 |
 |
ANTHOLZ-ANTERSELVA (Südtirol Arena) | ||
 |
nadmorská výška: 1 634 m | kapacita štadióna: 10 400 | ||
 |
MS: 5x ('75, '83, '95, '07, '20) | svetový pohár: 35x | ||
| Biatlonový areál v Anterselve (© biathlon-antholz.it) |
| Podujatia organizované v posledných dvanástich sezónach | ||||
| 2017/2018: 6. kolo Svetového pohára | 2011/2012: 6. kolo Svetového pohára | |||
| 2016/2017: 6. kolo Svetového pohára | 2010/2011: 6. kolo Svetového pohára | |||
| 2015/2016: 6. kolo Svetového pohára | 2009/2010: 6. kolo Svetového pohára | |||
| 2014/2015: 6. kolo Svetového pohára | 2008/2009: 6. kolo Svetového pohára | |||
| 2013/2014: 6. kolo Svetového pohára | 2007/2008: 6. kolo Svetového pohára | |||
| 2012/2013: 6. kolo Svetového pohára | 2006/2007: Majstrovstvá sveta Elite | |||
| Najlepšie výsledky Slovákov (iba svetový pohár a MS) | ||||
| 1. Nasťa Kuzminová (SP, 2013) | 5. Pavol Hurajt (IN, 2010) | |||
| 2. Nasťa Kuzminová (SP, 2011) | 6. Martina Halinárová (IN, 1994) | |||
| 2. Nasťa Kuzminová (MS, 2012) | 7. Anna Murínová (SP, 2000) | |||
| 3. ženská štafeta (RL, 2002) | 7. Martina Halinárová (PU, 2000) | |||
| 3. Anna Murínová (IN, 2004) | 7. Jana Gereková (PU, 2015) | |||
| 4. Soňa Mihoková (SP, 1995) MS | 8. Soňa Mihoková (IN, 2002) | |||
| 4. ženská štafeta (RL, 1995) MS | 8. Pavol Hurajt (SP, 2004) | |||
| 4. Soňa Mihoková (SP, 2000) | 8. Nasťa Kuzminová (SP, 2012) | |||
| 4. ženská štafeta (RL, 2000) | 8. Nasťa Kuzminová (PU, 2014) | |||
| 4. Nasťa Kuzminová (MS, 2011) | 10. Martina Halinárová (IN, 1995) MS | |||
| 4. Jana Gereková (SP, 2015) | 10. Soňa Mihoková (IN, 1997) | |||
| 5. ženská štafeta (RL, 2003) | 10. Anna Murínová (IN, 2002) | |||
vysvetlivky: SP - šprint, PU - stíhacie preteky, IN - vytrvalostné p., MS - masový štart, RL - štafeta
Talianska dedinka Rasun-Anterselva alebo nemecky Rasen-Antholz, ktorá má približne tritisíc obyvateľov sa nachádza v údolí s názvom Antholz. Na severe hraničí s iným údolím, tentokrát s väčším a pravdepodobne aj známejším a síce s údolím Pustertal. Správnym centrom tohto územia je mesto Bruneck, o ktorom môžeme napísať to, že má viac ako 15-tisíc obyvateľov narodil sa tu Christof Innerhofer, ktorého pozná každý fanúšik alpského lyžovania.
Ale späť k údoliu Antholz. To z väčšej časti obkolesuje pohorie Hohe Tauren, ktoré názvom náramne pripomína naše Tatry. Z tohto pohoria vypichneme jeho časti Rieserferner a Villgratner Berge, ktoré údolie obkolesujú priamo. Veľké časti z týchto pohorí patria do národného parku Rieseferner-Ahrn, ktorý Taliani založili v roku 1988. Štíty ako napríklad Hochgall, Wildgall či Ohrenspitzen sú vyhľadávané horolezcami pre ich strmosť a krásny výhľad. Okrem horolezcov tu nájdeme veľa turistov, ktorí si vychutnávajú jedinečné alpské scenérie.
Veľmi známe nie len v národnom parku, ale v aj samotnom údolí a dokonca aj v dedinke Anterselva je jazero s rovnakým názvom. Opäť tiež s nemeckým ekvivalentom Antholzer See. Je položené v nadmorskej výške približne 1640 metrov nad morom, rozloha činí 44 hektárov a maximálna hĺbka je 38 metrov. O vzniku jazera sa povráva jedna povesť. Žil raz jeden žobrák, ktorý prišiel na miesto, kde boli tri farmy. Boli bohaté a ich obyvateľom nič nechýbalo. Žobrák však nemal čo do úst, a tak prosil o peniaze, aby sa mohol najesť. Obyvatelia si ale zatvrdili srdcia a žobráka poslali preč. Legenda hovorí, že ich žobrák preklial a o pár dní začala na mieste vyvierať voda. Obrovské množstvo vody, ktoré farmy zatopilo. Tak vzniklo jazero Anterselva.
Samotná dedinka je známa už z doby železnej. Žili tu praobyvatelia a "vyznávači" Hallstattskej kultúry. V 15. storočí pred Kristom obsadili územie vojská rímskeho impéria a v15. storočí už nášho letopočtu zase Habsburgovci. Správne územie Južné Tirolsko, kde sa dedina nachádza hraničí s Rakúskom. A to má svoje následky. Podľa údajov z roku 2011 drvivá väčšina obyvateľov hovorí po nemecky. Práve preto sme viackrát písali aj nemecký variant talianskeho názvu. Južné Tirolsko teda leží na severe Talianska. V súčasnosti má asi 511-tisíc obyvateľov a hlavným mestom je 106-tisícové Bolzano. Medzi partnerské mestá Bolzana, ktoré mimochodom viackrát navštívil aj dalajláma je napríklad maďarský Šopron.
| Biatlonový areál v Anterselve (© Český biatlon / Petr Slavík / Biatlon-Info.sk) |
Biatlonový areál za svoju slávu vďačí miestnemu podnikateľovi, ktorý z maličkej dedinky vybudoval veľké biatlonové stredisko. Paul Zingerle postavil v tomto prostredí niekoľko hotelov a v roku 1970 pritiahol pozornosť talianskeho národného tímu, ktorému tu postupne vybudoval výborné podmienky pre biatlon, ktorý sa v tom čase začal rozvíjať.
Jeho nasadenie priviezlo do Anterselvy majstrovstvá sveta už v roku 1975 a o tri roky neskôr sa areál dostal do premiérového ročníka svetového pohára. Z toho dôvodu patrí spoločne s Ruhpoldingom medzi rekordérov v počte účastí SP (32-krát) a svetového šampionátu, ktorý sa tu organizoval štyri razy. V sezóne 1983 pribudla na prírodnom štadióne štýlová budova, ktorá sa stala základom športových a turistických udalostí. Trasa je rýchla, bez väčších stúpaní, preto vyhovuje dobým lyžiarom.
Prvú zlatú medailu v talianskom stredisku vybojoval fínsky pretekár Heikki Ikola, druhú disciplínu ovládol Nikolaj Kruglov. V štafete potom fínska reprezentácia porazila ruskú. V roku 1983 boli úspešní Frank Ullrich z NDR, Eirik Kvalfoss z Nórska a štafetu získali ruskí borci. Tretí svetový šampionát v Antersvelve v roku 1995 dopadol najlepšie pre francúzskych biatlonistov, ktorí vybojovali osem medailí, z toho tri zlaté. Taliani boli najbližšie k cennému kovu v mužskej štafete, na tretiu priečku im chýbalo 25 sekúnd. V sezóne 2007 tu mali najlepšiu formu nemeckí reprezentanti, ktorí vybojovali 11 medailí, z toho tri zlaté Magdalena Neunerová. Medzi mužmi získal dva tituly Ole Einar Bjorndalen. Z domácich pretekárov tu naposledy vyhral Lukas Hofer, ktorý bol najrýchlejší v šprinte v roku 2014. Predtým sa dostala na pódium aj mužská štafeta, ktorá v roku 2011 obsadila druhé miesto.
V Anterselve sa zvyčajne darí aj slovenským pretekárom. Anastazia Kuzminová bola v roku 2013 najrýchlejšia v šprinte, okrem toho tu v predchádzajúcich ročníkoch získala aj dve druhé miesta. Tretiu priečku vybojovala Anna Murínová v individuálnych pretekoch v roku 2004, rovnaký výsledok ukoristila naša ženská štafeta v sezóne 2002. Dramatické chvíle sme prežívali na MS v roku 1995, keď Soňa Mihoková a ženská štafeta zhodne získali štvrté miesta, medaila bola na dosah. Pavol Hurajt v roku 2010 obsadil v individuálnych pretekoch piatu priečku.
