaj Kruglov. V štafete potom fínska reprezentácia porazila ruskú. V roku 1983 boli úspešní Frank Ullrich z NDR, Eirik Kvalfoss z Nórska a štafetu získali ruskí borci. Tretí svetový šampionát v Antersvelve v roku 1995 dopadol najlepšie pre francúzskych biatlonistov, ktorí vybojovali osem medailí, z toho tri zlaté. Taliani boli najbližšie k cennému kovu v mužskej štafete, na tretiu priečku im chýbalo 25 sekúnd. V sezóne 2007 tu mali najlepšiu formu nemeckí reprezentanti, ktorí vybojovali 11 medailí, z toho tri zlaté Magdalena Neunerová. Medzi mužmi získal dva tituly Ole Einar Bjorndalen. Z domácich pretekárov tu naposledy vyhral Lukas Hofer, ktorý bol najrýchlejší v šprinte v roku 2014. Predtým sa dostala na pódium aj mužská štafeta, ktorá v roku 2011 obsadila druhé miesto.
V Anterselve sa zvyčajne darí aj slovenským pretekárom. Anastazia Kuzminová tu zvíťazila v šprinte v sezóne 12/13, okrem toho tu trikrát stála na druhom najvyššom stupni. Tretiu priečku vybojovala Anna Murínová v individuálnych pretekoch v roku 2004, rovnaký výsledok ukoristila naša ženská štafeta v sezóne 2002. Dramatické chvíle sme prežívali na MS v roku 1995, keď Soňa Mihoková a ženská štafeta zhodne získali štvrté miesta, medaila bola na dosah. Pavol Hurajt v roku 2010 obsadil v individuálnych pretekoch piatu priečku. O päť rokov neskôr tu Jana Gereková vybojovala svoj životný výsledok - 4. miesto. Napriek tomu, že sa tu minimálne na malé pódium dostalo rekordných šesť Slovákov (nikde inde sa to nepodarilo toľkým), nikdy sa tu nedarilo Paulíne Fialkovej, ktorá medzi nimi nefiguruje.
